Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cpr/12/2020

Potvrdené rozhodnutím 7CoPr/3/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: PaedDr. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Z. N., na ul. S. č. XXX/XX, právne zastúpenej: JUDr. Ingrid Čvirkovou, advokátkou, so sídlom v Poprade, na ul. Levočskej č. 866, proti žalovanej: Základná škola s materskou školou Spišské Bystré, so sídlom v Spišskom Bystrom, na ul. Michalskej č. 398/8, IČO: 37 876 031, právne zastúpenej: Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou, so sídlom v Poprade, na ul. Murgašovej č. 86/1, o neplatné skončenie pracovného pomeru s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 02.06.2021 č.k. 21Cpr 12/2020-99 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne: A.. V. N., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX Z. N., právne zastúpená: JUDr. Ingrid Čvirková, advokátka, so sídlom Levočská 866, 058 01 Poprad, IČO: 42 036 381 proti žalovanému: Základná škola s materskou školou Spišské Bystré, so sídlom Michalská 398/8, 059 18 Spišské Bystré, IČO: 37 876 031, právne zastúpený: Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 50 053 167, o neplatné skončenie pracovného pomeru s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Procesným stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou elektronicky tunajšiemu súdu dňa 28.7.2020 domáhala, aby súd určil, že právny akt - Listina „Oznámenie o skončení pracovného pomeru“, ktorú dňa 25.5.2020 pod č. ZŠ197/2020/001 vystavila Základná škola s materskou školou Spišské Bystré, Michalská 398/8, Spišské Bystré, 059 18, IČO: 37 876 031, je neplatný. Druhým výrokom sa domáhala, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej naďalej trvá a tretím výrokom, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy/plat vo výške určenej znaleckým posudkom. Zároveň žiadala zaplatiť náhradu trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnila tým, že vykonávala prácu učiteľky u žalovaného. Dňa 25.5.2020 prevzala Listinu Oznámenie o skončení pracovného pomeru, v ktorom jej bolo oznámené, že na základe o pedagogických zamestnancoch, končí pracovný pomer ku dňu 31.8.2020, z dôvodu dovŕšenia veku 65 rokov do 31.8.2019. Uviedla, že sa domáha ochrany pred diskrimináciou z dôvodu veku. Poukázala na znenie ods. 29 úvodných ustanovení Smernice Rady 2000/78/ES z 27.11.2000, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, v ktorom sa uvádza: osoby, ktoré sú diskriminované z dôvodu svojho náboženstva alebo viery, veku, by mali mať primerané prostriedky právnej ochrany. V čl. 9 ods. 1 cit. smernice členské štáty by mali zabezpečiť, aby súdne konania vymáhania povinností podľa tejto smernice, keď to považujú za vhodné aj vrátane zmierovacieho konania, boli dostupné pre všetky osoby, ktoré sa cítia poškodené z dôvodu opomenutia uplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania a to aj keď sa už skončil vzťah, v ktorom sa napadnutá diskriminácia vyskytla. Poukázala na Listinu základných práv a slobôd , že ústavné zákony a iné zákony a ďalšie právne predpisy, ich výklad a používanie musia byť v súlade s listinou. Podľa čl. 26 ods. 1 Listiny každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť. Podľa čl. 26 ods. 2 Listiny, zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia na výkon určitých povolaní alebo činností. Podľa Listiny v Ústave Českej republiky a v možno základné práva a

