Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoPr/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v individuálnom pracovnoprávnom spore žalobkyne J.. C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX R. L., právne zastúpená JUDr. Zuzana Magurová, advokátka so sídlom Ivanská cesta 23, 821 04 Bratislava, IČO: 42 353 165, proti žalovanému B. Y. R. L., so sídlom H. XXX/X, XXX XX R. L., A.: XX XXX XXX, právne zastúpená JUDr. Jana Murárová, advokátka so sídlom Ul. 1. Mája 220/19, 058 01 Poprad, IČO: 51 827 417, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. -437 z 26.02.2019 takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok vo výroku I. v časti zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti výpovede a trvania pracovného pomeru tak, že určuje, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná a pracovný pomer trvá.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku I. v časti náhrady mzdy a vo výroku II. o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán individuálneho pracovnoprávneho sporu súd prvej inštancie svojím, už v poradí druhým napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu o určenie neplatnosti výpovede danej žalobkyni listom žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX a trvania pracovného pomeru zamietol; výrokom II. priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , Zák. práce, , , , , Výrok o trovách konania ustanovením .

3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, cit.:

„Žalobkyňa v konaní žiadala, aby súd určil, že výpoveď z XX.XX.XXXX daná žalovaným žalobkyni je neplatná a pracovný pomer žalobkyni u žalovaného trvá, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu mzdy a na náhradu trov konania. Žalobkyni vznikol pracovný pomer u právneho predchodcu žalovaného dňa XX.XX.XXXX. V B. Y. s H. Y. R. L. pracovala od XX.XX.XXXX.

Dňa XX.XX.XXXX žalovaný dal žalobkyni výpoveď v zmysle z 23.05.2013 o organizačnej zmene, ktorou sa zrušila pracovná pozícia učiteľa a znížil sa počet zamestnancov žalovaného. Výpovedná doba je

trojmesačná, začína plynúť 01.06.2013 a plynie dňom 31.08.2013. Výpoveď bola doručená žalobkyni osobne 28.05.2013.

Rozhodnutím žalovaného z 23.05.2013 žalovaný rozhodol o znížení stavu pedagogických zamestnancov o dvoch z dôvodu zníženia počtu tried na XX v školskom roku XXXX/XXXX.

Rozhodnutím žalovaného z XX.XX.XXXX žalovaný rozhodol o organizačnej zmene zníženie počtu tried. Žalovaný pred daním výpovede žalobkyni písomnou i ústnou formou ponúkol inú vhodnú prácu v zmysle a to prácu pedagogickej asistentky za prítomnosti svedkov K.. H. H. a H.. H. C.. Žalobkyňa na predmetnú ponuku inej práce nereagovala. Následne štatutárna zástupkyňa žalovaného vyzvala žalobkyňu, že má možnosť premyslieť si ponúknutú prácu do nasledujúceho dňa 29.05.2013 s tým, že štatutárna zástupkyňa žalovaného by zobrala späť danú výpoveď. Na ponuku inej vhodnej práce žalobkyňa vôbec nereagovala.

Dňa 27.05.2013 predložil odborový zväz pri B. Y. R. L. zápis o tom, že dňa XX.XX.XXXX bola odborovému zväzu predložená žiadosť o prerokovanie výpovede žalobkyne. Táto bola prerokovaná odborovým orgánom.

Listami z 13.06.2013 a 28.06.2013 žalobkyňa žiadala žalovaného o ďalšie zamestnávanie s tým, že považuje výpoveď z 28.05.2013 za neplatnú.

Z čl. IV bod 2 Kolektívnej zmluvy zamestnancov B. Y. R. L. na rok XXXX vyplýva, že pri organizačných zmenách bude zamestnávateľ najprv uvoľňovať zamestnancov v dôchodkovom veku.

Zo správ o výsledkoch inšpekčnej činnosti vykonanej dňa 01.10.2012 a 06.11.2008 u žalovaného súd zistil, že Štátna školská inšpekcia kontrolou zameranou na zabezpečenie procesu vyučovania, splnenia kvalifikačných predpokladov pedagogických zamestnancov u žalovaného nezistila žiadne nedostatky a taktiež kontrolou zameranou na dodržiavanie podmienok preraďovania žiakov do špeciálnej triedy nezistila žiadne nedostatky.

