Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/69/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcov: 1/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. A. Q. XXX, 2/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. A. Q. XXX, zastúpení advokátom: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: G.. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. C. XX, W., zastúpený advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, Františkánska 5, Trnava, o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť na vlastné náklady stavbu celého múrika a časti brány-stĺpik, ktoré sú postavené v katastrálnom území X. A. Q. na pozemku zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX na parcele registra „I.“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 410 m2 na spojnici medzi prednou stenu rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela registra „I.“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 136 m2 a pozemkom parcely registra „I.“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2 a sú postavené kolmo k hranici medzi pozemkami - parcelami registra „I.“ č. XXX/X a parc. č. XXX/X a to v časti, v ktorej sa tento múrik a brána nachádzajú na pozemku parcely registra „I.“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXX/X.

II. Súd žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2020 v spojení s podaním zo dňa 03.02.2021, domáhali odstránenia plotu a stĺpika brány žalovaného, ktoré postavil žalovaný na ich pozemku parc. č. XXX/X, katastrálne územie (ďalej len k. ú.“) X. A. Q.. Na spojnici medzi prednou stenou domu žalobcov a pozemkom žalovaného, bolo v minulosti drevené oplotenie, celé postavené na pozemku žalobcov. Žalovaný niekedy v priebehu rokov 2017-2018 postavil v mieste pôvodného dreveného oplotenia bez súhlasu žalobcov betónový múrik v šírke 50 cm a časť brány. Bez stavebného povolenia a ohlásenia. Týmto, okrem iného zamedzil žalobcom vstup na ich časť pozemku nachádzajúcu sa za oplotením medzi rodinným domom žalobcov a susedným pozemkom. Žalobcovia vyzvali žalovaného listom zo dňa 04.08.2020 a 07.10.2020 na odstránenie predmetnej stavby. Žalovaný na ich výzvy nereagoval. K žalobe pripojili nasledovné listinné dôkazy: Listy vlastníctva č. XX a XXXX, fotografiu pôvodného dreveného plota a nového betónového plota a brány, výzvy zo dňa 04.08.2020 a 07.10.2020, kópiu z katastrálnej mapy. Navrhol doplniť dokazovanie obhliadkou.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol z dôvodu hospodárnosti, aby betónový múrik nebol odstránený, ale aby ho nadobudli do vlastníctva žalobcovia bezodplatne, čím budú vyriešené vlastnícke vzťahy a zachovaná ochrana nehnuteľností strán sporu. Uviedol, že betónový múrik je postavený na mieste pôvodného dreveného oplotenia, staval ho v čase, keď ešte nebol vlastníkom susednej nehnuteľnosti v roku 2015, má o tom faktúru o nákupe materiálu. Nehnuteľnosti neboli obývané od

