Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_6Csp-106-2017.pdf
PDF · 81.06 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/106/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, proti žalovanému: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, L. o zaplatenie 392,88 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 155,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 155,30 Eur od 08.06.2017 do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.09.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 392,88 Eur s príslušenstvom titulom nesplatenia poskytnutej pôžičky. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 16.10.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Poštová banka a.s., a žalovaným uzavretá zmluva o úvere č.XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy, postúpením na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka a.s., ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s., ako postupníkom. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 600,--Eur. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa Zmluvy o úvere. V dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“. Listina Aktuálny stav úveru je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení. V súlade s obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky. Takto určená úroková sadzba je v zmluve dojednaná vo výške 29,5% ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 07.06.2017. V zmysle obchodných podmienok, v prípade ak sa úver stane predčasne splatným, veriteľ je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. Žalobca si v súdnom konaní zároveň aj uplatňuje príslušné zákonné úroky z omeškania. Dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny od 08.06.2017, je daný dňom nasledujúcim po dni vystavenia listiny „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 07.06.2017, nakoľko do času 07.06.2017 sú úroky vyčíslené. V zmysle Obchodných podmienok, vznikla ďalej žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, a to vrátane poplatkov v zmysle Sadzobníka.
2. Súd rozsudkom č.k. 6Csp/106/2017 - 128 zo dňa 14.02.2018 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nevznikla Zmluva o úvere. Žalobca síce preukázal, prijatie návrhu a to predložením podpísanej zmluvy dňa 16.10.2012, avšak súdu nebolo preukázané, že takýto
prejav žalobcu sa opätovne dostal do dispozičnej sféry žalovaného t.j. že mu bola akceptácia žiadosti doručená spätne. Pokiaľ zo strany žalovaného došlo k čerpaniu úveru, zakladá to nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co/118/2018- 149 zo dňa 08.08.2019 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Krajský súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že nedošlo k vzniku zmluvy a plnenie, ktoré žalobca poskytol je plnením bez právneho dôvodu, ktoré je potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na nález ÚS č.k. PL. ÚS 11/2016 - 06 zo dňa 07.02.2018, ktorým vyslovil, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie zrušil. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť uplatnený nárok na zaplatenie sumy 392,88 Eur s príslušenstvom a opäť rozhodnúť.
4. Vo veci bolo dňa 06.11.2019 nariadené pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí však ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní. Rovnako bol neprítomný aj žalovaný. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovaného.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav veci:
Žalovaný podal dňa 12.10.2012 návrh na uzavretie Zmluvy o úvere, kde vyplnil svoje osobné údaje ako aj požadovanú výšku úveru. Žalobca prijal daný návrh dňa 16.10.2012, pričom v zmluve doplnil časť 3, z ktorej vyplýva, že žalovanému schválil úver vo výške 600,--Eur s tým, že výška mesačnej splátky bola stanovená na 26,- Eur mesačne, dátum prvej platby do 16.11.2012, dátum ďalšej platby k 16. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 16.10.2015, počet splátok 36, úroková sadzba 29,50%, RPMN 42,62%, priemerná RPMN 45,60% a celková výška nákladov 353,37 Eur. V zmysle aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.2017 mal žalovaný zaplatiť splátky dňa 08.11.2012 vo výške 26,76 Eur, dňa 14.12.2012 vo výške 26,76 Eur, dňa 15.01.2013 vo výške 26,76 Eur, dňa 15.02.2013 vo výške 26,76 Eur, dňa 15.03.2013 vo výške 26,76 Eur, dňa 17.04.2013 vo výške 26,76 Eur, dňa 17.06.2013 vo výške 35,96 Eur, dňa 17.06.2013 vo výške 26,76 Eur, dňa 15.07.0213 vo výške 26,76 Eur, dňa 30.09.2013 vo výške 26,76 Eur, dňa 02.10.2013 vo výške 26,76 Eur, dňa 07.10.2013 vo výške 87,62 Eur, dňa 15.11.2013 vo výške 26,76 Eur, dňa 17.01.2014 vo výške 26,76 Eur. Žalovaný teda celkovo zaplatil žalobcovi 444,70 Eur.
6. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca preukázal predložením Zmluvy o postúpení pohľadávok č.III/2017 zo dňa 13.06.2017.
7. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, je zmluvou o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí medzi absolútne obchody v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a teda sa na ňu vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. § 2 písm. a) a b) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmluva zo dňa 23.05.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Zároveň obe strany spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v obchodno-právnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje.
8. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
9. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
10. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
11. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
12. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
15. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Súd vykonaným dokazovaním rešpektujúc závery odvolacieho súdu dospel k záveru, že Zmluva o úvere dostupná pôžička uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s. a žalovaným nevznikla. Súd má za to, že aj keď bol podpísaný návrh na uzavretie Zmluvy a zároveň tento bol aj podpísaný bankou neboli naplnené základné predpoklady vyžadujúce zákonom pre vznik zmluvy. K uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi konania dochádza na základe prejavu vôle jedného účastníka zmluvy smerujúceho k uzavretiu zmluvy určený ďalšej osobe alebo viacerým subjektom (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Návrh je pre navrhovateľa záväzný od doby, kedy dôjde do dispozičnej sféry osoby, ktorej je určený (§ 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Druhým právnym úkonom nevyhnutným pre vznik zmluvy je jej prijatie resp. akceptácia. Ide o jednostranný právny úkon, ktorým adresát návrh akceptuje v celom rozsahu a tým prejavuje súhlas s jej uzavretím. Podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za prijatie návrhu považuje včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo jej iné včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas. Zmluva vzniká okamihom, keď akceptácia návrhu je doručená spätne navrhovateľovi a teda dôjdením akceptácie navrhovateľovi sa zmluva stáva perfektnou. Keďže žalobca v priebehu konania nepreukázal, že by oznámenie o akceptácii žalovanému doručil, nedošlo k uzavretiu zmluvy. Žalobcovi tak vznikol nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
17. Z dokazovania vyplynulo, že žalovanému bola dňa 26.10.2012 poskytnutá čiastka vo výške 600,- Eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 444,70 Eur. Keďže žalobca má nárok len na vrátenie sumy, ktorá bola skutočne žalovanému poskytnutá, súd vyhovel žalobe v časti rozdielu medzi poskytnutou sumou a sumou vrátenou žalovaným vo výške 155,30 Eur (600,- Eur - 444,70 €). Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením peňažných prostriedkov, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy vo výške 5,25% vyššej než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca požadoval úroky odo dňa nasledujúceho po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru, súd preto priznal nárok od uvedeného dňa. (výrok I)
18. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, vzhľadom na to, že žalobcovi vznikol nárok len na úhradu skutočne poskytnutej čiastky. (výrok II)
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP pričom dospel k záveru, že žalobca bol v konaní úspešný na 18,44 % a žalovaný bol úspešný na 81,56 %. Je zjavné, že väčší úspech v spore mal žalovaný, pričom jeho čistý úspech bol vo výške 63,12 %. Žalovanému však preukázateľne trovy konania nevznikli, súd mu preto nárok na ich náhradu ani nepriznal.(výrok III)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Lučenec (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).