Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/120/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Ivony Hrčekovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu X.. Q. X., S.A. X, K., práv. zast. JUDr. Daniel Mičiak, advokát, Vajnorská 100/B, Bratislava, proti žalovanému Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36 860 662, o zaplatenie 4.660,77 EUR s príslušenstvom a o zaplatenie 11.078,07 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -716 zo dňa 28.2.2018 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -716 zo dňa 28.2.2018 v napadnutom I. a III. výroku p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.693,29 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 15.738,84 EUR od 1.1.2011 do 12.10.2016, zo sumy 15.670,30 EUR od 13.10.2016 do 11.11.2016, zo sumy 15.486,38 EUR od 12.11.2016 do 2.12.2016, zo sumy 15.422,14 EUR od 3.12.2016 do 14.12.2016, zo sumy 15.180,14 EUR od 15.12.2016 do 9.1.2017, zo sumy 15.095,61 EUR od 10.1.2017 do 10.1.2017, zo sumy 15.043,10 EUR od 11.1.2017 do 2.2.2017, zo sumy 14.955,07 EUR od 3.2.2017 do 3.3.2017, zo sumy 14.867,04 EUR od 4.3.2017 do 5.4.2017, zo sumy 14.800,14 EUR od 6.4.2017 do 4.5.2017, zo sumy 14.780,86 EUR od 5.5.2017 do 9.1.2018, zo sumy 14.693,29 EUR od 10.1.2018 do zaplatenia, vo zvyšku konanie zastavil a žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca zastupoval žalovaného ako advokát pred súdmi a súdnymi exekútormi. Spornou ostala skutočnosť, či má žalobca nárok na odmenu a náhradu trov právneho zastúpenia za zastupovanie žalovaného. Žalovaný bol toho názoru, že udelením plnej moci poskytoval súčinnosť pre mandatára (spoločnosť APS Slovakia a.s.) v zmysle mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako mandantom a spoločnosťou APS Slovakia a.s. ako mandatárom. Súd sa s týmto tvrdením žalovaného nemohol stotožniť. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená žiadna osobitná dohoda o odmeňovaní advokáta za poskytnutie právnych služieb, bolo zrejmé, že žalobcovi ako advokátovi prináleží voči žalovanému nárok na zaplatenie tarifnej odmeny, ktorá čo do úkonov, ako aj jej výšky bola už súdmi v jednotlivých konaniach preskúmavaná a priznaná. Preto súd priznal žalobcovi tarifnú odmenu v rozsahu, ako mu ju priznali súdy v jednotlivých sporoch, resp. v exekučných konaniach. V konaní bolo tiež preukázané a nesporné, že žalovaný uhradil žalobcovi 3 faktúry, ktorými žalobca fakturoval trovy právneho zastúpenia na základe výzvy žalovaného (čo vyplýva z emailovej komunikácie medzi advokátskou kanceláriou

žalobcu a žalovaným). Žalovaný úhradu faktúr nerozporoval. Neobstálo tvrdenie žalovaného, že táto úhrada bola realizovaná z dôvodu preplatku na úverovom účte a že dlžník uhradil celý dlh. Žalovaný tiež v konaní nepreukázal dohodu medzi ním a spoločnosťou APS Slovakia, a.s., že preplatky na úverovom účte budú fakturované žalobcovi - jeho advokátskej kancelárii. V spomínanom emaily zo dňa 24.8.2009 pracovník spoločnosti APS Slovakia, a.s. len konštatoval, že preplatok (trovy právneho zastúpenia) bude fakturovaný žalobcom.