smrti jeho babky v roku 1998, chodieval tam pracovať na záhradu v rámci víkendovej rekreácie. V tom čase boli susedské vzťahy medzi nimi dobré. Drevený plot neplnil svoju funkciu, rozpadal sa, preto na jeho mieste postavil betónový múrik, v tom čase s ústnym súhlasom žalobcov. Žalobcom umožnil vstup na svoj pozemok, aby mohli na svoj dom z jeho strany dať novú fasádu a omietku, čo im trvalo dlhší čas. Pozemok žalovaného nechali znečistený stavebným odpadom. Následne im umožnil vstup na svoj pozemok, keď potrebovali opraviť kanalizáciu, ktorá prechádza cez ich pozemok, ktorý má šírku 55 cm, čo trvalo tiež niekoľko dní. Pozemok uviedli do pôvodného stavu. Keď začal stavať svoj rodinný dom začali problémy so žalobcami. V čase, keď je na svojom pozemku, vidí žalobcov ako ho pozorujú. Dokonca si namontovali kameru, ktorá sníma jeho pozemok. V priebehu roku 2020 žalobcovia realizovali rekonštrukciu hospodárskej budovy, pričom ho ako suseda nikto neoslovil. Na stavebnom úrade zistil, že rekonštrukciu nenahlásili. O predmetnej rekonštrukcii informoval stavebný úrad a žalobcovia museli žiadať dodatočne o stavebné povolenie. Žalovaný je presvedčený, že výzva na odstránenie múrika z 07.10.2020 je reakciou na toto konanie. Ak by skutočne chceli, mohli sa nejako dohodnúť po výstavbe múrika. Mnohé domy na Slovensku majú takto postavené ploty a brány. Poprel, že by na pozemku žalovaných stála okrem múrika aj časť brány. Pretože žalobcovia nezohľadnili 15 cm fasády. Napriek tomu, že betónový múrik je postavený na parcele žalobcov jeho odstránenie považuje za nehospodárne, nakoľko vznikne voľný priestor, ktorý umožní vstup aj na jeho pozemok tretím osobám. Uvedený stav je o to nebezpečnejší, že chodí na svoje nehnuteľnosti len sporadicky, najmä v letnom a jesennom období počas víkendov. Nebude mať možnosť ovplyvniť možné situácie, ak na pozemok z ulice vstúpia tretie osoby za účelom znehodnotenia jeho majetku. Nehnuteľnosti žalovaného, ale aj žalobcov, už nebudú chránené, po odstránení oplotenia, nakoľko nemôže žalobcov nútiť, aby na rovnakom mieste svoj pozemok oplotili. K vyjadreniu pripojil: štyri nové fotografie nehnuteľnosti žalobcov, na jednej je i múrik.

3. V replike žalobcovia uviedli, že s výstavbou múra nesúhlasili, ani konkludentne. Postavený múrik nie je v ich záujme, ako tvrdí žalovaný, neumožňuje im dostať sa na vlastný pozemok a umožňuje pohyb iných osôb po ich pozemku. Faktúra o nákupe materiálu v roku 2015 žalovaným, nepreukazuje výstavbu múrika. Svoj dom zateplili a urobili novú fasádu v roku 2017, dokončená bola v roku 2018. Až následne žalovaný postavil múrik, teda nemohlo to byť skôr ako v roku 2017, kedy realizovali fasádu. Pred podaním žaloby si dali zamerať pozemok geodetom G.. F. a vyznačiť jeho hranice. Toto vyznačenie drevenými latkami žalovaný bez súhlasu žalobcov poškodil, hoci bolo na pozemku žalobcov. Ako dôkaz pripojili rozhodnutie Okresného úradu S., odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov sp. zn. E.-S.-E.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 21.12.2020. Preto s istotou vedia, že na ich pozemku sa okrem múrika nachádza aj časť brány, ktorej odstránenia sa domáhajú. Za účelom určenia priebehu hranice navrhujú vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia. K obrane žalovaného, že odstránenie múra je nehospodárne, nakoľko vznikne voľný priestor, ktorý ak nebude ohradený, umožní vstup na jeho pozemok tretím osobám uviedli, že nič žalovanému nebráni ohradiť svoj pozemok. Kanalizáciu, ktorú opravovali nebola upchatá, ale poškodená nadmerným zaťažením výstavbou múrika. Prvýkrát vyzvala žalovaného žalobkyňa 2/ SMS správou na odstránenie múrika 07.09.2019 a písomne 04.08.2020, teda nie ako odvetu za oznámenie neoprávnenej rekonštrukcie na ich pozemku. K ostatným tvrdeniam žalovaného uviedli, že nie sú relevantné.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že múrik postavil v roku 2015 a až v januári 2016 nehnuteľnosť nadobudol vkladom do katastra nehnuteľností. V prílohe pripojil 2 fotografie betónového múrika s bránou, ktorá vznikla v roku 2015. Fasádu rodinného domu realizovali žalobcovia až po výstavbe múrika, kanalizácia sa žalobcom upchala v čase realizácie fasády a nie pri výstavbe múrika. Snaží sa zabezpečiť vypracovanie geometrického plánu, v ktorom bude jasne vyznačené, kde sú hranice pozemkov a aké sú konkrétne rozmery sporných údajov s múrikom a oplotením. Vo zvyšku zopakoval argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe. Naviac uviedol, že zistil, že betónový múrik oplotenia žalobcov v záhrade presahuje do jeho pozemku o 5 cm o dĺžke 60 m. Mal by teraz aj on žiadať o odstránenie stavby múrika, ktorý postavili bez jeho súhlasu a vedomia na jeho pozemku? Pripojil ako dôkaz 3 fotografie betónového základu múrika žalobcov v záhrade (poznámka súdu: uvedený múrik v záhrade nie je predmetom konania).

