Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-2-2018.pdf
PDF · 159.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: F.. J. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. F. XXXX/XX, X.T., o zaplatenie 2.017,73 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.383,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.383,50 eura od 24.06.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 37,14 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.04.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.04.2018, domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.017,73 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.825,50 eura od 24.06.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 192,23 eura od 06.07.2017 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je fyzickou osobou - držiteľom motorového vozidla zn. G. s EČ: X. XXXCK (ďalej len ako „vozidlo žalovaného“), ktorého prevádzkou bola dňa 22.02.2016 žalovaným ako vodičom tohto vozidla na diaľnici D2 smerom do Bratislavy v katastri obce A., Česká republika v dôsledku dopravnej nehody spôsobená škoda (na zdraví aj vecná) L. D. (ďalej len ako „poškodený“). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len ako „zákon o PZP“), vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za spôsobenú škodu, ktorú žalobca dňa 21.04.2017 poskytol vo výške 2.000,05 € (z toho sumu 174,55 € ako poplatok systému zelenej karty si žalobca neuplatňuje) a dňa 22.05.2017 vo výške 211,45 € (z toho sumu 19,22 € ako poplatok systému zelenej karty si žalobca neuplatňuje). Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP si žalobca listom zo dňa 22.05.2017 uplatnil u žalovaného nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 1.825,50 €, s lehotou na zaplatenie do 23.06.2017. Listom zo dňa 05.06.2017 si žalobca uplatnil u žalovaného nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 192,23 €, s lehotou na zaplatenie do 05.07.2017. Žalovaný dlžnú sumu 2.017,73 € neuhradil.
3. Okresný súd Piešťany vydal v predmetnej veci dňa 06.07.2018 pod sp. zn. 15C/2/2018 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej, preto Okresný súd Piešťany uznesením pod sp. zn. 15C/2/2018 zo dňa 10.08.2018 v zmysle ust. § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) predmetný platobný rozkaz zrušil a následne nariadil pojednávanie.
4. Žalovaný v odpore (podanie zo dňa 24.07.2018 - č.l. 86 spisu) uviedol, že žalobca v žalobe nešpecifikoval z akých položiek pozostáva uplatnený nárok. Vychádzajúc z likvidačnej správy priloženej k žalobe žalovaný vo vzťahu k vecnej škode vo výške 500,- € uviedol, že namieta vznik tejto škody, jej výšku a poprel skutkové tvrdenia žalobcu o nároku na jej náhradu, nakoľko žalobca nepredložil žiadne skutočnosti potvrdzujúce tvrdenia o vzniku tejto škody, poškodený nepredložil žiadne dokumenty (doklady), ktoré by preukazovali že so sebou mal veci a neuviedol ani, že by tieto veci boli v takejto hodnote, ich nadobúdaciu hodnotu, stav. Poškodený sa vyjadril, že mal stratiť (byť zničené) veci v hodnote asi 15.000,-CZK, teda približne 500,-€, pričom nie je jasné, z čoho pri určení tejto výšky vychádzal, no bolo potrebné vychádzať z ceny v čase poškodenia (§ 443 OZ). Podľa žalovaného sa žalobca pri poskytovaní náhrady škody nemal obmedziť na ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenia poškodeného, mal požadovať preukázanie tejto škody poškodeným. Z tohto dôvodu nemožno preto od neho požadovať náhradu neoprávnene poskytnutého plnenia. Vo vzťahu ku škode na zdraví v sume 1.237,-€ a za lieky v sume 7,93 € žalovaný uviedol, že nárok nie je daný, nakoľko po tom, ako s poškodeným utrpeli dopravnú nehodu, navštívili nemocnicu v Piešťanoch, kde im boli spravené vyšetrenia, pričom pri nich neboli zistené žiadne vážne poškodenia zdravia poškodeného, okrem drobných odrenín a tržnej rany na ruke. Z lekárskych správ predložených poškodeným žalobcovi vyplývajú aj iné zdravotné problémy poškodeného, ktoré objektívne nesúviseli s dopravnou nehodou, poškodeným predložený lekársky posudok o bolestnom zo dňa 10.12.2016 (F.. Q.) bola čiastočne spochybnený posudkom vypracovaným dňa 13.03.2017 F.. I.. Vychádzajúc z posudku F.. I., podľa ktorého mal poškodený utrpieť (i) pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu, (ii) pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa, (iii) podvrtnutie krčnej chrbtice, (iv) povrchová rana hornej končatiny - na chrbte pravej ruky, (v) povrchová rana hornej končatiny - na chrbte ľavej ruky, podľa žalovaného minimálne úrazy v bodoch (i)-(iii) sú spôsobené nárazom poškodeného do pevnej prekážky, a to v dôsledku, že poškodený nebol počas jazdy pripútaný bezpečnostným pásom, nakoľko pri ich použití by mal viditeľné známky (odreniny, modriny), no tieto neboli v žiadnej lekárskej správe (najmä z vyšetrenia v Piešťanoch bezprostredne po nehode) u poškodeného zaznamenané. Za daného stavu je teda potrebné skúmať aj mieru zavinenia poškodeného na vzniknutých následkoch. Žalovaný poukázal na možnú snahu poškodeného o získanie majetkového prospechu zo vzniknutej situácie, nakoľko poškodený tesne po nehode netrval na privolaní lekára, no s odstupom viac ako 4 mesiacov žiadal Štátne zastupiteľstvo v ČR o preverenie postupu polície, ktorá mu nemala poskytnúť zdravotnú pomoc (čo je nepravdivým a účelovým tvrdením). Žalovaný poukázal v rámci posudku F.. I. na je konštatovanie o nesprávnom postupe ošetrujúceho lekára poškodeného ohľadom práceneschopnosti poškodeného, keď ošetrujúci lekár mal zrušiť PN pre úraz a následne vyznačiť zmenu diagnózy na chorobu, ktorá ale nebola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou (krvný tlak, arytmia, kŕčové žily). Poškodený z uvedeného dôvodu požadoval aj náhradu za lieky, ktoré potreboval na liečenie iných ochorení ako tých, ktoré boli spôsobené dopravou nehodou. Vo vzťahu k sume 80,-€ za znalecký posudok žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by za spracovanie znaleckého posudku takúto sumu zaplatil. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 15 zákona o PZP, podľa ktorého poškodený musí svoj nárok na náhradu škody preukázať, pričom podľa § 24a ods. 6 písm. c) tohto zákona bol žalobca povinný bez zbytočného odkladu po uplatnení nároku informovať o tomto osobu, ktorá spôsobila škodu, ak je známa. Účelom je možnosť škodcu vyjadriť sa k uplatňovanému nároku a tým prispieť k riadnemu preukázaniu jeho výšky. Túto povinnosť si žalobca v danom prípade nesplnil, čo ani napokon žalobca netvrdil, čím žalovanému znemožnil brániť sa pred uplatnením neoprávneného nároku.
