Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43CoPv-13-2019.pdf
PDF · 164.67 KB
Case nature
Subarea
43CoPv/13/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Merck Sharp & Dohme Corp. so sídlom 126 East Lincoln Avenue, Rahway, New Jersey, Spojené štáty americké, právne zast. JUDr. Andrea Kůs Považanová, advokátka, Elišky Peškové 15, 150 00 Praha 5, Česká republika proti žalovanému SANDOZ Sandoz Pharmaceuticals d.d., so sídlom Verovškova 57, 1000 Ljubljana, Slovinská republika, podnikajúceho na území Slovenskej republiky organizačnou zložkou Sandoz d.d.-organizačná zložka so sídlom Žižkova 22 B, 811 02 Bratislava, IČO: 35 972 301, právne zast. BEATOW PARTNERS s. r. o., so sídlom Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 36 868 841, v mene ktorej advokáciu ako konateľ vykonáva advokát JUDr. Oliver Weber o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CbPv/19/2019-300 zo dňa 20. augusta 2019 takto
rozhodol:
I. Čiastočné späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripúšťa, rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CbPv/19/2019-300 zo dňa 20. augusta 2019 vo výroku I. v rozsahu, v ktorom zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovanému do 1 dňa od doručenia rozhodnutia o neodkladnom opatrení vziať späť Žiadosť ID 17017 o zaradenie výrobku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku, ktoré podal na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky vo vzťahu k výrobku s registračným číslom ŠÚKL 26/0189/19-S ku dňu 15. 08. 2019 s názvom POSACONAZOLE SANDOZ alebo alternatívne do 1 dňa od doručenia rozhodnutia o neodkladnom opatrení podať žiadosť o vyradenie lieku s registračným Číslom ŠUKL 26/0189/19-S ku dňu 15. 08. 2019 s názvom POSACONAZOLE SANDOZ zo zoznamu kategorizovaných liekov z r u š u j e a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti z a s t a v u j e .
II. Vo zvyšnej časti rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CbPv/19/2019-300 zo dňa 20. augusta 2019 p o t v r d z u j e .
III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že návrhom doručeným dňa 19. 08. 2019 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť do 21. 12. 2019 zdržať sa ponúkania alebo uvádzania na trh v Slovenskej republike alebo pre tieto účely skladovať alebo dovážať liek s registračným číslom ŠÚKL 26/0189/19-S alebo 31/0082/17-S ku dňu 15. 08. 2019 s názvom POSACONAZOLE SANDOZ a povinnosť do 1 dňa od doručenia rozhodnutia o neodkladnom opatrení vziať späť Žiadosť ID 17017 o zaradenie výrobku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné
určenie ceny lieku, ktoré podal na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky vo vzťahu k výrobku s registračným číslom ŠÚKL 26/0189/19-S ku dňu 15. 08. 2019 s názvom POSACONAZOLE SANDOZ alebo alternatívne do 1 dňa od doručenia rozhodnutia o neodkladnom opatrení podať žiadosť o vyradenie lieku s registračným číslom ŠUKL 26/0189/19-S ku dňu 15. 08. 2019 s názvom POSACONAZOLE SANDOZ zo zoznamu kategorizovaných liekov a žalobcovi by uložil povinnosť podať na Okresný súd Banská Bystrica žalobu vo veci samej do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení.
3. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že je majiteľom slovenského dodatkového ochranného osvedčenia č. 35 (ďalej aj len „DOO-35“), ktoré chráni lieky obsahujúce účinnú zložku posakonazol, pričom maximálna doba platnosti ochrany skončí dňa 21. 12. 2019. Žalovaný je prostredníctvom svojej organizačnej zložky držiteľom registrácie pre výrobok nazvaný POSACONAZOLE SANDOZ 40mg/ml, ktorý obsahuje 40mg posakonazolu ako účinnú zložku, preto uvedený výrobok podľa žalobcu spadá do rozsahu ochrany dodatkového osvedčenia č. 35. Žalovaný podal žiadosť o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a o úradné určenie ceny lieku pre výrobok POSACONAZOLE SANDOZ s tým, že rozhodnutie bude podľa žalobcu zverejnené dňa 15. 09. 2019 a následne bude liek zaradený na zoznam úradne určených cien dňa 01. 11. 2019. Od 01.12.2019 bude musieť byť prítomný na trhu v Slovenskej republike v dostatočnom množstve.
4. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že ním tvrdený a osvedčený skutkový stav bezprostredne ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva žalobcu. Žalobca ohrozenie svojich práv odôvodnil predovšetkým tým, že od 01. 12. 2019 bude liek POSACONAZOLE SANDOZ vyrábaný žalovaným zaradený na zoznam kategorizovaných liekov. Ako žalobca osvedčil, dodatkové ochranné osvedčenie č. 35 poskytuje žalobcovi právnu ochranu do dňa 21. 12. 2019. Tým, že žalovaný podal žiadosť o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku podľa § 10 a nasl. Zákona č. 363/2011 Z. z., nie sú podľa názoru súdu prvej inštancie práva žalobcu bezprostredne ohrozené a ani žiadosť neporušuje právo duševného vlastníctva žalobcu. Samotné podanie žiadosti žalovaným totiž neznamená, že žiadosti bude aj vyhovené a ani že žalovaný aj skutočne uvedie na trh liek, ktorý zasahuje do práv žalobcu pred dňom 22. 12. 2019, od kedy dodatkové ochranné osvedčenie č. 35 žalobcovi ochranu práv poskytovať nebude. Ako vyplýva z § 16 ods. 2 Zákona č. 363/2011 Z. z. o žiadosti sa rozhodne najneskôr do 180 dní odo dňa doručenia žiadosti. Uvedené ustanovenie tak spochybňuje tvrdenia žalobcu, že rozhodnutie o žiadosti žalovaného bude zverejnené dňa 15. 09. 2019.
5. K tvrdeniu žalobcu o stanovení časového rozvrhu konaní súd prvej inštancie uviedol, že aj zo žalobcom predloženej prílohy ide o „Predpokladané termíny spracovania žiadosti“, teda nie o záväzné lehoty na rozhodnutie, ktorých maximálna dĺžka vyplýva z § 16 ods. 2 Zákona č. 363/2011 Z. z. a je 180 dní. Taktiež nie je ešte možné predpokladať, či žiadosti bude vyhovené, či pôjde o rozhodnutie prvostupňové alebo druhostupňové, pri ktorom je predpokladaný termín zverejnenia 15. 10. 2019. Taktiež tvrdenia žalobcu o tom, kedy sa rozhodnutia stanú účinnými sú len hypotetické a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení neboli osvedčené, nakoľko nedošlo ani k rozhodnutiu o žalovaným podanej žiadosti. Ako vyplýva z § 16 ods. 3 Zákona č. 363/2011 Z. z. aj v prípade zaradenia lieku do zoznamu kategorizovaných liekov je lehota na zaradenie lieku do zoznamu určená najneskôr do 180 dní odo dňa doručenia žiadosti. Taktiež poukaz na § 9 ods. 1 Zákona č. 363/2011 Z. z. neosvedčuje potrebu naliehavej úpravy pomerov medzi stranami sporu, keď aj v prípade vyhovenia žiadosti žalovaného je síce povinnosťou držiteľa lieku zabezpečiť, aby bol liek dostupný na trhu v dostatočnom množstve, no je len fakultatívnou možnosťou ministerstva rozhodnúť o vyradení lieku zo zoznamu. Ani splnenie povinnosti, na ktorú poukazuje žalobca nie je možné vynútiť, či predpokladať jej splnenie. Ako správne uviedol žalobca, je možné iba predpokladať, že žalovaný tak učiní (nie však nutne). Samotná skutočnosť, že liek bude už pripravený na uvedenie na trh ešte bez ďalšieho neznamená, že tento liek bude na trh aj skutočne uvádzaný pred dňom, kedy ochrana vyplývajúca pre žalobcu z dodatkového ochranného osvedčenia č. 35 stratí účinnosť. Taktiež aj v prípade zaradenia lieku na zoznam kategorizovaných liekov pred dňom 21. 12. 2019 ešte neznamená, že liek bude pred týmto dňom aj skutočne odberateľom prístupný, teda že ho žalovaný aj skutočne uvedie na trh.