5. Právny zástupca žalobcov navrhol vypočuť geodeta, ktorý žalobcom a aj žalovanému zameriaval pozemok. Opakovane dochádza k poškodzovaniu nehnuteľnosti žalobcov zo strany žalovaného. Vpredu je na ich pozemok širší prístup ako zo zadnej časti a v súčasnosti nemajú prístup na svoj pozemok. Žalovaný na nich podáva omnoho väčší počet podaní, ako prezentuje.

6. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobcovia opakovane obvinili žalovaného z priestupku, konanie bolo zastavené ako predošlé, nebol preukázaný skutok. Preto považuje žalobu za účelovú a šikanóznu.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchom geodetov G.. G. F. a G.. Q. M., obhliadkou na mieste, listinnými dôkazmi: listami vlastníctva č. XX a XXXX, XXXX, fotografiami pôvodného dreveného plota, nového betónového plota a brány, nehnuteľnosti žalobcov, výzvami žalobcov zo dňa 04.08.2020 a 07.10.2020, kópiami z katastrálnej mapy, geometrickými plánmi z 25.03.2013 a 15.07.2013, rozhodnutím Okresného úradu S., odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov sp. zn. E.-S.-E.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 21.12.2020, podkladom z merania G.. F. pre vyhotovenie geometrického plánu. Súd si pripojil výpis z obchodného registra spoločnosti STAVMAK s. r. o a aktuálnu kópiu katastrálnej mapy predmetných pozemkov z 07.06.2023.

8. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalobcovia sú bezpodielový spoluvlastníci okrem iného aj parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX/X, na ktorej je postavený rodinný dom a parc. č. XXX/X, na ktorej je postavená hospodárska budova nadväzujúca na rodinný dom. Nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 04.08.2009, stavby boli zapísané na základe geometrického plánu č. XX/XXXX. Žalovaný bol v čase podania žaloby vlastníkom okrem iného aj parc. č. XXX/X na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 14.01.2016, vlastníctvo bolo zapísané na liste vlastníctva č. XX. Z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 15.08.2023 súd zistil, že novým vlastníkom parc. č. XXX/X je spoločnosť STAVMAK s. r. o., so sídlom totožným s bydliskom žalovaného, na základe kúpnej zmluvy zapísanej pod č. Q.-XXXX/XXXX. Z výpisu z obchodného registra uvedenej spoločnosti súd zistil, že jej jediným konateľom a spoločníkom je žalovaný. Z aktuálnej kópie katastrálnej mapy súd zistil, že parc. č. XXX/X parc. č. XXX/X sú susediace parcely, pričom hranica medzi nimi je rovná bez lomových bodov.

9. Svedok G.. G. F., geodet uviedol, že pri vypracovávaní geometrického plánu zameriaval pozemok žalobcov, pričom zameriaval aj hranicu medzi pozemkom žalobcov a žalovaného a zistil, že celý múrik a aj stĺpik brány je na pozemku žalobcov. Pri zameriavaní vychádzal zo základov domu žalobcov, ktoré sa nemenia a nie z fasády po zateplení. Hranica pozemku by mala byť od základov domu 0,65 m, s rezervou do pozemku žalobcov 10 cm. Pri GPS meraní je povolená odchýlka 8 cm. Predložil do spisu svoje podklady z merania pre vyhotovenie geometrického plánu a uviedol, že ak by sa spojili body 18 na ulici a 17 - dá sa zistiť, kde je postavený stĺpik brány, ale osobitne ho nezameriaval.

