Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_16P-1-2015.pdf
PDF · 285.31 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Kristínou Srnkovou vo veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoleté dieťa: G. Š., O.. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, do dňa plnoletosti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, a o maloleté dieťa: G. Š.Š., O.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matky: U.. F. Š., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., toho času bytom U. XXXX/XX, F., a otca: C.. F. Š., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, toho času bytom I. XXX/X, F., zastúpený PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, za účasti Okresnej prokuratúry Galanta, o návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného na maloleté deti, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou G., o návrhu matky na zákaz styku brata s maloletou G., o návrhu matky na zmenu úpravy styku sestry s maloletou G., o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o zmene úpravy styku otca s maloletou G., takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa na maloleté dieťa G. Š., O.. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- EUR mesačne na sumu 150,- EUR mesačne, počnúc od 02.01.2015, kde výživné je splatné vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
II. Zročné výživné za obdobie od 02.01.2015 do 31.10.2019 vo výške 2.898,30 EUR súd povoľuje otcovi maloletého dieťaťa zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 85,- EUR až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky maloletého dieťaťa, pod stratou výhody splátok.
III. Otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod., pričom matka maloletého dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom maloletého dieťaťa riadne pripraviť a v stanovenom čase maloleté dieťa odovzdať otcovi maloletého dieťaťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa a otec maloletého dieťaťa je povinný si maloleté dieťa prevziať a na rovnakom mieste maloleté dieťa matke maloletého dieťaťa odovzdať.
IV. Súd návrh matky maloletého dieťaťa na zákaz styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom a na zákaz styku brata maloletého dieťaťa I. Š., O.. XX.XX.XXXX s maloletým dieťaťom zamieta.
V. Súd návrh matky maloletého dieťaťa na zmenu úpravy styku sestry maloletého dieťaťa G. Š., O.. XX.XX.XXXX s maloletým dieťaťom zamieta.
VI. Súd návrh otca maloletého dieťaťa na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zamieta.
VII. Súd konanie v časti zmeny úpravy práv a povinností rodičov k medzičasom plnoletej G. Š., O.. XX.XX.XXXX, zastavuje.
VIII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 23C/45/2010-124 zo dňa 23.08.2011 v časti o výživnom pre maloleté dieťa a v časti úpravy styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom.
IX. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia poukázala sumu vo výške 43,06 EUR zo zaplateného preddavku, evidovaného pod položkou registra D14/54/2018, a sumu vo výške 184,96 EUR zo zaplateného preddavku, evidovaného pod položkou registra D14/55/2018, otcovi maloletého dieťaťa: C.. F. Š., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, toho času bytom I. XXX/X, F..
X. Matka maloletého dieťaťa je povinná nahradiť trovy konania štátu vo výške 265,04 EUR, ktoré je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Galanta, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
XI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.01.2015, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na vtedy maloletú G. a maloletú G., u oboch zo sumy 100,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila nárastom odôvodnených potrieb maloletých detí i výdavkov na zdravotné potreby maloletých detí od posledného rozhodnutia, pričom poukázala na to, že vtedy maloletá G. študovala od školského roka 2013/2014 na Gymnáziu a navštevovala 2. ročník. Musela zakupovať učebnice, pracovné zošity, učebné pomôcky a mala výdavky s ďalším školskými aktivitami. Keďže vtedy maloletá G. hrala reprezentačne basketbal mala zvýšené výdavky s touto mimoškolskou činnosťou, ktoré zahŕňali poplatky, oblečenie, stravovanie, turnaje, výlety, a pod. Uviedla, že s maloletou G. bola do šiestich rokov doma s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Maloletá bývala často chorá a mala oslabenú imunitu. V školskou roku 2014/2015 začala maloletá G. navštevovať základnú školu, s čím boli spojené zvýšené výdavky na výstroj prváka do školy a rôzne učebné pomôcky. Maloletá G. mala nosiť okuliare a užívať lieky na podporu imunity. Maloletá G. chodí na zumbu, jumping, rada sa bicykluje, pláva, tancuje, korčuľuje sa a rada kreslí. Obľubuje zdravú stravu. Čo sa týkalo oblečenia, ako každá slečna chce mať všetko ako ostatné deti. Čo sa týkalo hygienických potrieb používala detskú kozmetiku pre citlivú pokožku a detské krémy. Ďalej uviedla, že otca maloletých detí udala na polícii, ale nezatvorili ho. Dala ho aj na generálnu prokuratúru za to, že neplatil výživné. Dala ho aj na exekúciu. Podotkla, že sa stále rieši otázka bývania. Žiadala o nájomný byt, ale na Mestskom úrade v F. ho nedostala. Bola síce splovlastníčkou bytu, ale ten bol hrozne zadĺžený masou rôznych ťárch. Prebehlo niekoľko exekúcií, na katastri sú rôzne ťarchy, je v realitných kanceláriách i dražbách. Bývalý manžel jej robil problémy a nesúhlasil s predajom bytu, keď to bolo najaktuálnejšie. Bývalý manžel si zohnal nepravdivú zdravotnú dokumentáciu, kde dané lekárky udala, poslala na Ministerstvo zdravotníctva, Slovenskú lekársku komoru a podala trestné oznámenia na polícii. Mala doklad, že jej sťažnosti boli opodstatnené. Na súdnu znalkyňu P.. R. Y. podala trestné oznámenie a žiadala nový súdnoznalecký posudok.
2. K návrhu matky maloletého dieťaťa sa písomným podaním zo dňa 29.05.2015 vyjadril otec maloletého dieťaťa a zároveň podal protinávrh ohľadom zmeny úpravy práv a povinností k vtedy maloletej G. a maloletej G., v ktorom žiadal, aby súd zveril vtedy maloletú G. a maloletú G. do jeho osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s tým, aby obaja rodičia boli oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. V prípade zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti žiadal, aby bola matka maloletých detí zaviazaná prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 32,- Eur na dieťa. Zároveň žiadal o úpravu styku matky maloletých detí a maloletými deťmi. Uviedol, že podaný návrh matkou maloletého dieťaťa obsahoval množstvo neprávd a absolútne nezodpovedal skutočnosti. Syn I. žil s ním v spoločnej domácnosti a bol už zárobkovo činný. S matkou sa stretával a snažil sa jej domácnosť navštíviť. Upozornil ho na neštandardnú situáciu v domácnosti matky, ktorá často reaguje agresívne, hádže taniere, nadáva, bez príčiny útočí na neho aj dievčatá, žije vo vykonštruovaných predstavách, neustále má pocit prenasledovania a nekontrolovateľné výkyvy nálad. Dokonca otcovi naznačil, že má vážne obavy, či je matka duševne zdravá. Vyjadril sa, že sa mu matkine správanie nezdá vhodné voči dievčatám, najmä maloletej G., ktorú manipuluje, obmedzuje ju, nestále ju kontroluje, musí byť v jej blízkosti a všetko jej zakazuje. Ďalej uviedol, že vtedy maloletá G. začala po rozvode rodičov s ním tráviť
stále viacej času a tiež mu tvrdila, že podmienky v domácnosti matky sú viac ako neznesiteľné. Vtedy maloletá G. sa jasne vyjadrila tak, že chce žiť so svojím otcom a jediným dôvodom, pre ktorý sa vracia k matke, bol strach o maloletú G. a pocit, že ju musí chrániť a byť jej nablízku. Dodal, že domácnosť, v ktorej žije matka s dcérami je dlhodobo bez elektriny, absentuje tam primerané vybavenie a je v dezolátnom stave. Prostredie je absolútne nevhodné pre výchovu detí a ich harmonický rozvoj. Matka v domácnosti nevarí. Dlhodobo nikde nepracuje a za užívanie bytu neplatí. Byt na X. H., ktorý po rozvode užívala matka s dcérami bol dňa XX.XX.XXXX vydražený. Zdôraznil, že matka mu upiera akýkoľvek styk s maloletou G. a u maloletej dlhodobo o ňom vytvára negatívnu predstavu. Matka je agresívna, vulgárne nadáva, kričí a zakazuje aj starším deťom, aby umožnili stretnutie otca s maloletou G.. Matka sa snaží maloletú G. presvedčiť, že jej otec je zlý, že otca vôbec nemá, resp. že zomrel (po meste matka rozvešala parte). Týmto konaním matky sa teda dostal do veľmi zložitej situácie, kedy je jeho dieťa (maloletá G.) absolútne manipulované proti nemu a akákoľvek snaha o zmenu vedie len k ďalšiemu zhoršeniu situácie. Uviedol, že pod tlakom získaných informácií v priebehu mesiaca apríl 2015 navštívil základnú školu, ktorú maloletá G. navštevovala a informoval sa o maloletej u triednej učiteľky, ktorá uviedla, že maloletá je výborná žiačka, ale po stránke sociálnej či psychickej je veľmi smutná, utiahnutá a bojazlivá. Vyjadrila obavu, že matka maloletej zakazuje akýkoľvek kontakt s prostredím, kamarátmi a snaží sa ju uzurpovať len pre seba. Informovala ho tiež o tom, že matka často krát narúša vzdelávací proces, vodí maloletú G. do školy neskoro, často reaguje prehnane agresívne, háda sa a celkovo pôsobí duševne nevyrovnane. Dodal, že má dôvodnú obavu, že u matky zrejme došlo k rozvinutiu psychickej choroby, ktorá keďže nie je liečená, prispieva k tomu, že matka nie je viac schopná zvládať osobnú starostlivosť o deti a vytvoriť im vhodné výchovné prostredie. Na túto zrejme duševnú poruchu upozornil už samotný znalecký posudok vypracovaný pri rozvode manželstva. Žiadal, aby súd vykonal potrebné dokazovanie, najmä v súvislosti so zistením spôsobilosti matky zabezpečovať výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, v súvislosti so zistením vôle samotných maloletých detí ohľadom toho, komu chcú byť zverené do osobnej starostlivosti a aby následne pristúpil k zmene rozhodnutia ohľadne maloletých detí, tak aby boli zaistené najpriaznivejšie podmienky pre ich vývoj. Podotkol, že je schopný a pripravený prevziať zodpovednosť za všeobecnú opateru a osobnú starostlivosť o svoje deti, má vytvorené vhodné bytové i majetkové podmienky na to, aby zabezpečil bezpečie, primeranú životnú úroveň pre všetky deti a ich všeobecný zdravý vývoj. Zároveň žiadal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, v ktorom by súd upravil jeho stretávanie sa s maloletými deťmi.
3. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení, podanom jej právnou zástupkyňou, zo dňa 13.07.2015 uviedla, že otcov návrh na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom považuje za nedôvodný a účelový. Domnievala sa, že zo strany otca ide pomstu za podaný návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti. Otec sa reálne nezaujímal o maloletú G. a nejavil o ňu absolútne žiadny záujem, a to už od jej narodenia. Odmietala, že by trpela nejakou duševnou nevyrovnanosťou, resp. psychickou chorobou. Uviedla, že svoju spôsobilosť na starostlivosť o maloleté deti ako aj absenciu akejkoľvek psychickej choroby preukáže odborné vyjadrenie psychológa, ktoré následne priloží, nakoľko v súčasnosti zabezpečuje spísanie takéhoto vyjadrenia. Vo vzťahu k tvrdeniam I. a G. uviedla, že ide o vykonštruované klamstvá. S maloletými deťmi bývala u svojej matky v priestrannom 4-izbovom dome na adrese U. XXXX/XX, F., kde mali maloleté deti zabezpečené tie najvhodnejšie podmienky pre ich výchovu a harmonický rozvoj. K dražbe bytu na X. H. vôbec podľa názoru matky nemuselo dôjsť, ak by bol otec súhlasil s predajom bytu cez realitnú kanceláriu v roku 2011, kedy by sa po predaji vyplatili aj všetky spoločné dlhy rodičov maloletých detí. Dodala, že má vyštudovanú pedagogickú fakultu Trnavskej univerzity v Trnave, študijný odbor - učiteľstvo pre 1. ročník základných škôl, a má 13 ročnú pedagogickú prax. V súčasnosti však nemá prácu vo forme trvalého pracovného pomeru, a preto sa snaží zabezpečiť si príjem príležitostnými prácami a popritom si neustále hľadá prácu, ktorá by jej zabezpečila vyšší príjem. Zdôraznila, že otec maloletých detí sa už počas jej tehotenstva v rokoch 2006-2007 ku nej správal neprimerane hrubo a vulgárne, osočoval ju a nedôvodne obviňoval, že dieťa, ktoré čaká nie je jeho a že ho čaká s niekým iným. V tomto období bol otec často opitý, v dôsledku čoho dochádzalo z jeho strany aj k fyzickým atakom na jej osobu. Svedkami častých bitiek boli v tom čase aj staršie deti (I. R. G.), dokonca pri jednej vyostrenej situácii (keď otec bil matku) musel zasiahnuť aj starší syn I., ktorý v záujme ochrany matky zbil otca. Dôvodne sa domnievala, že otec maloletých detí je neliečený alkoholik. Ani po predčasnom narodení maloletej G. sa správanie otca maloletých detí nezmenilo, stále bol agresívny a vulgárny, fyzické ataky neustali a niekedy fyzicky útočil aj na maloletú G., v čase keď bola ešte bábätko. Zverenie maloletej G. do osobnej starostlivosti otca, prípadne striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, by bolo v úplnom rozpore so záujmom maloletej a hrozila by reálna ujma na jej psychickom vývine, keďže svojho otca vôbec nepozná a je pre ňu v postate cudzí človek. Žiadala, aby súd zveril vtedy maloletú G. a maloletú G.
do jej osobnej starostlivosti, aby zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletých detí na vtedy maloletú G. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne a na maloletú G. zo sumy 100,- Eur mesačne a na sumu 200,- Eur mesačne, aby zároveň zakázal otcovi stýkať sa s maloletou G., a aby upravil styk otca s vtedy maloletou G. každú párnu sobotu v čase od 8.00 hod. do 20.00 hod..
4. Otec maloletých detí v písomnom podaní zo dňa 23.06.2016 uviedol, že zameral svoju snahu na postupné obnovovanie pretrhnutých väzieb s maloletou G.. S pomocou starších súrodencom sa mu podarilo nadviazať kontakt s maloletou. Deklaroval svoju vôľu stretávať sa s maloletou a podieľať sa na jej výchove a starostlivosti o ňu. Matka mu aj naďalej bráni v stretávaní sa s maloletou G. a nepodáva mu žiadne informácie o maloletej. Stretávanie sa s maloletou nie je možné dosiahnuť ani prostredníctvom asistencie kolízneho opatrovníka. Uviedol, že sa cíti absolútne bezmocný voči praktikám jeho bývalej manželky - matky maloletej, ktorá bez akýchkoľvek zábran a vedome, protiprávne a nesmierne hrubým spôsobom deformuje prirodzené rodičovské vzťahy. Zabraňovaním jeho styku s maloletou G., matka v určitej naivnej predstave o tom, že ubližuje jemu ako otcovi, nepochybne škodí predovšetkým maloletej G.. Dodal, že konanie vo veci samej bude nepochybne predstavovať dlhotrvajúci proces, preto je potrebné zabezpečiť ochranu práv dieťaťa na primeraný rovnocenný vzťah k obom rodičom a zabrániť tak vzniku, resp. prehlbovaniu len ťažko napraviteľnej ujmy, ktorá je konaním matky dieťaťu a otcovi spôsobovaná. Žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, v ktorom súd upraví jeho stretávanie sa s maloletou G. každý párny piatok v čase od 15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod., počas letných prázdnin 29. a 30. týždeň kalendárneho roka počnúc pondelkom 29. týždňa o 9.00 hod. a končiac nedeľou 30. týždňa o 19.00 hod. a 33. a 34. týždeň kalendárneho roka počnúc pondelkom 33. týždňa o 9.00 hod. a končiac nedeľou 34. týždňa o 19.00 hod., počas jarných prázdnin v termíne určenom Ministerstvom školstva každý párny kalendárny rok od pondelka určeného kalendárneho týždňa od 9.00 hod. do nedele konkrétneho kalendárneho týždňa do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok dňa 25.12. od 12.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny rok dňa 24.12. od 12.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod., počas Silvestra každý párny kalendárny rok dňa 31.12. od 10.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roku do 19.00 hod.
5. Tunajší súd uznesením č. k. 16P/1/2015-275 zo dňa 27.07.2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletou G. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod., pričom matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a pripravenú v stanovenom čase odovzdať otcovi v mieste bydliska maloletej a otec je povinný na rovnakom mieste maloletú matke vrátiť, a to až do právoplatného skončenia konania o zmene úpravy styku otca s maloletou vo veci samej. Toto uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 09.08.2016. Na odvolanie matky maloletej bolo toto uznesenie potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/31/2017-426 zo dňa 29.03.2017.
6. Tunajší súd uznesením č. k. 16P/1/2015-253 zo dňa 21.03.2016 začal z úradnej povinnosti konanie o zmene úpravy styku otca s maloletou G..
