Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-108-2016.pdf
PDF · 172.02 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/108/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann, 75009 Paríž, Francúzska republika, právna forma: Société anonyme ( akciová spoločnosť ), zapísaná v Obchodnom registri spoločností Paríž Číslo zápisu: 542097902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713 zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: T. nar. XX.X.XXXX, bytom O., v spore o zaplatenie 298,96 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu ( spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO : 35787 783 ) sa žalobou zo dňa 29.3.2016 doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 19.4.2016 domáhal, aby súd zviazal žalovaného na zaplatenie sumy 298,96 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48% ročne zo sumy 628,01 Eur odo dňa 19.8.2014 až do 8.4.2015, zo sumy 588,96 Eur odo dňa 9.4.2015 až do 13.5.2015, zo sumy 518,96 Eur odo dňa 14.5.2015 až do 24.6.2015, zo sumy 448,96 Eur odo dňa 25.6.2015 až do 14.8.2015, zo sumy 298,96 Eur odo dňa 15.8.2015 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 708,96 Eur odo dňa 19.8.2014 až do 17.3.2015, zo sumy 658,96 Eur odo dňa 18.3.2015 až do 8.4.2015, zo sumy 588,96 Eur odo dňa 9.4.2015 až do 13.5.2015, zo sumy 518,96 Eur odo dňa 14.5.2015 až do 24.6.2015, zo sumy 448,96 Eur odo dňa 25.6.2015 až do 14.8.2015, zo sumy 298,96 Eur odo dňa 15.8.2015 až do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 30.4.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb pod identifikačným číslom 264508359966564, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie kreditnej karty. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli Obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb, ktoré boli tiež zverejnené na internetovej stránke www.cetelem.sk. Neoddeliteľnou súčasťou bol aj aktuálny Sadzobník poplatkov a Reklamačný poriadok. Žalovaný podpisom Úverovej zmluvy a obchodných podmienok o poskytovaní platobných služieb potvrdil, že bol s nimi oboznámený. Úverová zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu posledného z účastníkov Úverovej zmluvy. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového spotrebiteľského
úveru vo výške úverového rámca v sume 5.000,- Eur prostredníctvom kreditnej karty. že ide o revolvingový úver, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom kreditnej karty, je evidentné už zo samotnej lícnej strany úverovej zmluvy, kde je uvedené, že sa dohodla výška kreditného limitu (úverového rámca). Rovnako je to zrejmé aj z obchodných podmienok o poskytovaní platobných služieb, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, konkrétne bod 3.1. časť 2. podľa, ktorého žalovaný bol oprávnený čerpať revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, t.j. na skutočnosť, že ani on, a ani žalovaný pri uzatváraní zmluvy nemôžu vedieť určiť kedy a koľko bude čerpané , nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, preto pri tomto type úveru sa dohaduje len výška úverového rámca, čo znamená maximálny objem úveru, ktorý bol žalovaný oprávnený čerpať. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splatiť poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v úverovej zmluve na jej lícnej strane, pričom prvú splátku bol žalovaný povinný uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykoná prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Žalovaný sa zaviazal tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálnej platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku ( v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny) a poplatky za poskytované služby podľa sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) priamo z úverovej zmluvy, nakoľko sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného, a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Toto potvrdenie a výnimka z povinnosti uvádzania RPMN boli potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2011, sp. zn. 6Co/95/2010, kde jednoznačne stanovil že, ... keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je dobre možné stanoviť, nebolo množné stotožniť sa s prvostupňovým súdom, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 zákona „bez úroku a bez poplatkov „. žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je to uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. žalovaný bol vyzvaný listom zo dňa 22.8.2014 - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru k splateniu dlžnej sumy vo výške 708,96 Eur zloženej z úverovej istiny vo výške 628,01 Eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 80,95 Eur, v lehote 14 dní od doručenia tohto oznámenia.