10. Svedok G.. Q. M.Š., geodet uviedol, že vytyčoval hranicu medzi pozemkami strán sporu na objednávku žalovaného. Potvrdil správnosť zamerania hranice G.. F.. Najskôr porovnával geometrický plán G.. F. s mapami katastra nehnuteľností a rastrom, následne vytýčil hranice. Na ulici hranicu vytýčil roxorom, ktorý zatĺkol do zeme a vo dvore je ďalším bodom stĺpik oplotenia žalobcov. Medzi týmito bodmi nie je lomový bod, ich spojením vzniká hranica pozemkov. Pozemok žalobcov sa smerom do ulice rozširuje. Pri meraní v prvej triede presnosti je povolená chyba merania 8 cm. Nezameriaval umiestnenie domu žalobcov, len hranice pozemkov.

11. Súd vykonal obhliadnu na mieste dňa 15.06.2023 za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov a tiež za účasti geodeta G.. F.. Počas obhliadky najskôr geodet zameral prístrojom GPS hraničný bod na ulici. Zistil, že súhlasí s hranou pozemku. Kontrolný bod bol vyznačený klincom a kontrolná trubka je 10 cm na pozemku žalobcov. Následne bol naviazaný povraz na hraničné body, bod 17 stĺpik oplotenia žalobcov v záhrade a bod 18 vyznačený klincom na ulici (oba body uvedené v podkladoch na vypracovanie geometrického plánu č. l. 77). Betónový múrik a stĺpik brány žalovaného sa nachádzal za spojnicou týchto dvoch bodov na pozemku žalobcov, čo súd konštatoval pri obhliadke. Pri zameraní bola vyhotovená aj fotodokumentácia. Pri obhliadke výslovne žalovaný nesúhlasil so vstupom žalobcov na jeho pozemok, mohli sa obhliadky zúčastniť len zo svojho pozemku.

12. Následne po obhliadke žalovaný v podaní zo dňa 24.08.2023 oznámil súdu, že previedol parcelu č. XXX/X na spoločnosť STAVMAK s. r. o., IČO: 36 839 582 so sídlom totožným s bydliskom žalovaného. Ďalej uviedol, že sa dom postavený na parc. č. XXX/X dotýka pozemku XXX/X, ako je to zakreslené v katastrálnej mape a tento stav platil desiatky rokov. O pozemok sa staral žalovaný, resp. jeho právny

predchodcovia. Nepamätá sa, že by predošlí susedia prešli cez jeho pozemok a drevenú bránu a domáhali sa vstupu na pozemok z dôvodu, žeby išli niečo upratovať, čistiť a pod. Aj dňa 25.03.2013 na geometrickom pláne sa parc. č. XXX/X dotýka parc. č. XXX/X. Na pozemku nie sú ani žiadne budovy. Po zameraní dňa 15.07.2013 geodetom F. je zrazu dom posunutý do pozemku XXX/X, pričom desiatky rokov stál na hranici a pribudli nové budovy. Oznámil, že zvažuje vypracovanie geometrického plánu a ďalšie právne kroky. Pripojil list vlastníctva č. XXXX zo dňa 15.08.2023, kópiu z katastrálnej mapy z roku 1997, geometrické plány z 25.03.2013 a 15.07.2013, ktoré sa týkajú predmetných parciel.