5. Žalobca svoje právo vyjadriť sa písomne ku skutočnostiam uvádzaným žalovaným v odpore nevyužil.
6. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré sa dostavili zástupca žalobcu a žalovaný, súd otvoril pojednávanie (§ 180 CSP) a následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (v zmysle § 181 ods. 2 CSP).
7. Zástupca žalobcu súdu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, pričom nárok uplatnený žalobou je regresným nárokom za ním vyplatenú škodu poškodenému. Na ostatnom pojednávaní zástupca žalobcu vo vzťahu k vecnej škode 500,57 € uviedol, že sa vychádzalo z čestného prehlásenia poškodeného, nie je štandardné, aby si niekto odkladal doklady o kúpe vecí. Čo sa týka sumy 7,93 € za lieky, vychádzalo sa zo záverov F.. I.. Vo vzťahu k sume 1.237,-€ sa taktiež vychádzalo z posudku F.. I. ako i z úradného záznamu o podaní vysvetlenia, v ktorom poškodený uviedol, že si odopol pás a dostal sa von z vozidla, preto poisťovňa nemala dôvod nevychádzať z tohto posudku. Suma 80,- € bola vyplatená v rámci sumy 2.000,05 € poisťovni T., za irelevantné žalobca považoval dokladovanie vyplatenie tejto sumy dotknutej osobe, avšak je možné to zabezpečiť. K náhrade straty na zárobku v sume 192,23 € uviedol, že opätovne sa vychádzalo z posudku F.. I..
8. Žalovaný súdu na pojednávaní uviedol, že nespochybňuje, že nárok žalobcu je regresným nárokom za náhradu škody (škody na zdraví, vecnej škody a straty zárobku počas PN). Vo vzťahu k nároku na bolestné uviedol, že niektoré zranenia, ktoré sa uvádzajú v posudku F.. I. neboli indikované v lekárskej správe z nemocnice Piešťany zo dňa 22.02.2016, teda v správe lekárov, ktorí poškodeného ošetrili bezprostredne po úraze, ale tieto poškodenia zdravia uvádzajú až následné lekárske správy z vyšetrení absolvovaných poškodeným, pričom nie je preukázané, že tieto poškodenia zdravia musel poškodený utrpieť v súvislosti s dopravnou nehodou a nemohol ich utrpieť až po tomto termíne. Súčasne poukázal na uznesenie Polície Českej republiky zo dňa 30.11.2016, kde v odôvodnení tohto uznesenia polícia na základe odborného vyjadrenia znalca z Ústavu súdneho lekárstva v Brne uviedla, že zranenia poškodeného, ktoré utrpel pri škodovej udalosti možno hodnotiť ako z cela ľahké a povrchové s dobou liečenia do 7 dní. Žalovaný poukázal na to, že nebolo požadované od znalcov zaujatie stanoviska, akým spôsobom prišlo k vzniku týchto poškodení zdravia, či tieto poškodenia zdravia nevznikli aj dôsledku skutočnosti, že poškodený nebol v dobe škodovej udalosti pripútaný bezpečnostným pásom, a teda, či škoda na jeho zdraví nevznikla aj v dôsledku porušenia povinností poškodeným, resp. v akej miere možno pričítať vznik škody na zdraví jeho nekonaním. Vo vzťahu k vecnej škode 500,-€ sa vyjadril v zmysle argumentácie obsiahnutej v podanom odpore. Pokiaľ ide o stratu na zárobku, žalovaný uviedol, že počas pracovnej práceneschopnosti táto predstavuje nárok za stratu príjmu za 20 pracovných dní, pričom s poukazom na uznesenie Polície Českej republiky zo dňa 30.11.2016 vyplýva doba liečenia do 7 dní. Skutočnosť, že sa poškodený liečil dlhšie a bol PN dlhšie ako 7 dní, bola spôsobená v dôsledku jeho zlého zdravotného stavu, ktorý ale nebol vyvolaný škodovou udalosťou, čo vyplýva jednak zo záverov vyšetrovania polície Českej republiky, čiastočne lekárskeho posudku vypracovaného žalobcom. Na ostatnom pojednávaní vo vzťahu k vecnej škode 500,57 € uviedol, že poškodený žiadnym dokladom nepreukázal hodnotu týchto vecí, poškodené veci si poškodený mohol zobrať a oprať. Čo sa týka sumy 7,93 € za lieky, podľa žalovaného ich použitie nesúviselo s poškodením zdravia pri dopravnej nehode. Vo vzťahu k sume 1.237,-€ poukázal na rozpor charakteru zranení poškodeného z hľadiska doby liečenia, keď posudku F.. I. bola doba 28 dní, v uznesení polície ČR zo dňa 30.11.2016 (vychádzajúc z vyjadrení znalcov Ústavu súdneho lekárstva) doba 7 dní, čo nekorešponduje z lekárskou správou z Piešťan zo dňa 22.02.2016. Vo vzťahu k spoluzavineniu tvrdil, že poškodený nebol pripútaný, inak by mu po náraze zostali stopy v podobe krvnej podliatiny, ktoré sa však nikde neuvádzajú. Neskoršie zdravotné problémy poškodeného nesúvisia s dopravnou nehodou. Vo vzťahu k sume 80,-€ za posudok podľa žalovaného žalobca nepreukázal vyplatenie tejto sumy F.. I.. K sume 192,23 € uviedol, že sa vychádzalo z doby od 22.02.2016 do 20.03.2016, pričom poškodený sa v čase od 8.3.-15.3. liečil na jeho chronické zdravotné problémy.
9. V podaní zo dňa 12.08.2019 (č.l. 166 spisu) žalobca uviedol, že škoda bola likvidovaná žalobcom tak, ako keby sa stala na Slovensku, nakoľko zodpovednou osobou a poškodenou osobou boli osoby žijúce a pracujúce v Slovenskej republike. Žalobca v zmysle § 24 ods. 9 zákona o PZP poveril likvidáciou poisťovňou T. - Q. X., T..Q.., ktorá si po úhrade poistného plnenia uplatnila od žalobcu jeho refundáciu. V rámci likvidácie na strane poškodeného vystupoval aj tretí subjekt - spoločnosť V. T..Q.. ako organizácia na pomoc poškodeným. Vo vzťahu k nároku na bolestné žalobca poukázal na to, že poškodený si tento nárok uplatnil podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP dokumentom - uplatnenie nároku za škodu na zdraví spolu s pokladničnými dokladmi a lekárskym posudkom zo dňa 10.12.2016 (80 bodov), ktoré bolo posúdené posudkovým lekárom F.. I. dňa 13.03.2017 na 70 bodov, v ktorom rozsahu aj poisťovňa T. plnila. Pri vecnej škode 500,37 € žalobca pri refundácii vychádzal z výpočtu materiálnej škody v tabuľke. Vo vzťahu k plneniu straty na zárobku poukázal žalobca na Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystaveného dňa 23.02.2016, ktorá trvala od 22.02.2016 do 07.11.2016, pričom výpočet straty na zárobku je obsiahnutý v dokumente - Oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa 24.04.2017. Vo
vzťahu k možnému spoluzavineniu poškodeným poisťovňa T. pri likvidácii vyhodnotila mieru zavinenia tak, že poškodený sa nepodieľal na vzniku škody.