7. Vo vyjadrení zo dňa 28.05.2017 matka maloletého dieťaťa uviedla, že maloletá G. svojho otca nepozná, nestretla sa s ním a ani nestretáva ako klamlivo uvádzal otec, jeho právna zástupkyňa, kolízna opatrovníčka a súrodenci I. R. G.. Zdôraznila, že otec sa nebude podieľať na výchove maloletej G., ani starostlivosti o ňu, nakoľko je neschopný a nepripravený túto úlohu plniť. Podľa jej názoru, že je absurdné dať maloletú otcovi, ktorého nepozná, s ktorým nemala a ani nemá vytvorený vzťah, ktorý ju fyzicky napádal i s päsťou, keď bola bábo v prenatálnom období. Uviedla, že maloletá G. nechce byť ponižovaná otcom. Nechce tiež, aby s ňou I. autom krúžil po meste v aute ako zmyslov zbavený a nechcel ich pustiť von z auta, nadával a kričal. Žiadala, aby mala maloletá G. úplný zákaz stretávať sa s otcom a bratom I..
8. Návrhom zo dňa 11.07.2017 sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd vydal neodkladné opatrenie o zákaze stretávania sa maloletej G. s otcom. Zároveň žiadala, aby súd rozsudkom zamietol styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod., pričom matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a pripravenú v stanovenom čase odovzdať otcovi v mieste bydliska maloletej a otec je povinný na rovnakom mieste maloletú matke vrátiť. Návrhom zo dňa 12.07.2017 sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd udelil výnimočný zákaz stretávania sa maloletej G. s otcom. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 16P/1/2015-647 zo dňa 11.08.2017 bol
zamietnutý návrh matky maloletej na zákaz styku otca maloletej s maloletou. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2017.
9. Z vyjadrenia matky maloletej zo dňa 20.07.2017 vyplýva, že nepristúpi na nič iné, iba aby maloletá G. bola v úplnej starostlivosti svojej matky s tým, že biologický otec má výnimočný zákaz stretávania sa s maloletou G., starší brat I. má zákaz stretávania sa s maloletou G. a dcéra G. iba za prítomnosti matky a ak si to bude maloletá G. želať.
10. Uznesením č. k. 16P/1/2015-669 zo dňa 26.09.2017 tunajší súd zastavil konanie v časti zvýšenia výživného na medzičasom plnoletú G. z dôvodu späťvzatia návrhu plnoletým dieťaťom.
11. Súd v súlade s ust. § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vec prejednal v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa. Matka maloletého dieťaťa bola riadne predvolaná na termín pojednávania, pričom sa na pojednávanie nedostavila bez riadneho ospravedlnenia. V písomnom podaní zo dňa 08.11.2019 matka maloletého dieťaťa žiadala o vytýčenie iného termínu pojednávania z dôvodu, že nezohnala advokáta do vytýčeného pojednávania, hoci ich oslovila okolo 25 s tým, že niektorí si nechali dlhší čas na rozmyslenie, dokonca nechceli niektorí ísť na pojednávanie k danej sudkyni alebo konkrétne na Okresný súdu Galanta. K argumentu matky maloletého dieťaťa, že si hľadá právneho zástupcu súd poznamenáva, že odo dňa začatia konania, t. j. odo dňa 02.01.2015, mala matka maloletého dieťaťa dostatok času na nájdenie si vhodného právneho zástupcu. Argumenty matky maloletého dieťaťa súd vyhodnotil ako účelové v snahe opätovne dosiahnuť odročenie pojednávania a tým predĺžiť konanie, ktoré trvá už neúmerne dlhý čas, a to aj najmä v dôsledku správania matky sa maloletého dieťaťa. V tomto konaní nejde o povinné právne zastúpenie a matku maloletého dieťaťa ani nemožno považovať za slabšiu stranu v konaní. Úlohou súdu bolo rozhodnúť v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa, a to bez ohľadu na skutočnosť, či rodičia mali v konaní právneho zástupcu alebo nie. Súd poznamenáva, že matka maloletej bola v konaní zastúpená právnou zástupkyňou - advokátkou, ktorá však matke maloletej plnú moc vypovedala z dôvodu narušenia nevyhnutnej dôvery medzi matkou maloletej a advokátkou, ktorej príčinou bolo neposkytovanie súčinnosti zo strany matky maloletej, najmä skutočnosť, že matka maloletej nekomunikovala a nespolupracovala s kanceláriou advokátky a ani nereagovala na telefonáty a e-maily kancelárie advokátky.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, právnej zástupkyne otca maloletého dieťaťa, otca maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa a zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 26P/180/2009, 23C/45/2010, 16P/226/2011, 12P/116/2013, 35P/47/2016 a 21P/47/2017, listinnými dôkazmi a to potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
13. Medzičasom plnoleté dieťa G. Š., O.. XX.XX.XXXX a maloleté dieťa G. Š., O.. XX.XX.XXXX pochádzajú z rozvedeného manželstva rodičov. Rozsudkom č. k. 23C/45/2010-124 zo dňa 23.08.2011 tunajší súd manželstvo rodičov vtedy maloletých detí rozviedol a upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému I., O.. XX.XX.XXXX, maloletej G., a maloletej G. tak, že schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa maloletý I. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti jeho otca, ktorý bol oprávnený a povinný maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a matka maloletého dieťaťa bola povinná prispievať na výživu maloletého I. sumou 26,- Eur mesačne. Maloletá G. a maloletá G. sa na čas po rozvode manželstva zverili do osobnej starostlivosti ich matky, ktorá bola oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec maloletých detí bol povinný prispievať na výživu maloletej G. sumou 130,- Eur mesačne a na výživu maloletej G. sumou 100,- Eur mesačne. Na základe dohody rodičov bol otec maloletých detí oprávnený stretávať sa s maloletou G. bez obmedzenia a s maloletou G. bez obmedzenia, avšak za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Matka maloletých detí bola oprávnená stretávať sa s maloletým I. bez obmedzenia. V čase tohto rozhodnutia rodičia vtedy maloletého I. a maloletej G. a doposiaľ maloletej G. nežili v spoločnej domácnosti, okrem týchto detí inú vyživovaciu povinnosť nemali. Matka maloletých detí bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky v celkovej výške 230,- Eur mesačne. S vtedy maloletou G. a maloletou G. bývala v 4-izbovom byte. Svoje výdavky vyčíslila v sumách: 123,- Eur za nájomné, 24,- Eur za elektrinu, 150-200,- Eur za oblečenie, 300,- Eur za stravu a hygienické potreby a 220,- Eur za úvery. S manželom vlastnila byt. Otec maloletých detí bol zamestnaný u zamestnávateľa Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom v Banskej Bystrici s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.029,66 Eur. S vtedy maloletým I. býval v prenajatom 2-izbovom byte na Y. H. X. F.. Za nájom platil sumu vo výške 300,- Eur. S manželkou vlastnil byt. Maloletá G. mala 4 roky a 3 mesiace a bola v celodennej osobnej starostlivosti svojej matky. Bola zdravá. Jej výdavky boli veku primerané.
14. Tunajší súd rozsudkom č. k. 26P/180/2009-256 zo dňa 15.12.2011, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/20/2012-279 zo dňa 10.05.2012, upravil výkon rodičovských práv a povinností k vtedy maloletému I., vtedy maloletej G. a maloletej G. tak, že vtedy maloletého I. zveril na čas od 01.01.2009 do 08.09.2011 do osobnej starostlivosti jeho otca, ktorý bol oprávnený a povinný zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok a matka maloletého dieťaťa bola povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 26,- Eur mesačne. Splatné výživné za obdobie od 01.01.2009 do 08.09.2011 vo výške 832,- Eur bola matka maloletého dieťaťa povinná zaplatiť k rukám otca maloletého dieťaťa. Vtedy maloletá G. a maloletá G. boli na čas od 01.01.2009 do 08.09.2011 zverené do osobnej starostlivosti ich matke, ktorá bola oprávnená a povinná zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok a otec maloletých detí bol povinný prispievať na výživu vtedy maloletej G. sumou 130,- Eur mesačne a na výživu maloletej G. sumou 100,- Eur mesačne. Splatné výživné za obdobie od 01.01.2009 do 08.09.2011 vo výške 1.380,- Eur bol otec maloletých detí povinný zaplatiť k rukám matky maloletých detí.
15. Uznesením č. k. 16P/226/2011-27 zo dňa 10.11.2011 tunajší súd zastavil konanie o návrhu matky maloletých detí na zvýšenie výživného na vtedy maloletú G. a doposiaľ maloletú G. pre prekážku litispendencie.
16.Tunajší súd uznesením č. k. 12P/116/2013-57 zo dňa 30.07.2013 zastavil konanie o návrhu matky maloletých detí na zvýšenie výživného na vtedy maloletú G. a doposiaľ maloletú G. z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou.
17. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 35P/47/2016-217 zo dňa 13.11.2017, ktorý bol na odvolanie matky maloletého dieťaťa potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/46/2018-308 zo dňa 14.11.2018, bol upravený styk súrodencov G. R. I. s maloletou G. v rozsahu každého párneho týždňa v nedeľu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod., a to spoločne alebo samostatne.
