Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-270-2019.pdf
PDF · 86.99 KB
Case nature
Subarea
11Co/270/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Ing. D. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, U. - I., zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovanému: R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. D. XXX/XX, X., zastúpený: JUDr. Pavol Čičmanec ČIPO, advokát, so sídlom Bavlnárska 312/9, Trenčín, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 19. augusta 2019, č.k. 27C/33/2019-28, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému v sume 130.000,- eur s príslušenstvom záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. X. ako:
- byt č. X nachádzajúci sa na X. podlaží, vo vchode č. X bytového domu súpisné č. XXXX v obci X., postaveného na parcele č. 12476/11 a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel 2250/67260 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemku parcela registra „C“ č. 12476/11 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 902 m2 a
- byt č. XX nachádzajúci sa na X. podlaží, vo vchode č. XX bytového domu súpisné č. XXXX v obci X., postaveného na parcele č. 12476/11 a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel 3370/67260 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemku parcela registra „C“ č. 12476/11 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 902 m2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 185 ods. 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, § 343 ods. 1, 2 a 3, § 344 CSP, keď po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, predloženými listinnými dôkazmi a taktiež ostatným obsahom spisového materiálu, dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný a preto návrhu vyhovel zriadením záložného právo k nehnuteľnostiam citovaných vo výroku I. tohto rozhodnutia. Žalobca vo svojom návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca má voči žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 130.000,- eur z titulu Zmluvy o pôžičke, ktorú mu žalovaný neuhradil a žalobca ju vymáha v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 14Up/989/2019. Žalobca svojím návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy a naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán
navrhovaným zabezpečovacím opatrením. Z výpisov LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX totiž vyplýva, že žalovaný previedol resp. snaží sa previesť viacerí svoj nehnuteľný majetok (byty, nebytové priestory a pozemky) na iné osoby. Z aktuálneho výpisu LV č. XXXX súd zistil, že v bytom dome súp. č. XXXX, vchod X, kde pri byte č. XX a nebytovom priestore č. X vo vlastníctve žalovaného prebiehalo vkladové konanie pod č. V 4492/2019, je už v súčasnosti zapísaný ako vlastník Z. C. so spoluvlastníckym podielom 1/1 na základe o Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad bol povolený dňa 23.7.2019
- V 4492/2019. Taktiež aj pri nebytovom priestore č. X je ako vlastník so spoluvlastníckym podielom 1/2 na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad bol povolený dňa 23.7.2019 - V 4492/2019 zapísaný ako vlastník Z. C., pričom spoluvlastnícky podiel 1/2 stále vlastní žalovaný. Žalovaný podniká reálne kroky k predaju časti svojho majetku a je tak daná aj obava z ohrozenia prípadného výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej. Mohlo by dôjsť ku vzniku ujmy, ktorú neskôr nebude možné napraviť. Súd prihliadol aj na proporcionalitu zásahov do práv strán sporu. Týmto zabezpečovacím opatrením nedochádza k závažnému zásahu do práv žalovaného, ktorý sa má zabezpečovaciemu opatreniu podriadiť, pretože nariadené zabezpečovacie opatrenie slúži výhradne na zabezpečenie prípadných budúcich nárokov žalobcu a zriadením záložného práva nedochádza k zániku vlastníckeho práva žalovaného. Súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že záložné právo má motivovať dlžníka k dobrovoľnému splneniu svojej povinnosti, ak sa chce vyhnúť jeho výkonu. Účelom nariadenej dočasnej úpravy je zabrániť spôsobeniu značnej a ťažko odstrániteľnej ujmy žalobcu spočívajúcu v nemožnosti uspokojenia jeho pohľadávky. Preto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd vyhovel spôsobom, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle citovaných ustanovení a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, keď súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného. O výške tejto náhrady súd rozhodne po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť. Uviedol, že dňa 27.8.2019 bol doručený platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 26.8.2019, sp. zn. 14Up/989/2019, pričom žalobca sa domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 130.000,- eur spolu s úrokom z omeškania, ktorá pohľadávka mala vzniknúť zo zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 7.7.2017. Dňa 10.9.2019 bol podaný riadny opravný prostriedok (odpor) proti platobnému rozkazu. Na základe skutočnosti, že predmetná pohľadávka je sporná v celom rozsahu, je akýkoľvek zabezpečovací inštitút contra legem. Namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu, že žalobca nie je vlastníkom pohľadávky vzhľadom na jej postúpenie na obchodnú spoločnosť AVENS SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Sereďská cesta 3913/45, Trnava - Modranka. Oznámenie o postúpení pohľadávky, resp. oznámenie o odkúpení pohľadávky zo dňa 8.2.2019 bolo riadne doručené žalovanému. Poukázal na to, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamietne (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnuté uznesenie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že je aktívne vecne legitimovaný a je veriteľom zabezpečovanej pohľadávky voči žalovanému. Pripustil, že v minulosti postúpil pohľadávku na svoju spoločnosť AVENS SLOVAKIA, s. r. o., avšak žalovaný už neuviedol (vedome súdu zamlčal), že následne došlo k postúpeniu pohľadávky späť na žalobcu, čo bolo rovnako žalovanému riadne oznámené. Listom zo dňa 6.5.2019 žalobca, ako aj spoločnosť AVENS SLOVAKIA, s. r. o. oznámili žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. Keďže teda žalobca bol v čase rozhodovania súdu (a stále je) veriteľom z pohľadávky voči žalovanému, súd dôvodne túto existujúcu (a rozhodnutím súdu - hoci zatiaľ neprávoplatne - priznanú) pohľadávku zabezpečil zriadením záložného práva. Poukázal na to, že žalovaný aktuálne prevádza jeden z dvoch bytov, na ktoré súd zriadil zabezpečovacím opatrením záložné právo, a to byt č. 20, keď na liste vlastníctva je aktuálne poznamenané prebiehajúce vkladové konanie pod č. V 6613/2019, keď návrh na vklad bol podaný dňa 17.9.2019, teda až po tom, ako bolo žalovanému doručené napadnuté uznesenie.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 27C/33/2019 je konanie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovené.
9. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia (§ 343 CSP) je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo ohrozenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Na to, aby súd mohol nariadiť zabezpečovacie opatrenie, musia byť splnené zákonné predpoklady. Musí tu byť návrh na jeho nariadenia, spôsobilý predmet záložného práva, z návrhu musí vyplývať, že sa ním sleduje zabezpečenie peňažnej pohľadávky a musí tu byť existencia opodstatnenej obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by preto mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska obsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie za účelom skutočného stavu veci, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý vec i správne právne posúdil a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
11. K odvolacím argumentom odvolateľa odvolací súd udáva, že z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca najskôr svoju pohľadávku voči žalovanému postúpil na obchodnú spoločnosť AVENS SLOVAKIA, s. r. o., ktorá následne predmetnú pohľadávku opätovne postúpila na žalobcu, ktoré skutočnosti boli zo strany tak žalobcu, ako aj spoločnosti AVENS SLOVAKIA, s. r. o. žalovanému písomne oznámené.
12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená, keď žalovaný i naďalej zmenšuje svoj majetok, a preto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o tomto bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej končí.
14. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).