10. Súd vykonal dokazovanie listinami: výpisom z obchodného registra žalobcu, výpisom z evidencie vozidiel, uznesením Polície ČR zo dňa 30.11.2016, interným dokladom zo systému žalobcu, likvidačnými správami, úradným záznamom o podaní vysvetlenia, uplatnením nároku za škodu na zdraví, kópiami lekárskych správ, lekárskym posudkom o bolestnom, posudkom F.. I., oznámením o vybavení poistnej udalosti a uhradení sumy zo dňa 4.4.2017, 28.04.2017 a 24.04.2017, vyúčtovaním odmeny za posudok, fotokópiami pokladničných blokov, oznámením T. zo dňa 4.4.2017 o vyplatení sumy 1.745,50 eura, potvrdením sociálnej poisťovne, výpisom zo systému žalobcu o poistení vozidla, výpisom z účtu žalobcu, výzvami na úhradu poistného plnenia, pokusom o zmier, oznámením o poverení, potvrdením o hlásení straty dokladu, čestným prehlásením zo dňa 20.12.2016 a zistil tento skutkový stav veci:
11. Z výpisu obchodného registra na žalobcu vyplýva, že predmetom jeho činnosti je aj správa poistného garančného fondu.
12. Z výpisu z centrálnej evidencie vozidiel vyplýva, že žalovaný bol ku dňu 22.02.2016 (t.j. dátum dopravnej nehody) držiteľom motorového vozidla G. L., biela farba, VIN: I., EČ: X. XXX C..
13. Z unesenia Polície Českej republiky č.j. KRPB-45239-29/TČ-2016-060043-ROH zo dňa 30.11.2016 vyplýva, že bola odložená trestná vec podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, ktorého sa mal dopustiť žalovaný s motorovým G. L., X. XXX C., a to v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 22.2.2016 na diaľnici D2 smerom do Bratislavy, kde z dôvodu únavy a nepozornosti pri riadení vyšiel mimo diaľnicu do odvodňovacieho kanála, kde vozidlo zostalo stáť v stojatej vode, pričom spolujazdec L. D. utrpel odreniny hlavy bez výrazného otoku, hematóm ucha, tržnú ranu na palci pravej ruky, odreniny ľavej ruky a udával hmatovú citlivosť u krčnej chrbtice a obojstranne u rebier hrudníka, všetko hodnotené ako ľahké a povrchné zranenie s citeľným obmedzením v obvyklom spôsobe života po dobu 7 dní, pričom na mieste stratil cestovný pas, tašku značky L., dva mobilné telefóny značky Q., pánské náramkové hodinky značky E., dioptrické okuliare a hotovosť 3.500,-CZK, všetko v hodnote 15.000,-CZK, nakoľko vo veci nejde o podozrenie z prečinu. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že po nehode spolujazdci (vrátane poškodeného) odmietli lekárske ošetrenie. Všetci mali mokrý a silne znečistený odev, následne im bolo poskytnuté suché oblečenie, opätovne všetci zúčastnení odmietli privolanie lekárskej pomoci. Žalovaný ako vodič vozidla k dopravnej nehode uviedol, že sa cíti zodpovedný za jej spôsobenie, a to z dôvodu jeho únavy, za čo mu bola uložená (ako priestupok) pokuta vo výške 1.000,-CZK, ktorú na mieste zaplatil. Dňa 15.06.2016 však poškodený L. D. požiadal o prešetrenie tejto dopravnej nehody a postupu polície, lebo mal pri dopravnej nehode utrpieť zranenia, ktoré mali viesť k dlhodobej pracovnej neschopnosti, operácii srdca, problémom s dýchaním a nemala mu byť poskytnutá pomoc a ošetrenie. Z uznesenia ďalej vyplýva, že z tohto dôvodu bol daný pokyn na prešetrenie veci, za týmto účelom bolo vykonané posúdenie spôsobených zranení odborným vyjadrením znalca Ústavu súdneho lekárstva v Brne, výsluch všetkých účastníkov dopravnej nehody. Podľa odborného vyjadrenia znalca z Ústavu súdneho lekárstva v Brne, u poškodeného boli prevedené vyšetrením po dopravnej nehode popísané následky (odreniny na čele bez otoku, hmatovú citlivosť u krčnej chrbtice a obojstranne u rebier hrudníka, povrchové tržné rany ...), pričom všetky popísané zranenia, ku ktorým došlo v dôsledku dopravnej nehody boli vyhodnotené ako z cela ľahké a povrchné s citeľným obmedzením v obvyklom spôsobe života po dobu do 7 dní. Po hospitalizácii od 8.3.2016 do 15.3.2016 (kam prijatý pre dýchavičnosť) boli prevedené ďalšie vyšetrenia, boli zistené ďalšie ochorenia (srdcové ochorenie, otvorené vredy na pravej končatine, zaistené tkanivo po chronickom zápale pľúc), ktoré však nevznikli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Implantácia kardiostimulátoru nebola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodu, jednalo sa o chorobný stav. V závere uznesenia bola uvedené, že konanie vodiča (žalovaného) bolo správne posúdené ako priestupok.
14. Z interného dokladu žalobcu o poskytnutom plnení vyplýva vyplatenie sumy 500,57 eura ako vecnej škody - škoda na oblečení, sumy 7,93 eura ako škody na zdraví - liečenie, sumy 1.237,- eur ako škody na zdraví - bolestné a sumy 80,- eur ako škody na zdraví - náklady na posudok, a to dňom 21.04.2017 a sumy 192,23 eura ako škody na zdraví - strata na zárobku dňom 22.05.2017, a to na čísla účtov uvedené poisťovňou T. (vo vyúčtovaní delegovaná PU zo dňa 4.4.2017 a 28.4.2017, č.l. 45 a 54 spisu). Z tohto dokladu vyplýva aj uhradenie poplatkov vo výške 19,22 eura a 174,55 eura - delegačné poplatky, ktoré však nie sú predmetom tohto konania.
15. Z likvidačnej správy č.: E. XXXXX zo dňa 19.4.2017 vyplýva, že z dôvodu škodovej udalosti zo dňa 22.02.2016, kde zodpovednou osobou (škodcom) je žalovaný a poškodeným L. D., bola spoločnosti T. - Q. X., T..Q.. vyplatená celková suma 2.000,05 eura. Z likvidačnej správy II. č.: E. XXXXX zo dňa 19.05.2017 vyplýva, že z dôvodu škodovej udalosti zo dňa 22.02.2016, kde zodpovednou osobou (škodcom) je žalovaný a poškodeným L. D., bola spoločnosti T. - Q. X.Ň., T..Q.. vyplatená celková suma 211,45 eura, z toho strata na zárobku 192,23 eura a spracovateľského poplatku 19,22 eura.