13. K podaniu žalovaného žalobcovia uviedli, že prevod vlastníctva pozemku XXX/X nemá vplyv na aktívnu legitimáciu žalovaného, zriaďovateľa stavby, pretože sa domáhajú odstránenia stavby postavenej na ich pozemku. Žalovaný pozemok previedol na vlastnú spoločnosť, ktorej je konateľom a vlastníkom. Nespochybnil priebeh hranice, ale umiestnenie stavby na katastrálnej mape. Predložená mapa do roku 1997 bola zakresľovaná ručne, vyhotovená v mierke 1 : 2880. Pri predpokladanej odchýlke a danej mierke mapy môže byť rozdiel medzi zakresleným a skutočným priebehom hranice až 1,152 m. Význam tejto mapy pre účely stanovenia priebehu hranice, ktorá je osadená od domu pár desiatok centimetrov, pre účely stanovenia priebehu hranice v roku 2023 je nulový. Ku skutočnému zameraniu osadenia domu prišlo až geometrickým plánom zo dňa 15.07.2013. Popreli, že by sa žalovaný a jeho právny predchodcovia starali o pozemky pred a za dreveným plotom. V rámci vzťahov sa vedelo, že tento plot a to čo je za ním a pred ním je vo vlastníctve žalobcov a ich právnych predchodcov. Doterajšie tvrdenia žalovaného o spornosti priebehu hranice vylučujú jeho námietku, že je vlastníkom pozemku. Nové tvrdenia žalovaného považujú za jeho snahu oddialiť rozhodnutie vo veci. Po nahliadnutí do originálu kópie katastrálnej mapy žalobcovia trvajú na tom, že aj z tejto mapy (č. l. 125) je vidno odskočenie domu žalobcov od hrany pozemku. Po obhliadke a vyjadrení súdu netrvajú na znaleckom dokazovaní.

14. Súd z navrhnutých dôkazov nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom za účelom zistenia priebehu hranice, nakoľko žalobca po vykonanej obhliadke od tohto navrhovaného dôkazu upustil a žalovaný ho navrhol prvýkrát až dňa 05.02.2024, t. j. oneskorene. Súd po vykonanej obhliadke, opätovne skoncentroval konanie a umožnil stranám v lehote 20 dní navrhnúť dôkazy. Žalovanému lehota uplynula dňa 25.08.2023, pričom tento dôkaz v súdom stanovenej lehote nenavrhol, len oznámil, že zvažuje vypracovanie geometrického plánu.

15. Podľa v znení zmien a doplnkov (ďalej len „“), predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Podľa , , veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.(1)Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.(2) Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").(1) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.(2) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.(3)

16. Žalobcovia sa domáhajú odstránenia stavby postavenej na ich pozemku žalovaným a to betónového plotu a zabetónovaného stĺpu brány.

17. Podľa , zákonodarca v tomto ustanovení preferuje ako prvý do úvahy prichádzajúci spôsob riešenia vzniknutej situácie odstránenie neoprávnenej stavby. Na tento odsek nadväzuje odsek 2 citovaného ustanovenia, ktorý prichádza do úvahy až potom ako súd dospeje k záveru, že vlastníkom pozemku navrhované riešenie v podobe odstránenia stavby nie je účelné. Prikázanie vlastníctva stavby v prospech vlastníka pozemku je teda druhou možnou alternatívou, avšak podmienkou pre tento spôsob

vyporiadania je súhlas vlastníka pozemku s prikázaním stavby do jeho vlastníctva (nikomu nemožno vlastnícke právo vnútiť proti jeho vôli). Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v obidvoch prípadoch má výlučne vlastník pozemku. Ako tretia možnosť usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, v ktorom zákonodarca dáva súdu možnosť usporiadať pomery medzi nimi aj inak ako podľa predchádzajúcich dvoch odsekov, za predpokladu, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu týchto odsekov, prichádza do úvahy zriadenie vecného bremena za náhradu, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Znenie odseku 3 neurčuje, ktorý z vlastníkov môže takýto návrh podať. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. vyslovil záver, že žalobu podľa tohto odseku môže podať aj vlastník stavby (keďže dochádza tu k stretu dvoch rovnocenných vlastníckych práv, s rovnakým zákonným obsahom, pričom Ústavný súd SR viackrát zdôraznil, že konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy, napr. , , ). Stret vlastníckych práv (vlastníka pozemkov a vlastníka stavby) musia súdy rozhodovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby pokiaľ to je možné zostalo zachované každé z nich v čo najväčšej možnej miere a v prípade, že to nie je možné, treba dať prednosť tomu z nich, ktoré za daných skutkových okolností sa javí ako spravodlivejšie. Vo svetle týchto princípov je potom potrebné vykladať aj ustanovenie (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