18. Tunajší súd uznesením č. k. 21P/47/2017-19 zo dňa 13.06.2017 zastavil konanie o návrhu matky maloletého dieťaťa na zákaz styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom G. Š. pre prekážku litispendencie.
19. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 01.06.2015 uviedla, že na podanom návrhu na zvýšenie výživného na maloleté deti trvá. Poukázala na výdavky, ktoré založila do spisu, čo preukazuje zvýšenie ich potrieb. Výživné bolo naposledy upravované pri rozvode manželstva. Maloletá G. nastúpila v septembri 2013 na Gymnázium a v súčasnosti navštevuje 2. ročník. Poukázala na to, že maloletá G. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má oslabenú imunitu, máva závažné zápaly pľúc a priedušiek, máva 40 stupňové teploty. K protinávrhu otca uviedla, že ide o osočovanie zo strany otca.
20. Právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 01.06.2015 uviedla, že trvá na podanom návrhu na zmenu zverenia maloletých detí do starostlivosti otca a následnou úpravou styku s matkou, prípadne zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Dozvedela sa, že byt, v ktorom matka býva bol predmetom dobrovoľnej dražby a vydražiteľom bola obchodná spoločnosť Z. N. F..E..D.., so sídlom v Š.. Podľa jej informácií bol tento byt zdevastovaný, nebola v ňom zapojená elektrina ani zavedený plyn. Predložila rozpis exekučných zrážok a čísla exekúcií, ktoré boli vedené voči bývalým manželom v BSM, pričom všetky exekúcie boli strhávané zo mzdy otca, nakoľko matka bola na predĺženej materskej dovolenke. Žiadala, aby súd vyzval matku na oznámenie jej zamestnávateľa a jej bydliska. Disponovala takými informáciami, že matka mala byt vypratať a mala sa nasťahovať do rodinného domu k svojej matke. Navrhla, aby súd vykonal nové znalecké dokazovanie na posúdenie duševného stavu matky a jej spôsobilosti vychovávať maloleté deti, nakoľko v konaní 26P/180/2009 bolo vykonané znalecké dokazovanie a matka podala trestné oznámenie na znalkyňu.
21. Kolízna opatrovníčka maloletých detí na pojednávaní dňa 01.06.2015 uviedla, že vzhľadom na reakciu matky počas pojednávania podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby boli maloleté
deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti otca. Navrhla, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie ohľadne starostlivosti, hlavne o maloletú G., komu by mali byť deti zverené a so zameraním na duševný stav matky.
22. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 01.06.2015 vyplýva, že matka maloletých detí sa správala neadekvátne, nerešpektovala dôstojnosť súdneho pojednávania, bola privolaná justičná stráž, nakoľko sa matka začala správať agresívne, kričala na právnu zástupkyňu otca, kričala na celú miestnosť a bez súhlasu predsedu senátu opustila pojednávaciu miestnosť, pričom pri svojom odchode až neprimerane agresívnym a hlasným spôsobom zavrela dvere tak, že skoro prišlo k poškodeniu majetku súdu.
23. Právna zástupkyňa otca maloletej na pojednávaní dňa 28.07.2017 uviedla, že trvá na znaleckom dokazovaní, tak ako je to uvedené v uznesení Krajského súdu v Trnave zo dňa 07.10.2015, čo odôvodnila tým, že otec maloletej sa na prelome rokov 2015-2016, aj napriek prekážkam zo strany matky maloletej, snažil s maloletou G. kontaktovať aj za spoluúčasti plnoletých detí. Vtedy došlo k obnoveniu vzťahu medzi maloletou a jej otcom. K prerušeniu tohto vzťahu došlo vtedy, keď sa o stretávaní dozvedela matka maloletej. Apelovala na súd, aby využil všetky možnosti, ktoré zákon umožňuje. Poukázala najmä na ohrozenie duševného zdravia maloletej. V predmetnej veci už bolo trikrát vydané neodkladné opatrenie. Styk otca s maloletou bol určený bez prespatia. Tiež bol upravený styk maloletej s dospelými súrodencami, ale nič sa nerealizuje. Mala za to, že je nepochybné, že matka chce maloletú odstrihnúť od základných spoločenských a sociálnych väzieb ostatnej rodiny (otca a plnoletých detí). Navrhla, aby súd otca maloletej vyslúchol až vtedy, keď budú k dispozícii znalecké posudky. Dodala, že pokiaľ bude matka maloletej zdravotne v poriadku nevylučuje striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloletú, v opačnom prípade trvala na osobnej starostlivosti otca o maloletú.
24. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Galanta na pojednávaní dňa 28.07.2017 žiadala, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, a to tak znalcom z odboru psychológie, ako aj znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria predovšetkým za účelom posúdenia psychického zdravotného stavu oboch rodičov maloletej G. a jej súrodencov, ich vzájomných vzťahov a emocionálnych väzieb, ako aj eliminovanie možných rizík vo výchovných prostrediach rodičov, tak ako to nariadil Krajský súd v Trnave rozhodnutím ešte zo dňa 07.10.2015. Vzhľadom na značný časový odstup od začatia konania žiadala, aby znalecké dokazovanie bolo realizované bez zbytočného odkladu.
25. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 28.07.2017 navrhla, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré by poukázalo na rodičovské kompetencie a vhodnosť výchovného prostredia toho ktorého rodiča. Už v prvom znaleckom posudku z roku 2011 boli indície, ktoré poukazovali na matkin zdravotný stav. Uviedla, že matka maloletej nebola ochotná spolupracovať s úradom a neustále marí styk otca s maloletou a styk plnoletých súrodencov s maloletou.
26. Právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 11.11.2019 uviedla, že predmetné konanie začalo na návrh matky maloletého dieťaťa už v roku 2015, ktorá sa svojím návrhom domáhala zvýšenia výživného na vtedy maloletú G. a medzičasom plnoletú G.. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo v januári 2016. Z ich strany bol podaný protinávrh na zmenu výchovného prostredia s tým, že by osobnú starostlivosť o vtedy maloletú G. a maloletú G. zabezpečoval ich otec. Cieľom bolo naplniť vôľu staršej dcéry G. na pokojné a vyvážené rodinné prostredie. Cieľom tiež bolo zabezpečiť, čo najlepšie výchovné prostredie a zázemie pre maloletú G., a to najmä s poukazom na zdravotný stav matky maloletého dieťaťa (vychádzala zo znaleckého dokazovania, ktoré bolo uskutočnené v rozvodovom konaní manželov). Matka maloletého dieťaťa ostala po rozvode manželstva bývať v byte, ktorý bol vo vlastníctve rozvedených manželov a nemala záujem vyporiadať BSM s tým, aby si každý z manželov mohol zabezpečiť vlastné bývanie. Na čas po rozvode manželstva bol vtedy maloletý I. zverený do osobnej starostlivosti otca. Obe dievčatá boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Pojednávanie v predmetnej veci, na ktorom bola prítomná aj matka maloletého dieťaťa, sprevádzali dramatické okolnosti, konkrétne matka maloletého dieťaťa škaredo vynadala jej, aj sudcovi a plesnutím dverí opustila pojednávaciu miestnosť. L.. M. vydal neodkladné opatrenie, ktoré, pokiaľ sa správne domnievam, bolo krajským súdom potvrdené. Neodkladným opatrením vydaným Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 16P/1/2015 zo dňa 27.07.2016 bol upravený styk otca s maloletou G., ktoré bolo Krajským súdom v Trnave dňa 29.03.2017 potvrdené. Ďalším neodkladným opatrením bol upravený styk súrodencov s maloletou G.. Zdôraznila, že zo strany otca maloletého dieťaťa a taktiež zo strany súrodencov maloletého dieťaťa, nemožno hovoriť o ich nezáujme o maloletú G.. Mala za to, že matka maloleté dieťa atakuje a