slobody rozšíriť nad mieru upravenou Listinou základných práv a slobôd. Podľa SR občania majú právo na prácu. Poukázala na všeobecné právo, ktoré uznáva Všeobecná deklarácia ľudských práv, Dohovor spojených národov OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovor spojených národov OSN o občianskych a politických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré podpísali všetky členské štáty. Poukázala na čl. 6 ods. 1 cit. smernice: odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní s dôvodu veku bez ohľadu na čl. 2 ods. 2 členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné. K dôkaznému bremenu poukázala na čl. 9 ods. 1 cit. smernice, že členské štáty príjmu také potrebné opatrenia, aby v súlade s ich vnútroštátnymi súdnymi systémami bolo na žalovanom, aby preukázal, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, keď osoby, ktoré sa cítia poškodené z dôvodu neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, predložia súdu alebo inému príslušnému orgánu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k priamej alebo nepriamej diskriminácii došlo. Vekové obmedzenie výkonu pracovnej činnosti sa v dôvodovej správe k spomína v tom zmysle, že z dôvodu zabezpečenia generačnej výmeny pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa výkon pracovnej činnosti čiastočne ohraničuje vekom 65 rokov. Týmto sa dáva priestor školám a školským zariadeniam prijímať nových začínajúcich pedagogických zamestnancov, alebo naďalej spolupracovať so skúseným pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom. Vekové obmedzenie výkonu pracovnej činnosti s možnosťou opätovného predĺženia pracovného pomeru zohľadňuje potreby škôl a školských zariadení a zároveň umožňuje generačnú obmenu pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Ustanovenie lehoty na ukončenie pracovného pomeru z dôvodu dosiahnutia 65. roku života nadväzuje na vekové obmedzenie výkonu pracovnej činnosti s možnosťou opätovného predĺženia pracovného pomeru. Poukázala, že obmedziť právo na prácu, ako aj akékoľvek iné garantované právo, však nemožno obmedziť ľubovoľne na spoločenskú objednávku. Ak žalobkyňa má mať dôveru v právny štát, musí mať dôveru aj v to, že zákony, ich výklad a používanie jej budú garantovať ochranu, ktorá jej vyplýva z SR a z ust. Smernice Rady 2000/78/ES a to potreba venovať osobitnú pozornosť podpore starších pracovníkov, aby sa zvýšil ich podiel na pracovnej sile. Zdôvodnenie vekového obmedzenia výkonu pracovnej činnosti generačnou obmenou, či potrebami školy je prejavom neúcty voči pedagógom. Práve starší pedagógovia majú dostatok skúsenosti pre výkon svojej profesie a obmedziť ich právo na prácu dovŕšením určitého veku nezohľadňuje ich právom chránený záujem naďalej pracovať v profesii pedagóga. Dôchodok žalobkyne predstavuje 425,70 eur, ktorý jej nepostačuje ani na úhradu nákladov v domove dôchodcov. Od 1.9.1987 začala pracovať ako učiteľka Základnej školy v Spišskom Bystrom (právny predchodca jej posledného zamestnávateľa). V r. 2005 jej bola daná neplatná výpoveď z pracovného pomeru, o ktorom bolo rozhodnuté Okresným súdom Poprad sp. zn. zo dňa 24.10.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.5.2009 sp. zn. . V r. 2013 jej bola opätovne daná neplatná výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove dňa 7.11.2019 pod sp. zn. . Počas obdobia od ukončenia týchto pracovných pomerov až do času, keď po právoplatných rozhodnutiach súdov bolo umožnené opäť pracovať, nevykonávala prácu učiteľky. Ide o obdobie cca 10 rokov. Posledné ukončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo zákona ku dňu 31.8.2020, je voči nej diskriminačné z dôvodu veku. Poukázala na skutočnosti, že býva v bezprostrednej blízkosti školy, má kvalitné vzdelanie, cenné skúsenosti, lekárske potvrdenie o spôsobilosti na prácu učiteľky. Poukázala na skutočnosť, že nie je primerane hmotne zabezpečená v starobe, čo by malo byť samozrejmosťou pri ukončení pracovného pomeru z dôvodu veku. Ďalej poukázala na diskriminačný zákon , , .

3. Žalovaná v písomnom podaní doručenom súdu dňa 29.9.2020 uviedla, že dňa 25.5.2020 bolo žalobkyni pod č. ZŠ197/2020/001 doručené Oznámenie o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.5.2020. Týmto žalobkyni oznámil zákonnú skutočnosť a to v zmysle ust. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších právnych predpisov, že sa jej pracovný pomer skončí najneskôr k 31.8.2020, z dôvodu dovŕšenia veku. Dňa 28.7.2020 mu bola doručená sťažnosť a žiadosť o ďalšie zamestnávanie zo dňa 27.7.2020. Touto žiadosťou sa domáhala žalobkyňa ochrany pred porušením zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku. Ukončenie pracovného pomeru považovala za neplatné a trvala na ďalšom zamestnávaní. Poukázala na to, že zo Zákona jasne vyplýva zákonná skutočnosť, že ku skončeniu pracovného