Žalobkyňa v konaní predložila listy bývalých žiakov, z ktorých vyplýva, že títo žiaci mali citovú náklonnosť k žalobkyni, boli šťastní, keď ich učila, listy sú prejavom vďaky žiakov.

Zo zoznamu zamestnancov, ktorým boli priznané kredity súd zistil, že žalobkyni bol priznaný počet kreditov XX, išlo o maximálny možný počet kreditov.

Z vyjadrenia učiteľov pôsobiacich u žalovaného v súčasnosti súd zistil, že počas pôsobenia žalobkyne učitelia neboli prítomní pri žiadnych znakoch diskriminácie, či šikanovania osoby žalobkyne zo strany vedenia. Práve žalobkyňa vystupovala voči ostatným kolegom nefér, lebo strácala dôveru, asi preto sa zmenil aj ich postoj k nej. Prestali jej dôverovať z dôvodu, že ktorúkoľvek informáciu získanú od ostatných učiteľov žalobkyňa používala proti nim. Úplne vylúčili obvinenie voči vedeniu školy, v ktorom žalobkyňa tvrdí, že ostatným učiteľom bolo zakázané so žalobkyňou komunikovať a nadväzovať bližší kontakt. Naopak, zo strany vedenia vnímajú rovnocenný prístup ku každému zamestnancovi.

Z pracovnej zmluvy H.. Z. M. súd zistil, že táto nastúpila pracovať k žalovanej 01.12.2010 ako učiteľka anglického jazyka.

V konaní nebolo sporné, že žalovaný so žalobkyňou skončil pracovný pomer výpoveďou z 28.05.2013. Súd konštatuje, že výpoveď z 28.05.2013 bola daná zamestnávateľom písomne a v súlade s bol v nej skutkovo vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Výpovedným dôvodom v zmysle bolo, že žalobkyňa sa stala nadbytočnou vzhľadom na písomné rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene z 23.05.2013 o znížení počtu tried v školskom roku 2013/2014 a rozhodnutie o znížení stavu pedagogických zamestnancov o dvoch v školskom roku 2013/2014. Následne sa žalovaný rozhodol s poukazom na rozhodnutie o organizačnej zmene skončiť pracovný pomer žalobkyne výpoveďou.

Žalobkyňa v konaní namietala neplatnosť výpovede z viacerých dôvodov: pre nesplnenie tzv. ponukovej povinnosti podľa , z dôvodu, že výpoveď nebola riadne prerokovaná so zástupcami odborov a s poukazom na diskrimináciu vo forme druhotnej viktimizácie.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že po rozhodnutí o organizačnej zmene je na zamestnávateľovi výber zamestnanca, s ktorým v súlade s § 63 ods. 1 písm. b) skončí pracovný pomer. Pri výbere je zamestnávateľ viazaný kolektívnou zmluvou. Podľa kolektívnej zmluvy žalovaného v roku 2013, v čl. IV bod 2 sa zamestnávateľ zaviazal pri organizačných zmenách najprv uvoľňovať zamestnancov v dôchodkovom veku. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase rozhodnutia o organizačnej zmene mal žalovaný troch zamestnancov v dôchodkom veku E. O., H. M. a žalobkyňu, ktorí všetci traja boli kvalifikovaní na výkon práce učiteľa, u E. O. bola v súlade so výnimka z kvalifikačného predpokladu. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že vhodnejším kandidátom pre skončenie pracovného pomeru u žalovaného bol E. O., ktorý bol tiež v dôchodkovom veku, je potrebné uviesť, že je výsostným právom zamestnávateľa v súlade s kolektívnou zmluvou rozhodnúť, s ktorým zamestnancom skončí pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti. Žalovaný navyše uvádzal, že žalobkyňa bola vybraná na základe aprobácie.