16. Z úradného záznamu o podaní vysvetlenia, strany 3. vyplýva, že ho podal poškodený L. D.ć., ktorý potvrdil, že bol účastníkom dopravnej nehody dňa 22.02.2016, bol zamestnancom žalovaného ako kuchár v Českej republike, mal ísť na operáciu s krčovou žilou, z tohto dôvodu žalovaný ho viezol do Bratislavy. Počas nehody cítil, že sa auto prevrátilo, ucítil vodu, odopol si pás a nejak sa dostal von. Poškodený ďalej uviedol, že po tejto nehody nepovedal, aby volali lekára, vo vozidle mal tašku L., v ktorej mal oblečenie, boty, mobilný telefón Z. a Q., hodinky zn. E., dioptrické okuliare, hotovosť 3.500,- Kč a chorvátsky cestovný pas. Bola mu spôsobená škoda asi 15.000,- Kč. Poškodený sa vyjadril, že nevie, či jeho zdravotný stav súvisí s dopravnou nehodou, pred nehodou také problémy so srdcom nemal.
17. Z uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 15.12.2016 vyplýva uplatnenie nároku na odškodnenie za škodu na zdraví podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP, a to bolestné vo výške 1.413,- eur (80 bodov x 17,66 eura) a liečebné náklady (lieky vo výške 419,91 eura). Nárok bol uplatnený voči poisťovni A. z dôvodu, že v čase dopravnej nehody motorového vozidla žalovaného malo toto vozidlo mať uzatvorené poistenie PZP (pozn. súdu - čo preukázané v konaní nebolo) v uvedenej poisťovni.
18. Z fotokópií lekárskych správ založených na čl. 35 - 41 spisu vyplýva, že poškodený L. D. bol dňa 22.02.2016 vyšetrený v nemocnici v Piešťanoch, nakoľko tohto dňa bol účastník dopravnej nehody v ČR, kde nebol ošetrený, s tým, že subjektívne ho pobolieva trošku hlava s krkom, bola v správe uvedená bolestivosť chrbta, dýchanie dobré, brucho bez bolesti. Zo správy vyplýva, že poškodený mal odreniny hlavy bez opuchu, citlivosť v časti krčnej chrbtice, šije, citlivosť hrudníka a rebier, povrchová tržná rana palca ruky, odreniny ľavej ruky. RTG lebky, krčnej chrbtice, pľúc, rebier, oboch rúk bez známky traumy skeletu. Sono brucha bez traumy. Doporučené domáce šetrenie, analgetiká podľa potreby, kontrola o 3 - 4 dni. Z lekárskej správy zo dňa 07.03.2016 vyplýva diagnóza: vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice. Bolo doporučené neurologické a interné vyšetrenie. Žalobca predložil ďalej správy zo dňa 15.03.2016, 26.05.2016, 23.05.2016, 10.06.2016, 22.07.2016, 20.06.2016, 26.07.2016, 21.09.2016, 03.10.2016, 30.06.2016, 27.10.2016, 03.11.2015, pričom žalobca sa jednotlivo k týmto správam nevyjadril, nepoukázal jednotlivo na podstatný obsah vyplývajúci z týchto lekárskych správ, preto súd v rámci zisťovania skutkového stavu bližšie tieto lekárske správy neoboznámil.
19. Z lekárskeho posudku o bolestnom F.. Q. zo dňa 10.12.2016 vyplýva, že bolestné u poškodeného bolo z dôvodu poškodenia na jeho zdraví zo dňa 22.02.2016 (autonehoda - spolujazdec) stanovené na hodnotu 80 bodov, a to za položku 3 - pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu, 5 b., za položku 76 - pomliaždenie hrudnej steny, 30 b., za položku 114 - povrchová rana pravej ruky, 10 b., za položku 114 - povrchová rana ľavej ruky, 10 b. a za položku č. 104 - podvrtnutie krčnej chrbtice, 25 b.
20. Z posudku k poistnej udalosti č.: XXXXXXXXXX F.. I., posudkového lekára zo dňa 13.03.2017 vyplýva, že po prešetrení zdravotnej dokumentácie poškodeného zistila, že tento bol účastníkom autonehody, nebol ošetrený v ČR, bezvedomie nebolo dokumentované, vyšetrený bol v deň úrazu v Nemocnici Piešťany, sťažoval si na mieru bolesť hlavy, krčnej chrbtice a chrbta. Mal diagnostikované nasledujúce zranenia: pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti, natiahnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie bočnej strany hrudníka, tržnú ranu na chrbte pravej ruky a početné kožné odery na chrbte ľavej ruky. V deň úrazu po realizovaní RTG neboli dokumentované úrazové zmeny na kostných štruktúrach, na kontrolnom vyšetrení 02.03.2016 za sťažoval na bolesti hrudníka. Po RTG hrudníka bolo vyslovené podozrenie na zápal pľúc a tekutinu v ľavej pohrudnicovej dutine. Pre tento nález a pre fibriláciu (chvenie, nepravidelný srdcový rytmus) bol poškodený hospitalizovaný od 08.03. - 15.03.2016. Ochorenie pľúc nemá súvis s úrazom. Z dôvodu poruchy srdcového rytmu mu bol 22.03.2016 implantovaný kardiostimulátor. Podľa posudku F.. I. hodnotenie bolestného v počte bodov 80, nebolo správne. Posudková lekárska stanovila počet bodov 70, za totožné položky ako boli v posudku zo dňa 10.12.2016. Pri položke č. 104 lekárka uviedla, že podvrtnutie krčnej chrbtice bolo spôsobené švihovým pohybom hlavy po náraze. Z posudku vyplýva, že poškodený bol dočasne práceneschopný odo dňa úrazu do
07.11.2016, pričom liečba pri podvrtnutí krčnej chrbtice trvá obvykle 28 dní, a teda cca. po 20.03.2016 mala byť DPN na úraz ukončená a malo dôjsť k zmene diagnózy na inú chorobu. Trvanie DPN na úrazovú diagnózu bolo biologicky neodôvodnené. Počas tejto DPN bol poškodený liečený na srdcovú arytmiu, implantáciu kardiostimulátora, novozistenú chorobu vysokého krvného tlaku a nakoniec liečbu a operáciu kŕčových žíl. V závere lekárka uvádza, že išlo o ľahký úraz, ktorý nezanecháva následky, zmeny na chrbtici sa vyvíjali už pred úrazom. V súvislosti s úrazom boli odporúčané lieky: dorsiflex, novalgin, aspirin a iné.
21. Z listiny žalobcu zo dňa 2.2.2017 vyplýva, že došetrením poistnej udalosti č. E. XXXXX , a to dopravnej nehody zo dňa 22.02.2016, D2, A., Česká republika, držiteľom a vodičom vozidla žalovaný, poškodený L. D. poverila v zmysle § 24 ods. 9 zákona o PZP spoločnosť T. - Q. X., T..Q...