3. Súd prvej inštancie poukázal na plnomocenstvo zo dňa 18.2.2009, z ktorého vyplývalo, že žalovaný riadne splnomocnil žalobcu, ako splnomocnenca na zastupovanie žalovaného ako splnomocniteľa (tzv. generálne plnomocenstvo) a nejednalo sa len o poskytnutie súčinnosti v súvislosti s mandátnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a spoločnosťou APS Slovakia, a.s. Je pravdou, že v tomto plnomocenstve bol odkaz na mandátnu zmluvu, konkrétne čl. III. bod 12, žalobca však nebol účastníkom tejto mandátnej zmluvy, a preto sa na neho ustanovenia mandátnej zmluvy nevzťahujú a vo vzťahu k žalobcovi sú irelevantné. Obsah, resp. práva a povinnosti z tejto mandátnej zmluvy sa mohli týkať len vzťahu medzi spoločnosťou APS Slovakia, a.s. a žalovaným. Jediným dokladom preukazujúcim vznik záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je práve plnomocenstvo zo dňa 18.2.2009, ktoré bolo vystavené žalovaným na právne zastúpenie žalobcom ako advokátom, a to na všetky úkony právnej služby a v prospech žalovaného. Bolo nesporné, že žalobca vykonal úkony právnej služby v prospech žalovaného. Spoločnosť APS Slovakia, a.s. sa vo vzájomnom vzťahu k stranám sporu javí ako sprostredkovateľ, ktorý poskytol žalovanému príležitosť uzavrieť zmluvu o poskytovaní právnej služby so žalobcom a žalovaný túto ponuku využil. Na základe uvedeného nemožno považovať úkony právnej služby žalobcu za plnenie bez právneho dôvodu, teda ani žalovaný nárok nemôže byť nárokom z bezdôvodného obohatenia. Svedkyňa Q. I. vo svojej výpovedi potvrdila, že medzi žalobcom a spoločnosťou APS Slovakia, a.s. nebola uzatvorená žiadna zmluva. Sú ďalej uviedol, že to, že žalobca nevystavil faktúry v žalovaných prípadoch je irelevantné a neznamená, že žalobca nemá nárok na odplatu za činnosť, ktorú vykonal pre žalovaného. Podstatným bolo a nebolo to ani v konaní sporné, že žalobca poskytol žalovanému právne služby v žalovaných prípadoch, v ktorých bol žalovaný úspešný a súd mu priznal náhradu trov konania. Navyše faktúra je len daňovým dokladom, ktorá nezakladá právny vzťah. Neobstojí ani tvrdenie právneho zástupcu žalovaného o absencii vôle s poukazom na ust. a ust. Obch. zák., pretože žalovaný svojím podpisom na plnomocenstve zo dňa 18.2.2009 prejavil vôľu byť zastúpený určitou osobou (žalobcom ako advokátom) v súdnych a exekučných veciach. Súd dal do pozornosti žalovanému, že práve v konaní bola preukázaná vôľa žalovaného uzatvoriť so žalobcom obchodno- záväzkový vzťah, čo preukazuje práve podpísané plnomocenstvo.

4. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcu, ktorý nesúhlasil so záverom žalovaného, že okamihom udelenia generálnej plnej moci pre žalobcu zo dňa 18.2.2009 došlo k určeniu rozhodujúceho okamihu začatia poskytovania právnej služby. Je nepochybné, že žalobca ako advokát mohol začať s poskytovaním právnych služieb v prospech žalovaného až okamihom odovzdania tej ktorej pohľadávky (agendy) na súdne, príp. exekučné vymáhanie. Žalobca mohol až po prevzatí veci subjektívne zistiť hodnotu veci. Súd musel prisvedčiť žalobcovi, že zo strany žalobcu ako advokáta došlo k začatiu poskytovania právnych služieb v prípade každej konkrétnej pohľadávky najskôr okamihom jej odovzdania žalobcovi na súdne, príp. exekučné vymáhanie. Prípady uvedené v žalobe o zaplatenie 4.660,77 EUR boli odovzdané žalovanému odovzdávajúcim a preberacím protokolom zo dňa 9.6.2009, žaloba bola podaná na súd dňa 5.4.2013. Prípady uvedené v žalobe o zaplatenie 11.078,07 EUR boli odovzdané žalovanému odovzdávajúcim a preberacím protokolom zo dňa 20.10.2009, žaloba bola podaná na súd