Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/166/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobkyne: P. A., nar. X.XX.XXXX, adresa T. X., O. XXXX/XX, proti žalovanému: D. A., nar. XX.X.XXXX adresa: T. X., O. XXXX/XX, zastúpenému: Čibrik & Blaszek advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Šaľa, Hlavná 14, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -325 zo dňa 11.1.2018, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou rozhodol, že priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. , (ďalej len „"), ako i ust. (ďalej len „") a vecne tým, že žalobkyňa sa domáhala určenia jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v žalobe s tým, aby jej žalovaný predmetné nehnuteľnosti vydal. Žalobu odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa 20.6.2014 spolu s (už nebohým) manželom (zomr. XX.X.XXXX) darovali žalovanému nehnuteľnosti patriace im do spoločného vlastníctva, a to pozemky reg. „C" parc. č. 3661/1, č. 3669/2 a č. 3669/3 a rodinný dom súp. č. XXXX, vedené na LV č. XXX pre kat. úz. T. X.. So žalovaným uzatvorili aj zaopatrovaciu zmluvu, podľa ktorej sa o nich mal riadne starať a v prípade, že tak neurobí, vráti darované nehnuteľnosti. Žalovaný sa zaviazal aj k tomu, že sa bude o žalobkyňu poriadne a náležite starať v prípade zdravotných ťažkostí. Žalobkyňa má zdravotné problémy, chronické choroby a trpí hypertenziou vyššieho stupňa, napriek tomu sa žalovaný a jeho manželka k nej správajú hrubo a odmietajú poskytnúť pomoc. Správajú sa k jej osobe tak, že podľa nej porušujú dobré mravy, napríklad v januári 2016 bola po slovnej výmene so žalovaným fyzicky napadnutá jeho manželkou, bola nútená vyhľadať pohotovostnú chirurgickú ambulanciu, kde bola vyšetrená a ošetrená a následne podala na žalovaného a jeho manželku trestné oznámenie. Opakujúcim sa konaním žalovaného jej tak s poukazom na vzniklo právo na vrátenie daru, čo žalovanému oznámila listom zo dňa 8.2.2016. Žalovaný napriek niekoľkonásobným výzvam neprispieva na režijné náklady spojené s udržiavaním darovaných nehnuteľností. Žalovaný listom zo dňa 19.2.2016 oznámil, že nie je ochotný predmetné nehnuteľnosti vydať.

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa spolu so svojím manželom boli bezpodieloví spoluvlastníci vyššie opísaných nehnuteľností, pričom podiel v jednej polovici žalovanému darovali a druhú polovicu týchto nehnuteľností mu poskytli ako protihodnotu za ich zaopatrenie z jeho strany. Žalobkyňa nárok na vrátenie daru odvodzovala v žalobe a v písomnej

výzve (okrem nepostačujúceho všeobecného konštatovania porušenia dobrých mravov) od správania manželky žalovaného, ktorá však nebola účastníčkou zmluvného vzťahu. Navyše žiada vrátenie nehnuteľností v celosti, hoci darom boli poskytnuté nehnuteľnosti žalovanému len v jednej polovici a oboma manželmi, z čoho podiel žalobkyne na vrátení nehnuteľností by mohol predstavovať maximálne jednu štvrtinu. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s a tak, že v spore v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v celom rozsahu odvolanie z dôvodov, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá zákonným požiadavkám zakotveným v druhej a tretej vete ust. , v dôsledku čoho je reálna aplikácia jej práva na podanie opravného prostriedku do značnej miery znemožnená, ktorá skutočnosť sa prieči právu účastníka konania na spravodlivý súdny proces; súd prvej inštancie nebral ohľad na všetky, z hľadiska správneho posúdenia predmetnej právnej záležitosti, významné dôkazy; na základe niektorých vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, následkom čoho rozhodnutie vo veci samej vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu a s tým súvisiaceho nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľka v odvolaní uviedla, že nakoľko sa spisový materiál týkajúci sa predmetnej právnej veci nachádza t. č. u jej splnomocneného právneho zástupcu (JUDr. František Fehér, pozn.), odvolateľka žiada, aby súd podané odvolanie zo dňa 20.3.2018 neposúdil ako kompletné a konečné odvolanie proti predmetnému rozsudku, nakoľko svoje odvolanie doplní v čo najkratšej možnej dobe po prevzatí spisového materiálu od právneho zástupcu.