pomeru dochádza nezávisle na prejave vôle žalovanej a v tomto prípade absentuje právny úkon žalovanej. Právny úkon je jednou z najdôležitejších subjektívnych právnych skutočností, ktorá spočíva vo vedomom ľudskom konaní a je charakterizovaný ako prejav vôle. Oznámenie o skončení pracovného pomeru nie je prejavom vôle žalovanej, čo jasne vyplýva aj z obsahu Oznámenia, ale jedná sa len o upozornenie na skutočnosť, ktorá nastáva zo zákona a nie je možné domáhať sa jeho neplatnosti. Ide o mylné interpretovanie platnej právnej úpravy. Zákonodarca ponechal na zvážení zamestnávateľa, po zohľadnení iných skutočností, špecifikovaných pre školstvo, či chce ďalej zamestnávať zamestnanca, ktorý dosiahol vek 65 rokov alebo nie. Nie je to však povinnosť ale možnosť. Preto nie je možné zo strany žalobkyne domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nakoľko jeho ďalšie pokračovanie v nezmenenej forme by bolo v hrubom rozpore s platnou právnou úpravou na území Slovenskej republiky. Takéto rozhodnutie by vyvolalo nežiaduci efekt právnej neistoty. Žalovaná ako inštitúcia patriaca do hierarchie štátnych orgánov je povinná dodržiavať Ústavu SR, ústavné zákony ako aj všetky zákony platné na území Slovenskej republiky. Ďalej poukázala aj na skutočnosť, že v čase, kedy žalobkyňa bola v pracovnom pomere k žalovanej, čerpala si dovolenku. V tomto smere poukazuje, že žaloba bola podaná v čase, kedy si žalobkyňa čerpala dovolenku a preto by nebola splnená základná hmotno- právna podmienka pre domáhanie sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru a to samotné skončenie pracovného pomeru. Čo sa týka antidiskriminačného zákona, poukázala, že aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, je osoba, ktorá namieta, že jej právo bolo porušené diskriminačným konaním inej osoby. Žalobu teda musí žalobca náležite odôvodniť, keďže v nej má tvrdiť, že žalovaný porušil svoje právo. V tomto prípade žalobkyňa uvádza len všeobecné tvrdenia, bez náležitého odôvodnenia žaloby, resp. bez označenia situácie alebo konania žalovaného, ktoré by malo byť voči žalobkyni diskriminačné. Nebolo by spravodlivé od žalovanej, aby uniesla ťarchu dôkazného bremena a preukazovala skutočnosti, ktoré sa nestali a ktorými ani neargumentovala žalobkyňa. Pre právnu istotu predložili Zoznam pracovníkov platný ku dňu 1.9.2020, z ktorého jasne vyplýva, že žalovaná k uvedenému dátumu nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu so zamestnancom, ktorý by presahoval zákonom stanovenú hranicu 65 rokov veku. Z uvedeného preto jasne vyplýva, že zo strany žalovanej nie je možné hovoriť o akejkoľvek diskriminácii žalobkyne z pohľadu veku. Žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

4. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa poukázala na súdne konania, ktoré nesúvisia s predmetnou vecou. Ide napr. o konanie o určenie výšky náhrady mzdy, ktoré nie je právoplatne ukončené a je prerušené do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu o neplatnosti výpovede bolo podané dovolanie. O otázkach súvisiacich s pracovným pomerom sa rozhoduje v iných konaniach a nejde o predmet tohto konania. Argumentovala, že Listina žalovanej vychádza z platného právneho predpisu, ktorým je a tento zákon prešiel štandardným legislatívnym procesom a účinnosť nadobudol dňa 15.10.2019. K ustanoveniu cit. zákona, je právnym základom a tou právnou skutočnosťou, na základe ktorej žalobkyni zanikol pracovný pomer ex lege, teda zo zákona. Oznámenie nie je právnym úkonom, ktorý by zakladal takéto právne účinky, naopak, žalovaná len žalobkyni deklarovala, že táto skutočnosť nastane zo zákona. Nemôže byť teda konanie žalovaného hodnotené ako svojvoľné a v rozpore s právnym poriadkom. K argumentácii žalobkyne uvádzaných smerníc uviedla, že ide o smernicu, ktorá nie je priamo aplikovateľná v našom právnom poriadku, ale ako taká bola transponovaná do jednotlivých právnych predpisov vrátane . Zákon v ust. uvádza maximálny a minimálny vekový cenzus, ktorý je aplikovateľný za určitých prípadov. Tými prípadmi sú aj pedagogickí zamestnanci. Oznámenie o skončení pracovného pomeru nie je právnym aktom, ktorý by zakladal skončenie pracovného pomeru, preto sa nemôžu aplikovať ani lehoty a procesné postupy, ktoré pozná v prípade výpovede či okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré skončenie pracovného pomeru konštituujú a určenie súdom, že oznámenie je neplatné, nemôže obstáť. Nemožno rozhodovať o neplatnosti niečoho, čo má deklaratórnu povahu a vychádza z právneho predpisu účinného v Slovenskej republike. Žiadala žalobu zamietnuť.