6. K tvrdeniu žalobcu, že súdy potvrdili, že žiadosť o úradné určenie ceny a úhrady predstavuje porušenie dodatkového ochranného osvedčenia súd prvej inštancie uviedol, že ani jedno zo žalobcom pripojených rozhodnutí nepredstavuje ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít a ani ustálená rozhodovacia
prax najvyšších súdnych autorít nepredstavuje záväzný prameň práva, keď aj podľa článku 2 CSP je potrebné náležitým spôsobom odklon od ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít odôvodniť a nie povýšiť ju na záväzný prameň práva.
7. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobcu ako držiteľa dodatkového ochranného osvedčenia č. 35, keď navrhuje, aby bola žalovanému uložená povinnosť do 22. 12. 2019 nepodať žiadosť o zaradenie lieku POSACONAZOLE SANDOZ do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku. Pokiaľ žalobca tvrdí, že podanie žiadosti dňa 31. 07. 2019 má mať za následok zaradenie do zoznamu do dňa 01. 12. 2019, teda po uplynutí 4 mesiacov od podania žiadosti, potom podanie žiadosti od 22. 12. 2019 by malo mať za následok zaradenie do zoznamu od 01. 05. 2019 (odvolací súd uvádza, že správne mienil súd prvej inštancie uviesť 01. 05. 2020), čím by došlo vo svojej podstate k predĺženiu platnosti dodatkového ochranného opatrenia o ďalšie štyri mesiace, počas ktorých by uvedený liek nemohol byť uvedený na trh pre jeho nezaradenie do zoznamu kategorizovaných liekov. Tým by žalobca nadobudol práva, ktoré pre neho z dodatkového ochranného osvedčenia nevyplývajú, keďže by došlo vo svojej podstate k predĺženiu jeho platnosti o ďalšie 4 mesiace.
8. Súd prvej inštancie sa z uvedených dôvodov nestotožnil s názorom žalobcu, že by samotné podanie žiadosti žalovaným o zaradenie lieku POSACONAZOLE SANDOZ do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku ohrozovalo práva duševného vlastníctva žalobcu vyplývajúce z dodatkového ochranného osvedčenia č. 35, keď nemožno predpovedať, ako bude o žiadosti rozhodnuté. Z právnych predpisov upravujúcich konanie o podanej žiadosti žalovaného pritom vyplýva, že určené lehoty nedávajú predpoklad pre záver o tom, že by o žiadosti nemohlo byť rozhodnuté až po platnosti dodatkového ochranného osvedčenia č. 35, z ktorého vyplývajúcich práv sa žalobca domáha ochrany. Taktiež aj samotné zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku ešte neodôvodňuje záver, že žalovaný bude skutočne uvádzať na trh generický liek pred nadobudnutím vypršaním platnosti dodatkového ochranného osvedčenia.
9. Nakoľko žalobca neosvedčil podaným návrhom, že by samotné podanie žiadosti žalovaným o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku bez ďalšieho ohrozovalo alebo porušovalo práva vyplývajúce pre žalobcu z dodatkového ochranného osvedčenia č. 35, keď iba pri ideálnom stavu veci by podľa tvrdení žalobcu mohlo dôjsť k uvádzaniu lieku POSACONAZOLE SANDOZ na trh od 01. 12. 2019, pričom platnosť dodatkového ochranného osvedčenia vyprší dňa 21. 12. 2019, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
10. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ako neúspešnej strane v konaní nárok na náhradu trov konania od žalovaného a o prípadných nárokoch žalovaného nerozhodoval, keď sa mu rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súdom prvého stupňa nedoručuje a akýkoľvek výrok o nároku, či už negatívny alebo pozitívny na náhradu trov konania by mal za následok povinnosť súdu doručovať toto uznesenie aj žalovanému, keďže by sa konalo aj o jeho právach.
11. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť do 21. 12. 2019 zdržať sa ponúkania alebo uvádzania na trh v Slovenskej republike, alebo pre tieto účely skladovať alebo dovážať, liek s registračným číslom ŠÚKL 26/0189/19- S alebo 31/0082/17-S, ku dňu 15. 08. 2019 s názvom POSACONAZOLE SANDOZ a žalobcovi by uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
12. K odvolaciemu dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkami existujúceho nekalosúťažného konania a hroziacim nekalosúťažným konaním, ktoré boli tvrdené žalobcom. Napadnuté rozhodnutie preto trpí vadou nepreskúmateľnosti kvôli absencii odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odôvodnenie trpí aj ďalšími zásadnými vadami, pretože v bode 6 súd prvej inštancie tvrdí, že žalobca navrhoval, aby bolo žalovanému uložené nepodávať nové žiadosti o stanovenie ceny a úhrady do 21. 12. 2019. Avšak žalobca žiadny takýto návrh neurobil. Odôvodnenie je preto nelogické, svojvoľné a v rozpore s Ústavou SR garantovanými právami žalobcu.
13. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností žalobca uviedol, že keďže súd prvej inštancie pochybil po právnej stránke, jeho zistenia týkajúce sa rozhodujúcich skutkových okolností sú taktiež nesprávne - predložené a označené dôkazy osvedčili existenciu skutočného porušenia a existenciu ohrozovania žalobcových práv k DOO-35 a žalobcovho práva nebyť vystavený nekalosúťažnému konaniu. Žiadosť o kategorizáciu predstavovala konanie porušujúce práva žalobcu k DOO-35, čo potvrdzuje nedávna úprava článku 5 Nariadenie Komisie (ES) č. 469/2009 o dodatkových ochranných osvedčeniach, rovnako ako rozhodnutia súdov v Slovenskej republike a ďalších členských štátov Európskej únie, o ktoré žalobca oprel svoje argumenty v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žiadosť o kategorizáciu predstavovala rozhodujúci dôkaz osvedčujúci ohrozovanie žalobcových práv.
14. K odvolaciemu dôvodu, že zistený skutkový stav neobstojí vzhľadom na ďalšie prípustné dôkazné prostriedky, ktoré neboli uplatnené žalobca uviedol, že predkladá znalecký posudok vyhotovený Mgr. Ing. Stanislavom Babickým, PhD., súdnym znalcom, ktorý je zapísaný pre odbor patenty a vynálezy a má vzdelanie v oblasti chémie a ktorý dospel k záveru, že prípravok POSACONAZOLE spadá do rozsahu ochrany DOO-35. Znalecký posudok bol vypracovaný v súlade s § 209 ods. 2 CSP a je prípustný podľa § 366 písm. d) CSP, pretože v dobe vydania napadnutého uznesenia neexistoval.