18. Vlastník pozemku má teda aktívnu legitimáciu k všetkým trom odsekom ustanovenia , kým vlastník stavby môže podať len žalobu v zmysle odseku 3 , za predpokladu, že žalobu v zmysle nepodá vlastník pozemku (a domáhať sa tak, aby súd svojim rozhodnutím usporiadal pomery medzi ním a vlastníkom pozemku iným spôsobom ako v odseku 1, 2, a to najmä zriadením vecného bremena, ktoré je nevyhnuté na výkon vlastníckeho práva k stavbe za náhradu). Ustanovenia umožňuje zásah do práv vlastníka pozemku v podobe jeho obmedzenia zriadením vecného bremena v prospech stavebníka rozhodnutím súdu, za predpokladu, že takéto obmedzenie je vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodné a primerané.

19. V konaní nebolo sporné, že žalovaný postavil na mieste pôvodného dreveného plota betónový plot z tvárnic o dĺžke cca 50 cm a vedľa neho zabetónoval stĺp brány, na ktorý osadil bránu, cez ktorú vchádza na svoj pozemok. Plot a aj stĺpik brány sú pevne spojené so zemou v zmysle , ide o nehnuteľnosti.

20. Žalovaný od počiatku nesporoval, že betónový plot je postavený na pozemku žalobcov. Mal aj záujem v rámci mimosúdnej dohody previesť vlastníctvo k plotu na žalobcov bezodplatne. Sporné bolo, kedy bol plot postavený, či bol postavený so súhlasom žalobcov, či je na pozemku žalobcov postavený aj stĺpik brány, či je účelné jeho odstránenie. Až po obhliadke a opätovnej koncentrácii konania žalovaný v rámci obrany uviedol dňa 24.08.2023 nové skutkové tvrdenia a to, že pozemok vedľa rodinného domu žalobcov, teda pred sporným plotom a za ním užívali desiatky rokov jeho právny predchodcovia, predchodcovia susedov sa podľa jeho vedomostí, nikdy nedomáhali vstupu na pozemok za účelom vykonania nejakých prác. K tomuto tvrdeniu nenavrhol žiadny dôkaz a žalobcovia jeho tvrdenie popreli.

21. Uvedenú argumentáciu súd považuje za účelovú a nepreukázanú, nakoľko je v rozpore so všetkými jeho ostatnými tvrdeniami a vykonaným dokazovaním. Prvýkrát až 32 mesiacov po podaní žaloby začal žalovaný tvrdiť, že pozemok užívali jeho predchodcovia, pričom neuviedol ani žiadny titul, na základe ktorého by ho užívali. Až do augusta 2023 nebolo sporné, že plot postavil na pozemku žalobcov, dokonca tvrdil, že s ich ústnym súhlasom. Ak by pozemok užívali jeho právny predchodcovia, nemal dôvod žiadať súhlas s výstavbou plota od susedov. Aj vo vyjadrení k žalobe uviedol, že za domom žalobcov je vedená kanalizácia na ich pozemku. Teda nesporoval, že medzi domom žalobcov a jeho nehnuteľnosťou je pozemok žalobcov. Žalovaný uviedol, že o jeho nehnuteľnosť sa nikto od roku 1998 nestaral a on sám tam chodil len sporadicky. Z jedinej fotografie predloženej žalobcami (č. l. 9) je vidieť, že vedľa pôvodného domu žalobcov je postavený jednoduchý drevený latkový plot, na ktorý nadväzuje oplotenie z pletiva. Pokiaľ právny predchodcovia žalobcov, žalobcovia potrebovali, nič im nebránilo, aby uvoľnili drevený plot a podľa potreby mali prístup na svoj pozemok za domom bez toho, aby museli žiadať susedov o umožnenie vstupu na pozemok, naviac ak bola nehnuteľnosť neobývaná dlhé roky, nemali ani od koho žiadať súhlas.