5. Vykonaným dokazovaním, listinnými dôkazmi: oznámením o skončení pracovného pomeru, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. , rozhodnutím sociálnej poisťovne, potvrdením všeobecného lekára, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. , zoznamom pracovníkov žalovanej k 1.9.2020, pracovná zmluva, Dodatok č. 1 k prac. zmluve, žiadosť žalobkyne o zamestnávanie, odpoveď žalovaného na žiadosť, rozhodnutie o aktuálnom dôchodku, doklady o vzdelaní a cenníky v domovoch pre dôchodcov, Vysvedčenie 1966/1967, vysvedčenie o maturitnej skúške žalobkyne, vysvedčenie o rozšírení pedagogickej spôsobilosti na Pedagogickej fakulte B.

Bystrica, vysvedčenie o rozšírení pedagogickej spôsobilosti v slovenskom jazyku a literatúre, diplom za vykonanie rigoróznej skúšky, diplom na VŠ štúdium, dekrét, cenník Seniorparku, súd zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

6. Dňa 3.10.1973 uzatvorila žalobkyňa pracovnú zmluvu s Okresným národným výborom - odbor školstva v Poprade s tým, že bola prijatá na miesto učiteľky na MŠ, ZDŠ vo Vikartovciach. Pracovný pomer vznikol 1.10.1973 a mal skončiť 31.7.1974. Dňa 1.9.2010 uzatvorila žalobkyňa s právnym nástupcom Základnou školou v Spišskom Bystrom Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 1.10.1973. Písomná pracovná zmluva uzavretá 1.10.1973 bola doplnená o ďalšie podmienky s účinnosťou od 1.9.2010, keďže žalobkyňa bola preradená do triedy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálno-výchovným vzdelávacím programom v zmysle a bola povinná doplniť si špeciálno-pedagogickú spôsobilosť a začať so štúdiom najneskôr do r. 2014 a ukončiť ho najneskôr v r. 2017. Dňa 25.5.2020 bolo žalobkyni doručené zo strany zamestnávateľa - žalovanej Oznámenie o skončení pracovného pomeru. V uvedenej listine jej žalovaná oznámila, že jej pracovný pomer, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.1973, sa v zmysle ust. o pedagogických a odborných zamestnancoch skončí ku dňu 31.8.2020. V zmysle cit. zák. pracovný pomer pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 65 rokov do 31.8.2019, sa skončí 31.8.2020. V zmysle vyššie uvedeného navrhovala žalovaná čerpať dovolenku v rozsahu 48 pracovných dní žalobkyni. Dňa 11.5.2009 bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. , ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 24.10.2008 sp. zn. a súd určil, že skončenie pracovného pomeru vykonané výpoveďou zo dňa 7.2.2005, je neplatné a pracovný pomer trvá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť. Dňa 7.11.2019 Krajský súd v Prešove vydal rozsudok pod sp. zn. , ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Poprad sp. zn. s tým, že zmenil rozsudok vo výroku I. v časti zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti výpovede a trvania pracovného pomeru tak, že určil, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 28.5.2013 je neplatná a pracovný pomer trvá. Druhým výrokom zrušil rozsudok vo výroku v prvej časti náhrady mzdy a vo výroku o trovách konania. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2019.