Pokiaľ žalobkyňa v konaní namietala neurčitosť rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene súd dospel k záveru, že rozhodnutie č. 69/2012 z 23.05.2013 o znížení stavu pedagogických zamestnancov o dvoch je určité. Z rozhodnutia je zrejmé, že sa znižuje počet zamestnancov u žalovaného v školskom roku 2013/2014 o dvoch. Rozhodnutie č. 68/2012 z 23.05.2013, ktoré číselne i logicky predchádzalo rozhodnutiu č. 69/2012 o organizačnej zmene - zníženie počtu tried súd považuje za určité. Je zrejmý výrok i odôvodnenie rozsudku, je zrejmý počet tried v školskom roku 2013/2014. Na uvedenom právnom posúdení nič nemení skutočnosť, že vo výpovedi z 28.05.2013 je odkaz na rozhodnutie o organizačnej zmene č. 68/2012, keď oba rozhodnutia č. 68/2012 i č. 69/2012 sú náležité rozhodnutia o organizačnej zmene, predstavujú písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh alebo o znížení stavu zamestnancov, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre konštatovanie nadbytočnosti zamestnanca.

K splneniu tzv. ponukovej povinnosti súd opätovne dospel k záveru, že žalovaný ako zamestnávateľ splnil ponukovú povinnosť podľa , riadne pred daním výpovede ponúkla žalobkyni voľné pracovné miesto pedagogického asistenta. Z výpovedí svedkýň H. C., H. H., R. G. súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaný splnila ponukovú povinnosť pred daním výpovede. Bolo preukázané, že štatutárna zástupkyňa žalovaného po splnení ponukovej povinnosti a následnom daní výpovede vyzvala ešte nad rámec povinnosti podľa žalobkyňu, že ak by ponúkané pracovné miesto prijala do 29.05.2013, výpoveď žalovaný zoberie späť. Uvedený postup žalovaného neznamená, že by si žalovaný nesplnil ponukovú povinnosť. K námietke žalobkyne o tom, že žalovaný jej ponúkol pracovné miesto pedagogickej asistentky, ktoré zo subjektívnych dôvodov odmietla a neponúkol jej voľné pracovné miesto učiteľky v materskej škole, súd konštatuje, že zamestnankyňa žalovaného H. E. nastúpila na materskú dovolenku dňom 02.08.2013. K času dania výpovede 28.05.2013 žalovaný nedisponoval voľným pracovným miestom učiteľky v materskej škole. Navyše i keby k 28.05.2013 žalovaný disponoval viacerými voľnými pracovnými miestami, ktoré by boli pre žalobkyňu vhodné, nie je potrebné, aby zamestnávateľ ponúkal zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré sú pre zamestnanca vhodné. Postačuje, ak zamestnávateľ ponúkne len jedno pre neho vhodné pracovné miesto z viacerých voľných pracovných miest.

V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu sa súd zaoberal pri posudzovaní platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou namietanou diskrimináciou žalobkyne pri daní výpovede vo forme druhotnej viktimizácie, resp. diskriminácie z iných žalobkyňou namietaných dôvodov.

Po vykonanom dokazovaní k namietanej diskriminácii najmä výsluchom žalobkyne, žalovaného, listinnými dôkazmi, súd dospel k záveru, že pri daní výpovede zo strany žalovaného žalobkyni nedošlo k diskriminácii vo vzťahu k žalobkyni.

Žalovaný v konaní preukázal, že pri výbere zamestnanca, s ktorým z dôvodu nadbytočnosti ukončí pracovný pomer nepostupoval voči žalobkyni v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Je preukázané, že žalobkyňa bola vybraná na základe aprobácie žalobkyne (slovenský jazyk, ruský jazyk, pedagogika, špecifická príprava dievča, náboženstvo, etická výchova). Pokiaľ žalobkyňa poukázala na diskrimináciu z dôvodu pohlavia, túto vyvrátil žalovaný. S E. O. v krátkom čase po ukončení pracovného

pomeru so žalobkyňou žalovaný skončil pracovný pomer. E. O. mal rovnaké kvalifikačné predpoklady pre výučbu ako žalobkyňa, keď mu bola udelená kvalifikačná výnimka.

Žalobkyňa nebola diskriminovaná ani z dôvodu, že vyučovala rómske deti. Uvedené žalovaný preukázal najmä správou z výsledku šetrenia Školskej inšpekcie.

Z vyjadrenia učiteľov žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa počas pracovného pomeru u žalovaného nebola žiadnym spôsobom diskriminovaná a to ani vo forme druhotnej viktimizácie, štatutárna zástupkyňa žalovaného sa správala vo vzťahu k žalobkyni rovnako ako ku ostatným pedagógom.