dňa 17.10.2013. V obidvoch prípadoch to teda bolo pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty podľa Obch. zák., preto súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným za neopodstatnenú. Ďalej súd potreboval uviesť, že z generálnej plnej moci vyplývalo, že žalovaný svoju vôľu byť zastúpený žalobcom konkretizoval na pohľadávky odovzdané do mandátnej správy APS Slovakia, a.s., pričom v prípade každej pohľadávky bola ešte pred prevzatím veci žalobcom jej hodnota známa a jednoznačne určiteľná. Irelevantné bolo aj tvrdenie žalovaného, že ide o prípady žalôb, pri ktorých sa nepriznáva rovnaká odmena za úkon právnej služby pri všetkých, pričom bolo potrebné preukázať náročnosť poskytnutej služby. V jednotlivých prípadoch je potrebné aplikovať ustanovenia Vyhlášky o tarifnej odmene advokáta, ktorá však nepozná pojem „typizované žaloby“ a ani pre takýto typ žalôb nepozná iný druh odmeňovania. Preto z hľadiska vzniku nároku na tarifnú odmenu je neopodstatnená náročnosť poskytnutých služieb. Žalobca pri zastupovaní žalovaného v jednotlivých prípadoch pristupoval ku každému z nich individuálne, dodržujúc svoje povinnosti stanovené pre advokáta, čoho dôkazom boli výsledky konaní, kedy žalovanému boli priznané náhrady trov právneho

zastúpenia v plnej uplatnenej výške. Okrem toho súd nemal pochybnosti, že žalobca riadne vyzval žalovaného na úhradu požadovanej odmeny, teda žalovaný si musel byť vedomý tejto skutočnosti. Žalobca napr. vyzýval žalovaného na úhradu odmeny na osobných stretnutiach v sídle žalovaného, z ktorých jedno sa uskutočnilo koncom roka 2010, čo sa spomína aj v emailovej správe zo dňa 26.1.2011, ktorú predložil žalovaný na pojednávaní dňa 3.2.2014. Žalobca viackrát upomínal žalovaného, čo vyplýva napr. aj z emailovej komunikácie z 20.- 22.2.2013. Súd nemal tiež žiadne pochybnosti o tom, že žalobca jednotlivé úkony právnej pomoci riadne vykonal, ako aj v žalobách riadne špecifikoval. Okrem toho rozsah poskytnutej právnej pomoci (vrátane výšky odmeny) bol riadne preskúmaný zo strany konajúcich súdov a súdnych exekútorov, preto tvrdenia žalovaného o opaku po rozhodnutí odvolacieho súdu súd považoval za irelevantné a účelové. Súd vo zvyšku konanie zastavil vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby spolu vo výške 1.045,55 EUR (v súvislosti s úhradami za účelom uspokojenia nárokov žalobcu v prípadoch „X. S. U. W..“. U. „.. S. V.“).

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol žalobu zamietnuť. V odvolaní uviedol žalobca vedel, resp. musel vedieť, že predmetné plnomocenstvo vydané žalovaným nebolo osobitným plnomocenstvom, ale len plnomocenstvom vydaným v rámci Mandátnej zmluvy za účelom poskytnutia súčinnosti pre spoločnosť APS Slovakia, a.s., a to v súvislosti s výkonom mandátnej správy pohľadávok. Tie boli žalovaným odovzdané do mandátnej správy mandatárovi - spoločnosti APS Slovakia, a.s. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v žiadnom prípade nemal vôľu vytvoriť nový obchodnoprávny vzťah so žalobcom ako advokátom, na základe čoho súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď nemal za preukázané uzatvorenie plnomocenstva na základe Mandátnej zmluvy, ale tzv. nového obchodno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca totiž rokoval o podmienkach spolupráce, ako aj odmene za svoje služby so spoločnosťou APS Slovakia, a.s. a nie so žalovaným. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca ako advokát získal procesné plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného-banky v zmysle Mandátnej zmluvy (čo je jasne definované aj v samotnej plnej moci, ako aj v žiadosti o jej udelenie), ktorú žalovaný uzatvoril so spoločnosťou APS Slovakia, a.s. a žalovaný len poskytol tejto spoločnosti na ten účel (poskytnutie plnej moci) súčinnosť. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnom konaní bol žalobca samotným súdom požiadaný, aby predložil faktúry na odmenu za činnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, na čo žalobca reagoval, že tieto on vôbec nevystavil. Jediným logickým vysvetlením je tá skutočnosť, že žalobca si je vedomý skutočnosti, že konal pre svojho paušálneho klienta spoločnosť APS Slovakia, a.s., s ktorým si dohodol aj odmeňovanie za jeho služby, a z toho dôvodu sa nedomáhal žiadnej odmeny od žalovaného. Žalobca doteraz nešpecifikoval, aké úkony vykonal, podľa akého ustanovenia advokátskej vyhlášky si nárokuje odmenu a z akej tarifnej hodnoty si túto nárokuje. Naopak si žalobca uplatňuje v danom konaní odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej hodnoty, čo je nesprávne, keďže v čase prevzatia zastúpenia, t.j. v čase podpisu plnej moci nebolo možné určiť hodnotu pohľadávok, ktoré budú vymáhané v súdnych konaniach. Ďalej poukázal na to, že tým že žalobca nevystavil za žalované nároky faktúru, nie je povinný platiť DPH, a teda nie je ani oprávnený si v danom konaní uplatňovať k odmene DPH podľa ust. § 18 ods. 3 advokátskej vyhlášky. Žalovaný má tiež za to, že súd nesprávne právne posúdil začatia plynutia premlčacej doby. Žalovaný už na pojednávaní dňa 30.11.2016 vzniesol námietku premlčania právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia vo všetkých konaniach, nakoľko k vykonaniu tohto úkonu, t.j. k prevzatiu zastúpenia na základe generálnej plnej moci došlo 18.2.2009 a žaloby (pred spojením veci) boli podané dňa 17.10.2013 a dňa 5.4.2013, t.j. po uplynutí viac ako 4 rokov. Argumentácia žalobcu, že k začatiu poskytovania právnych služieb došlo najskôr odovzdaním pohľadávky žalobcovi na súdne vymáhanie, nie je na mieste, nakoľko pre začiatok poskytovania právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia je rozhodujúci práve okamih prijatia procesného plnomocenstva.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že rozsudok je vecne správny. Uviedol, že je zrejmé, že pri udelení plnomocenstva zo dňa 18.2.2009 je podľa názoru žalobcu celkom zrejmé, že sa nemohlo jednať o splnomocnenie na výkon mandátnej správy mandatárom prostredníctvom tretej osoby, ako tvrdí žalovaný, keď z druhej vety ustanovenia čl. III., bodu 12. Mandátnej zmluvy a samotnej podstaty splnomocnenia vyplýva niečo úplne iné, teda udelenie priameho splnomocnenia pre účely zastupovania mandanta. Žalobca má za to, že žalovaný sa napriek tomu, že na zastupovanie priamo splnomocnil osobu inú ako APS SLOVAKIA, a.s. bezdôvodne spoliehal na to, že táto osoba (žalobca) bude bez ďalšieho viazaná ustanoveniami mandátnej zmluvy, najmä ustanoveniami o odmene za výkon mandátnej správy. Nakoľko však žalobca nie je účastníkom tejto mandátnej zmluvy, jej ustanovenia nie sú pre žalobcu záväzné, neregulujú právny vzťah medzi účastníkmi konania a tieto sa teda nemôžu