22. Z oznámenia T. - Q. X., T..Q.. (Vyúčtovanie delegovaná PU) o vybavení poistnej udalosti a uhradení sumy zo dňa 4.4.2017 vyplýva, že oznámila žalobcovi vybavenie poistnej udalosti č. XXXXX, a to nehody zo dňa 22.02.2016, A., Č. J., držiteľom a vodičom vozidla žalovaný, poškodený L. D. a úhrady nárokov poškodeného, a to za materiálnu škodu 500,57 €, škodu na zdraví sumu 1.244,93 €, náklady na vonkajšie služby 80,-€ a poplatok za spracovanie 174,55 €, celkom k úhrade 2.000,05 €. Na úhradu tejto sumy vyzvala žalobcu. Prílohou boli posúdenia nárokov poškodeného, z ktorých vyplýva že vecná škoda v sume 500,57 € bola priznaná za zimnú bundu (40,68 €), zimné topánky (31,21 €), rifle (15,42 €), kožený opasok (8,28 €), spodné prádlo (5,60 €), tričko (11,06 €), hodinky (176,40 €), cestovná taška (12 €), hotovosť (129,52 €), dioptrické okuliare (70,40 €), pričom sa jednalo vždy o časť z nadobúdacej ceny týchto vecí, celková uplatnené škoda bola v sume 716,85 €, časť vo výške 216,28 € priznaná nebola. Čo sa týka sumy 7,93 €, bola súčtom súm za lieky novalgin (0,35 €), aspirin (2,53 €) a 2x dorsiflex (2,61 + 2,44 €), uvedené sumy boli žalobcom zdokladované pokladničnými blokmi (č.l. 49,50 spisu).
23. Z oznámenia T. - Q. X., T..Q.. o poukázaní náhrady škody zo dňa 4.4.2017 vyplýva, že oznámila spoločnosti V., T..Q.., že v nasledujúcich dňoch bude poukázaná náhrada škody vo výške 1.745,50 € na nimi uvedený bankový účet, a to za bolestné v sume 1.237,-€, náklady liečenia 7,93 € a vecnú škodu 500,57 €,s tým, že suma 1.237,-€ bolo súčinom 70 bodov x 17,66 €, vychádzajú z posudku F.. I., suma 7,93 € predstavovala sumu za odporúčané lieky Dorsiflex (na bolesti chrbtice), Novlagin a Aspirin (analgetiká). Vecná škoda v sume 500,57 € predstavovala podľa oznámenia skutočnú škodu tak ako bola súdom popísaná v bode 21. (zimná bunda, zimné topánky, atď.)
24. Písomnosťou - vyúčtovanie zo dňa 13.03.2017 požiadala F.. I. o preplatenie odmeny vo výške 80,- € za posudok k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX.
25. Z oznámenia T. - Q. X., T..Q.. (Vyúčtovanie delegovaná PU) o vybavení poistnej udalosti a uhradení sumy zo dňa 28.04.2017 vyplýva, že oznámila žalobcovi vybavenie poistnej udalosti č. XXXXX, a to nehody zo dňa 22.02.2016, A., Česká republika, držiteľom a vodičom vozidla žalovaný, poškodený L. D. a úhrady nárokov poškodeného, a to za škodu na zdraví - strata na zárobku počas PN v sume 192,23 € ako i poplatku za spracovanie v sume 19,22 €, celkom k úhrade 211,45 €. Na úhradu tejto sumy vyzvala žalobcu.
26. Z oznámenia T. - Q. X., T..Q.. o poukázaní náhrady škody zo dňa 24.04.2017 vyplýva, že oznámila spoločnosti V., T..Q.., že v nasledujúcich dňoch bude poukázaná náhrada škody vo výške 5.094,-CZK na nimi uvedený bankový účet, a to ako 20 pracovných dní x 8 hodín denne x 172 CZK, t.j. 27.520,-CZK po odpočte sumy 12.150,-CZK ako náhrady mzdy a odpočte pomernej časti nemocenských dávok v sume 10.276,-CZK. Pri výpočte sa vychádzalo z predloženej pracovnej zmluvy, s týždennou pracovnou dobou 40 hodín (8h./deň), bolo akceptovaných 20 pracovných dní.
27. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti vyplýva, že poškodený L. D. bol práceneschopný od 22.02.2016 do 07.11.2016. Diagnóza viditeľná (čitateľná) nebola z listiny.
28. Z výpisu zo systému PZP žalobcu vyplýva, že k motorovému vozidlu motorového vozidla G. L., biela farba, VIN: I., EČ: X. XXX C. nebolo ku dňu 17.01.2017 evidované uzatvorenie poistenia.
29. Z potvrdenia Polície ČR vyplýva nahlásenie straty cestovného pasu poškodeným dňa 22.02.2016 u diaľnice D2, A., smer Bratislava.
30. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva úhrada sumy 2.000,05 € dňa 21.04.2017a sumy 211,45 € dňa 22.05.2017 v prospech T. - Q. X., T..Q..
31. Obsahom písomnej výzvy žalobcu zo dňa 22.05.2017 bola výzva žalovanému na náhradu poistného plnenia vo výške 1.825,50 €, a to s poukazom na predmetnú nehodu zo dňa 22.02.2016, nakoľko nebolo ku dňu nehody k motorovému vozidlu G. L. uzatvorené povinné zmluvné poistenie, ktoré v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poskytol žalobca poškodenému v uvedenej výške. Splatnosť úhrady bola stanovená do 23.06.2017. Zásielka sa žalobcovi vrátila ako nedoručená dňa 25.05.2017, bola zasielaná na adresu: X. F. XXXX/XX, X. (pozn. súdu - totožná adresa ako adresa uvedená žalovaným v odpore), s poznámkou: adresát neznámy.
32. Obsahom písomnej výzvy žalobcu zo dňa 05.06.2017 bola výzva žalovanému na náhradu poistného plnenia vo výške 192,23 €, a to s poukazom na predmetnú nehodu zo dňa 22.02.2016, nakoľko nebolo ku dňu nehody k motorovému vozidlu G. L. uzatvorené povinné zmluvné poistenie, ktoré v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poskytol žalobca poškodenému v uvedenej výške. Splatnosť úhrady bola stanovená do 05.07.2017. Zásielka sa žalobcovi vrátila ako nedoručená dňa 09.06.2017, bola zasielaná na adresu: X. F. XXXX/XX, X., s poznámkou: adresát neznámy.
33. Obsahom pokusu o zmier žalobcu zo dňa 19.1.2018 bola výzva žalovanému na úhradu dlžnej sumy 2.082,71 €, doklad o doručení (doručovaní) súdu predložený nebol.