15. K odvolaciemu dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že neodkladné opatrenie malo byť nariadené predovšetkým z dôvodu, že dochádzalo k porušeniu práv žalobcu z DOO-35, t. j. práva duševného vlastníctva chráneného medzinárodným a európskym právom proti neoprávneným zásahom, ktoré dané právo duševného vlastníctva porušujú, a to až do úplne posledného dňa jeho platnosti, ako aj z dôvodu existencie nekalosúťažného konania zo strany žalovaného, v dôsledku čoho utrpel žalobca nenahraditeľnú ujmu. Súd pochybil, pokiaľ nezistil, že podanie žiadosti o kategorizáciu je porušením práv k DOO-35 a nekalosúťažným konaním, pretože bolo urobené predčasne. Podanie žiadosti o kategorizáciu je dobrovoľný krok, ktorý nie je nutný pre uvedenie lieku na trh v dobe platnosti DOO-35 a je ohrozením práva žalobcu a nekalosúťažným konaním. Súd môže nariadiť žalovanému čokoľvek, čo je pre ochranu práv v danom prípade vhodné, vrátane späťvzatia žiadosti, kvôli ktorej žalobcovi vzniká ujma a zdržať sa podávania novej žiadosti po určitú dobu, pokiaľ by podanie novej žiadosti po stanovenú dobu spôsobilo žalobcovi ujmu.
16. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že dňa 23. 08. 2019 žalovaný vzal späť svoju žiadosť č. 17017 o stanovenie ceny a úhrady a dňa 30. 08. 2019 podal novú žiadosť č. 17195 o stanovenie ceny a úhrady. Napriek skutočnosti, že odvolanie napáda uznesenie v celom rozsahu, kvôli uvedenému konaniu žalovaného žalobca už nenavrhuje, aby bolo žalovanému uložené vziať späť kategorizačnú žiadosť č. 17017. Na základe žiadosti č. 17195 bude stanovenie ceny vykonateľné odo dňa 1.12.2019. To znamená, že odo dňa 01. 12. 2019 bude genericky prípravok žalovaného súťažiť so žalobcovým prípravkom NOXAFIL® v cenníkových nemocniciach, pretože ak má prípravok stanovenú cenu, nemocnice ho môžu používať v rámci svojho rozpočtu, t. j. bez nákladov hradených priamo pacientom. Vzhľadom na skutočnosť, že „POSACONAZOLE“ je primárne nemocničným prípravkom, ujma, ktorú žalobca utrpel už v dôsledku tejto novej kategorizačnej žiadosti žalovaného je významná, pretože odberatelia obmedzili nákupy a čerpajú zo zásob. Navyše v súčasnosti hrozí spôsobenie ďalšej ujmy ešte väčšieho rozsahu.
17. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že aby bolo možné určitý liečivý prípravok predávať na území Slovenskej republiky, musí byť zaregistrovaný Štátnym ústavom kontroly liekov alebo Európskou liekovou agentúrou, ktoré skúmajú, či je liek bezpečný a účinný. Až následne je ho možné na trh uvádzať, pritom žiadne ďalšie podmienky na jeho predaj neexistujú. Podanie žiadosti o stanovenie ceny a úhrady je čisto dobrovoľným a ekonomickým krokom, ktorý nie je povinný, ale prináša ekonomické výhody, pretože predajca prípravku si môže nechať uhrádzať časť ceny lieku z verejného zdravotného poistenia. Generický prípravok môže byť uvedený na trh aj bez toho, aby mu Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky stanovilo úroveň ceny a úhrady. Keďže dobrovoľne podané žiadosti o stanovenie ceny a úhrady sú verejne prístupné všetkým osobám (nemocniciam, lekárňam, zdravotným poisťovniam) a ich súčasťou je cenová ponuka od podávateľa žiadosti, žalobca je presvedčený, že tieto žiadosti predstavujú „ponúkanie“ v zmysle právnych predpisov upravujúcich patenty a dodatkové ochranné osvedčenie. Termín „ponúkanie“ prípravku spadajúceho do ochrany patentu alebo dodatkového
ochranného osvedčenia je interpretovaný rozdielne od pojmu ponúkanie v záväzkovom práve, pretože pojem „ponúkanie“ prípravku spadajúceho do ochrany dodatkového ochranného osvedčenia zahŕňa akúkoľvek propagáciu prípravku v dobe platnosti práva, keďže tým je narušená exkluzivita majiteľa práv. Toto je zrejme aj z textu čl. 5 ods. 2 písm. a) bod 4 upraveného kodifikovaného znenia Nariadenia o dodatkových ochranných osvedčeniach. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia uvedenými otázkami vôbec nezaoberal.
18. Žalobca uviedol, že Zákon č. 363/2011 Z. z. nie je jediným prameňom práva upravujúcim stanovenie ceny a úhrady. Na najzákladnejšej úrovni je prameňom práva Ústava Slovenskej republiky. Dohoda TRIPS garantuje ochranu patentových práv a zakazuje členským štátom Svetovej obchodnej organizácie, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, vytvárať nedovolené výnimky z garantovanej ochrany patentových práv. Zákon o úhrade rozhodne nemôže uberať zo žalobcových práv k dodatkovému ochrannému osvedčeniu, a to ani prostredníctvom opomenutia. Podľa práva Európskej únie úhrada liekov predstavuje predmet národného záujmu. Jediná právna norma EÚ zaoberajúca sa touto oblasťou je smernica Rady č. 89/105/EEC z 21. 12. 1988 o transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovanie cien humánnych liekov a ich zaraďovanie do vnútroštátnych systémov zdravotného poistenia, ktorá špecifikuje minimálne požiadavky na transparentnosť národných režimov regulácie cien liekov vykonávaných členskými štátmi a predovšetkým stanoví maximálne lehoty pre všetky konania. To bolo potrebné kvôli existencii protichodných záujmov, keď je v záujme štátov poskytovať svojim občanom lacné liečivé prípravky. V záujme výrobcov liečivých prípravkov je zase navrátenie nákladov vynaložených na výskum a vývoj liečivých prípravkov. Režim Zákona o úhrade nedodržuje ochranu práv z dodatkového ochranného osvedčenia, pretože vyžaduje uskutočnenie verejne viditeľného správneho konania pred uvedením generického prípravku na trh a ďalej vyžaduje okamžité uvedenie prípravku na trh po stanovení úhrady. Slovenská republika si mohla zvoliť režim stanovenia ceny a úhrady, ktorý by rešpektoval ochranu práv z dodatkového ochranného osvedčenia, ale rozhodla sa tak neučiniť. Avšak to nemôže mať za následok implicitné a protiprávne obmedzenie a vyvlastňovanie práv žalobcu, čo by držiteľa práv k DOO-35. Žalobca má právo na exkluzivitu, právo nebyť vystavený ponukám, ktoré negatívne ovplyvňujú trh s jeho prípravkom a právo nebyť vystavený ohrozovaniu jeho práv hroziacim uvedením konkurenčného prípravku, a to až do posledného dňa platnosti dodatkového ochranného osvedčenia. Zákon o úhrade neuvádza, že by sa právne predpisy upravujúce patentové právo nemali aplikovať. Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch zreteľne stanovil výnimku v § 49 ods. 8 (výnimka Bolar). Skutočnosť, že žiadna podobná výnimka nie je stanovená pre konanie o stanovení ceny a úhrady znamená, že zahájenie konania o stanovení ceny a úhrady v Slovenskej republike môže predstavovať protiprávny zásah do práv z dodatkového ochranného osvedčenia, ktorý tieto práva porušuje alebo ohrozuje. V mnohých ohľadoch tvorí konanie o stanovení ceny a úhrady prípravku jednu zo súčastí trhu, na ktorom súťažia výrobcovia prípravkov. Po uvedení prípravku na trh výrobca môže ďalej znížiť cenu prípravku, čo však nemení nič na skutočnosti, že cenová ponuka učinená voči Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky je podniknutím kroku v súťaži s priamym dopadom na majiteľa dodatkového ochranného osvedčenia.