7. Na zistený skutkový stav súd aplikoval túto právnu úpravu:

8. Podľa (ďalej len ), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa (ďalej len ), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

10. Podľa (ďalej len ), neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

11. Podľa , o pedagogických a odborných zamestnancoch, pracovný pomer pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca sa skončí najneskôr uplynutím školského roka, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku; ak ide o riaditeľa, uplynutím funkčného obdobia, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku. Zamestnávateľ môže s pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku uzatvoriť pracovný pomer podľa odseku 4.

12. Podľa , o pedagogických a odborných zamestnancoch, pracovný pomer pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 65 rokov do 31. augusta 2019, sa skončí najneskôr 31. augusta 2020.

13. Podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis. Diskriminácia z dôvodu veku nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení a)

minimálnej alebo maximálnej vekovej hranice ako podmienky na vstup do zamestnania, b) osobitných podmienok na prístup k zamestnaniu alebo odbornému vzdelávaniu a osobitných podmienok na výkon zamestnania vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej kategórie alebo osoby s opatrovateľskými povinnosťami a ak je účelom týchto osobitných podmienok podpora pracovného začlenenia týchto osôb alebo ich ochrana, d) podmienky minimálnej vekovej hranice, odbornej praxe alebo odpracovaných rokov na prístup k zamestnaniu alebo k určitým výhodám v zamestnaní.

14. Podľa čl. I, § 1 cit. zákona, tento zákon upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady.

15. Podľa čl. I., § 2 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

16. Podľa § 2a ods. 1, 2, 3 cit. zákona, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu. Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

17. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

18. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

19. Podľa , , individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom.

20. V prvom rade sa súd zaoberal, či je prípustná žaloba s poukazom na ust. .

21. Súd nevyhovel žalobe z dôvodu, že z hľadiska pracovnoprávneho sporu a žalobkyňou vymedzených žalobných návrhov, nie je daný naliehavý právny záujem. Aj keď ide o postavenie zamestnankyne, ktorá má právo vždy sa domáhať žalobou určenia neplatnosti právneho úkonu, v zmysle ust. , ktorý jasne uvádza, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec uplatniť na súde. Neplatnosť, ktorej

sa však žalobkyňa dožaduje - určenia neplatnosti Listiny - Oznámenia o skončení pracovného pomeru, nemá žiadne právne účinky. V zmysle už citovanej právnej normy nejde o právny úkon. Preto má súd za to, že nie je daný naliehavý právny záujem. Taktiež v čase doručenia Listiny žalobkyni dňa 25.5.2020, žalobkyňa čerpala dovolenku a zo zákona ešte nenastali zrušovacie účinky skončenia pracovného pomeru, ku dňu 31.8.2020. Žaloba bola na súd podaná dňa 28.7.2020, v čase trvania pracovného pomeru, a z tohto hľadiska bola podaná predčasne.

22. Súd prijal právny záver, že Oznámenie žalovanej o skončení pracovného pomeru, ktoré vystavila žalobkyni a doručila, nie je právnym aktom s právnymi účinkami. Nejde o taký právny úkon, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru a ktorým sa iniciuje skončenie pracovného pomeru. Oznámenie nie je zrušujúci právny úkon a určovacia žaloba nemôže obstáť, keďže danosť naliehavého právneho záujmu je prvoradým a samostatným dôvodom pre takúto žalobu. Žalobou o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru možno napadnúť všetky prípady skončenia pracovného pomeru právnym úkonom, ktorým Oznámenie žalovaného nie je. Extenzívny výklad tohto ustanovenia nemožno aplikovať. Neplatnosť Oznámenia v predmetnom konaní nenapĺňa hypotézu už spomínanej právnej normy, keďže nejde o neplatnosť výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo skončenia pracovného pomeru dohodou. Vzhľadom na zamietnutie žaloby čo do výroku I., výroky II. a III., že pracovný pomer naďalej trvá a nárok o náhrade mzdy, sú závislé od výroku I., preto súd zamietol aj ďalšie žalobné návrhy. Ako už aj Ústavný súd SR uviedol vo svojom uznesení sp. zn. 329/2020, Oznámenie nedisponuje povahou zaväzujúceho právneho aktu, nezakladá žiadne práva a povinnosti, nemení ich, ani ich neruší. Oznámenie žalovaného je obyčajná notifikácia zákonného pravidla adresovaného žalobkyni. Žalobkyňou kritizovaný dôsledok skončenia pracovného pomeru z dôvodu veku by nastal aj v prípade, ak by zamestnávateľ žiadne oznámenie nedoručil. Ide iba o zopakovanie obsahu zákonnej právnej normy, ktorá je skutočným zásahom do právnej pozície fyzickej osoby.