tiež robí všetko pre to, aby sa maloletá G. nedostala do sféry vplyvu iných osôb, ako jej samej. Matka postupuje absolútne iracionálne a bezdôvodne popiera práva druhého rodiča (otca maloletého dieťaťa). Vylúčila, že by sa toho času plnoletý I. niekedy správal k maloletej G. nevhodne, alebo že by ublížil svojej matke. Táto situácia je pre ňu nepochopiteľná. Mala na mysli správanie matky maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa nemal pod tlakom uvedených okolností inú možnosť, ako prijať manipuláciu zo strany matky maloletého dieťaťa a ťažký psychický teror, ktorý matka uplatňuje vo vzťahu k maloletej G.. Matka maloletého dieťaťa absolútne popiera existenciu vlastného biologického otca maloletého dieťaťa. Poznamenala, že v období rokov 2015-2016 sa snažil otec maloletého dieťaťa cez staršiu dcéru G. kontaktovať maloletú G.. V čase keď bola matka maloletého dieťaťa v práci, chodievala maloletá G. do domácnosti svojho otca na pár hodín. Maloletá G. sa so svojím otcom normálne hrala, trávili spolu čas, komunikovali spolu a dokázali sa tešiť zo vzájomnej prítomnosti. K stretnutiam maloletej G. so svojím otcom dochádzalo bez vedomia matky maloletého dieťaťa. Keď sa to matka maloletého dieťaťa dozvedela, verbálne atakovala medzičasom plnoletú G.. Medzičasom plnoletá G. opustila domácnosť matky, ešte pred dovŕšením plnoletosti a odsťahovala sa do domácnosti svojho otca, kde býva doposiaľ aj so svojím plnoletým bratom I.. Zdôraznila, že je presadzovaná absolútna svojvôľa matky maloletého dieťaťa, ktorá ignoruje absolútne všetko. Nedostavila sa ani k znalkyni, ani k znalcovi, a teda nebolo možné súdnoznaleckým dokazovaním zhodnotiť vhodnosť výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Tiež nebolo možné zhodnotiť, ktorý z rodičov má vytvorené lepšie predpoklady pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, vrátane duševných (psychických) predpokladov oboch rodičov. Podotkla, že uvedené konanie prebieha už veľmi dlho. Prichádza do úvahy aj možnosť prerušenia tohto konania s tým, že by bol podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti matky maloletého dieťaťa na právne úkony. Mala za to, že matka má zdravotné problémy, pričom tomu nasvedčuje aj jej správanie. Neodkladné opatrenie ohľadne úpravy styku otca maloletého dieťaťa s maloletou G. sa nedá dodržiavať, pričom otec sa snažil styk s maloletým dieťaťom realizovať aj za asistencie polície, avšak bezúspešne. Navrhla, aby súd rozhodol o zverení maloletej G. do osobnej starostlivosti otca. V prípade, ak by súd k takémuto rozhodnutiu nedospel, navrhla, aby maloletá G. bola zverená do striedavej starostlivosti rodičov, v opakovaných týždenných intervaloch, prípadne v dvojtýždenných intervaloch. V prípade, ak súd rozhodne aj tento návrh zamietnuť, navrhla upraviť styk otca s maloletou G. tak, že otec bude oprávnený sa stretávať s maloletou každý párny týždeň od piatka od 15:00 hod. do pondelka do 8:00 hod., počas letných prázdnin 29. a 30. týždeň kalendárneho roka počnúc pondelkom 29. týždňa o 9:00 hod. a končiac nedeľou 30. týždňa o 19:00 hod., a 33. a 34. týždeň kalendárneho roka počnúc pondelkom 33. týždňa o 9:00 hod. a končiac 34. týždňa o 19:00 hod.. Počas jarných prázdnin v termíne určenom Ministerstvom školstva každý párny kalendárny rok od pondelka určeného kalendárneho týždňa od 9:00 hod. do nedele konkrétneho kalendárneho týždňa do 17:00 hod.. Počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok dňa 24.12. od 12:00 hod. do 25.12. do 19:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od dňa 25.12. od 12:00 hod., do 26.12. do 19:00 hod.. Počas Silvestra každý nepárny kalendárny rok dňa 31.12. od 10:00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19:00 hod. s tým, že otec si maloletú v dňoch realizácie školskej dochádzky vyzdvihne v škole a po skončení styku v dňoch realizácie školskej dochádzky odovzdá v škole. V ostatných dňoch otec vyzdvihne maloletú v mieste trvalého bydliska matky a po realizácii styku maloletú odovzdá matke v mieste jej trvalého bydliska. Ďalej navrhla, aby sa obaja rodičia starali o majetkové práva a majetok maloletej a tiež navrhla výživné na maloletú zvýšiť na sumu 150,- Eur. Alternatívne navrhla upraviť styk otca s maloletým dieťaťom podľa vydaného neodkladného opatrenia. Zároveň alternatívne navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa na maloleté dieťa v rozmedzí sumy 130,- až 150,- Eur. Dodala, že otec maloletého dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k medzičasom plnoletej dcére G., ktorá navštevuje 3. ročník vysokej školy, a na ktorej výživu jej otec prispieva sumou 200,- až 250,- Eur mesačne, pričom jej zabezpečuje bývanie, stravu, oblečenie a tiež úhradu jednorazových výdavkov. Navrhla, aby bol jej klient zaviazaný dlžné výživné zaplatiť v splátkach, a to aj s poukazom na to, že do roku 2018 splácal spoločné exekúcie, ktoré matka maloletého dieťaťa odmietla uhrádzať. Záverom konštatovala, že na tomto, a ani inom pojednávaní, a ani v žiadnych správach, nebol uvedený priamy výrok maloletej G. s tým, že samozrejme berie na vedomie skutočnosti uvádzané kolíznou opatrovníčkou, že rozhovor s maloletou nemohol byť vykonaný osamote, ale len za prítomnosti jej matky. Na margo zdravia matky použila jedno odborné vyjadrenie, a to citáciu zo str. 10 znaleckého posudku č. X/XXXX spracovaného k spisu sp. zn. 26/180/2009 na čl. XX súdnym znalcom P.. R. Y., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, pričom citovala z časti psychologické vyšetrenie matky z psychologicko-diagnostického záveru: „Osobnosť sociálne i emočne nezrelá, so známkami infantilizmiu. Dlhodobý osobnostný defekt psychotickým procesom, susp. neliečená chronická forma schizofrénie s defektom osobnosti. Z dostupných anamnestických údajov a
psychologického vyšetrenia vyplýva, že ide o neliečené vysoko pravdepodobné psychotické ochorenie, a na základe tohto doporučuje psychiatrické vyšetrenie.“ Doplnila, že nemá vedomosť o tom, že by k takémuto odbornému psychiatrickému vyšetreniu matky maloletého dieťaťa v akomkoľvek civilnom konaní došlo, čo v podstate viedlo jej klienta k obavám o maloletú dcéru, k jeho snahe túto akýmsi spôsobom „dostať“ do sféry svojho vplyvu s možnosťou ju vychovávať a umožniť jej v živote poznať aj mužský vzor a vplyv otca v rodinnom prostredí, aj keď neúplnom. Podotkla, že otec svoje schopnosti vychovávať svoje deti preukázal už tým, že najstarší syn rodičov Š. je dnes dospelý, schopný vlastnou prácou sa o seba postarať, pričom vedie so svojím otcom a svojou sestrou riadny život. Rovnako aj plnoletá G. sa so svojím otcom napriek vplyvu matky dokázala stretávať a ihneď, ako bola schopná vplyv matky vlastnými rozhodovacími schopnosťami eliminovať, otca vyhľadávala. Strednú školu ukončila už v jeho osobnej starostlivosti, pričom následne z domácnosti otca a svojho brata nastúpila na vysokú školu, kde si riadne plní svoje povinnosti. Poukázala na to, že otec má všetky predpoklady a aj právo sa o svoju dcéru rovnovážne starať aj s matkou, pričom v tomto konaní bolo poukázané, že žiadny postup orgánov štátnej moci doposiaľ nebol schopný poskytnúť otcovi k výkonu rodičovských práva primeranú pomoc. Samozrejme otec si je vedomý v prvom rade potreby svojich aktivít.
27. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 11.11.2019 uviedol, že sa pripája k tomu, čo uviedla jeho právna zástupkyňa, a to aj v časti petitu. S návrhom matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného na maloletú G. čiastočne súhlasil. Bol ochotný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- Eur mesačne. Dlžné výživné nie je schopný uhradiť jednorázovo, preto požiadal súd o možnosť uhrádzať ho v splátkach. Absolútne odmietal návrh matky maloletého dieťaťa o zákaze jeho styku s maloletou G.. Nie je pravdou, že by ho maloletá G. nepoznala. Matka maloletého dieťaťa odmieta, aby sa s ním mohla maloletá G. stýkať. S maloletou G. sa stretol koncom roka 2015 a začiatkom roka 2016 v januári alebo februári. Maloletá G. navštívila jeho domácnosť minimálne desaťkrát. Najprv bolo zorganizované náhodné stretnutie, aby ho maloletá G. spoznala. Potom chodievala pravidelne do jeho domácnosti. Vedela, že je jej otec a tiež ho tak oslovovala. Tieto ich stretnutia boli prirodzené, spontánne a prebiehali bezproblémovo. Spočiatku boli na týchto stretnutiach prítomní aj súrodenci maloletej G., avšak neskôr stretnutia prebiehali bez ich prítomnosti. Naposledy sa teda stretol s maloletou G. v januári alebo februári roka 2016. Teraz maloletú G. už len náhodne stretáva. Snaží sa ju pozdraviť, avšak ona sklopí zrak a hľadí do zeme. Na otázku súdu prečo sa nerealizujú jeho stretnutia s maloletou G. v zmysle vydaného neodkladného opatrenia (každý párny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod., a každý nepárny týždeň v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod.), otec maloletého dieťaťa uviedol, že vykonal niekoľko pokusov o realizáciu stretnutia s maloletým dieťaťom, avšak zo strany matky boli tieto stretnutia odmietnuté, teda k týmto stretnutiam s maloletou ani nedošlo. Neskôr matka zvolila takú taktiku, že keď mal byť realizovaný jeho styk s maloletou, tak neboli doma. Návrh na súdny výkon rozhodnutia nepodával. Skutočnosť, že mu je bránené v styku s maloletou G. oznámil na polícii, avšak bez úspechu. Na otázku súdu kedy naposledy sa informoval na maloleté dieťa v škole, prípadne na zdravotný stav maloletého dieťaťa u jeho ošetrujúceho lekára, otec maloletého dieťaťa uviedol, že naposledy sa na maloletú G. v škole a u jej lekára informoval v roku 2016, odvtedy sa na maloleté dieťa neinformoval, nakoľko o maloletej G. má sprostredkované informácie od medzičasom plnoletej G.. Plnoletá G. chodí cca päťkrát týždenne do domácnosti starej matky, v ktorej domácnosti býva matka spolu s maloletou G.. Plnoletá G. sa tu stretáva s maloletou G.. Plnoletý I. tiež navštevuje domácnosť starej matky, avšak nie je mu umožnené sa nejakým spôsobom kontaktovať, prípadne pozhovárať sa s maloletou G.. Dodal, že na výživu maloletej G. prispieva pravidelne mesačne sumou 100,- Eur. Komunikácia medzi ním a matkou dieťaťa je nulová a to už od roku 2008, kedy opustil spoločnú domácnosť. To, či matka prispieva nejakým výživným plnoletej G., uviesť nevedel. Trvalý pobyt má evidovaný na adrese D. XXX, avšak býva na adrese I. XXX/X, F. v prenajatom 2-izbovom byte. V spoločnej domácnosti býva s plnoletým synom I., ktorý je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom cca 600,- Eur a plnoletou dcérou G., ktorá je študentkou 3. ročníka na Právnickej fakulte v Trnave. Dodal, že od 01.01.2012 je zamestnaný u zamestnávateľa Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom v Banskej Bystrici, s miestom výkonu práce v Z. ako vedúci daňového konania s priemerným čistým mesačným príjmom cca 1.600,- Eur. Okrem tohto príjmu, iný príjem neuvádzal. Nepoberá rodinné prídavky na maloleté dieťa, ani na medzičasom plnoletú G.. Neuplatňuje si daňový bonus. Nevlastní žiadne hnuteľné, ani nehnuteľné veci. Jeho zdravotný stav je dobrý. Za prenájom bytu, v ktorom býva platí mesačne sumu 390,- Eur. Mesačne spláca dlh voči VÚB banke v sume 103,- Eur. Za internet platí 16,- Eur mesačne. Za stravu, hygienické potreby, oblečenie a údržbu bytu platí 280,- Eur mesačne. K jeho výdavkom ďalej patrí doprava do zamestnania v sume 82,- Eur mesačne, strava v zamestnaní v sume 80,- Eur mesačne a platba za telefón v sume 10,- Eur mesačne. Podotkol, že od novembra 2015 do júna 2018 splácal dlh voči bytovému podniku Naša domová
správa, s.r.o. v sume 150,- Eur mesačne a súdny poplatok v novembri 2018 v sume 150,- Eur. Jeho dcére G. prispieva mesačne sumou 150,- Eur, ktoré jej odovzdáva do rúk. Suma 200,- až 250,- Eur, ktorú uviedla jeho právna zástupkyňa, predstavuje približnú sumu, ktorú vynakladá na výdavky plnoletej G.. Na otázku zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta kedy naposledy sa pokúsil o styk s maloletou G. v zmysle úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení, otec maloletého dieťaťa uviedol, že to bolo po tom, ako bolo vydané uznesenie. Konkrétne to bolo v roku 2016 v októbri alebo novembri. Na otázku zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta, akým spôsobom prebiehal tento pokus o styk s maloletým dieťaťom, otec odpovedal, že prvýkrát prišiel na adresu, kde bývajú a zazvonil. Tam bola prítomná aj matka maloletého dieťaťa, ktorá zakričala na maloletú G. „poď sem“ a potom zavrela dvere. Na ďalšie stretnutia už nebola prítomná matka maloletého dieťaťa. Túto skutočnosť mu oznámila jej matka (stará matka maloletého dieťaťa), ktorá uviedla, že matka s maloletou G. išli preč. Na otázku zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta, či využil niekedy policajnú asistenciu pri týchto pokusoch o styk, a ak nie, tak prečo, otec maloletého dieťaťa uviedol, že po neúspešnom pokuse o stretnutie išiel túto skutočnosť ohlásiť na policajný zbor v F., kde bola spísaná zápisnica. Keď sa informoval o možnosti policajnej asistencie pri tomto styku, bolo mu povedané, že takéto niečo nerobia. Išlo o neoficiálnu informáciu. Na otázku zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta, o čom s ním bola spísaná zápisnica, otec odpovedal, že si myslí, že to bolo o priestupku. Jeho cieľom bolo oznámiť správanie matky. Na otázku zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta z akého dôvodu nepodal na súd návrh o nariadenie výkonu rozhodnutia, otec odpovedal, že to riešil s jeho právnou zástupkyňou, avšak jeho cieľom nebolo podávať takýto návrh, nakoľko nechcel maloletú G. vystavovať stresom a nejakému násilnému odoberaniu. Dodal, že ako je vidieť, na matku maloletej neplatí nič. Na otázku zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta či to chápe správne, že súdnym výkonom rozhodnutia, kedy by súd ukladal matke maloletého dieťaťa pokuty za nerešpektovanie súdneho rozhodnutia, nechcel traumatizovať maloleté dieťa, ale na políciu išiel podať oznámenie na matku. Ďalej sa zástupkyňa Okresnej prokuratúry dotazovala otca, či mu jeho právna zástupkyňa vysvetlila zmysel súdneho výkonu rozhodnutia, že tam je taký postup, že sa ukladajú pokuty rodičovi, ktorý nerešpektuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, otec poznamenal, že v tom nevidel nejaké rozporné konania. Jeho právna zástupkyňa mu vysvetlila postup pri nútenom výkone rozhodnutia, avšak ako vidieť aj v tomto konaní, pokuty nič nevyriešili. Na otázky zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta, koľko rokov boli s matkou maloletej manželia a či sa počas trvania manželstva jeho manželka prejavovala tak, že je duševne chorá, resp. či existuje alebo má k dispozícii nejaké potvrdenie o jej duševnom stave, otec maloletého dieťaťa odpovedal, že manželstvo uzatvárali v roku 1993 a v roku 2011 bolo manželstvo rozvedené. Jeho manželka mala zdravotné problémy psychiatrického charakteru, z ktorých sa liečila. V roku 2005 navštevovala psychiatričku U.. T. v T. a brala aj lieky. V čase ich rozvodu sa matka maloletého dieťaťa neliečila. Zástupkyňu Okresnej prokuratúry Galanta zaujímala predstava otca maloletého dieťaťa, keďže od roku 2016 nevidel maloleté dieťa, akým spôsobom by realizoval osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, na čo otec uviedol, že by zabezpečoval štandardnú starostlivosť, lekára, školu, záľuby, koníčky. Vytváral by rodinné zázemie, tak ako to robí svojím dvom plnoletým deťom I. R. G.. Na otázku zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta, či by podľa neho bolo súdne rozhodnutie, ktorým by bolo maloleté dieťa odňaté zo starostlivosti svojej matky rozhodnutím, ktoré by bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, otec uviedol, že je to jeho subjektívna odpoveď, lebo odborne to nevie posúdiť. Nie je cieľom odnímať dieťa od matky, ale chce nejako naštartovať rodinné vzťahy, čiže ak by sa matka maloletého dieťaťa dala do poriadku, prichádza do úvahy striedavá osobná starostlivosť. Mal za to, že práve toto mohlo vyriešiť znalecké dokazovanie. Na poslednú otázku zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta, či pri tom berie do úvahy aj názor maloletej G. prezentovaný pred kolíznou opatrovníčkou, otec poznamenal, že to cíti tak, že názory prejavené maloletou G. nie sú jej slobodne vyslovenými názormi, nakoľko maloletá je pod tlakom svojej matky.
28. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 11.11.2019 uviedla, že s prednesenými návrhmi právnej zástupkyne otca maloletého dieťaťa nesúhlasí. Maloletá G. má vytvorený silný emocionálny vzťah k svojej matke, čo sa preukázalo aj na poslednom pohovore s maloletou G.. Maloletá G. svoju matku neustále hladká, pusinkuje, pozerá na ňu a vôbec nie je schopná samostatne vyjadriť svoj názor. Zo strany kolíznej opatrovníčky nebolo možné nikdy vykonať pohovor s maloletou G. osamote, teda bez prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Maloletá G. vyžadovala pri pohovore prítomnosť svojej matky. Matka maloletého dieťaťa verbalizovala, že maloletá G. nechce poznať svojho otca, nechce sa s ním stretávať, nikdy ho nevidela a podobne. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletou G., navrhla, aby tento styk prebiehal dvakrát do mesiaca, teda dva dni v mesiaci. V podstate by to mohlo byť aj podľa úpravy v neodkladnom opatrení. Čo sa týka zvýšenia výživného, súhlasila so zvýšením výživného na sumu 150,- Eur mesačne. Podotkla, že matke maloletého dieťaťa navrhovala spoluprácu v tom zmysle, aby
sa všetci, teda matka maloletého dieťaťa, otec maloletého dieťaťa, maloleté dieťa, kolízna opatrovníčka, prípadne odborný pracovník, stretli, či už na pôde Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta alebo v Centre pre deti a rodiny v F., avšak matka maloletého dieťaťa všetko odmietla. Mala za to, že nemá význam navrhovať a ukladať výchovné opatrenie, nakoľko matka maloletého dieťaťa naň nebude chodiť.
29. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Galanta na pojednávaní dňa 11.11.2019 uviedla, že výlučne všetci odmietame postoj matky maloletého dieťaťa v predmetnej veci. Zastávala názor, že výlučne odmietavý postoj matky k otcovi maloletého dieťaťa, ako aj k akejkoľvek spolupráci s kolíznou opatrovníčkou je dôvodom, pre ktorý toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Zároveň sa stotožnila s vyjadrením právnej zástupkyne otca, že odmietavý postoj matky k akejkoľvek spolupráci so znalcami je dôvodom, pre ktorý je napríklad znalecký posudok P.. M. B. č. XX/XXXX bez akejkoľvek výpovednej hodnoty a nevyplývajú z neho žiadne informácie, ktoré by umožnili súdu, ako aj účastníkom, urobiť si záver o schopnostiach matky vykonávať starostlivosť o maloletú. Zároveň sa však nestotožnila s návrhom, aby maloletá G. bola zverená do starostlivosti otca, resp. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Mala za to, že medzi otcom maloletej a maloletou G. v súčasnosti nie je vytvorený citový vzťah, ktorý by takéto rozhodnutie umožňoval. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoP/39/2015-213 zo dňa 07.10.2015, ktorého závery sú žiaľ uplatniteľné doposiaľ, a v ktorom krajský súd uviedol, že absencia osobnej rodinnej väzby medzi otcom a maloletou G. bráni prínosu náhleho odovzdania maloletej do výchovného prostredia otca. Krajský súd výslovne konštatoval náhle odňatie dieťaťa matke, čo však nielen nevyrieši následky spôsobené nesprávnym konaním rodiča, o ktorom je reč, ani zanedbaný vzťah otca a dcéry (za ktorý ako správne konštatovala kolízna opatrovníčka nesú zodpovednosť obaja rodičia), ale prinieslo by to ďalší extrém v živote dieťaťa s negatívnym dopadom na jeho zdravie a vývoj (v dôsledku konfliktného vzťahu jeho rodičov). Opakovane konštatovala, že bohužiaľ aj vzhľadom na pasívny postoj otca maloletej G. k zákonným možnostiam ohľadne realizácie styku s maloletou G. sú tieto závery napriek odstupu viac ako štyroch rokov od ich vyslovenia krajským súdom doposiaľ uplatniteľné. Plne sa stotožnila s návrhom kolíznej opatrovníčky, aby súd umožnil otcovi maloletého dieťaťa styk v rozsahu vymedzenom neodkladným opatrením. Zdôraznila, že postoj matky, ktorá úplne odmieta realizáciu styku otca s maloletou, v tomto smere nemá absolútne žiadne opodstatnenie. Právo styku rodiča s dieťaťom vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi. Zastávala názor, že úprava styku v rozsahu navrhnutom právnou zástupkyňou otca v súčasnosti ešte nie je možná a na začiatok je potrebné upraviť styk v kratších časových intervaloch s tým cieľom, aby sa medzi maloletou a jej otcom nadviazal vzťah. Apelovala na otca maloletej a upriamila jeho pozornosť na zákonnú úpravu týkajúcu sa súdneho výkonu rozhodnutia ohľadne maloletých detí a zároveň tiež upriamila jeho pozornosť na fakt, že prostriedky trestného práva prichádzajú do úvahy až potom, čo sa voči účastníkovi bezvýsledne použili opatrenia v civilnom súdnom konaní.
30. Z úradného záznamu zo dňa 05.06.2015 vyplývalo, že sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta dostavil otec maloletých detí, s dvomi jeho deťmi vtedy maloletou G. a plnoletým I.. S pohovoru vykonaného s vtedy maloletou G. vyplývalo, že je študentkou 2. ročníka Gymnázia v F.. Uviedla, že problémy začali, keď mala 7-8 rokov, pričom matka vtedy chodievala po dome a hľadala duchov. Vyhľadala aj lekársku pomoc, ale lieky odmietla brať. Neskôr po narodení G. sa vzťahy medzi rodičmi upravili a začali žiť spolu. Presťahovali na do bytu na X. H. v F.. Nezhody medzi rodičmi sa stupňovali a nastal rozvod rodičov. Ona ostala s matkou a maloletou G. bývať v byte. V tomto období mala matka stavy, že každý deň niečo rozbíjala, v jeden deň okno, druhý balkónové dvere, začala v byte rozhadzovať veci, ale aj vyhadzovať von oknom. Dodala, že byt bol v dezolátnom stave a nedalo sa tam variť, preto matka chodieva variť k starým rodičom. Zo strany matky zažívala G. fyzické i psychické útoky. Matka sa vyjadruje o otcovi, že je zlý. Matka jej zakazovala chodiť k otcovi. Matka pracovala v škole, ale mala tam problémy s deťmi a na základe toho ju vyhodili už viac krát. Uviedla, že občas má z matky strach, niekedy má taký nepríčetný pohľad. Je dosť manipulatívna a nepripúšťa si, že by mala nejaké problémy. So svojou sestrou G. má veľmi dobrý vzťah. Chcela by ísť bývať k svojmu otcovi, lebo tam cíti oveľa väčšie zázemie ako u matky, chce cítiť viac lásky a to isté chce pre G.. Dodala, že keď sa uskutočnilo náhodné stretnutie s otcom, G. a I., tak sa po odchode otca G. pýtala G., či vie kto to bol a ona povedala, že áno, že je to jej otec. Plnoletý I. uviedol, že s otcom na I. XXX/X, X. F. sa mu býva oveľa lepšie a vôbec neprežíva stres. So svojou matkou sa stretáva podľa práce, zväčša po dvoch dňoch, avšak matka sa z jeho prítomnosti nevedela veľmi tešiť. Návštevy v domácnosti matky končili väčšinou hádkami, ale on tam chodil najmä kvôli svojim sestrám. Myslí si, že matka je chorá a potrebuje pomoc. Do práce chodievala veľmi málo. Matka nerešpektuje ani svoju vlastnú matku. I. mrzí, ako sa situácia
vyvíjala, ale ani s otcom to nemali ľahké, musel sa po škole zamestnať a finančne vypomáhať svojmu otcovi s exekúciami, aj keď plánoval študovať na vysokej škole. Situácia v rodine je hraničná. Vyjadril obavu z reakcie matky v prípade zverenia detí do osobnej starostlivosti otca. Dodal, že maloletá G. je v neprítomnosti svojej matky uvoľnenejšia. Mal za to, že maloletá G. by nemala problém zvyknúť si na otca a nové prostredie.