22. Pokiaľ žalovaný tvrdí, opätovne až od 24.08.2023, že dom žalobcov je postavený priamo na hranici, toto tvrdenie je v rozpore s predloženými aktuálnymi mapami katastra nehnuteľností a posledným

geometrickým plánom z 15.07.2013, na základe ktorého boli v teréne zamerané stavby žalobcov a zakreslené do mapy a následne zapísané na list vlastníctva žalobcov. Geometrický plán z 25.03.2023 (č. l. 126) bol vyhotovený za účelom zamerania stavby na susediacom pozemku žalobcov z druhej strany, pred zameraním stavieb žalobcov. Jeho účelom nebolo zameranie stavieb a hraníc pozemkov medzi stranami sporu. Katastrálna mapa platná do roku 1997 (č. l. 125) bola vyhotovená v mierke 1:2880, vzhľadom na možnú odchýlku pri ručnom zakreslení nehnuteľností nemá v čase rozhodovania výpovednú hodnotu. Z predloženej kópie katastrálnej mapy nie je možné zistiť osadenie domu žalobcov. K tejto otázke sa vyjadrili až dve odborne spôsobilé osoby, svedkovia geodeti, ktorí potvrdili správnosť hraničných bodov, na ktorých spojnici je hranica pozemkov, čo je v súlade s aktuálnou mapou katastra nehnuteľností.

23. Priebeh hranice preukazujú aj fotografie predložené žalovaným (č. l. 65-67) na ktorých je vidieť, že za domom žalobcov v záhrade je postavený plot a tento má odskok cca 55 cm od zateplenej fasády ich domu. Plot má vybetónovaný základ, do ktorého sú zabetónované kovové stĺpy. Stĺpik tohto oplotenia je bod 17 z geometrického plánu G.. F. z 15.07.2013 (č. l. 127) a jeho podkladov (č. l. 77) a je na hranici medzi nehnuteľnosťami žalobcov a žalovaného, resp. v súčasnosti jeho s. r. o.. Obaja svedkovia geodeti G.. F. a aj G.. M., potvrdili, že rodinný dom je postavený na pozemku žalobcov a medzi týmto domom a pozemkom žalovaného je úzky pozemok vo vlastníctve žalobcov. Tento pozemok sa rozširuje smerom k ulici. Hranicu tvorí spojnica medzi bodmi 17 a 18, je rovná bez odskokov. Obaja svedkovia sa zhodli, že body v teréne sú určené správne v súlade so zabezpečenými podkladmi mapou katastra nehnuteľností a rastrom. Svedok G.. F. bol prítomný aj pri obhliadke, overil GPS prístrojom správnosť bodov v teréne. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že dom žalobcov nie je zakreslený v aktuálnych mapách katastra nehnuteľností správne. Obhliadkou na mieste súd zistil, že plot aj stĺpik brány sú postavené na pozemku žalobcov.

24. Žalovaný nepredložil a ani nenavrhol včas dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, len zvažoval, že si dá vypracovať geometrický plán so zakreslením priebehu hranice a na poslednom pojednávaní navrhol znalecké dokazovanie. Keďže uvedené dôkazy len zvažoval ale nenavrhol ich včas a ani nepredložil, neuniesol dôkazné bremeno, že minimálne stĺp brány sa nachádzal na jeho pozemku, v čase keď staval plot a bránu.