34. V záverečnej reči zástupca žalobcu súdu uviedol, že dostatočným spôsobom preukázal výšku uplatňovanej škody, pričom žalovaný túto škodu žiadnym listinným dôkazom nerozporoval. Je potrebné zobrať do úvahy, že predmetný regres je spojený so základnou povinnosťou, uzavrieť si povinné zmluvné poistenie, ktoré v danom prípade nebolo splnené a preto žiadal, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
35. V záverečnej reči žalovaný súdu uviedol, že nemožno nekriticky prijať názor žalobcu, že má nárok na úhradu čohokoľvek, čo plnil. Nepopieral, že žalobca poskytol nejaké plnenie, avšak popieral jeho legitímnosť, bolo povinnosťou žalobcu škodu, ktorú uhrádzal mať preukázanú. Napriek tomu sa žalobca obmedzil na veľmi laxné zisťovanie výšky škody, bez pochyby majúc vedomosť o tom, že dokumentácia, ktorú sám priložil k žalobe si vnútorne odporuje. Poukázal na skutočnosť, že do likvidácie škody nebol žiadnym spôsobom zapojený, čo mu v zmysle príslušnej právnej úpravy malo byť umožnené a mal dostať možnosť vyjadriť sa k uplatňovanej škode. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že ten na základe uplatnenia nároku na náhradu škody uhradí poškodenému akúkoľvek sumu a túto si následne regresom bude vymáhať. Žalobca podľa jeho názoru neuniesol dôkazné bremeno. Podľa žalovaného plnenie, ktoré mal žalobca za neho poskytnúť, nebolo legitímne plnenie, poškodený v prípade sporu priamo so ním by musel svoj nárok preukázať, rovnako ho potom musel preukázať aj žalobcovi.
36. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
37. Podľa § 20 ods. 1 zákona o PZP, zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou. Jej sídlom je Bratislava. Zapisuje sa do obchodného registra pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
38. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
39. Podľa § 24 ods. 3 zákona o PZP, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
40. Podľa § 24 ods. 7 prvá veta zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.
41. Podľa § 24 ods. 9 zákona o PZP, kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.
42. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
43. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
44. Podľa § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
45. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
46. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
47. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
48. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
49. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v časti zaplatenia istiny 1.383,50 eura s požadovaným príslušenstvom (úrokom z omeškania).
50. Čo sa týka nároku uplatneného žalobcom podanou žalobou, jedná sa o tzv. regresný nárok (postihové právo) uplatnený v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP, keďže žalobca ako kancelária (§ 20 ods. 1 zákona o PZP) sa domáha náhradu toho, čo plnila za žalovaného, ktorý je zodpovednou osobou za škodu podľa odseku 2 písm. b) tohto zákona, keďže sa jednalo o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Nesporným v konaní bolo, že predmetnou skutočnosťou, na základe ktorej si žalobca uplatnil regresný nárok voči žalovanému, bola dopravná nehoda zo dňa 22.02.2016, ktorej existenciu žalovaný nesporoval. Taktiež nebolo sporným, že predmetná udalosť má svoj pôvod vyvolaný prevádzkou motorového vozidla G. L. X. XXX C., ktorého držiteľom (súčasne aj vodičom) v daný deň bol žalovaný, pričom nesporným bolo aj to, že k danému dňu 22.02.2016 nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie tak ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o PZP, pričom povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu mal žalovaný ako držiteľ motorového vozidla (preukázané v bode 12. tohto odôvodnenia). Napriek tomu, že regresné (postihové právo) žalobcu je originárnym právom (nejedná sa o právo na náhradu škody), súd je tohto názoru, že nebolo možné postupovať tým spôsobom, že by súd len „mechanicky“ do svojho rozhodnutia prevzal výšku sumy vyplatenej žalobcom bez skúmania toho, či a v akej výške vznikla poškodenému škoda a či a v akom rozsahu za túto škodu zodpovedá žalovaný ako osoba bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za súčasného skúmania existencie možného spoluzavinenia na tejto škode samotným poškodeným (k tomu pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Cdo/331/2011 zo dňa 30.1.2013), a to prihliadnuc aj na skutočnosť, že žalovaný doposiaľ nebol účastný procesu odškodňovania poškodeného, nemal možnosť sa brániť, namietať, súhlasiť v rámci daného procesu, to mu bolo umožnené až v rámci tohto konania. Bez spoľahlivé a jednoznačného záveru o tom, že škodu spôsobil žalovaný jeho motorovým vozidlom, nemožno založiť regresný nárok žalobcu voči žalovanému. Opačným postupom by žalobca „de facto“ prejudikoval súdne rozhodnutie o dôvodnosti, výške regresného nároku, čo nie je prípustné. V tejto súvislosti je potrebné zmieniť aj skutočnosť, že výška poskytnutého plnenia v rámci náhrady škody poškodenému bola sporná.
51. Postupom uvedeným v bode 50. tohto odôvodnenia súd tak rozhodoval na základe skutkového stavu (§ 215 CSP) získaného vykonaným dokazovaním, v danom prípade z listinných dôkazov predložených žalobcom, na ktoré v rámci procesnej obrany poukazoval aj žalovaný. Čo sa týka žalovanej sumy, táto pozostávala z niekoľkých samostatných nárokov, a to vecnej škody v sume 500,57 €, škody na zdraví v sume 1.237,-€ za bolestné, škody na zdraví v sume 7,93 € za náklady liečenia (lieky), škody na zdraví v sume 80,-€ za náklady na posudok a škody na zdraví v sume 192,23 € za náhradu straty na zárobku poškodeného. Pred pristúpením k skúmaniu dôvodnosti jednotlivých uplatnených čiastkových súm súd musel vyriešiť, či je daný samotný základ nároku žalobcu ako kancelárie na uplatnenie regresného nároku voči žalovanému. Súd pritom vychádzal jednak z nesporných skutočností (uvedených v bode 50. tohto odôvodnenia), podporených aj predloženým listinnými dôkazmi. Existencia dopravnej nehody vo vzťahu od ktorej bol odvodený základ práva poškodeného na náhradu škody, od ktorého je následne uplatňované regresné právo žalobcu v tomto konaní, bola preukázaná nasledovnými (viacerými) listinnými dôkazmi: uznesením Polície ČR zo dňa 30.11.2016, likvidačnými správami, úradným záznamom o podaní vysvetlenia, lekárskymi správami a posudkami, vyúčtovaniami delegovanej poistnej udalosti, oznámeniami o poukázaní náhrady škody. Nesporným bolo aj vyplatenie žalovanej sumy žalobcom z poistného garančného fondu poverenej poisťovni (§ 24 ods. 2, ods. 9 zákona o PZP), a to spoločnosti T. - Q. X., T..Q.., čo bolo taktiež dôkazne preukázané listinami: interný výpis žalobcu, výpisom z účtu žalobcu, likvidačnými správami. Taktiež bolo listinným dôkazmi (oznámeniami poisťovne T. zo dňa 4.4.2017 a zo dňa 28.4.2017) preukázané vyplatenie žalovanej sumy 2.017,73 € poškodenému, resp. spoločnosti V. zástupcovi poškodeného. Súd preto následne pristúpil k posúdeniu dôvodnosti jednotlivých častí uplatneného regresného nároku žalobcu.