19. Protiprávny zásah do ochrany pred nekalosúťažným konaním a do ochrany práv z dodatkového ochranného osvedčenia sú civilnými deliktami, ktoré nevyžadujú, aby došlo ku skutočnému porušeniu týchto práv. Na konštatovanie existencie protizákonného zásahu postačuje ohrozovanie týchto práv, ktoré samotné môže spôsobiť nenapraviteľnú ujmu spočívajúcu napr. v strate exkluzivity, či v znížení hodnoty týchto práv, čo nie je možné náležite kompenzovať. Neodkladné opatrenie by malo byť nariadené aj z dôvodu, že žalobca nemá k dispozícii žiadne iné právne prostriedky ako sa brániť proti protiprávnemu konaniu žalovaného. Nariadenie neodkladného opatrenia by nespôsobilo a ani nemohlo spôsobiť žiadny odklad uvedenia prípravku POSACONAZOLE SANDOZ na slovenský trh. Skutočnosť, že by prípravok nemal stanovenú cenu a úhradu, by neznamenala, že nemôže byť uvedený na trh, ponúkaný, používaný a pod. Politický, sociálny zámer súdu zlacniť pre užívateľov lieky je síce chváli hodný, ale v rozpore so zákonom. Ak žalovaný nezamýšľa podniknúť žiadne kroky, ktoré by protiprávne zasiahli do žalobcových práv z DOO-35, tak nariadenie neodkladného opatrenia nemôže spôsobiť žalovanému žiadnu ujmu.
20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd žalovanému umožnil vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 2 veta druhá Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP")).
21. Podaním zo dňa 31. 10. 2019 žalovaný uviedol, že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto navrhuje, aby súd rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobcu v plnom rozsahu nahradiť žalovanému trovy konania.
22. Žalovaný uviedol, že žalobca založil svoj návrh na porušení jeho práv z DOO-35 tým, že podal Žiadosť o kategorizáciu č. 17017 a že sa nemôže domáhať ochrany v situácii, kedy konanie o Žiadosti o kategorizáciu č. 17017 bolo zastavené, a teda je isté, že Ministerstvo tejto žiadosti nevyhovie. Keďže pre vydanie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, nie je prípustné, aby súd, ako aj odvolací súd bral pri svojom rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že žalovaný podal na Ministerstvo Žiadosť o kategorizáciu č. 2. Toto si napokon uvedomil aj žalobca a v petite odvolania už nepožaduje vydať neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému bolo uložené zobrať späť príslušnú žiadosť o kategorizáciu. Tento právny názor bol potvrdený aj uznesením súdu zo dňa 19. 04. 2018, sp. zn. 43CoPv/1/2018. V súčasnosti tak neexistuje skutočnosť, z ktorej by žalobca mohol odvodzovať porušenie svojho práva z DOO-35, nakoľko nie je možné brať do úvahy Žiadosť č. 2. Nie je preto prípustné ani odôvodnenie odvolania, ktoré je založené na tom, že na základe Žiadosti o kategorizáciu bude stanovenie ceny Posaconazole vykonateľné od 01. 12. 2019, nakoľko Žiadosť č. 2 nie je skutočnosť, ktorú by mohol súd posudzovať v súvislosti s preskúmavaním správnosti uznesenia v rámci odvolacieho konania.
23. Žalovaný poukázal na to, že zákonná lehota pre rozhodnutie o zaradení lieku do kategorizácie a úradnom určení ceny lieku je stanovená v § 16 ods. 2 Zákona č. 363/2011 Z. z. a predstavuje 180 dní odo dňa doručenia žiadosti. To znamená, že v prípade Žiadosti o kategorizáciu č. 1, ktorá bola Ministerstvu doručená dňa 31. 07. 2019, muselo Ministerstvo rozhodnúť o tejto žiadosti najneskôr do konca januára 2020 a v prípade Žiadosti o kategorizáciu č. 2 najneskôr do konca februára 2020. V Zozname predpokladaných termínov sú uvedené len orientačné údaje pre rozhodovanie Ministerstva, ktoré nie sú pre Ministerstvo záväzné a z tohto dôvodu nie je tento dokument relevantným dôkazom pre osvedčenie ohrozenia porušenia žalobcovho práva, pre ktoré požaduje vydať neodkladné opatrenie. Tak isto nie je relevantný odkaz na § 18 Zákona č. 363/011 Z. z. nakoľko v ods. 1 stanovuje len lehotu pre zverejnenie rozhodnutia na webovom sídle Ministerstva, ktoré sa má uskutočniť do 15-teho dňa mesiaca, avšak v čase podania návrhu ešte nebolo zrejmé, kedy Ministerstvo o Žiadosti o kategorizáciu č. 1 rozhodne, preto pre stanovenie tejto lehoty je relevantný práve § 16 ods. 2 Zákona č. 363/2011 Z. z.. Z uvedeného vyplýva, že kalkulácia žalobcu nie je založená na základe lehôt pre rozhodnutie Ministerstva vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ale sa jedná len o špekuláciu žalobcu.
24. Žalovaný upriamil pozornosť súdu na nezrovnalosti argumentácie žalobcu v návrhu a odvolaní a ak v prípade Žiadosti o kategorizáciu č. 1 mal byť podľa výpočtu žalobcu deň, kedy bude Posaconazole prítomný na trhu Slovenskej republiky deň 01. 12. 2019, v prípade Žiadosti o kategorizáciu č. 2 mal byť týmto dňom prirodzene 01. 01. 2020.
25. Žalovaný uviedol, že návrh žalobcu považuje za špekulatívny a jeho cieľom nie je poskytnúť ochranu jeho výrobku Noxafil, ktorý je chránený DOO-35, ale nad povolený rámec patentovej ochrany podľa Patentového zákona a Nariadenia znemožniť žalovanému vstup na relevantný trh liečiv s účinnou látkou Posaconazol s jeho výrobkom Posaconazole potom, ako žalobcovi skončí patentová ochrana na Noxafil dňa 21. 12. 2019. Špekulatívnosť prístupu žalobcu je preukázaná aj tým, že žalobca podal odvolanie aj napriek tomu, že žalovaný vyhovel požiadavke žalobcu, ktorá bola žalobcom vznesená počas komunikácie medzi účastníkmi sporu pred začatím tohto konania. Toto konanie žalovaného samozrejme nebolo potvrdením mylného právneho názoru žalobcu, že podanie Žiadosti o kategorizáciu č. 1 je porušením DOO-35, ale úprimnou snahou žalovaného predísť súdnemu sporu, ktorý žalovaný považuje za vykonštruovaný a zbytočný.
26. Žalovaný považuje za nesprávny a nedovolene extenzívny výklad príslušného ustanovenia Patentového zákona právny názor, že Žiadosť o kategorizáciu je potrebné v zmysle § 15 Patentového zákona považovať ako „ponuku“ výrobku chráneného patentom. Výraz „ponúkať“ použitý v § 15 Patentového zákona je potrebné vykladať ako úkon, z ktorého vyplýva, že osoba, ktorá tento úkon uskutočnila, má záujem predmetný výrobok chránený patentom predať adresátovi tohto úkonu (ponuky). Tento výklad nakoniec aj podporuje znenie § 33 ods. 2 Patentového zákona, z ktorého vyplýva, že súdna ochrana pri porušení alebo ohrození práva z patentu sa má týkať výrobkov porušujúcich patent, ktoré sa reálne nachádzajú na trhu (napr. v obchodnej sieti, na sklade).