3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom dňa 19.9.2016, ktorým žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
4. Žalobca v zákonnej lehote dňa 15.11.2016 napadol rozsudok odvolaním a žiadal odvolací súd, aby zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že úverová zmluva spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle ust. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva je dostatočne jasná a zrozumiteľná, veľkosť písma je dostatočne čitateľná, rozsah úverovej zmluvy je primeraný zložitosti uzatváraného právneho vzťahu. Text úverovej zmluvy nebol úmyselne zmenšovaný, všetky dôležité zmluvné ustanovenia sa nachádzajú v úvodnej časti úverovej zmluvy a sú zvýraznené tak, aby klientovi poskytli jasné a zrozumiteľné informácie. Dňa 30.4.2013 uzavrel so žalovaný v časti I Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v časti II. Zmluvu o revolvingovom úvere. Podpisom obidvoch zmluvných strán sa stala úverová zmluva perfektnou. Žalovanému nevznikli automaticky žiadne peňažné záväzky, povinnosť splácať úver vznikla až okamihom čerpania peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca. Žalovaný uhradil šesť splátok. Dňa 18.8.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh splatný v celom rozsahu. Má za to, že dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a v priebehu konania dostatočne označil a založil do spisu všetky relevantné dôkazy.
5. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 23.1.2018, sp. zn. 9Co/73/2017 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa pokračovať v spore s právnym nástupcom žalobcu a opätovne vo veci rozhodnúť.
6. Uznesením zo dňa 23.3.2018 Okresný súd Košice I rozhodol , že v konaní pokračuje na strane žalobcu so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann, 75009 Paríž, Francúzska republika, právna forma: Société anonyme ( akciová spoločnosť ), zapísaná v Obchodnom registri spoločností Paríž Číslo zápisu: 542097902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713 ako právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava 812 36, IČO: 35 787 783.
7. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
8. Na pojednávanie nariadené na deň 8.11.2019 sa neustanovil zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 4.9.2019 z dôvodu hospodárnosti konania, žiadal aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti na základe predložených listinných dôkazov.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec rozhodol dňa 8.11.2019 v neprítomnosti zástupcu žalobcu a pri rozhodovaní prihliadal na obsah spisu ako aj na listiny, ktoré v konaní predložila strana sporu - žalobca a to výpis z Obchodného registra žalobcu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb zo dňa 30.4.2013, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru zo dňa 22.8.2014, výpis čerpania, splátok a úhrad ku dňu 14.8.2015, potvrdenie odfinancovania peňažných prostriedkov zo dňa 23.6.2016 a potvrdenie o prijatí splátok zo dňa 23.6.2016 a žalovaný.
10. Žalovaný na pojednávaní dňa 8.11.2019 uviedol, že si zobral úver na zakúpenie televízora vo výške 507,- Eur a nerozumie, prečo je v zmluve uvedený aj iný úver. Úver si dal aj pripoistiť s tým, že v prípade straty zamestnania za neho uhradí splátky poisťovňa. Keď stratil zamestnanie požiadal poisťovňu o splácanie úveru, tá mu však oznámila, že z dôvodu krátkeho trvania pracovného pomeru ( cca 3 mesiace ) poistné plniť nebude. Keďže bol v tom čase bez zamestnania, úver splácať nevedel. Nevedel, že so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvára aj zmluvu o revolvingovom úvere, vôbec nebol na danú skutočnosť upozornený. Zároveň nebol oboznámený ani s obchodnými podmienkami. Namietal výšku dlžnej sumy, pričom predložil poštové poukazy, ktorými preukázal, že dňa 21.9.2015 uhradil sumu 80,- Eur, dňa 14.8.2015 sumu 150,- Eur, dňa 21.9.2015 uhradil sumu 80,- Eur, dňa 24.11.2015 uhradil sumu 29,50 Eur, dňa 10.12.2015 uhradil sumu 30,- Eur, dňa 28.12.2015 uhradil sumu 50,- Eur, dňa 12.1.2016 uhradil sumu 45,- Eur. Žalobu žiadal žalovaný zamietnuť aj z dôvodu, že nárok žalobcu považuje za premlčaný.