vzťahovať na danú právnu vec. Vzťah účastníkov konania, ktorý preukázateľne vznikol a existuje, sa riadi ustanoveniami o mandátnej zmluve, pričom v zmysle ust. sa predpokladá dohoda o odplate. Ďalej žalobca pripomenul, že v konaní predložil súdu tri daňové doklady, ktorými fakturoval žalovanému trovy právneho zastúpenia a ten ich uhradil. Vo vyjadrení žalobcu pripomenul, že tvrdené následky za nevystavenie daňového dokladu z predmetnej právnej úpravy vôbec nevyplývajú, pretože ust. zákona o DPH (účinného do 31.12.2010) upravuje náležitosti faktúry, a preto je z hľadiska vzniku povinnosti platiť DPH irelevantné. K tvrdeniam žalovaného uvádza, že nesúhlasí so záverom žalovaného, že okamihom udelenia generálnej plnej moci pre žalobcu zo dňa 18.2.2009 došlo k určeniu rozhodujúceho okamihu začatia poskytovania právnej služby. Je nepochybné a logické, že žalobca ako advokát mohol začať s poskytovaním právnych služieb v prospech žalovaného až okamihom odovzdania tej-ktorej pohľadávky na súdne, exekučné vymáhanie a nie skôr. Žalobca preto považuje žalovaným vznesenú námietku premlčania voči odmene uplatnenej za uskutočnenie úkonov prevzatie a príprava zastúpenia za neopodstatnenú. Žaloba zo dňa 4.4.2013, ako aj žaloba zo dňa 17.10.2013 boli podaná pre uplynutím zákonom stanovenej štvorročnej premlčacej lehoty vyplývajúcej z , ktorá mohla v prípade uvedených úkonov právnej služby začať plynúť najskôr okamihom odovzdania jednotlivých prípadov žalobcovi na súdne a/alebo exekučné vymáhanie, pretože z logiky veci je zrejmé, že žalobca ako advokát nemohol započať ani dokonať prípravu zastúpenia v tom- ktorom prípade skôr. Ak teda žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko od vykonania procesných úkonov žalobcu v prospech žalovaného už uplynula 2-ročná subjektívna lehota stanovená pre prípad vydania bezdôvodného obohatenia, žalobca považuje jej vznesenie z dôvodu vyššie uvedeného (teda že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol už raz odvolacím súdom posúdený ako zmluvný vzťah) za absolútne irelevantné. 7. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že súd sa nezaoberal okolnosťami, ktoré predchádzali udeleniu plnomocenstva, predmet Mandátnej zmluvy potvrdil aj svedok p. Polák a poukázal na čl. III ods. 12 Mandátnej zmluvy, kde totiž bolo dohodnuté, že v prípade potreby bude na písomné požiadanie mandatára vystavené pre účely zastupovania mandanta (žalovaného) advokátskou kanceláriou v súdnom konaní osobitné plnomocenstvo. Žalovaný uviedol, že je zrejmé, že úmyslom žalovaného pri udelení procesnej plnej moci nebolo uzatvoriť nový obchodno-záväzkový vzťah, ale išlo len o poskytnutie súčinnosti žalovaného v zmysle uzatvorenej Mandátnej zmluvy. Udelením takejto plnej moci objektívne nemohlo dôjsť k vzniku hmotnoprávneho vzťahu, resp. k uzatvoreniu akejkoľvek zmluvy medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným ako jeho klientom, nakoľko tu jednoznačne chýbala na strane žalovaného vážnosť vôle ako základného predpokladu pre platnosť právneho úkonu podľa . Podľa názoru žalovaného súd a ani žalobca nemôže odignorovať časový priebeh udalostí, ktoré predchádzali vystaveniu plnomocenstva zo dňa 18.2.2009, a ktoré jednoznačne potvrdzujú fakt, že vôľa žalovaného bola poskytnúť súčinnosť spoločnosti APS. O pravdivosti tvrdení žalovaného podporne svedčí aj skutočnosť, že poskytnuté plnomocenstvo bolo udelené na základe článku III ods. 12 Mandátnej zmluvy a bolo časovo ohraničené platnosťou tejto Mandátnej zmluvy. Podľa názoru žalovaného žalobca musel mať vedomosť o Mandátnej zmluve a o úmysle takto konajúceho žalovaného (že koná v zmysle článku III ods. 12 Mandátnej zmluvy), keď predmetnú plnú moc podpisoval. O predmetnom svedčí aj fakt, že žalovaný predmetné plnomocenstvo zaslal spoločnosti APS a nie žalobcovi, t.j. predmetné plnomocenstvo, ako aj doklady pre jednotlivé zastupovania v konaniach pred príslušnými súdmi, t.j. spisová dokumentácia k jednotlivým prípadom bola odovzdaná priamo spoločnosti APS. Je zrejmé, že žalovaný konal v súlade s ustanoveniami Mandátnej