25. Pasívne legitimovaným v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby je ten, kto postavil stavbu na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka pozemku. Nie je sporné, že stavbu postavil žalovaný, a žalovaný nepreukázal, že mal v čase výstavby právo postaviť plot a aj stĺp na pozemku žalobcov, nakoľko žalobcovia popreli, že by stavbu realizoval s ich súhlasom. V priebehu konania žalovaný previedol vlastníctvo parc. č. XXX/X (hraničnej parcely so žalobcami) na svoju spoločnosť, čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX. Uvedený prevod nemá vplyv na pasívnu legitimáciu žalovaného, nakoľko pasívne legitimovaným v konaní nie je vlastník susediaceho pozemku, ale ten kto zriadil stavbu na cudzom pozemku.

26. Ďalej bolo sporné, či bol múrik postavený v roku 2015, ako tvrdí žalovaný, alebo po zateplení domu žalobcov v rokoch 2017-2018. Strany vzájomné tvrdenia popreli, nepredložili žiadny iný dôkaz ako fotografie až postaveného múrika a z nich, ako aj z fotografií vyhotoveným pri obhliadke, súd zistil, že plot nie je postavený priamo pri základoch domu žalobcov, ale tesne prilieha k zateplenej fasáde ich domu. Z fotografií súd považuje za preukázané tvrdenie žalobcov, že múr bol postavený až po tom, ako v roku 2017-2018 zateplili dom a natiahli fasádu. Nebolo sporné, že prvýkrát vyzvala žalovaného žalobkyňa 2/ SMS správou na odstránenie múrika 07.09.2019 a následne listami 04.08.2020 a 07.10.2020. Od postavenia plotu po prvú výzvu na jeho odstránenie, uplynula maximálne doba 2 rokov, čo je nevýznamne dlhá doba, ktorá nie je spôsobilá ovplyvniť posúdenie účelnosti odstránenia neoprávnenej stavby. Žalovaný sa domáha zamietnutia žaloby z dôvodu, že nie je jej odstránenie účelné, jej odstránením ostáva pozemok žalovaného, ale i žalobcov otvorený a voľne prístupný. K uvedenej argumentácii súd uvádza, že žalovaný z dôvodu ochrany svojho majetku môže oplotiť svoj pozemok na jeho hranici a nie pozemok žalobcov. Žalobcovia odmietli návrh žalovaného, aby plot prešiel do ich vlastníctva. Nemajú záujem chrániť svoju nehnuteľnosť existujúcim betónovým plotom, pretože im zároveň bráni v prístupe na vlastný pozemok. Plot chráni hlavne nehnuteľnosti žalovaného, umožňuje mu prístup na pozemok žalobcov a zároveň bráni žalobcom v prístupe na ich vlastný pozemok. Na každý vstup na vlastný pozemok musia žiadať súhlas žalovaného, napr. za účelom opravy kanalizácie, nakoľko iný vhodný prístup na vlastný pozemok nemajú. Ich pozemok sa smerom do záhrady zužuje a

na konci domu má šírku od fasády cca 42 cm vrátane plotu ako vyplýva z predloženej fotografie (č. l. 67). Preto iný prístup, ako z ulice na vlastný pozemok nemajú. V konaní nebolo sporné, že vzťahy medzi stranami sú zlé, podávajú na seba vzájomne oznámenia a tento stav trvá už dlhší čas. Na základe vyššie uvedeného odôvodnenia nie je účelné a ani dôvodné ponechanie plotu a stĺpika brány na mieste, nie je možné prikázať stavbu do vlastníctva žalobcov, nakoľko nemajú záujem na jej nadobudnutí a ani zriadiť za náhradu vecné bremeno. Žalovaný ako výlučný vlastník stavby mal povinnosť postupovať v súlade s právnym poriadkom a preto niesol dôkazné bremeno, že stavbu postavil oprávnene (teda na svojom pozemku, alebo na základe dohody so žalobcami), ktoré dôkazné bremeno neuniesol. Preto súd žalobe vyhovel a prikázal žalovanému odstrániť plot a stĺpik brány tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. Vzniknuté náklady spojené s ich odstránením nesie žalovaný v dôsledku svojho jednostranného postupu.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd s použitím citovaného ustanovenia priznal plne úspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).