52. Vo vzťahu k vecnej škode v sume 500,57 € súd dospel k záveru, že nárok na náhradu škody v uvedenej výške, a teda následne i nárok na uplatnenie regresu v danom prípade daný bol v celom rozsahu, a preto v tejto časti bola žaloba podaná dôvodne. Vychádzajúc z priebehu danej dopravnej nehody obsiahnutej v uznesení Polície ČR zo dňa 30.11.2016 ako i v úradnom zázname o podaní vysvetlenia je nepochybné, že vozidlo žalovaného po nehode zostalo stáť v stojacej vode, všetci vo vozidle zostali mokrí, odev bol silne znečistený, v dôsledku čoho im bolo poskytnuté suché oblečenie. Za daného stavu súd je toho názoru, že uvedené preukazuje, že došlo k znehodnoteniu ošatenia poškodeného. Argument žalovaného, že poškodený nepredložil žiadny doklad preukazujúci, že mal na sebe veci, ktorých náhradu škody požadoval, súd vyhodnotil ako argument „ad absurdum“, bez racionálneho základu, bez potreby to bližšie odôvodňovať. Súd v rámci hodnotenia dôvodnosti rozsahu vzniknutej vecnej škody dospel k záveru, že v danom prípade (škoda vyvolaná činnosťou žalovaného) je postačujúcim prehlásenie poškodeného o vzniknutej škode. na ktoré poukazoval žalobca. Suma 500,57 € nie je neprimeranou výškou, pričom z listinného dôkazu - oznámenia T. - vyúčtovanie delegovaná PU zo dňa 4.4.2017, resp. z prílohy k nemu vyplýva (k tomu pozri bod 22.odôvodnenia), za aké veci, v akej výške bola náhrada škody priznaná, resp. aj nepriznaná. Náhrada škody bola priznaná za zimnú bundu (40,68 €), zimné topánky (31,21 €), rifle (15,42 €), kožený opasok (8,28 €), spodné prádlo (5,60 €), tričko (11,06 €), hodinky (176,40 €), cestovná taška (12 €), hotovosť (129,52 €), dioptrické okuliare (70,40 €). Poškodenie práve týchto vecí vyplýva aj z uznesenia Polície ČR zo dňa 30.11.2016 ako i z úradného záznamu poškodeného o podaní vysvetlenia. Súd nepovažoval za potrebné a ani možné preukazovať dokladmi o kúpe existenciu, hodnotu jednotlivých vecí tak ako sa tým bránil žalovaný, nakoľko podľa súdu nemožno od nikoho dôvodne požadovať odkladanie takýchto dokladov o kúpe pre takýto účel. Uvedená suma 500,57 € podľa názoru predstavuje skutočnú škodu (§ 443 OZ), čo vyplýva i z listiny - oznámenia T. zo dňa 4.4.2017 (bod 23. odôvodnenia). Nehospodárnym, neúčelným by bolo preukazovanie vzniknutej škody poškodeným iným spôsobom. Súd preto prijal záver o dôvodnosti tejto sumy 500,57 € ako vecnej škody.
53. Vo vzťahu ku škode na zdraví (ako bolestné) v sume 1.237,- € súd dospel k záveru, že nárok na náhradu škody bol dôvodný len v sume 795 € (ako súčin 45 bodov x 17,66 €), a teda následne i nárok na uplatnenie regresu v danom prípade daný bol dôvodný len v rozsahu 795,-€. Súd pritom vychádzal z posudkov o bolestnom F.. I. zo dňa 13.03.2017 v spojení s posudkom F.. Q. zo dňa 10.12.2016v spojení s uznesením Polície ČR zo dňa 30.11.2016, keď zhoda posudkov v časti bodového hodnotenia bola v počte bodov 70, z ktorého sa vychádzalo pri výpočte škody na zdraví 1.237,-€
- bolestnom (70 bodov x 17,66 €), keď z bodového ohodnotia súd odrátal (ako nepreukázateľne, nedôvodne priznané) počet bodov 25, a to za podvrtnutie krčnej chrbtice. Podľa názoru súdu ohodnotené bolestné v počte bodov 45 za jednotlivé položky preukázateľne, dôvodne a bez akýchkoľvek pochybností
súviselo s dopravnou nehodou zo dňa 22.02.2016, za ktorú žalovaný zodpovednosť neodmietal. Je pravdou, že z listinných dôkazov bola preukázaná existencia zdravotných problémov u poškodeného vo väčšom rozsahu (srdcové problémy, pľúcne problémy, kŕčové žily), avšak vo vzťahu k dopravnej nehode bola podľa súdu daná (bez akýchkoľvek pochybností) súvislosť len s poškodením zdravia v rozsahu: pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu, pomliaždenie hrudnej steny, povrchová rana pravej ruky, povrchová rana ľavej ruky, čo preukazovali predmetné lekárske posudky, ako i lekárska správa zo dňa 22.02.2016 z nemocnice v Piešťanoch, t.j. lekárska správa o vyšetrení (zdravotnom stave poškodeného) bezprostredne po dopravnej nehode, keď boli vykonávané aj RTG šetrenia hlavy, krčnej chrbtice pre uvádzané ťažkosti poškodeným (k tomu pozri lekárske správy ako i posudok F.. I.). Uvedené poškodenie zdravia možno hodnotiť ako také, ktorú majú svoj pôvod v predmetnej dopravnej nehode, pričom poškodenie zdravia v takomto rozsahu je uvádzané i uznesení Polície ČR zo dňa 30.11.2016 ako i v úradnom zázname poškodeného o podaní vysvetlenia. Všetky ostatné zdravotné problémy poškodeného nemali svoj pôvod v dopravnej nehode. Ku kráteniu v počte bodov 25 - za podvrtnutie krčnej chrbtice súd pristúpil v súvislosti so záverom znalca z Ústavu súdneho lekárstva v Brne v uznesení Polície ČR zo dňa 30.11.2016, ktorý popísal zranenia poškodeného ako ľahké a povrchné s citeľným obmedzením v obvyklom spôsobe života po dobu do 7 dní, pričom podľa záveru F.. I. liečba úrazu podvrtnutia krčnej chrbtice trvá obvykle 28 dní. Súd preto nepriznal poškodenia zdravia u poškodeného vo vzťahu k podvrtnutiu krčnej chrbtice v počte 25 bodov, pre pretrvávajúci rozpor (nejednotnosť) vo vzťahu k tomuto poškodeniu zdravia. Ak by sa vychádzalo zo toho, že liečba takéto zranenia obvykle trvá 28 dní, bolo by to nepochybne dôvodom na trestné stíhanie žalovaného, čo nebolo v danom prípade uskutočnené, bol prijatý záver o dôvodnosti posúdenia daného skutku ako priestupku. Čo sa týka obranného argumentu žalovaného o nepripútaní sa žalovaného, súd zo skutkového stavu zistil (úradný záznam o podaní vysvetlenia), že poškodený bol pripútaný, opačný záver skutkový stav neposkytuje. Poškodenie zdravia súdom priznané v počte bodov 45 nevylučuje, že mohli vzniknúť aj pri použití bezpečnostného pásu poškodeným, opak preukázaný v konaní nebol. Nemožno prijať záver, že pri použití bezpečnostného pásu nemožno vo vozidle utrpieť žiadne poškodenie zdravia. Preto v tejto súvislosti ani spoluzavinenie na strane poškodeného za poškodenie jeho zdravia v priznanom rozsahu nebolo dané, takéto spoluzavinenie poškodeného nevyplýva zo zisteného skutkového stavu.