6. Odvolateľka ďalej v podanom odvolaní uviedla, že z vyjadrenia prvoinštančného súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že: „Naliehavý právny záujem ... je základným procesným predpokladom každej určovacej žaloby ... nie je kategóriou posudzovateľnou zo subjektívneho hľadiska strany domáhajúcej sa práva ... ale je daný len v prípade, ak práve bez požadovaného určenia právne postavenie žalobcu ... by ostalo neistým ... a ochranu právu nie je možné poskytnúť inak;" nie je zrejmé, či považoval súd prvej inštancie naliehavý právny záujem za preukázaný, alebo nie. K záveru súdu, že žalobkyňa nárok na vrátenie daru odvodzuje od správania manželky žalovaného, ktorá však nebola účastníčkou zmluvného vzťahu, žalobkyňa uviedla, že súd vychádzal iba z výroku rozhodnutia vecne a miestne príslušného správneho orgánu, bral ohľad na jednostranné tvrdenia žalovaného, ale neskúmal v tejto súvislosti obsah spisu vedeného v dotknutej priestupkovej veci, z ktorého vyplývajú ďalšie významné okolnosti a skutočnosti týkajúce sa povahy a miery účasti žalobcu na dotknutých udalostiach. Nesúhlasila tiež so záverom súdu, že by jej podiel na vrátení nehnuteľností mohol teoreticky predstavovať maximálne jednu štvrtinu, keď dôvodila, že ak darované nehnuteľnosti boli v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej zosnulého manžela, tak má právo po splnení zákonných podmienok domáhať sa po jeho smrti vrátenia celého daru patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ ide o záver súdu, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, poukázala na znenie a dôvodila, že v rozpore s citovaným ustanovením napadnuté rozhodnutie neobsahuje: ktoré z dôkazov predložených, príp. navrhnutých stranami, boli pred súdom prvej inštancie vykonané a ktoré nie (s uvedením dôvodov nevykonania); pri zisťovaní skutkového stavu, na ktoré z vykonaných dôkazov súd prihliadol a na ktoré nie (z uvedením dôvodov, pre ktoré na niektoré dôkazy neprihliadol); ktoré skutočnosti a okolnosti mal preukázať žalobca a ktoré žalovaný; ktoré skutočnosti a okolnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané na základe hodnotenia vykonaných dôkazov; do akej miery bolo stranami unesené dôkazné bremeno s uvedením a hodnotením s tým súvisiacich právnych následkov. Namietala, že z obsahu odôvodnenia rozsudku nedokáže posúdiť, na základe čoho prvoinštančný súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, a preto ani nevie, proti čomu a v akom rozsahu sa má právne brániť prostredníctvom tohto odvolania. Mala za to, že uvedený stav je v príkrom rozpore nielen so zákonnou požiadavkou presvedčivosti odôvodnenia rozsudku ako takého, ale aj so základným princípom zakotveným v Ústave SR, spočívajúcim v práve na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril. Uviedol, že s tvrdeniami uvádzanými v odvolaní sa nestotožňuje a považuje ich za nedôvodné. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav predmetnej veci, keďže vykonal všetky významné dôkazy potrebné pre

rozhodnutie a predmetnú vec správne právne posúdil. Preto navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

8. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

9. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania (žalobkyni uplynula dňa 22.3.2018), doručila žalobkyňa dňa 28.8.2018 súdu prvej inštancie podanie zo dňa 28.8.2018, v ktorom uviedla, že dopĺňa svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a v ktorom vyjadrila svoje námietky k priebehu správneho konania pred okresným úradom o prešetrovaní oznámeného priestupku; uviedla, že od žalovaného požaduje aj vrátenie meča; podrobne rozoberala skutkový stav ohľadom správania sa žalovaného k nej; namietala, že súd prvej inštancie nepoužil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci; podala svoje podrobné vyjadrenie, ohľadom hrubého porušenia dobrých mravov žalovaným voči žalobkyni; vyjadrovala sa k incidentu z januára 2016; uviedla, že okamžite vypovedá darovaciu a zaopatrovaciu zmluvu.

10. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

11. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia, sa zákonná koncentrácia civilného sporového konania uplatňuje aj v konaní o opravnom prostriedku. Lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania, ale aj určenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda ( ) a uvedenie odvolacích dôvodov týkajúcich sa vadnosti rozhodnutia, alebo konania, ktoré mu predchádzalo. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania, tak nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy. Na tomto nič nemôže zmeniť ani vyjadrenie žalobkyne v podanom odvolaní, že mieni svoje odvolanie ešte doplniť, nakoľko spisový materiál k predmetnej veci je u jej právneho zástupcu, ktorému splnomocnenie vypovedala, pretože zákonnú lehotu na podanie odvolania ani z tohto dôvodu nie je možné predlžovať.

12. V danom konkrétnom prípade žalobkyni uplynula lehota na podanie odvolania dňa 22.3.2018. Toto odvolanie obsahovalo všetky náležitosti, bol v ňom uvedený rozsah, ako aj dôvody podaného odvolania. Pokiaľ potom žalobkyňa až podaním zo dňa 28.8.2018 rozširovala svoje odvolacie dôvody a uvádzala nové skutočnosti oproti podanému odvolaniu, nemožno na toto jej „doplnenie odvolania" v odvolacom konaní prihliadať a odvolací súd musí vychádzať len v odvolacích dôvodov uvádzaných žalobkyňou v odvolaní podanom v odvolacej lehote, t. j. z jej podania zo dňa 20.3.2018.

13. Žalobkyňa tiež doručila predsedníčke Okresného súdu Dunajská Streda svoje podanie zo dňa 9.4.2019 s prílohami, kde uvádza svoje výhrady k postupu Okresného úradu v Dunajskej Strede a okresného riaditeľstva PZ SR Dunajská Streda a uvádza skutočnosti a predkladá doklady týkajúce sa právnej veci sp. zn. . Pôvodne bolo toto podanie žalobkyne zapísané v Spr. Okresného súdu Dunajská Streda (). Predsedníčka Okresného súdu Dunajská Streda tieto listiny dala založiť do súdneho spisu sp. zn. s uvedením, že predseda súdu nemôže hodnotiť správnosť procesného postupu a správnosť rozhodnutia súdu. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa procesného postupu a rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda a Okresného riaditeľstva PZ SR Dunajská Streda, podanie odstúpila uvedeným orgánom. Podanie žalobkyne zo dňa 9.4.2019 s prílohami bolo do súdneho spisu založené dňa 18.4.2019. Predmetné podanie žalobkyne však rovnako nie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu, nakoľko prípadné rozširovanie skutočností, pre ktoré považuje žalobkyňa napadnuté rozhodnutie za nesprávne, nie je vzhľadom na uplynutie lehoty na podanie odvolania relevantné a ako bolo uvedené vyššie, odvolací súd sa môže v zmysle ust. zaoberať len argumentmi, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom včas podanom odvolaní zo dňa 22.3.2018.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné s použitím v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a ním realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na skutkovom závere, že žalobkyňa odvodzovala svoj nárok na vrátenie daru od žalovaného, od správania sa jeho manželky, ktorá však nebola účastníčkou predmetného právneho vzťahu, ako aj z dôvodu, že vzhľadom na to, že darom boli žalovanému nehnuteľnosti poskytnuté len v jednej polovici a oboma manželmi, predstavuje prípadný podiel žalobkyne na vrátení daru maximálne jednu štvrtinu.

17. Žalobkyňa v odvolaní namietala predovšetkým nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, že má nárok na vrátenie len podielu 1/4 na daných nehnuteľnostiach a tiež, že súd nezobral do úvahy všetky ňou namietané okolnosti, týkajúce sa účasti žalobcu na dotknutých udalostiach.

18. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v SR. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. upravuje v ustanovení základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť.