23. Súd má za to, že žalovaná, Listinou, ktorú žalobkyňa žiada určiť za neplatnú, iba oznamovala, informovala žalobkyňu, že podľa jej pracovný pomer skončí k 31.8.2020. Formulácia uvedenej právnej normy obsiahnutej v cit. zákone nesignalizuje, že by na účel jej uplatnenia bola potrebná akákoľvek aplikačná aktivita niektorého orgánu. Inak povedané, za splnenia podmienok uvedených v hypotéze tohto právneho pravidla (dovŕšenie veku 65 rokov do 31.8.2019) nastáva právny účinok (skončenie pracovného pomeru) ex lege, teda bez ohľadu na to, či zamestnávateľ pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca túto právnu skutočnosť dotknutému oznámi, deklaruje. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná ani nemala povinnosť Oznámením informovať žalobkyňu, že jej pracovný pomer skončil. Žalovaná ako zamestnávateľ žalobkyne je právnická osoba súkromno-právnej povahy vybavená pracovnou - právnou subjektivitou.

24. Naliehavý právny záujem nie je daný preto, že vyriešenie otázky neplatnosti Oznámenia, či už z formálnych nedostatkov, ktoré žiaden zákon neustanovuje, resp. pre nenaplnenie dôvodov uvedených v Oznámení, by nebol dostatočným základom, pre uplatnenie ďalšieho finančného nároku žalobkyne, napr. náhrady mzdy. Sankciou neplatnosti pre nedodržanie obsahových náležitostí, môže byť právny úkon postihnutý iba vtedy, ak to vyslovene ustanovuje zákon, preto Oznámenie nevedno, aké by malo mať náležitosti a preto nie je spojené so sankciou neplatnosti.

25. Pokiaľ však ide o možný, tvrdený zásah do právnej pozície fyzickej osoby žalobkyne, tento mohol byť spôsobený jedine štátom prijatím právnej normy. Žalovaný je iba vykonávateľom zákona, ktorý plní literu zákona tak ako je koncipovaná. Teda z tohto pohľadu je vôbec otázna pasívna legitimácia žalovaného, vo vzťahu ku kritizovanému dôsledku skončenia pracovného pomeru z dôvodu veku (diskriminačného charakteru).

26. Keďže ide o žalobu s diskriminačným prvkom, súd je toho názoru, že výroky na uplatnenie práva žalobkyne, nekorešpondujú v intenciách antidiskriminačného zákona. Takto formulovaná žaloba s navrhovanými žalobnými žiadosťami nie je antidiskriminačnou žalobou a ani vykonateľné žalobné návrhy s takýmto zákonom nekorešpondujú. Súd si dovoľuje poukázať na vyššie citované ustanovenie diskriminačného zákona , , . podľa ktorého má každý právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Môže sa domáhať proti tomu, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, aby upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav, alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Taktiež že sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu,

ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená a zároveň má právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov. Tieto žalobné návrhy súd v žalobe postrádal.

27. Právo na súdnu ochranu však podľa SR patrí medzi základné práva. Treba preto pripustiť možnosť súdnej ochrany v rámci diskriminačného zákona.