54. Vo vzťahu ku škode na zdraví (ako náklady liečenia - lieky) v sume 7,93 € súd dospel k záveru, že nárok na náhradu tejto škody bol dôvodný v celom rozsahu, a teda následne i nárok na uplatnenie regresu v danom prípade daný bol dôvodný v celom rozsahu. Uvedená suma predstavovala náklady za zakúpené lieky novalgin (0,35 €), aspirin (2,53 €) a 2x dorsiflex (2,61 + 2,44 €), uvedené sumy boli žalobcom zdokladované pokladničnými blokmi (č.l. 49,50 spisu). Ich užívanie bolo odporučené lekárom, čo konštatuje F.. I. v jej posudku, pričom to vyplýva aj z lekárskej správy zo dňa 22.02.2016 (aj keď menovitého označenia týchto liekov, len druhovo - analgetiká). Ich zakúpenie poškodeným za účelom ich užívania bolo preto súdom vyhodnotené ako dôvodné a aj preukázané.
55. Vo vzťahu ku škode na zdraví (ako náklady na posudok) v sume 80,- € súd dospel k záveru, že nárok na náhradu tejto škody bol dôvodný, a teda následne i nárok na uplatnenie regresu v danom prípade daný bol dôvodný. Jedná sa o sumu - odmenu za posudok F.. I.Š., čo preukazuje listina - vyúčtovanie zo dňa 13.03.2017 (bod 24. odôvodnenia), vypracovanie tohto posudku bolo nepochybné a aj potrebné pre účely prijatia zodpovedného záveru o rozsahu priznania bolestného pre rozpory sa vyskytujúce do toho času v rámci riešenia poistnej udalosti. Argument žalovaného o nepreukázaní vyplatenia tejto sumy F.. I. súd vyhodnotil ako účelový. Aj keď priamo dôkaz o vykonaní tejto úhrady F.. I. súdu predložený nebol, možno túto skutočnosť vyhodnotiť za preukázanú na základe nepriamych dôkazov, a to predmetného vyúčtovania F.. I. zo dňa 13.03.2017 v spojení s oznámením T. - Q.Á. X., T..Q.. (Vyúčtovanie delegovaná PU) o vybavení poistnej udalosti a uhradení sumy zo dňa 4.4.2017.
56. Vo vzťahu ku škode na zdraví (náhradu straty na zárobku poškodeného) v sume 192,23 € súd dospel k záveru, že nárok na náhradu tejto škody nebol dostatočne preukázaný v tomto rozsahu, a teda následne i nárok na uplatnenie regresu v danom prípade daný nebol. Ako vyplýva z oznámenia T. - Q. X., T..Q.. o poukázaní náhrady škody zo dňa 24.04.2017, pri náhrade škody vo výške 5.094,- CZK (po prepočte zrejme 192,23 €) sa vychádzalo z počtu 20 pracovných dní x 8 hodín denne x 172 CZK, t.j. 27.520,-CZK pri odpočítaní sumy 12.150,-CZK ako náhrady mzdy a odpočítaní pomernej časti nemocenských dávok v sume 10.276,-CZK. Pri výpočte sa vychádzalo z predloženej pracovnej zmluvy, s týždennou pracovnou dobou 40 hodín (8h./deň), pričom bolo akceptovaných 20 pracovných dní. Potom za situácie, keď predmetná pracovná zmluva (použitá ako základ pre uvedený výpočet) súdu predložená
nebola a pri vychádzaní z toho, že dôvodnosť práceneschopnosti pri poškodení zdravia súvisiaceho s dopravnou nehodou by bola do 7 dní (uznesenie Polície ČR zo dňa 30.11.2016), súd potom dospel k záveru, že nemožno tento nárok priznať. Bráni tomu práve jednak nepredložená pracovná zmluva ako i to, že nemožno mechanickým výpočtom (pri počte 7 dní práceneschopnosti) dospieť k pomernej výške tejto náhrady, nakoľko je dôvodný predpoklad, že výška náhrady mzdy nemocenských dávok by bola v danom prípade v inej výške než tej, ktorá bola použitá pri výpočte.
57. Súd preto záverom konštatuje, že dôvodnosť žaloby posúdil v rozsahu 1.383,50 € predstavujúcej súčet sumy 500,57 € (vecnej škody), sumy 795 ,-€ (náhrada škody na zdraví - bolestné), sumy 7,93 € (náklady za lieky) a sumy 80 ,-€ (náklady za vypracovanie posudku). V prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
58. Podľa súdu sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu o vyššie uvedenom rozsahu, preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi ním požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., avšak len zo súdom priznanej sumy 1.383,50 €, a to od požadovaného dňa 24.06.2017, kedy bol i podľa súdu žalovaný preukázateľne v omeškaní, čo vyplýva z toho, že ho žalobca výzvou na úhradu dlžnej sumy (1.825,50 €) zo dňa 22.05.2017 vyzval žalovaného na úhradu, a to do 23.06.2017. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že predmetná zásielka sa žalobcovi vrátila ako nedoručená dňa 25.05.2017. Písomnosť bola žalovanému zasielaná na adresu: X. F. XXXX/XX, X., t.j. totožná adresa akú uvádzal žalovaný vo svojom podaní na súd (odpor), a teda podľa súdu v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný ako adresát hmotnoprávneho úkonu nadobudol objektívnu možnosť sa oboznámiť s jej obsahom. Nie je nevyhnutné, aby sa s jej obsahom v skutočnosti aj oboznámil (tzv. teória dôjdenia), postačuje že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (k tomu NS SR sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa 28.1.2011). Preto dňom 24.6.2017 bol podľa súdu preukázateľne v omeškaní.
59. Súd prvej inštancie procesným postupom v tomto konaní neznemožnil žiadnej zo sporových strán uskutočňovať jej procesné práva, nedošlo teda k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a súčasne súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu.
60. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
62. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
63. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, pričom pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, teda z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobca je tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, pričom k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.017,73 € s príslušenstvom, no súdom mu bola priznaná suma 1.383,50 € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu 68,57 % a úspech žalovaného (neúspech žalobcu) 31,43 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 37,14 %, keď od úspechu žalobcu bolo potrebné odrátať úspech žalovaného. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.