27. Žalovaný poukázal na to, že kategorizácia liekov je predovšetkým proces určovania výšky úhrady za liek z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, ktorým sa v zákonom špecifikovanom postupe rozhoduje o tom, či bude liek na základe prostriedkov verejného zdravotného poistenia uhrádzaný v plnej výške alebo bude uhrádzaná iba jeho časť. Nejde o povolenie uvádzať, ponúkať alebo predávať liek na trhu v Slovenskej republike. Podanie žiadosti o kategorizáciu a následné zaradenie lieku do zoznamu liekov s úradne určenou cenou neznamená jeho ponuku na predaj pre osoby oprávnené nakladať s liekmi. Ide len o proces úradného určenia ceny, ktorá sa v prípade úhrady lieku z verejného zdravotného poistenia nebude môcť prekročiť a stanovenie podmienok jeho úhrady z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. V prípade Žiadosti o kategorizáciu ide tak vo svojej podstate o prípravu, ktorá je ako taká v zmysle Patentového zákona prípustná a nie o ponuku liekov Posaconazole v zmysle § 15 Patentového zákona.
28. Podľa názoru žalovaného je účelová a zavádzajúca úvaha žalobcu, že žalovaný Posaconazole uvedie v zmysle § 9 ods. 1 Zákona č. 363/2011 Z. z. na trh pred uplynutím doby ochrany hneď, ako kladné rozhodnutie Ministerstva nadobudne právoplatnosť a tým poruší práva žalobcu z DOO-35. Z § 9 ods. 1 Zákona č. 363/2011 Z. z. jednoznačne vyplýva, že zákonodarca bol pri koncipovaní povinností uvedenej v § 9 ods. 1 Zákona č. 363/2011 Z. z. uzrozumený so skutočnosťou, že v praxi sa môžu vyskytnúť oprávnené, časovo obmedzené okolnosti brániace držiteľom registrácie liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov zabezpečiť trvalú a úplnú dostupnosť ich liekov na trhu Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že nie je možné s istotou predpokladať, kedy Ministerstvo rozhodne o zaradení lieku do kategorizácie, nemusí byť príslušný výrobca lieku pripravený zabezpečiť prítomnosť lieku na trhu okamžite po zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov alebo ak Ministerstvo rozhodne o zaradení do zoznamu v skoršom termíne a výrobca bude musieť pozdržať uvedenie lieku na trh, aby neporušil patentové práva výrobcu originálneho lieku. Toto bolo jedným z dôvodov, prečo zákonodarca zakotvil sankciu podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 363/2011 Z. z. až potom, keď neprítomnosť lieku na trhu prekročí lehotu 60 dní. Tomuto argumentu nasvedčuje aj znenie § 60 ods. 1 písm. i) Zákona č. 362/2001 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že slovenský právny poriadok poskytuje žalovanému dostatok právnych možností ako oddialiť vstup lieku Posaconazole na trh v Slovenskej republike pred uplynutím doby ochrany, a preto tvrdenia žalobcu o údajnom ohrození jeho práv podľa DOO-35 sú irelevantné.
29. Žalovaný nemôže súhlasiť ani s argumentáciou žalobcu o porušení práv z DOO-35 v súvislosti s čl. 5 ods. 2 písm. iii. a iv. Nariadenia v znení platnom od 01. 07. 2019, nakoľko z textu príslušnej časti Nariadenia je zrejmé, že Výnimka sa vzťahuje výlučne na „výrobu výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedených výrobkov“, čo je bez akýchkoľvek pochybností činnosťou, ktorá je v zmysle § 15 ods. 1 písm. a) Patentového zákona podmienená súhlasom majiteľa patentu, resp. dodatkového ochranného osvedčenia. Z textu Výnimky je však jednoznačne zrejmé, že sa nevzťahuje na podanie žiadosti o kategorizáciu a úradné určenie ceny lieku, nakoľko táto činnosť ani nie je porušením patentovej ochrany tak, ako to tvrdí žalovaný.
30. Žalovaný nepovažuje za správnu ani argumentáciu žalobcu o možnom vplyve Žiadosti o kategorizáciu na osoby pôsobiace v zdravotníckom sektore. Údajné účinky na tieto osoby nastanú bez ohľadu na Žiadosť o kategorizáciu. Totiž, všetky informácie ohľadne uplynutia doby ochrany a liekov, ktoré majú povolenie na uvedenie na trh v Slovenskej republike a ktoré sú konkurenčné k lieku Noxafil sú verejne známe a boli aj predtým sledované všetkými zainteresovanými osobami. Zároveň Zákon č. 363/2011 Z. z. v § 16 ods. 4 písm. j) jednoznačne stanovuje, že navrhovaná maximálna cena prvého generického lieku vo verejnej lekárni prepočítaná na štandardnú dávku liečiva nemôže byť vyššia ako 55% z najnižšej maximálnej ceny lieku vo verejnej lekárni platnej v deň podania žiadosti prepočítanej na štandardnú dávku liečiva lieku zaradeného v referenčnej skupine alebo referenčnej podskupine. Tieto verejne dostupné informácie aj bez Žiadosti o kategorizáciu sú dostačujúce na to, aby osoby pôsobiace v zdravotníckom sektore zmenili svoje ekonomické správanie ohľadne lieku Noxafil aj bez vedomostí o podaní Žiadosti o kategorizáciu. Zníženie ceny lieku chráneného patentom alebo dodatkovým ochranným osvedčením je skutočnosťou, ku ktorej musí nevyhnutne dôjsť po skončení doby patentovej ochrany, s čím subjekty pôsobiace na príslušnom trhu nevyhnutne rátajú a v dôsledku toho môžu aj regulovať svoje nákupné správanie. Tak isto je úplne bežné, že výrobcovia generických liekov, ktorý plánujú vstúpiť na trh po uplynutí doby patentovej ochrany originálneho lieku, robia prípravné kroky, aby mohli svoj generický liek predávať ihneď po skončení doby patentovej ochrany. Toto správanie, ktoré
je v hospodárskej súťaži úplne bežné a očakávané všetkými zúčastnenými subjektmi však nie je možné kvalifikovať ako porušenie Patentového zákona, Nariadenia alebo ako nekalosúťažné konanie, ako sa o to snaží žalobca.
31. Žalovaný uviedol, že judikatúra predložená žalobcom nevyvracia právne názory uvádzané žalovaným, pričom jej väčšia časť sa netýka súčasnej rozhodovacej praxe slovenských súdov, ale rozhodovacej praxe iných súdov alebo súdnych rozhodnutí z dávnejšej minulosti. Súčasná konštantná judikatúra súdov Slovenskej republiky podporuje názory prezentované žalovaným. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax slovenských súdov, a to rozhodnutie sp. zn. 43Cob/17/2012, uznesenie zo dňa 19. 04. 2018 sp. zn. 43CoPv/1/2018, uznesenie zo dňa 24. 08. 2017, sp. zn. 43CoPv/10/2017. S ohľadom na tieto rozhodnutia má žalovaný za to, že slovenské súdy nepovažujú návrh na zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku za ohrozenie, resp. porušenie patentovej ochrany, resp. ochrany v zmysle dodatkového ochranného osvedčenia.
32. Žalovaný sa vyjadril aj k podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia a mal za to, že žalobca nepreukázal splnenie základnej zákonnej podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, ktorou je potreba dočasne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.
33. Hoci odvolaciemu súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala povinnosť doručiť žalobcovi vyjadrenie žalovaného k odvolaniu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. 10. 2019, sp. zn. 3Cdo/120/019), odvolací súd vyjadrenie žalovaného žalobcovi doručil. Následne, keďže rozhodnutie o odvolaní nebolo podmienené ďalším vyjadrením žalobcu ako odvolateľa, odvolací súd podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania rozhodoval o odvolaní žalobcu.
34. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že hoci odvolanie podáva proti napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, nenavrhuje už, aby bolo žalovanému uložené vziať späť kategorizačnú žiadosť č. 17017, ale iba navrhuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu bodu I. petitu návrhu. t. j. aby žalovanému bolo uložené zdržať sa ponúkania a uvádzania prípravku POSACONAZOLE SANDOZ na slovenský trh a pre tieto účely jeho dovážania a skladovania do dňa 21. 12. 2019.
35. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Odvolací súd preto odvolanie žalobcu podľa jeho obsahu posúdil aj ako čiastočné späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnosti žalovanému do 1 dňa od doručenia rozhodnutia o neodkladnom opatrení vziať späť Žiadosť ID 17017 o zaradenie výrobku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku, ktoré podal na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky vo vzťahu k výrobku s registračným číslom ŠÚKL 26/0189/19-S, ku dňu 15. 08. 2019 s názvom POSACONAZOLE SANDOZ alebo alternatívne do 1 dňa od doručenia rozhodnutia o neodkladnom opatrení podať žiadosť o vyradenie lieku s registračným Číslom ŠUKL 26/0189/19-S, ku dňu 15. 08. 2019 s názvom POSACONAZOLE SANDOZ, zo zoznamu kategorizovaných liekov.
36. K čiastočnému späťvzatiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný po doručení odvolania, a teda aj doručení čiastočného späťvzatia návrhu, vo vyjadrení k odvolaniu neuviedol žiadne dôvody nesúhlasu s čiastočným späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 160 ods. 1 CSP súd poskytuje stranám poučenie o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom Civilným sporovým poriadkom a zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplývala poučovacia povinnosť súdu osobitne žalovaného vyzývať, či s čiastočným späťvzatím súhlasí.
37. Odvolací súd preto podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP pripustil čiastočné späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. v rozsahu, v ktorom zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovanému do 1 dňa od doručenia rozhodnutia o neodkladnom opatrení vziať späť Žiadosť ID 17017 o zaradenie výrobku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku, ktoré podal na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky vo vzťahu k výrobku s registračným číslom ŠÚKL 26/0189/19-S, ku dňu 15. 08. 2019 s názvom POSACONAZOLE SANDOZ alebo alternatívne do 1 dňa od doručenia rozhodnutia o neodkladnom opatrení podať žiadosť o vyradenie lieku s registračným Číslom ŠUKL 26/0189/19-S ku
dňu 15. 08. 2019 s názvom POSACONAZOLE SANDOZ zo zoznamu kategorizovaných liekov a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zastavil.
38. Po čiastočnom späťvzatí a čiastočnom zastavení konania zostalo predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia uloženie povinnosti žalovanému do 21. 12. 2019 zdržať sa ponúkania alebo uvádzania na trh v Slovenskej republike, alebo pre tieto účely skladovať alebo dovážať, liek s registračným číslom ŠÚKL 26/0189/19-S alebo 31/0082/17-S, ku dňu 15. 08. 2019 s názvom POSACONAZOLE SANDOZ a uloženie povinnosti žalobcovi podať na Okresný súd Banská Bystrica žalobu vo veci samej do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení.
39. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca je majiteľom slovenského dodatkového ochranného osvedčenia č. 35 (ďalej aj len „DOO-35“), ktoré chráni lieky obsahujúce účinnú zložku posakonazol a ktorého maximálna doba platnosti ochrany vyprší dňa 21. 12. 2019. Žalobca je na trhu v Slovenskej republike prítomný so svojimi výrobkami NOXAFIL®, liekmi, ktorých účinnú zložku tvorí posakonazol. Výrobok NOXAFIL® je v Slovenskej republike zaregistrovaný od roku 2006.
40. Žalovaný pôsobí na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky a je držiteľom registrácie pre výrobok POSACONAZOLE SANDOZ 40mg/ml, ktorý obsahuje 40mg posakonazolu ako účinnú zložku. Výrobok POSACONAZOLE SANDOZ bol dňa 22. 03. 2017 zaregistrovaný Štátnym ústavom na kontrolu liečiv ako generická verzia lieku NOXAFIL®.
41. Dňa 31. 07. 2019 žalovaný podal na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pre výrobok POSACONAZOLE SANDOZ 40mg/ml Žiadosť č. 17017 o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a o úradné určenie ceny lieku.
42. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
43. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
44. Podľa § 341 ods. 1 CSP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.
45. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) Zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia, Ministerstvo rozhoduje kategorizáciou liekov o zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradnom určení ceny lieku.
46. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 363/2011 Z. z., držiteľ registrácie lieku zaradeného v zozname kategorizovaných liekov je povinný zabezpečiť, aby bol liek dostupný na trhu v dostatočnom množstve počas celého trvania zaradenia lieku v zozname kategorizovaných liekov. Ak liek nie je dostupný na trhu v dostatočnom množstve počas 60 po sebe nasledujúcich dní, ministerstvo môže rozhodnúť vyradiť liek zo zoznamu kategorizovaných liekov. Držiteľ registrácie lieku takto vyradeného zo zoznamu kategorizovaných liekov môže po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia podať žiadosť o opätovné zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov podľa § 10 alebo § 15; v tejto žiadosti musí držiteľ registrácie preukázať schopnosť plniť povinnosť podľa prvej vety.
47. Podľa § 16 ods. 2 Zákona č. 363/2011 Z. z., ministerstvo rozhodne o žiadosti a rozhodnutie doručí účastníkom konania najneskôr do 180 dní odo dňa doručenia žiadosti.
48. Podľa § 16 ods. 3 Zákona č. 363/2011 Z. z., ak ministerstvo rozhodne zaradiť liek do zoznamu kategorizovaných liekov, zaradí liek do zoznamu kategorizovaných liekov zverejneného najneskôr do 180 dní odo dňa doručenia žiadosti.
49. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie
a) vyrábať, využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh, alebo na tento účel skladovať či dovážať výrobok, ktorý je predmetom patentu, b) využívať výrobný postup, ktorý je predmetom patentu (ďalej len „chránený spôsob“), alebo ponúkať taký chránený spôsob na využívanie inej osobe, c) vyrábať, využívať, ponúkať alebo umiestňovať na trhu, alebo na tento účel skladovať či dovážať výrobok priamo získaný chráneným spôsobom, d) dodávať alebo ponúkať na dodanie osobe neoprávnenej využívať vynález prostriedky slúžiace na uskutočnenie vynálezu, ak porušovateľ práva vie alebo s ohľadom na okolnosti má vedieť, že tieto prostriedky sú určené alebo vhodné na uskutočnenie vynálezu; to neplatí, ak sú tieto prostriedky na trhu dostupné a dodávateľ nenavádzal neoprávnenú osobu na konanie v rozpore s písmenami a) až c).
50. Podaným návrhom sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým majú byť upravené pomery strán do 21. 12. 2019. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že žalobca pre účely návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že DOO-35, ktoré chráni lieky obsahujúce účinnú zložku posakonazol, poskytuje žalobcovi právnu ochranu do 21. 12. 2019. V čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca osvedčil, že žalovaný ako držiteľ registrácie pre výrobok POSACONAZOLE SANDOZ 40mg/ml, ktorý obsahuje ako účinnú zložku 40mg posakonazolu, podal dňa 31. 07. 2019 Žiadosť č. 17017 o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a o úradné určenie ceny lieku.
51. V odvolaní žalobca uviedol, že žalovaný dňa 23. 08. 2019 zobral Žiadosť č. 17017 späť a dňa 30. 08. 2019 podal novú Žiadosť č. 17195. Keďže podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pretože žalobca sa proti žalovanému naďalej domáhal uloženia povinnosti do 21. 12. 2019 zdržať sa ponúkania alebo uvádzania na trh v Slovenskej republike alebo pre tieto účely skladovať alebo dovážať liek s názvom POSACONAZOLE SANDOZ, odvolací súd tento zostávajúci návrh posudzoval podľa skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a nebral do úvahy skutočnosť, že žalovaný po vydaní napadnutého rozhodnutia vzal späť Žiadosť č. 17017 a podal novú Žiadosť č. 17195.
52. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. d) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ žalobca spolu s odvolaním predložil Znalecký posudok č. 19/2019 zo dňa 04. 09. 2019, tento odvolací súd nevyhodnotil ako novotu v odvolacom konaní. Skutočnosť, že žalobcom predložený Znalecký posudok bol vypracovaný dňa 04. 09. 2019, nepreukazuje, že žalobca si na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, resp. vedecké poznatky, nemohol znalecký posudok zabezpečiť už v konaní na súde prvej inštancie. Nešlo teda o dôkaz, ktorý žalobca objektívne nemohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto odvolací súd pri rozhodovaní Znalecký posudok č. 19/2019 nezohľadnil.
53. Zákonnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 CSP je aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V danom prípade sa žalobca domáhal ochrany ako majiteľom slovenského DOO-35. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie osvedčil, že je majiteľom DOO-35, ktoré chráni lieky obsahujúce účinnú zložku posakonazol a osvedčil, že na trhu Slovenskej republiky je prítomný s liekom NOXAFIL®. Taktiež žalobca osvedčil, že žalovaný je držiteľom registrácie pre výrobok POSACONAZOLE SANDOZ, ktorý je generická verzia lieku žalobcu. Pre neodkladné opatrenie nie je potrebné preukázať existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, postačuje jeho hodnoverné osvedčenie. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladné opatrenia odvodzoval od konania žalovaného spočívajúceho v podaní Žiadosti č. 17017 a tvrdil, že žalovaný podaním Žiadosti č. 17017 zasiahol do práv žalobcu z DOO-35. Pre potreby rozhodovania o neodkladnom opatrení na súde prvej inštancie bolo postačujúce, že žalobca ako majiteľ DOO-35 osvedčil, že žalovaný ako držiteľ registrácie pre liek POSACONAZOLE SANDOZ 40mg/ ml podal Žiadosť č. 17017, čím žalobca osvedčil, že sa domáha ochrany z titulu možného porušovania alebo ohrozovania práv žalobcu ako majiteľa DOO-3. Následne súd prvej inštancie posudzoval, či podanie Žiadosti č. 17017 predstavuje hrozbu bezprostrednej ujmy na právach žalobcu, a teda či je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Nebolo potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal otázkami existujúceho nekalosúťažného konania a hroziacim nekalosúťažným konaním tak, ako to
žalobca napádal v odvolaní. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preto z tohto dôvodu netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre absenciu odôvodnenia tak, ako to v odvolaní tvrdil žalobca.
54. Žalobca v odvolaní napadol vadu rozhodnutia súdu prvej inštancie aj z dôvodu, že v bode 6 súd prvej inštancie tvrdí, že žalobca navrhoval, aby bolo žalovanému uložené nepodávať nové žiadosti o stanovenie ceny a úhrady do 21. 12. 2019, avšak žalobca žiadny takýto návrh neurobil. Je pravda, že v odseku 6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že tiež dospel k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobcu ako držiteľa DOO-35, keď navrhuje, aby bola žalovanému uložená povinnosť do 22. 12. 2019 nepodať žiadosť o zaradenie lieku POSACONAZOLE SANDOZ do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku. Pravdivé je aj tvrdenie žalobcu, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa proti žalovanému uloženia takejto povinnosti nedomáhal. Nešlo však o záveru súdu prvej inštancie, ktorý by bol sám o sebe viedol k zamietnutiu návrhu žalobcu. Súd prvej inštancie návrh zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil, že by samotné podanie žiadosti žalovaným bez ďalšieho ohrozovalo alebo porušovalo práva vyplývajúce pre žalobcu z DOO-35. Toto pochybenie preto nemohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie.
55. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil, že by samotné podanie žiadosti č. 17017 žalovaným bez ďalšieho ohrozovalo alebo porušovalo práva vyplývajúce pre žalobcu z DOO-35, keď iba pri ideálnom stave veci by podľa tvrdení žalobcu mohlo dôjsť k uvádzaniu lieku POSACONAZOLE SANDOZ na trh od 01. 12. 2019, pričom platnosť DOO-35 vyprší dňa 21. 12. 2019.
56. Súd prvej inštancie správne uviedol, že maximálna lehota na rozhodnutie o žiadosti je 180 dní odo dňa doručenia žiadosti a aj v prípade zaradenia lieku do zoznamu kategorizovaných liekov je lehota na zaradenie lieku do zoznamu najneskôr do 180 dní odo dňa doručenia žiadosti. Ide o lehoty, ktoré vyplývajú z § 16 ods. 2, 3 Zákona č. 363/2011 Z. z. a ktoré Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj len "Ministerstvo") ukladajú, dokedy má o žiadosti a zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov rozhodnúť. Pre posúdenie predpokladov, kedy liek POSACONAZOLE SANDOZ bude zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov a bude úradne určená jeho cena preto boli rozhodujúce limity vychádzajúce zo zákonom určených lehôt. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na Ministerstvom vypracované Predpokladané termíny spracovania žiadosti tak, ako uviedol súd prvej inštancie, aj odvolací súd uvádza, že ide len o nezáväzné a orientačné lehoty. Dodržanie týchto lehôt navyše nie je ani žiadnym spôsobom vynútiteľné a ich nedodržanie nemá žiadny dopad na podanú žiadosť o kategorizáciu. Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že tvrdenia žalobcu o tom, že liek POSACONAZOLE SANDOZ bude dňa 01. 11. 2019 zaradený na zoznam úradne určených cien a dňa 01. 12. 2019 na zoznam kategorizovaných liekov boli len hypotetické a v čase vydania napadnutého rozhodnutia neosvedčené.
57. Súd prvej inštancie taktiež správne uviedol, že je síce povinnosťou držiteľa registrácie lieku zabezpečiť, aby bol liek dostupný na trhu v dostatočnom množstve, no je len fakultatívnou možnosťou ministerstva rozhodnúť o vyradení zo zoznamu. Ministerstvo podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 363/2011 Z. z. môže rozhodnúť vyradiť liek zo zoznamu kategorizovaných liekov, ak liek nie je dostupný na trhu v dostatočnom množstve počas 60 po sebe nasledujúcich dní. Zákonodarca tak počítal s tým, že držiteľ registrácie lieku nebude po určitú dobu, či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, schopný zabezpečiť dostatočnú dostupnosť lieku na trhu. Túto neschopnosť zákonodarca ohraničil dobou 60 po sebe nasledujúcich dní, pričom neupravil, že by táto neschopnosť nemohla nastať aj hneď po zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov. Ak teda držiteľ registrácie v obdobiach nepresahujúcich 60 po sebe nasledujúcich dní nezabezpečuje dostatočnú dostupnosť lieku, nie je možné ho sankcionovať, ani nie je možné od neho vynútiť, aby zabezpečil dostupnosť jeho lieku. Zákon č. 363/2011 Z. z. teda nevyžaduje okamžité uvedenie generického prípravku na trh po stanovení úhrady tak, ako to v odvolaní tvrdil žalobca. Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že aj v prípade zaradenia lieku POSACONAZOLE SANDOZ na zoznam kategorizovaných liekov pred 21. 12. 2019 nemusí byť tento liek aj skutočne odberateľom prístupný, a teda žalovaným aj skutočne uvádzaný na trh v Slovenskej republike.
