Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/216/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka v spore žalobcu Stredoslovenská Distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36442151, proti žalovanej W. V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XXXX/XX, G., o zaplatenie 168,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -94 z 03. júna 2019, takto

rozhodol:

Odvolanie žalovanej o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie, (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 03. 06. 2019 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 168,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 168,85 Eur od 04. 04. 2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % (druhý výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení , o energetike (ďalej len „“), , (ďalej len ,Z“), nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 01. 02. 2013. Mal za preukázané, že dňa 14. 03. 2018 bol zo strany žalobcu zistený neoprávnený odber elektriny na adrese odberného miesta O. XXXX/X vo G., číslo odberného miesta XXXXXXX a zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny č.1318982/2 predloženej žalovanou, že žalovaná bola na základe tohto zmluvného vzťahu odberateľkou elektriny na odbernom mieste, ktorého adresa, ako aj číslo sa zhodovali s označením odberného miesta, na ktorom došlo k zisteniu neoprávneného odberu elektriny dňa 14. 03. 2018, ktorý vznikol svojvoľným zapnutím odberného miesta tým, že bola poškodená plomba na hlavnom ističi a to napriek tomu, že odberné miesto bolo dňa 21.02.2018 odpojené z dôvodu neplatenia. Obranu žalovanej, ktorá spočívala v jej tvrdení, že nie je zhoda v odbernom mieste, na ktorom bol zistený neoprávnený odber a jej odberným miestom v zmysle Zmluvy, vyhodnotil za nedôvodnú. Aj keď v následnej faktúre, ktorá bola vystavená za neoprávnený odber elektriny je ako odberateľ uvedená žalovaná, ale je tam uvedené iné číslo odberného miesta, ktoré sa zhoduje s variabilným symbolom tejto faktúry (prvých 7 číslic), čo však považoval za právne irelevantné, pretože išlo len o účtovný doklad a podstatné údaje vo vzťahu k preukázaniu nároku žalobcu boli v doklade uvedené správne (odpočtové obdobie 22. 02. 2018 - 14. 03. 2018, ako i celková neoprávnená spotreba uvedená v rozsahu 32 kWh, ktorá zodpovedala údajom uvedeným v predmetnom Protokole o zistení neoprávneného odberu, kedy bol stav elektromeru ku dňu 21. 02. 2018 4532 a ku dňu 14. 03. 2018 4564). Argumenty žalovanej, že v byte používala minimum elektrických spotrebičov, resp. fakt, že v súčasnosti spláca nedoplatky za predchádzajúce roky v súvislosti s odberom elektrickej energie, považoval za bezpredmetné, pretože žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej náhrady škody vzniknutej z titulu neoprávneného odberu elektriny,

pričom rozsah tohto neoprávneného odberu riadne preukázal, a aj keď žalovaná výšku uplatneného nároku nespochybnila, žalobca spôsob výpočtu uplatnenej škody podrobne ozrejmil a preukázal listinnými dôkazmi. Žalovaná nespochybnila, že je osobou, ktorá neoprávnene elektrinu odoberala, t.j., že by sa na predmetnom odbernom mieste nezdržiavala a nepoprela, že predmetné odberné miesto bolo svojvoľne zapnuté, plomba na hlavnom ističi poškodená. Zo strany žalobcu bolo preukázané splnenie všetkých zodpovednostných predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti na náhradu škody, preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 168,85 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry, keď základná úroková sadzba ECB bola od 16. 03. 2016 vo výške 0 %.

3. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval (ďalej aj „“) a podľa zásady úspechu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že na jej odbernom mieste nedošlo k odpojeniu elektrickej energie, jej spotreba je nízka ako aj jej príjem. Jej odber ani pri neplatení nie je odpojenie, nič nie celodenne zapnuté, teda nie odber elektriny.

5. Prvoinštančný súd vyzval žalovanú uznesením č. k. -105 zo dňa 06. 08. 2019, aby doplnila chýbajúce náležitosti odvolania a to označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu predmetné odvolanie napáda a čoho sa domáha (odvolací návrh). Zároveň prvostupňový súd v predmetnom uznesení žalovanú poučil, že ak odvolanie v stanovenej lehote nebude doplnené podľa tohto uznesenia, odvolací súd ho môže odmietnuť.

6. Na výzvu súdu prvej inštancie, ohľadne doplnenia odvolania, žalovaná nijakým spôsobom nereagovala.

7. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a odvolanie žalovanej podľa odmietol.

8. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

9. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

10. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci..

11. Podľa druhá veta , súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

12. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberá obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistí niektorý z dôvodov, ktorý viedol k meritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. Deje sa tak v prípade oneskorene podaného odvolania, odvolania podaného neoprávnenou osobou, ak odvolanie voči rozhodnutiu nie je prípustné, alebo ak odvolanie nemá stanovené náležitosti a pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

13. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom strany.

14. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorý možno účinne podať po splnení zákonom určených podmienok. V predmetnom prípade bolo žalovanou podané odvolanie, ktoré neobsahovalo náležitosti požadované . Napriek výzve prvostupňového súdu žalovaná podané odvolanie nedoplnila. Odvolanie žalovanej nemá náležitosti odvolania uvedené v ust. a pre tento nedostatok nemožno v odvolacom konaní pokračovať, preto odvolací súd odvolanie žalovanej podľa odmietol.

15. Vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd uvádza, že hoci je povinnosťou súdu (teda aj odvolacieho) v zmysle ust. rozhodnúť o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v tomto prípade odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov konania z dôvodu, že v rámci odvolacieho konania sa so žalobcom vôbec nekonalo (nebol zákonný dôvod, aby sa mu na vyjadrenie doručovalo vadné odvolanie žalovanej). Vzhľadom na odmietnutie odvolania žalovanej by bolo v rozpore s výkladovým pravidlom obsiahnutým v článku 3 ods. 1 Základných princípov (a v rozpore s princípom procesnej ekonómie podľa článku 17 Základných princípov ) robiť v konečnom rozhodnutí len formálny výrok o náhrade trov konania v situácii, kedy žalobca nijakým spôsobom nebol do odvolacieho konania zainteresovaný.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).