11. Po vykonaní dokazovania súd uzatvára, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 30.4.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb pod identifikačným číslom zmluvy - 264508359966564, predmetom ktorých bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru s výškou úveru 507,- Eur s výškou mesačnej splátky 27,54 Eur na kúpu bližšie v zmluve nešpecifikovaného tovaru. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve predstavovala 23,40% fixná, poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru s uvedenou výškou úverového rámca 5.000,- Eur a uvedenou aktuálnou výškou úverového rámca 600,-Eur žalovanému prostredníctvom úverovej karty. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve predstavovala 28,68% - fixná. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb.
12. Z potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov zo dňa 23.6.2016 súd zistil, že žalovaný odčerpal od žalobcu prostredníctvom karty a výberom z bankomatov sumu 576,13 Eur, pričom prvé čerpanie bolo dňa 28.11.2013 vo výške 150,- Eur a posledné čerpanie finančných prostriedkov od žalobcu žalovaným bolo dňa 13.12.2013 vo výške 10,- Eur ( čl. 26 spisu). Žalovaný na predmetnom úvere vykonal úhrady vo výške 445,10 Eur ( čl. 27 spisu).
13. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.8.2014 oznámil žalovanému, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť revolvingového úveru a ku dňu 18.8.2014 sa stal záväzok žalovaného splatný v celom rozsahu, zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 708,96 Eur zloženej z úverovej istiny vo výške 628,01 Eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 80,95 Eur do 14 dní od doručenia tohto oznámenia, inak pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou.
14. Podľa bodu 3.1. časti 2. úverovej zmluvy bol žalovaný oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológii.
15. Podľa bodu 2.1. časti 3. úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý revolvingový úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom nedohodol inak. Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa úverovej zmluvy, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov Cetelem zverejneného Cetelemom, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je dlžník poistený v príslušnej časti úverovej istiny. Pri výpočte úrokov z úveru vychádza Cetelem z roku 365 dňami ( v prípade prestupného roku s 366 dňami) a zo skutočného počtu dní.
16. Podľa bodu 4.1. časti 3. úverovej zmluvy v prípade, ak klient nespláca poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé a/ alebo nesprávne údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/ manželku klienta začaté exekučné konanie, alebo ak klient porušil niektorú z dalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy je Cetelem oprávnený: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie revolvingového úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od úverovej zmluvy s okamžitou platnosťou, c) vypovedať úverovú zmluvu, d) pozastaviť ďalšie čerpanie revolvingového úveru.
17. Podľa bodu 4.2. časti 3. úverovej zmluvy Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním revolvingového úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Cetelem je oprávnený od klienta požadovať náhradu škody, ktorá Cetelemu vznikla v súvislosti s porušením povinnosti klienta.
18. Podľa bodu 4.4. časti 3. úverovej zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo výpovede úverovej zmluvy je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.
19. Podľa bodu 1.1. Obchodných podmienok o poskytovaní platobných služieb, obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „OPPS“) sú Obchodnými podmienkami spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel Sa, vložka 2435/B (ďalej len „Cetelem“) a upravujú podmienky, za ktorých Cetelem poskytuje svojim klientom platobné služby. Cetelem poskytuje klientom platobné služby na základe povolenia na poskytovanie platobných služieb udeleného Národnou bankou Slovenska.
20. Podľa bodu 1.1. Obchodných podmienok o poskytovaní platobných služieb tieto OPPS sú neoddeliteľnou súčasťou Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzavretej medzi Cetelemom a klientom (ďalej len „RZ“).
21. Podľa bodu 7.1. Obchodných podmienok o poskytovaní platobných služieb RZ je uzavretá na dobu neurčitú, avšak najviac na dobu trvania zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Zánikom zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere automaticky bez ďalšieho zaniká aj RZ.
22. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne vec uzatvoril nasledovne.
23. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky vmieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
25. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
26. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),b)odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý ,c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
27. Podľa ust. § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.
28. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
29. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
30. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
31. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
32. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
33. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
34. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu
35. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
36. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
37. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného o vzťahu za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
38. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
39. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
40. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
41. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
42. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
43. Civilné sporové konanie je konaním dôkazným, to znamená, že sporovú stranu v spore zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo aspoň označiť dôkazy osvedčujúce ich pravdivosť. Dôkaznými prostriedkami v súdnom spore sú v zmysle ust. § 187 Civilného sporového poriadku dôkazy, ktoré môžu prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
44. Teória procesného práva podmieňuje úspech sporovej strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
45. Podľa procesného kódexu platného v čase podania žaloby (Občiansky súdny poriadok) žalobca bol v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú o právo alebo iný nárok ( ust. § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
46. Táto povinnosť sa nezmenila ani prijatím nového právneho predpisu zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného odo dňa 1.7.2016, ktorý v ust. § 132 ods. 1 stanovuje povinnosť žalobcu okrem všeobecných náležitostí podania uviesť označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
47. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia § 132 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
48. Podstatou uvedených povinností je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno- právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tej strany sporu, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa sporová strana pri uplatnení alebo pri bránení práva opierala. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočnosti, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v sporovom konaní, ktoré sa začína len na návrh ( na základe podanej žaloby ) ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
49. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu v jeho podaní - odvolaní zo dňa 8.11.2016, že súd prvej inštancie mal v súlade s ust. § 43 vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku vyzvať právneho predchodcu žalobcu na odstránenie vád podania.
50. Totiž podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené ust. § 127 Civilného sporového poriadku ( v čase podania žaloby ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Všeobecnou náležitosťou podania je označenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje a podpis. Žaloba okrem týchto všeobecných náležitostí podania musí obsahovať aj osobitné náležitosti uvedené v ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (v čase podania žaloby ust. § 79 Občianskeho súdneho poriadku). Zákonom stanovené náležitosti je potrebné v podaní uviesť takým spôsobom, aby z obsahu podania jednoznačne vyplývali, prípadne, aby ich bolo možné vyvodiť bez akýchkoľvek pochybností z textu podania. Žaloba nemusí obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/8/2005 zo dňa 1.9.2005), musí však byť z neho zrejmý rozsah uplatneného nároku. V žalobe musia byť uvedené rozhodujúce skutkové údaje konkretizujúce uplatnený nárok a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, t.j. nemožnosť zámeny. Opísanie rozhodujúcich skutočností slúži k vymedzeniu predmetu sporu po stránke skutkovej a k jeho identifikácii, ktorá ho odlišuje od predmetov iných sporov. Ak podanie vo veci samej neobsahuje vyššie uvedené náležitosti, je nesprávne alebo nezrozumiteľné súd je povinný uznesením vyzvať žalobcu, aby ho v určenej lehote opravil alebo doplnil a súčasne je súd povinný žalobcu poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/221/2007 zo dňa 18.9.2008).
51. Za vadu sa považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti stanovenej zákonom pre podanie. Ide o tzv. neúplné podanie ( napr. neúplné označenie sporových strán, keď fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom). Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania.
52. Dôvodom odmietnutia podania vo veci samej je nedostatok vyššie uvedených náležitostí za splnenia troch podmienok: z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, tiež vtedy, ak je podanie neúplné a nezrozumiteľné; súd vyzval stranu na opravu alebo doplnenie podania a súčasne vo výzve uviedol, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť, a tiež vo výzve poučil stranu sporu o možnosti odmietnuť podanie; strana podanie v stanovenej lehote nedoplní alebo neopraví, a pre uvedený nedostatok nie je možné v konaní pokračovať.
53. V danom prípade žaloba spĺňala kvalitatívne kritéria, avšak treba mať na pamäti, že rozsah poučovacej povinnosti súdu je obmedzený len na procesné práva a procesné povinnosti. Súd môže odstraňovať vady spočívajúce v nedostatku všeobecných náležitostí, v nezrozumiteľnosti, nejasnosti a neurčitosti podania, nesmie však poučovať o tom, že žalobca v takto koncipovanej žalobe nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a pre neunesenie dôkazného bremena je pravdepodobné, že súd žalobu zamietne.
54. Na tomto mieste súd tak musí zdôrazniť, že sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú dôvodnosť za zistenie skutkového stavu majú sporové strany, a nie súd. Prejednacia zásada znamená, že sú to sporové strany, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
55. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol, nakoľko po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
56. Žalobca totiž v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol zrejmý skutkový dej ( skutok), na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkovým dejom, ale len odkázal na dokumenty, ktoré sú prílohou žaloby.