58. Zákon č. 363/2011 Z. z. ustanovuje rozsah a podmienky úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a tiež upravuje konania, v ktorých
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhoduje vo veciach rozsahu a podmienok úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia (§ 1 Zákona č. 363/2011 Z. z.). Ministerstvo rozhoduje kategorizáciou liekov aj o zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradnom určení ceny lieku (§ 6 ods. 1 písm. a) Zákona č. 363/2011 Z. z), keď úradne určenou cenou lieku sa rozumie cena lieku určená ministerstvom, ktorá nemôže byť prekročená pri prvom predaji lieku na území Slovenskej republiky ani pri ďalšom predaji lieku držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov (§ 2 písm. b) Zákona č. 363/2011 Z. z.).
59. Hoci Zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach (patentový zákon) v § 15 ods. 1 písm. a) upravuje, že bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie vyrábať, využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh, alebo na tento účel skladovať či dovážať výrobok, ktorý je predmetom patentu, odvolací súd má za to, že tým bolo mienené cielené a vedomé konanie vedúce k ponúkaniu alebo uvádzaniu na trh. Samotný žalobca v odvolaní uviedol, že podanie žiadosti o kategorizáciu je dobrovoľný krok, ktorý nie je nutný pre uvedenie na trh. S týmto tvrdením žalobcu možno súhlasiť v tom rozsahu, že ak liek má byť ponúkaný len na predaj za úhradu, a teda nemá byť úplne alebo čiastočne hradený z verejného zdravotného poistenia, nie je jeho kategorizácia potrebná.
60. Konanie o žiadosti o zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradnom určení ceny lieku je konaním, v ktorom sa rozhoduje, či a v akom rozsahu bude liek uhrádzaný z verejného zdravotného poistenia. Zákon č. 363/2011 Z. z. definuje v § 2 písm. s) čo je generickým liekom a súčasne reguluje aj maximálnu cenu generického lieku, keď v § 16 ods. 4 písm. j), k), l) určuje, ktoré generické lieky, práve z dôvodu prekročenia maximálnej ceny, nie je možné zaradiťdo zoznamu kategorizovaných liekov. Nejde teda o "cenovú ponuku" podávateľa žiadosti, tak ako to v odvolaní tvrdil žalobca, ale ide o určenie ceny zákonom upraveným spôsobom a postupom a s ohľadom na zákonné cenové limity. Zákon č. 363/2011 Z. z. teda nevyžaduje uskutočnenie verejne viditeľného správneho konania pred uvedením generického prípravku na trh, tak ako to tvrdil v odvolaní žalobca, ale vyžaduje správne konanie len za účelom kategorizácie lieku z hľadiska verejného zdravotného poistenia.
61. Aj keď „ponúkanie“ alebo „uvádzanie na trh“ by mali byť vykladané v širšom slova zmysle, odvolací súd má za to, že nie je možné pripustiť až taký výklad, že by tým žalovaný nemohol vykonávať zákonom upravený a predpokladaný postup, akým žiadosť o kategorizáciu lieku a úradné určenie ceny lieku bezpochybne je. Odvolací súd má preto za to, že aby išlo o "ponúkanie" lieku alebo "uvádzanie na trh" lieku v zmysle Patentového zákona, vyžadovali by sa marketingové aktivity súvisiace s reálnou ponukou lieku, či už formou priamej ponuky nemocniciam, lekárňam alebo ďalším subjektom alebo formou inzercie alebo inej propagácie.
62. Taktiež má odvolací súd za to, že podanie žiadosti o kategorizáciu a úradné určenie ceny lieku neodporuje ani medzinárodnému a európskemu právu ochrany duševného vlastníctva, ani ochrane v dodatkových ochranných osvedčení pre liečivé prípravky, keďže podanie žiadosti nepredstavuje činnosť pozostávajúcu z výroby výrobku alebo liečiva za účelom uvedenia na trh, ale predstavuje činnosť smerujúcu k zaradeniu lieku medzi lieky uhrádzané z verejného zdravotného poistenia za úradne určenú cenu.
63. Pokiaľ žalobca poukazoval na zvýšenú potrebu nariaďovania neodkladných opatrení vo veciah duševného vlastníctva, neznamená to, že by žalobca nemusel osvedčovať zákonné požiadavky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.
64. Odvolací súd preto súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že samotné podanie žiadosti o kategorizáciu nie je porušením práv žalobcu z DOO-35. Odvolací súd poukazuje aj na to, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné posudzovať splnenie zákonných podmienok aj s ohľadom na skutočnosť, čo má byť neodkladným opatrením strane uložené, a teda či žalobný návrh neodkladného opatrenia zodpovedá tvrdenému nároku a či skutočne konanie žalovaného môže viesť k žalobcom zamýšľaným účinkom. Žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že žalovaný bude skutočne uvádzať na trh generický liek pred vypršaním platnosti DOO-35. Išlo len o domnienky a ničím nepodložené tvrdenia žalobcu, keď žalobca mienil konaniu žalovaného pripísať iné účinky a následky, než jeho konanie skutočne malo. Nešlo o reálnu obavu, pričom len bezprostredná obava môže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca teda v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie neosvedčil potrebu úpravy pomerov strán nariadením neodkladného opatrenia.
65. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky a ďalších členských štátov Európskej únie, odvolací súd zdôrazňuje, že súdne rozhodnutia nie je možné paušalizovať, ale vždy je potrebné vychádzať zo skutkových okolností konkrétnej veci, ako aj z konkrétnej právnej úpravy. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 3Cob/127/2011-700 zo dňa 29. 04. 2011 rozhodoval vo veci, keď žiadosť o kategorizáciu bola podaná v novembri 2010 a patent žalobcu bol platný na území Slovenskej republiky až do novembra 2012. V rozhodnutí nemeckého Bundesgerichtshofu z 05. 12. 2006 vo veci č. X ZR76/05 bol skutkový stav taký, že dodatkové ochranné osvedčenie trvalo do 06. 05. 2003 a žalovaný už od marca 2003 inzeroval v novinách svoj liek a 09. 04. 2003 sa prihlásil do farmatického informačného systému, ktorý vyšiel k 01. 05. 2003, teda žalovaný robil priame marketingové aktivity. Haagský Odvolací súd v prípade č. 105.007.171/01, spis C07-1306 zo dňa 02. 11. 2010 taktiež riešil skutkovo odlišnú situáciu, keď doba ochrany patentu mala uplynúť dňa 24. 06. 2006 a žalovaný nechal v júni r. 2006 zapísať liek do databázy liekov G-Standaard uverejňovaných spoločnosťou Z-Index a uverejnenie sa uskutočnilo v máji 2006, pričom ale G-Standaard nie je zákonom upravený a predpokladaný spôsob kategorizácie, ale je to lieková databáza organizácie, ktorú vlastní asociácia pre rozvoj farmácie. Žalobca poukázal aj na uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv/3/2017-105 zo dňa 14. 02. 2017 a č. k. 10CbPv/15/2018-514 zo dňa 03. 07. 2018, teda na rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho, od ktorej nemá dôvod sa odkloniť a na ktorú vo vyjadrení k odvolaniu poukázal aj žalovaný.
66. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti ako vecne správne potvrdil.
67. Odvolací súd je s poukazom na § 379 CSP viazaný rozsahom odvolania. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Pritom už v čase jeho podania bolo rozhodnutie o návrhu žalobcu v časti, ktorú odvolací súd podľa obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nevykonateľné, keďže žalovaný ešte pred podaním odvolania zobral Žiadosť č. 17017 späť.
68. V odvolacom konaní bol preto úspešný v celom rozsahu žalovaný, keďže zastavenie konania zavinil procesne žalobca, ktorý nebol ani vo zvyšnej časti ním podaného odvolania úspešný, preto je podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, ktorému odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
69. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).