19. V zmysle ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

20. V odôvodnení je teda po opísaní skutkového stavu potrebné uviesť, ktoré z navrhovaných dôkazov boli vykonané a ktoré skutkové tvrdenia strán boli nimi potvrdené alebo vyvrátené. Obsahom hodnotenia dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú, alebo sa vyučujú. Súd tiež uvedie, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. V prípade rozporov musí súd odôvodniť, prečo konkrétny dôkaz považuje za vierohodný a iný nie. Pritom treba vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov v základných princípov a v , ktorý je limitovaný požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Je však povinný v odôvodnení náležite vyhodnotiť dôkaznú situáciu. Hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná, pretože súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah.

21. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď na rozhodujúce argumenty. Z odôvodnenia sa teda strana má dozvedieť o dôvodoch prijatia, či odmietnutia jej argumentu. Samotné konštatovanie že argument je irelevantný, nezodpovedá

požiadavke riadneho odôvodnenia. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou námietkou sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa SR (Ústavný súd SR, sp. zn. ).

22. Právne posúdenie veci je potom činnosťou, pri ktorej súd podriadi zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení súd odcituje túto právnu normu a vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy. Súd sa tiež vyjadrí, ako túto normu interpretuje.

23. Odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení a riadne nesplnil, výsledky vykonaného dokazovania náležite nevyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil. Predovšetkým v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje vyhodnotenie relevantných skutkových argumentov žalobkyne, riadne vyhodnotenie celého skutkového stavu a náležité právne posúdenie veci. Celkovo vykazuje napadnutý rozsudok znaky arbitrárnosti pri hodnotení vykonaných dôkazov, nakoľko nie je absolútne zrejmé, hodnotením akých skutkových tvrdení sporových strán a akých konkrétnych dôkazov dospel súd ku svojim skutkovým záverom a absentuje tiež náležité právne posúdenie veci.

24. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha vydania predmetných nehnuteľností z dvoch právnych titulov, a to nielen z darovacej zmluvy, ale aj zo zaopatrovacej zmluvy. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na vrátenie daru, súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal len otázkou, či je na podanej žalobe naliehavý právny záujem, pričom dospel k záveru, že tento je daný. Pokiaľ ide o ďalšie právne posúdenie predmetnej právnej veci, v odôvodnení je len citácia ust. upravujúceho darovaciu zmluvu a ust. upravujúceho vrátenie daru, avšak súd prvej inštancie vôbec neuvádza, prečo predmetné ustanovenia na daný prípad aplikuje, ako si ich vykladá a ako zistený skutkový stav zodpovedá použitým ustanoveniam. Uzavretú darovaciu zmluvu ani jej obsah súd nijako nehodnotí. Súd prvej inštancie sa ďalej vôbec nevenuje posúdeniu inštitútu zaopatrovacej zmluvy, nijako ju nekvalifikuje, neuvádza ani, prečo prípadne toto právne posúdenie nie je pre vec podstatné.

25. Celkom nesprávny je však právny záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha vrátenia daru, ktorý bol predtým v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej už zosnulého manžela, môže sa takto žalobkyňa domáhať vrátenia len polovice darovaného podielu. Ak totiž jeden z manželov darcov zomrel, súdna prax uznala právo domáhať sa vrátenia celého daru, ktorý v čase darovania bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pozostalému manželovi (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

26. Hoci žalobkyňa v spore opakovane uvádzala, že uzavretú darovaciu a zaopatrovaciu zmluvu vypovedá, ani právnym posúdením tohto úkonu žalobkyne sa súd nezaoberal.