57. Základnou črtou revolvingového úveru je, že sa dlžníkovi poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže, ale nemusí opakovane čerpať peňažné prostriedky a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení ( hoci aj čiastočnom) ho môže opakovane čerpať do výšky úverového limitu bez potreby uzatvárania novej zmluvy.
58. Z tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe vyplynulo, že žalovanému bol poskytnutý úver, ktorým mohol žalovaný čerpať v súlade s bodom 2.1 až 2.3 časti 2 zmluvy do výšky úverového limitu 5.000,- Eur, resp. aktuálnej výšky úverového rámca 600,- Eur. Žalovaný mohol čerpať úver s tým, že deň splatnosti úverovej splátky je 10. deň v mesiaci. Dlžnú sumu z Kreditnej karty žalobca vyčíslil celkom na sumu
298,96 Eur, ktorá podľa žalobcu pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny a úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48% ročne zo sumy 628,01 Eur odo dňa 19.8.2014 až do 8.4.2015, zo sumy 588,96 Eur odo dňa 9.4.2015 až do 13.5.2015, zo sumy 518,96 Eur odo dňa 14.5.2015 až do 24.6.2015, zo sumy 448,96 Eur odo dňa 25.6.2015 až do 14.8.2015, zo sumy 298,96 Eur odo dňa 15.8.2015 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 708,96 Eur odo dňa 19.8.2014 až do 17.3.2015, zo sumy 658,96 Eur odo dňa 18.3.2015 až do 8.4.2015, zo sumy 588,96 Eur odo dňa 9.4.2015 až do 13.5.2015, zo sumy 518,96 Eur odo dňa 14.5.2015 až do 24.6.2015, zo sumy 448,96 Eur odo dňa 25.6.2015 až do 14.8.2015, zo sumy 298,96 Eur odo dňa 15.8.2015 až do zaplatenia.
59. Uvedené vymedzenie skutkového deja je príliš všeobecné, neurčité, teda nepostačuje, a rozhodujúce skutočnosti, na základe, ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok, nie sú opisované v požadovanom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje možnosť zámeny s iným skutkom. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v žalobe absentuje tvrdenie, v akom konkrétnom období ( rozhodujúcom pre nárok uplatnený žalobcom) žalovaný začal čerpať poskytnuté peňažné prostriedky, v akej výške a za aké konkrétne obdobie vznikol žalovanému dlh. Zo žaloby a ani z dovolania žalobcu zo dňa 8.11.2016 vôbec nie je zrejmé ani to, ktoré splátky žalovaný uhradil a ktoré neuhradil; v prípade zaplatených splátok žalobca jednotlivo neuviedol ich výšku, dátum úhrady, obdobie na ktoré sa platba vzťahuje. Suma uvedená v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru ( istina vo výške 628,01 Eur čl. 13 spisu) je odlišná od sumy 629,06 Eur, ktorá je v žalobe uvedená ako suma poskytnutých finančných prostriedkov (čl. 1 spisu), a tiež nekorešponduje so sumou uvedenou na potvrdení žalobcu o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 23.6.2016 ( 576,13 Eur čl. 26 spisu). Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný do podania žaloby uhradil sumu 445,10 Eur, avšak z predložených poštových poukazov za obdobie od 12.8.2015 do 12.1.2016 vyplýva, že žalovaný uhradil do podania žaloby sumu 474,50 Eur. Zo žaloby nie je možné vôbec zistiť aký je skutočný dlh žalovaného, a či v tomto dlhu nie sú započítané nároky, ktoré by mohli byť súdom ex offo posúdené ako nároky z neprijateľných zmluvných podmienok. V prípade neuhradených splátok žalobca neuviedol ich výšku, ani obdobie, ku ktorému prislúcha každá neuhradená splátka. Žalobca taktiež v žalobe neuviedol, aká čiastka z dohodnutej splátky úveru sa vzťahovala na istinu úveru, aká na úrok, prípade na ďalšie položky. Uvedené rozlíšenie má význam v situácii ak veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť, resp. požaduje zaplatenie celého dlhu naraz ( z dôvodu nesplácania úveru dlžníkom), keďže po zosplatnení úveru prislúchajú veriteľovi úroky z omeškania, nie zmluvné úroky. Riadne vymedzenie a preukázanie nároku a splatnosti dlhu má význam aj z hľadiska stanovenia vzniku omeškania s peňažným plnením a má význam aj pre posúdenie možného premlčania nároku. Je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že svoju povinnosť by žalobca preniesol na súd. Listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, môžu slúžiť len na preukázanie jeho tvrdení, žiadnu inú funkciu nemôžu mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia účastníkov konania, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. Absencia uvedených náležitostí v žalobe nemá za následok odmietnutie podania, nakoľko nejde o také nedostatky, pre ktoré nemožno pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu.
60. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zo žalobcom predložených dokladov nie je možné posúdiť oprávnenosť jeho nároku, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd žalobu zamietol.
61. Na tomto mieste súd poznamenáva, že žalobu žalobcu by okrem vyššie uvedenej skutočnosti zamietol aj z iných dôvodov.
62. Ako vyplýva z ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasne poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
63. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jej podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktorú sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatne súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
64. Súd v danej súvislosti poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzne pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok ( Článok 6 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách).
65. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona ochrany spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
66. Ďalej súd zistil, že podľa úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl., preto ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj úverových zmluvných podmienok bol daný právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.
67. Súd mal z listinných dôkazov nesporne za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 30.4.2013 uzatvorená Zmluva, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému účelový úver. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je súčasťou celkovej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 30.4.2013, pričom samotná zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty bola uzavretá v rámci tzv. časti 2. základnej zmluvy. Z formulácie celkovej zmluvy bezpochybne vyplýva, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento je vopred určený dodávateľom bez toho, aby žalovaný v postavení objednávateľa mal možnosť ju ovplyvniť. Posudzovaná zmluva svojim rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý, neprehľadný text. S ohľadom k predstrenému spôsobu vyhotovenia zmluvy a jej štylizácii je preto dôvodný záver, že žalovaný v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvára i ďalší záväzkový vzťah s právnym predchodcom žalobcu, a to zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Existenciu
vážnej vôle k právnemu úkonu možno usúdiť z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený len vtedy, ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Vôľu uzavrieť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere vtelenú do ponuky zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo možné považovať svojim prejavom za určitú a zrozumiteľnú len v tom prípade, ak by výkladom bola objektívne pochopiteľná, teda len ak by žalovaný ako účastník zmluvy túto vôľu mohol bez akýchkoľvek rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať. O vadu vôle ide vtedy, ak vôľa nie je skutočne daná, vážna omylu prostá, určitá a slobodná. Ak subjektu chýba vôľa, ide o právny úkon absolútne neplatný. V tomto prípade právny úkon z hľadiska práva vôbec nevznikne, nakoľko mu chýba podstatný pojmový znak právneho úkonu. Pre dôsledky právneho úkonu je však významný aj pomer vôle a prejavu. Ak vychádzame z nespornej jednoty prejavu vôle, nesúlad vôle a prejavu má za následok neexistenciu prejavu vôle. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že pokiaľ prejavom žalovaného ako účastníka zmluvy bolo podpísanie zmluvy za účelom získania účelového úveru vo výške 507,- Eur, tento prejav neznamená automaticky, že mal aj vôľu uzavrieť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Pokiaľ právny predchodca žalobcu žalovanému „nanútil“ uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere poskytnutím a vydaním kreditnej karty, takýto jeho úkon nemôže požívať právnu ochranu. Z uvedeného pohľadu je potom nutné pozerať sa na časť úverovej zmluvy, konkrétne časť 2. vzťahujúcu sa na uzavretie ďalšieho záväzkovo právneho vzťahu revolvingového spotrebiteľského úveru a vydania kreditnej karty za neplatnú.