Súd je názoru, že žalobkyňa sa síce subjektívne cítila byť žalovaným diskriminovaná, vykonaným dokazovaním žalovaný preukázal, že žiadnym spôsobom neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni, ani z dôvodu druhotnej viktimizácie, veku, pohlavia, výučby rómskych detí.

Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného výsluchom svedkyne G. M., keď vykonanie tohto dôkazu nebolo hospodárne. Pre právne posúdenie veci súd nemal za potrebné posúdiť pozíciu asistenta učiteľa. Ďalej súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného výsluchom svedka K. J. ako nehospodárny. K. J. v pozícii svedka by sa nevedel vyjadriť k pôsobeniu žalobkyne u žalovaného po roku 2009, keď do roku 2009 pracoval u žalovaného. Pre právne posúdenie veci bolo podstatné práve správanie sa žalovaného ku žalobkyni v období pred daním výpovede v máji 2013.

Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

Vzhľadom na zamietnutie žaloby o neplatnosť výpovede súd konštatuje, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného výpoveďou skončil a pracovný pomer netrvá“.

4. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla žalobkyňa poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ustanovení a (nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci). Na úvod namietala rozpor medzi súdom zisteným dôvodom výpovede a jej samotným znením. Avšak ťažisko odvolacej argumentácie žalobkyne tkvie v názore, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v otázke platnosti namietanej výpovede, lebo vo výpovedi a v zápise o jej prerokovaní so zástupcami zamestnancov sa uvádza iba rozhodnutie č. XX/XXXX_XX o organizačnej zmene, a nemožno automaticky vyvodiť, že pri výpovedi sa prihliadlo aj na rozhodnutie č. XX/XXXX_XX, ktoré je navyše podľa odvolateľky i neurčité, pretože neuvádza, ktoré pracovné pozície pedagogických zamestnancov sa rušia. S druhým rozhodnutím zástupcovia zamestnancov ani neboli oboznámení, preto nedošlo ani ku riadnemu prerokovaniu výpovede. Rovnako súd prvej inštancie podľa odvolateľky nesprávne právne vec posúdil v otázke jej diskriminácie, kde odvolateľka ustanovenia kolektívnej zmluvy, ktoré upravujú ako kritérium pre výber nadbytočného zamastenca dôchodkový vek, považuje za antidiskriminačné a rozporné s právnym poriadkom SR. Mala za to, že pri výpovedi bola diskriminovaná vo forme druhotnej viktimizácie. V neposlednom rade namietala, že zo strany žalovaného nebola splnená ponuková povinnosť, lebo výpoveď jej bola doručená skôr, ako sa ku ponuke danej jej žalovaným vyjadrila.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalobkyne mal za to, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že si splnil všetky povinnosti stanovené v príslušných ustanoveniach Zák. prác. pri skončení pracovného pomeru výpoveďou, a preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správy potvrdiť a súčasne uplatnil i trovy odvolacieho konania.

6. Ďalšie podania strán dané neboli.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania

( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne ako vecne nesprávny s použitím zmeniť a čiastočne s použitím zrušiť.

8. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je len právne posúdenie otázky platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ktorú posudzoval už súd prvej inštancie a obidve sporové strany sa k tejto otázke vyjadrili, odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( ).

9. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a jeho trvania zamietol, lebo mal za to, že boli splnené jednak všetky hmotnoprávne podmienky pre danie výpovede, že rozhodnutia žalovaného predchádzajúce výpovedi sú určité, že žalovaný si splnil ponukovú povinnosť ku žalobkyni, že výpoveď bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov a v neposlednom rade nebola výsledkom diskriminačného správania sa žalovaného ku žalobkyni.

10. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie na prvom mieste vyplýva, že existujú dve listiny - rozhodnutia riaditeľky žalovaného. Prvá označená ako rozhodnutie č. XX/XXXX_XX z 23.05.2013 o organizačnej zmene - znížení počtu tried, v dôvodoch ktorej sa uvádza: „v školskom roku 2012/2013 sme mali na škole 21 tried, z toho 10 tried pre primárne vzdelávanie a 11 tried pre nižšie stredné vzdelávanie. V školskom roku 2013/2014 sa zníži počet žiakov z 324 na 311 a z toho dôvodu sa zníži počet tried. Pre primárne vzdelávanie na 8, čo je pokles oproti školskému roku 2012/2013 o dve triedy - 3 triedy štvrtého ročníka prechádzajú na nižšie stredné vzdelávanie a otvára sa len jedna trieda prvého ročníka. Počet tried pre nižšie stredné vzdelávanie ostáva 11“ a druhá označená ako rozhodnutie č. XX/ XXXX_XX z 23.05.2013 o znížení stavu pedagogických zamestnancov o dvoch, v dôvodoch ktorej sa uvádza: „ v školskom roku 2013/2014 bude počet tried 19, predpokladaný počet žiakov 311 a celkový počet vyučovacích hodín 525. V škole v súčasnosti pracuje 26 učiteľov a 2 vychovávateľky. Na základe Nariadenia vlády SR č. 422/2009 má jeden učiteľ úväzok 21 hodín, riaditeľka školy 5 hodín, zástupkyňa riaditeľky školy 10 hodín, dve vychovávateľky, ktoré si dopĺňajú úväzok na ZŠ po 2 hodiny, učiteľka 1. ročníka 22 hodín a 22 učiteľov by malo mať 23 hodín úväzku. Spolu je to 568 hodín. Pri nezmenenom počte zamestnancov nám bude chýbať 43 hodín na naplnenie ich úväzkov, z tohto dôvodu sa zníži počet zamestnancov na B., Y. 8, XXX XX R. L. v školskom roku 2013/2014 o dvoch“.

11. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie taktiež vyplýva, že zástupcovia zamestnancov žalovaného podľa zápisu zo dňa 27.05.2013 boli oboznámení s rozhodnutím riaditeľky žalovaného č. XX/XXXX-XX z 23.05.2013 a bolo s nimi prerokované skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce.

12. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie ďalej vyplýva, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď listom zo dňa 28.05.2013, ktorý si žalovaná prevzala rovnakého dňa, z dôvodu uvedeného v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. prác., pričom ako výpovedný dôvod bolo uvedené, že na základe písomného rozhodnutia riaditeľa č. XX/XXXX-XX zo dňa 23.05.2013 o organizačnej zmene, ktorou sa zrušila pracovná pozícia učiteľa a znížil počet zamestnancov organizácie, bude pracovná pozícia žalobkyne zrušená ku dňu 1.9.2013. V uvedenej listine bolo ďalej konštatované, že žalobkyňa sa stala pre žalovaného nadbytočnou, inú vhodnú prácu, ktorú pre ňu žalovaný ako zamestnávateľ mal, žalobkyňa neprijala, preto ju žalovaný nemôže ďalej zamestnávať. V tejto listine bolo taktiež konštatované, že táto výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 27.05.2013.

13. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie rovnako vyplýva, že listom zo dňa 28.05.2013, ktorý si žalobkyňa prevzala rovnakého dňa, bola žalobkyni zo strany žalovaného ponúknutá práca pedagogického asistenta, pričom z uvedeného listu plynie, že riaditeľka žalovaného vo vzťahu ku tejto ponuke požiadala o vyjadrenie žalobkyňu do 29.05.2013, pričom žalobkyňa k uvedenej ponuke dňa 28.05.2013 nezaujala žiadne stanovisko, čo bolo potvrdené aj podpismi ďalších dvoch zamestnankýň žalovaného.

14. Je taktiež nepochybné, že listami zo dňa 13.06.2013 a 28.06.2013 požiadala žalobkyňa žalovaného o ďalšie zamestnávanie s tým, že výpoveď považuje za neplatnú.

15. Súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že z čl. IV bod 2 Kolektívnej zmluvy zamestnancov B. Y. R. L. na rok 2013 vyplýva, že pri organizačných zmenách bude zamestnávateľ najprv uvoľňovať zamestnancov v dôchodkovom veku.