27. Pokiaľ ide o skutkové závery súdu prvej inštancie, tento zistený skutkový stav v podstate vyhodnotil jedinou vetou, že žalobkyňa svoj nárok na vrátenie daru odvodzuje od správania manželky žalovaného, ktorá však nebola účastníčkou zmluvného vzťahu. Súd však vôbec neuvádza, ktoré skutkové tvrdenia žalobkyne v predmetnej právnej veci považuje za relevantné a ktoré nie a ako ich vyhodnocuje. Žalobkyňa pritom vo svojom podaní doručenom súdu dňa 3.5.2017 (č. l. 43 a nasl.) uvádzala, v čom všetkom považuje správanie žalovaného za porušujúce dobré mravy. Súd toto podanie žalobkyne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v ods. 3 zhodnotil len tak, že žalobkyňa predmetné podanie predložila, nijako však nerozoberá jeho obsah, nezaoberá sa argumentmi žalobkyne v ňom uvádzanými. Z tohto podania žalobkyne súd prvej inštancie uviedol len to, že v ňom žalobkyňa vypovedala obidve zmluvy - darovaciu aj zaopatrovaciu, avšak znova súd prvej inštancie ohľadom tohto právneho úkonu žalobkyne neuvádza žiadne svoje právne posúdenie a svoje skutkové a právne závery. Z pomerne rozsiahleho podania žalobkyne zo dňa 3.5.2017 však okrem iného vyplýva, že okrem incidentu zo dňa 19.1.2016, namietala aj proti neplateniu nákladov na udržiavanie a za užívanie nehnuteľností žalovaným, proti svojej práci v bufete žalovaného, nedostatočnú pomoc zo strany žalovaného, najmä pokiaľ ide o zdravotný stav žalobkyne, či zabezpečenie opravy kotla a starostlivosti o dané nehnuteľnosti, urážanie žalobkyne, ako i ďalšie skutočnosti, ktoré však súd prvej inštancie pri posudzovaní uplatneného nároku žalobkyne vôbec nezohľadnil, pričom ani neuviedol, z akého dôvodu takto postupoval. Iné skutočnosti, ako len incident z januára 2016, žalobkyňa uvádzala aj v ostatných svojich podaniach adresovaných

súdu, súd ich však nijakým spôsobom nevyhodnocuje. Z obsahu spisu pritom jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa svoj nárok opierala nielen o incident zo dňa 19.1.2016, pri ktorom malo byť rozhodujúce správanie sa manželky žalovaného, ale uvádzala aj iné okolnosti a síce, že žalovaný ju v súvislosti s týmto incidentom riadne nebránil, že má vážne zdravotné ťažkosti, napriek tomu sa o ňu žalovaný riadne nestará, správa sa k nej hrubo a odmieta jej poskytnutie pomoci, neprispieva na náklady spojené s užívaním a udržiavaním nehnuteľnosti, v spise sú tiež založené viaceré doklady potvrdzujúce vedenie viacerých trestných konaní týkajúcich sa vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným. Súd prvej inštancie si vo svojom rozhodnutí v podstate iba bez ďalšieho osvojil obranu žalovaného na pojednávaní dňa 11.1.2018 (č. l. 314) spisu. S prostriedkami procesného útoku žalobkyne sa však riadne nevyrovnal. Hoci žalobkyňa v spore navrhovala výsluch svedkov, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec neuvádza, prečo dôkazy navrhované žalobkyňou nevykonal.

28. Súd pritom musí pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívne zisteného skutkového stavu veci. Musí náležite vyhodnotiť tak prostriedky procesného útoku žalobcu, ako aj prostriedky procesnej obrany žalovaného a tieto vo vzájomných súvislostiach náležite nevyhodnotiť. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a prijatými právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie súdu musí byť logické a zrozumiteľné a má v odôvodnení poskytnúť dostatočné, jasné a zrozumiteľné vysvetlenie vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a aplikovaného právneho posúdenia veci. Takémuto odôvodneniu rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá, pretože súd prvej inštancie vychádzal najmä z obrany žalovaného. Vzhľadom na uvedené, boli argumenty žalobkyne v podanom odvolaní poukazujúce na nedostatočné odôvodnenie súdu prvej inštancie dôvodné. Odvolací súd má tiež za to, že súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil svoj myšlienkový postup, aké skutočnosti vôbec hodnotil a ako ich právne posúdil. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade súd prvej inštancie vyhodnotil skutkový stav iba jednostranne a vo veci urobil iba formalistický výklad použitých zákonných ustanovení.

29. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

30. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

31. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

32. Vady konania vymedzené v až d) sú porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/ a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

33. Súd sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

34. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

35. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

36. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. , ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR ).

37. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý náležite nevysvetlil prijaté skutkové závery a aplikované právne posúdenie veci a ktorého nedostatky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú tak hlboké, že ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu s použitím ust. zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu ( ), bude si v prvom rade ustáliť, akými všetkými skutočnosťami žalobkyňa svoj nárok odôvodňuje, tieto následne riadne právne posúdiť, zistený skutkový stav náležite komplexne vyhodnotiť a na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. , , odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania ( ).

39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).