68. Naviac žalobca v konaní ani nepreukázal, že žalovaného oboznámil s Obchodnými podmienkami o poskytovaní platobných služieb, ktoré mali byť súčasťou zmluvy. Žalobca nepreukázal, že tieto obchodné podmienky k úverovej zmluve vo forme predtlače žalovaný naozaj obdržal pri podpisovaní úverovej zmluvy, tieto nie sú žalovaným podpísané, a teda nie je zrejmé, či a akým spôsobom mu vôbec boli odovzdané, a či sa s nimi oboznámil pri podpise zmluvy. Povinnosť žalobcu oboznámiť žalovaného s Obchodnými podmienkami nemožno nahradiť odkazom na internetovú stránku žalobcu.
69. Nemožno ďalej opomenúť, že celé znenie úverovej zmluvy je vytlačené miniatúrnym písmom. Avšak žalobca práve použitím maličkého písma, ktorého rozsah je značný, ako keby dopredu rátal s tým, že zákazník pri uzatváraní zmluvy, takýto kvantitatívne veľký rozsah zmluvy nebude čítať, podrobne študovať, prípadne ho ako laik ešte pred podpisom nechá preštudovať napríklad advokátovi. S poukazom na tendenciu ochrany spotrebiteľa pred zneužitím určitého mocenskejšieho postavenia žalobcu diktovaním akýchkoľvek podmienok, ktoré sú v rámci už hotovej predtlače v zmluve resp. v úverových podmienkach, je potom nutné uzavrieť, že takto koncipované časti zmluvy, či z pohľadu veľkosti písma, rozsahu, ale najmä náročnosti pochopenia právnej stránky veci, t.j. aké presné povinnosti pre klienta s uzavretím danej zmluvy vyvstanú, je nutné považovať za nejasné, neurčité, pre bežného človeka (laika, neprávnika) a nezrozumiteľné.
70. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
71. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením s právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
72. Podľa ust. § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
73. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
74. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovené ( § 101 - § 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
75. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
76. Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo, k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
77. Podľa ust. § 121 ods. 1 Civilného sporového poriadku lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov.
78. Podľa ust. § 121 ods. 2 Civilného sporového poriadku do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
79. Podľa ust. § 121 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
80. Podľa ust. § 121 ods. 4 Civilného sporového poriadku Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
81. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. ( ust. § 121 ods. 5 Civilného sporového poriadku).
82. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčanie dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
83. Na základe vykonaného a zhodnoteného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na základe zmluvy zo dňa 30.4.2013, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky prostredníctvom úverovej karty, je podaný po uplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej lehoty, vychádzajúc z toho, že súd skonštatoval neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy - v danom prípade tak platí plynutie premlčania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorej sa žalovaný domáhal na pojednávaní dňa 8.11.2019.
84. Pre všeobecnú premlčaciu lehotu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Začiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na subjektívnej okolnosti a v zásade nastáva splatnosťou dlhu. Súd sa pri zistení nedodržania zákonnej premlčacej lehoty už nemusí zaoberať dôvodnosťou žaloby.
85. Keďže nárok žalobcu súd vzhľadom na vyššie citovanú argumentáciu vyhodnotil ako plnenie z bezdôvodného obohatenia, t.j. z neplatného právneho úkonu, mal súd potom za to, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného voči žalobcovi došlo postupne vždy v deň čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom karty žalovaným, kedy do dátumu posledného výberu finančných prostriedkov dňa 13.12.2013 odčerpal sumu 576,13 Eur, pričom na tento úver uhradil podľa tvrdení žalobcu spolu sumu 445,10 Eur. Žalobca vždy v deň nasledujúci po odčerpaní mohol žiadať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia, s poukazom na absolútnu neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere. Porovnaním dátumov čerpania finančných prostriedkov s dátumom podania žaloby na súd dňa 19.4.2016, je nevyhnutné konštatovať, že nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu.
86. Vzhľadom na všetky vyššie spomenuté skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu v celom rozsahu zamietol.
87. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
88. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
89. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
90. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
91. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
92. Žalovaný bol v spore úspešný. Teda ako úspešnej strane sporu mu prináleží v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku náhrada trov konania. Žalovaný náhradu trov konania nepožadoval, preto súd rozhodol, tak že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).