zmluvy, ktorá vyslovene uvádzala, že v rámci mandátnej správy sa práve na základe potreby zastupovania mandanta v súdnom konaní vyhotoví osobitné plnomocenstvo. Žalovaný netvrdí, že žalobca musel byť nevyhnutne účastníkom Mandátnej zmluvy, ale jednoznačne mal o jej uzatvorení vedomosť a ako vyplýva z poskytnutého plnomocenstva zo dňa 18.2.2009, v ktorom sa nachádzal odkaz na predmetnú Mandátnu zmluvu, určite mal vedomosť aj o tom, dokedy je Mandátna zmluva platná, nakoľko žalovaný sa nevie stotožniť so skutočnosťou, že by advokát podpísal so svojim klientom plnomocenstvo, pričom by ho absolútne nezaujímalo dokedy a na akú dobu mu bolo poskytnuté, pokiaľ bolo ohraničené platnosťou Mandátnej zmluvy, pričom zároveň by ho nezaujímala ani odmena, za ktorú by predmetné zastupovanie mal vykonávať. Žalovaný vo vyjadrení predložil aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , ktorým súd v skutkovo a právnej podobnej veci medzi tými istými sporovými stranami žalobu žalobcu zamietol.

8. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného s tým, že žalovaný v podanom odvolaní, ako aj vo svojom vyjadrení opakovane uvádza rovnaké skutočnosti v neprospech žaloby, ku ktorým sa odlišným spôsobom vyjadril odvolací súd, keď tieto odmietol a s týmito sa nestotožnil, naviac bez toho, aby žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré nasledovalo po uvedenom odvolacom konaní,

predložil alebo označil akékoľvek nové relevantné dôkazy a skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť nesprávnosť záverov odvolacieho súdu. Žalobca v danom prípade nemal vedomosť o vôli žalovaného inej ako tej, že vôľou žalovaného bolo bez ďalšieho priamo splnomocniť žalobcu ako advokáta na zastupovanie v jednotlivých konaniach. K rovnakému záveru na základe vykonaného dokazovania opätovne dospel aj Krajský súd v Bratislave v rámci odvolacieho konania. Žalobca má za to, že žalovaný sa napriek tomu, že na zastupovanie priamo splnomocnil osobu inú ako APS SLOVAKIA, a.s. bezdôvodne spoliehal na to, že táto osoba (žalobca) bude bez ďalšieho viazaná ustanoveniami Mandátnej zmluvy, najmä ustanoveniami o odmene za výkon mandátnej správy. Nakoľko však žalobca nie je účastníkom predmetnej Mandátnej zmluvy, jej ustanovenia nie sú pre žalobcu záväzné, neregulujú právny vzťah medzi stranami sporu, a tieto sa teda nemôžu vzťahovať ani na danú právnu vec. S poukazom na uvedené je zrejmé, že pri udelení plnomocenstva zo dňa 18.2.2009 je podľa názoru žalobcu celkom zrejmé, že sa nemohlo jednať o splnomocnenie na výkon mandátnej správy mandatárom prostredníctvom tretej osoby, ako tvrdí žalovaný, keď aj zo samotnej podstaty a obsahu splnomocnenia vyplýva niečo úplne iné, teda udelenie priameho splnomocnenia žalobcovi pre účely zastupovania žalovaného. K predloženému rozsudku sp. zn. žalobca uviedol, že vo veci podal dovolanie a vníma postup senát 2Cob odvolacieho súdu, ktorý sa odklonil od záverov prijatých iným senátom 3Cob Krajského súdu v Bratislave v jeho skoršom rozhodnutí v skutkovo a právne rovnakej veci, za zásadné porušenie princípu právnej istoty.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 29.10.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

10. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovaného uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil. V danom ohľade súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že medzi sporovými stranami bol záväzkový vzťah na základe plnomocenstva z 18.2.2009, na základe ktorého žalobca ako advokát na všetky úkony právnej pomoci zastupoval žalovaného. Žalobca vykonanie jednotlivých úkonov právnej pomoci v konaní riadne zdokladoval a preukázal, žalovaný tieto tvrdenia nerozporoval, v súdnych a exekučných konaniach pri vymáhaní pohľadávok žalovaného vystupoval žalobca ako právny zástupca žalovaného. Odvolací súd v rámci prejednania odvolania dospel k záveru, že podstatným rozporom v tvrdeniach strán je právna otázka pasívnej legitimácie žalovaného. Odvolací súd sa v plnom rozsahu pridržiava právneho názoru vysloveného v uznesení tun. súdu č.k. -367 zo dňa 6.4.2016 v tom, že na základe vykonaného dokazovania a predložených listinných dokladov nebolo v konaní preukázané, že medzi žalobcom a spol. APS SLOVAKIA, a.s. vznikol záväzkový vzťah. Je pravdou navrhovateľom tvrdená skutočnosť, že navrhovateľ nebol účastníkom Mandátnej zmluvy zo dňa 14.5.2008 a preto sa jej obsah resp. akékoľvek práva a povinnosti mohli týkať len vzťahu medzi spol. APS SLOVAKIA, a.s. a žalovaným. Podľa názoru odvolacieho súdu odkaz v plnomocenstve zo dňa 18.2.2009 na Mandátnu zmluvu nemôže nahradiť prejav vôle žalobcu v tom, že žalobca k Mandátnej zmluve pristúpil ako ďalší účastník zmluvy. Vzhľadom na uvedené je jediným dokladom preukazujúcim vznik záväzkového vzťahu plnomocenstvo zo dňa 18.2.2009 ktoré bolo vystavené odporcom na právne zastúpenie žalobcom ako advokátom a to na všetky úkony právnej pomoci a v prospech žalovaného. Je teda nesporné, že žalobca vykonal úkony právnej pomoci v prospech žalovaného na základe ústnej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci ktorej uzavretie preukazuje práve plnomocenstvo zo dňa 18.2.2009. Spol. APS SLOVAKIA, a.s. sa vo vzájomnom vzťahu k účastníkom konania javí ako sprostredkovateľ, ktorý poskytol žalovanému príležitosť uzavrieť zmluvu o poskytovaní právnej pomoci s navrhovateľom a odporca túto ponuku využil. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu v tom, že žalobca nie je účastníkom tejto mandátnej

zmluvy, jej ustanovenia nie sú pre žalobcu záväzné, neregulujú právny vzťah medzi účastníkmi konania a tieto sa teda nemôžu vzťahovať na danú právnu vec. Vzťah účastníkov konania, ktorý preukázateľne vznikol a existuje, sa riadi ustanoveniami Obch. zák. o mandátnej zmluve, pričom v zmysle ust. § 566 ods. 2, Obch. zák. sa predpokladá dohoda o odplate. Podľa názoru odvolacieho súdu je vznesená námietka premlčania nedôvodná. Generálna plná moc oprávňuje zastupovať žalovaného v neohraničenom množstve sporov a preto nie je možné považovať začiatok plynutia premlčacej lehoty v súlade s § 397 Obch. zák. od momentu udelenia plnomocenstva. Nárok na zaplatenie odmeny za právne zastúpenie vzniká ukončením poskytovania právnej pomoci v konkrétnom spore (napr. súdnym rozhodnutím ) alebo vykonaním konkrétneho úkonu (podaním návrhu na vykonanie exekúcie). Až od vzniku nároku na odmenu začína plynúť premlčacia lehota na jej zaplatenie. Odvolací súd teda konštatuje, v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že nárok uplatnený žalobou nie je premlčaný, pretože bol uplatnený v rámci zákonnej štvorročnej premlčacej lehoty. Výška odplaty za poskytnutú právnu pomoc nebola medzi stranami sporná. Odvolací súd sa v ďalšom plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý bol jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco vyjadrený v odôvodnení napadnutého rozsudku.

12. Na základe uvedeného, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než, aby napadnutý rozsudok ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam, potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , v spojení s ust. , Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).