16. Dokazovaním súdom prvej inštancie bolo napokon zistené, že to bola práve žalobkyňa, ktorá vystupovala voči ostatným kolegom nefér, postupne strácala ich dôveru, lebo ktorúkoľvek informáciu získanú od ostatných učiteľov používala proti nim. Kolegovia rovnako vylúčili obvinenie voči vedeniu školy, v ktorom žalobkyňa tvrdila, že ostatným učiteľom bolo zakázané so žalobkyňou komunikovať a nadväzovať bližší kontakt. Naopak, zo strany vedenia ostatní vnímali rovnocenný prístup ku každému zamestnancovi.

17. Potom vychádzajúc zo zistených skutočností obsiahnutých v spise, so zreteľom na všetky dostupné okolnosti prípadu, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie otázku v tomto spore namietanej neplatnosti výpovede nesprávne právne posúdil. Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré predchádzali výpovedi (o organizačnej zmene - znížení počtu tried, resp. o znížení stavu pedagogických zamestnancov o dvoch), tak pri ich formulovaní sa žalovaný dostatočným spôsobom nevyporiadal so všetkými aspektami takejto zmeny a jej následkami v podobe nadbytočnosti práve práce pracovnej pozície žalobkyne. Uvedené slúži na preukázanie, že organizačná zmena bola bezprostrednou príčinou straty potreby výkonu práce konkrétneho zamestnanca. Pokiaľ ide o zákonný výpovedný dôvod, tak z písomnej výpovede nie je možné celkom dobre, a to ani pomocou výkladu prejavu vôle zistiť, v čom malo spočívať skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu. Rovnako nebola splnená ani obsahová požiadavka žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie výpovede, a tou sú náležitosti výpovede v zmysle § 61 ods. 2 Zák. práce. Pokiaľ ide o ponukovú povinnosť, tak z hľadiska splnenia tejto hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede bolo v súdenom spore rozhodujúce predovšetkým zistenie, že žalobkyni podľa stavu v čase dania výpovede ešte plynula lehota na zaujatie stanoviska ku nej. Okrem toho v zmysle extenzívneho výkladu ponukovej povinnosti platí, že zamestnávateľ by mal v čase od prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene až do doručenia výpovede nie len riadne zrealizovať ponukovú povinnosť, no mal by aj po dni doručenia výpovede zamestnancovi ponúkať uzatvorenie dohody o zmene pracovnej zmluvy s cieľom riešiť udržanie zamestnanca v pracovnom vzťahu.

18. Tieto uvedené skutočnosti je potrebné potom považovať za okolnosti opodstatňujúce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ktoré v danom prípade zistené boli, a ktoré môžu byť podkladom pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby v tejto časti.

19. Trvať treba taktiež i na tom, že ustanovenia kolektívnej zmluvy upravujúce dôchodkový vek ako kritérium pre výber zamestnanca z dôvodu nadbytočnosti, sú diskriminačné, porušujúce základe ľudské práva žalobkyne. Naproti tomu však obsah preskúmavaného spisu nedáva dostatočný obraz pre prijatie záveru, že v danom prípade zo strany žalobkyne boli tvrdené/preukázané skutočnosti, ktoré by na základe racionálneho posúdenia založili prenos dôkazného bremena na žalovaného a nebolo preukázané ani diskriminačné konanie žalovaného voči žalobkyni vo forme druhotnej viktimizácie. Ide iba o subjektívny pocit nespravodlivosti žalobkyne, ktorý by sa prirodzene dostavil viac menej u každého zo zamestnancov, ktorý by sa ocitol v takejto situácii.

20. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd postupom plynúcim mu z ustanovenia zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti výpovede a trvania pracovného pomeru tak, že určil, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 28.05.2013 je neplatná a pracovný pomer trvá.

21. Odvolací súd však musel postupom plynúcim mu z ustanovenia rozsudok súdu prvej inštancie v prevyšujúcej zamietavej časti týkajúcej sa nároku na náhradu mzdy (vo vzťahu k tomuto nároku po prvýkrát samostatne; ) ako i v súvisiacom výroku o trovách konania zrušiť, a to z dôvodu, že pre nesprávne právne posúdenie veci sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal priznaním náhrady mzdy a vec mu v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s použitím ustanovenia .

22. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí vytýkanými nedostatkami, teda posúdiť nárok žalobkyne na náhradu mzdy cez prizmu ustanovenia , Zák. práce účinného v spornom období, následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v aj náležite a dôkladne odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).