28. Žalobkyňa v konaní uvádzala, že konaním žalovaného sa cíti byť diskriminovaná. Podľa antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou. Súd mal za to, že tvrdeným skutkom ktorý mal spočívať v doručenej Listine - oznámení (ktorý ako jediný súdu predostrela) žalobkyni, nemohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania tým, že jej len oznámil zákonnú danosť. Subjektívny názor žalobkyne na diskrimináciu jej osoby, nie je dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nej došlo k diskriminačnému postupu zo strany žalovaného. V zmysle zákona o antidiskriminácii je možné sa domáhať žalobnými návrhmi odstránenia negatívnych následkov skončenia pracovného pomeru (aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva žalobkyne, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby sa dotknutej osobe poskytlo primerané zadosťučinenie, prípadne nemajetková ujma). Opätovne súd uvádza, že takto žaloba formulovaná žalobkyňou nie je a na daný skutkový stav neaplikoval ustanovenia antidiskriminačného zákona. Súd poukazuje, že žalobkyňa nie je v právnej pozícii, kde by sa mohla považovať za diskriminovanú z hľadiska veku a hlavne vo vzťahu k žalovanej. Žalobkyňa neuvádzala také skutočnosti, netvrdila v zmysle diskriminácie voči žalovanej, že by žalovaná sa voči žalobkyni správala diskriminačne a zachovala sa k nej inak, ako k iným zamestnancom v jej podobnom postavení. K preukázaniu týchto skutočností na svoju obranu preukázala žalovaná aj Zoznamom pracovníkov, ktorý len potvrdzoval, že nezamestnáva osoby, ktoré dovŕšili 65. rok veku v zmysle už vyššie cit. zákona. Teda záver o nerovnom zaobchádzaní nie je možné súdom prijať (priama diskriminácia).

29. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že je daná nepriama diskriminácia - prijatím zákona obmedzujúceho vek 65 rokov u zamestnancov, ktorým je znevýhodnená alebo by mohol znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. Súd poukazuje na legitimitu vekového obmedzenia výkonu pracovnej činnosti, ako to vyplýva z dôvodovej správy k . Účelom prijatia zákona bol dôvod zabezpečenia generačnej výmeny pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov na výkon pracovnej činnosti čím sa dal priestor školám a školským zariadeniam prijímať nových začínajúcich pedagogických zamestnancov. Preto v uvedenom spore nebola daná priama ani nepriama diskriminácia.

30. Na záver súd uvádza, že je pravdou, že na návrh skupiny poslancov bol v rámci novely zákona prijatý pozmeňujúci návrh, ktorým sa zaviedol nový výpovedný dôvod - dovŕšenia veku 65 rokov života zamestnanca a veku určeného na nárok na starobný dôchodok ( ). Zamestnávateľ a zamestnanec budú môcť skončiť pracovný pomer aj uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru v zmysle a takéto skončenie pracovného pomeru bude spojené s povinnosťou zamestnávateľa poskytnúť odstupné, obdobne ako je tomu dnes pri skončení pracovného pomeru z tzv. organizačných dôvodov/nadbytočnosti. Zároveň bude mať zamestnanec nárok na poskytnutie odchodného, ak by požiadal o poskytnutie starobného dôchodku najneskôr 10 dní odo dňa skončenia pracovného pomeru. Tieto ustanovenia novely nadobudnú účinnosť 1.1.2022. Tu súd zdôrazňuje, že v súvislosti s prijatým znením novely dôjde k disproporcii medzi ustanoveniami a o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, avšak tu nejde o daný prípad. Keďže ustanovenia o odstupnom nie sú obsiahnuté v zákone o pedagogických zamestnancoch, bolo by dôvodné hovoriť od 1.1.2022, že by mohlo dôjsť k vzniku diskriminačného a nespravodlivého právneho stavu. Nejde však o túto situáciu.

31. Preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

32. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. Základnou zásadou v vo vzťahu k náhrade trov konania je zásada úspechu v konaní. Je potrebné zdôrazniť, že každé rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ustanovenia a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Takýto záver možno nakoniec odvodiť aj z dôvodovej správy k , ktorá v rámci osobitnej časti vo vzťahu k dotknutému ustanoveniu konštatuje: „Navrhovaná právna úprava ponecháva osobitné kritérium na nepriznanie náhrady trov konania podľa predošlých zásad. Keďže uplatnenie tejto konštrukcie prichádza do úvahy len výnimočne, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne.“

36. V konaní bola úspešná žalovaná v zmysle zásady úspechu. Vzhľadom na reálnu sociálnu, majetkovú situáciu žalobkyne ako dôchodkyne mal súd za to, že zaplatenie trov konania žalobkyni ako neúspešnej, by pre ňu mohlo mať nepriaznivé následky hraničiace s absenciou primárnych potrieb. Dôchodok žalobkyne predstavuje 425,70 eur, ktorý jej nepostačuje ani na úhradu nákladov v domove dôchodcov. Preto mal súd za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Navyše nepriznaním týchto trov žalovanej nebude jej majetková sféra príliš ekonomicky zasiahnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.