31. Zo správy kolíznej opatrovníčky zo dňa 25.07.2016 vyplývalo, že dňa 07.07.2016 boli prešetrené pomery v domácnosti matky maloletej G., počas ktorého bola prítomná matka, maloletá G., plnoletá G. a matka matky maloletej G.. Matka sa vyjadrila tak, že je proti tomu, aby bol upravený styk otca s maloletou G., nakoľko si nepraje, aby sa maloletá so svojím otcom stretávala. Priala si úplný zákaz styku otca s maloletou, pretože ich otec v minulosti fyzicky napádal. Matka s maloletou obýva 4-izbový dom svojej matky B. D. na adrese U. XXXX/XX, F.. Náklady na bývanie sú vo výške 170,- Eur. Maloletá G. má spoločnú izbu so svojou matkou. Počas šetrenia bola prítomná kolízna opatrovníčka maloletej G. a terénna sociálna pracovníčka. Matka maloletej na otázky ohľadne otca maloletej odpovedala veľmi direktívne, zachádzala do agresie, zvyšovala hlas a niekoľkokrát zopakovala, že sa kolízna opatrovníčka môže hanbiť, že sa snaží presadiť záujem otca maloletej. S matkou maloletej sa nedalo rozumne komunikovať, kričala a vzhľadom k tomu, že sa kolízna opatrovníčka cítila byť ohrozená agresiou matky maloletej, opustila spolu s terénnou pracovníčkou domácnosť. Kolízna opatrovníčka telefonicky kontaktovala matku maloletej dňa 13.07.2016 a 15.07.2016, aby sa s maloletou G. dostavila na pohovor. Matka maloletej uviedla, že maloletá G. je chorá, navštívila s ňou U.. M., ošetrujúcu lekárku maloletej a v prípade, ak sa stav maloletej zlepší, dostaví sa na pohovor. Kolízna opatrovníčka kontaktovala U.. M., ktorá uviedla, že matka s maloletou ju navštívili dňa 13.07.2016 z dôvodu, že maloletá zvracala. Nebolo však potrebné žiadne ďalšie vyšetrenie, liečba, lekárka dokonca ani nestanovila dátum kontroly. Stav maloletej nebol závažný. Opätovne kolízna opatrovníčka kontaktovala matku maloletej, ktorej chcela ponúknuť možnosť, že by dňa 19.07.2016 uskutočnila pohovor s maloletou v domácom prostredí, ale bez jej prítomnosti, na čo matka maloletej hovor zrušila. Dňa 18.07.2016 sa na úrad dostavil otec maloletej, brat I. a sestra G.. Vzhľadom k tomu, že šetrenie pomerov na strane otca maloletej prebehlo dňa 05.10.2015 a od toho času nedošlo k žiadnej zmene, dala kolízna opatrovníčka do pozornosti, že uvedené šetrenie prebehlo na adrese I. XXX/X, F. a počas neho sa v domácnosti nachádzal otec maloletej, zamestnaný na Finančnom riaditeľstve s mesačným príjmom vo výške 1.100,- Eur a plnoletý syn I., zamestnaný v Cukrovare F. s mesačným príjmom vo výške 600,- Eur. Ide o 2-izbový byt v dlhodobom prenájme s mesačnými nákladmi cca 350,- Eur. Byt bol plne zariadený, poriadok a čistota boli na požadovanej úrovni. Podľa tvrdenia otca, náhodné stretnutia s maloletou G. začali v júli 2015, kedy sa stretli spolu so sestrou G. cestou do papierníctva. Ďalšie náhodné stretnutia sa uskutočnili na O. F., na detskom ihrisku v F., kde sa hrala G. s maloletou. Tam prebehla intenzívna komunikácia medzi otcom a maloletou G., prítomné boli aj staršie deti I. R. G.. Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo cestou z obchodu domov, kedy G. a maloletú G. sprevádzal aj otec. Počas nej maloletá G. držala za ruku G. aj otca. Na prelome augusta a septembra 2015 sa G. s maloletou G. zastavili v domácnosti otca. Zo začiatku bola maloletá nesmelá, ale postupne sa začala uvoľňovať a bola spontánna a veselá. S otcom komunikovala bez problémov a spolu si kreslili. Maloletá sa vyjadrila, že má rada kokosové guľky, tak otec nakúpil potrebné suroviny a na ďalšom stretnutí ich spoločne pripravili. Už v tom období otca volala „ocino“ a spontánne ho používala, keď sa nachádzala v jeho domácnosti. Počas nasledujúcich stretnutí sa maloletá cítila pri otcovi bezpečne, aj bez prítomnosti G.. Spolu sa hrali a komunikovali spolu. Stretnutia v tom čase prebiehali veľmi intenzívne, nakoľko matka maloletej pracovala, a tak mala maloletá možnosť spoznať a zoznámiť sa so svojím otcom. Na Vianoce 2015 pomáhala v domácnosti otca ozdobovať stromček, bola šťastná a boli pustené koledy. O tom existuje aj fotodokumentácia. Takéto osobné stretnutia s otcom prebiehali do februára 2016. Potom prestala matka maloletej pravidelnejšie pracovať a na takéto stretnutia už nebola ďalšia príležitosť. Otec sa snažil kontakt udržiavať aspoň prostredníctvom telefonických hovorov s maloletou. Plnoletá G. uviedla, že počas stretnutí maloletej s otcom, bola maloletá veselá, spontánna, otvorená a priateľská k svojmu otcovi. Nebála sa vyjadriť svoj názor, bola hravá a vymýšľala rôzne aktivity. V prítomnosti matky je maloletá utiahnutá, bojazlivá a je v neustálom napätí. Plnoletý I. uviedol, že je zásadný rozdiel v správaní sa maloletej, keď je v domácnosti otca uvoľnená, spontánna a usmievavá a v domácnosti matky je utláčaná. Myslí si, že maloletá je izolovaná od vonkajšieho sveta a matka si ju chorobne pripútala. Ani pre neho, ako G. brata, nejestvuje možnosť byť s G. osamote a komunikovať s ňou bez prítomnosti matky. Otec maloletej i plnoletí súrodenci maloletej sa zhodli na to, že majú odôvodnenú obavu o život a zdravie maloletej G., po tom, čo sa matka dozvie o skutočnostiach, ktoré tvoria obsah tohto vyjadrenia. Rodičom maloletej bola zo strany úradu ponúknutá možnosť bezplatnej mediácie, ktorú otec maloletej prijal, ale matka maloletej
reagovala tak, že vybehla na mediátora s krikom, čo si to dovoľuje a buchla telefónom. Nebolo možné zrealizovať stretnutia otca s maloletou G. za asistencie kolíznej opatrovníčky z dôvodu neochoty matky maloletej. Kolízna opatrovníčka v závere správy uviedla, že komunikácia s matkou maloletej je veľmi ťažká a niekedy nemožná. Návrhy zo strany kolíznej opatrovníčky neakceptuje a nepreukázala žiadnu snahu o nápravu, ktorá by sa týkala zlepšenia vzťahu medzi otcom a maloletou G.. Matka maloletej sa nedá výchovne usmerniť. Odmieta akýkoľvek kontakt otca s maloletou G.. Navrhla, aby bol s maloletou G. vykonaný pohovor prostredníctvom súdu. Kolízna opatrovníčka predložila súdu uznesenie OR PZ v Galante, odbor kriminálnej polície ČVS: D.-XXX/X-X.-T.-XXXX zo dňa 05.04.2016, ktorým bolo trestné stíhanie začaté za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného zákona zastavené. Z výsluchu maloletej G. v tomto uznesení vyplýva, že s otcom sa nestretáva a o jeho osobe nechcela vôbec komunikovať a sklopila zrak. Znalec z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, ktorý bol pribratý do tohto konania za účelom vypracovania znaleckého posudku na maloletú G. uviedol, že maloletá nedokáže konflikt medzi rodičmi pomenovať a nepopisuje žiadne negatívne správanie otca ani matky voči svojej osobe. Má obavu z ich vzájomného konfliktu. Prežíva strach zo strany matky, k súrodencom má dobrý vzťah. Najintenzívnejšie citové puto má k matke. Maloletá sa úplne neidentifikuje s matkou, má ju však zidealizovanú. Podľa hodnotenia znalca, by bez obáv mohla maloletá prejsť od jedného rodiča k druhému, pokiaľ by nemala obavy z hnevu matky, resp. anticipovaného ohrozenia matky, ktoré vychádzajú z dramatických reakcií matky, ktoré môžu vyvolávať nešpecifický strach maloletej o svoju matku. Maloletá sa cíti matkou prijímaná a milovaná. Znalec uviedol, že by bolo vhodné výchovne usmerniť matku k výchove a väčšej slobode dieťaťa a samostatných stretnutí s rovesníkmi. Pre maloletú je dôležité, aby sa upravil a facilitoval jej styk s otcom a rodičia korektne spolu vychádzali.
32. Zo správy kolíznej opatrovníčky zo dňa 18.07.2017 vyplývalo, že dňa 06.07.2017 sa na úrad bez predvolania dostavil otec maloletej spolu s plnoletou dcérou G. a k veci uviedli, že matka maloletej marí stretávanie sa s otcom, ale aj plnoletými súrodencami. Plnoletí súrodenci sa s maloletou G. nestretávajú podľa rozhodnutia súdu, ale styk prebieha len na adrese matky maloletej U. XX, F. v rodinnom dome starej matky. Keď sú súrodenci spolu sami, maloletá je uvoľnená a teší sa zo stretnutie s nimi. Ak sa matka nachádza doma, stretnutie je také, že maloletá má obavu vyjadriť radosť zo stretnutia, občas svoju sestru ani nepozdraví. Plnoletá G. uviedla, že to vníma tak, že problémom je matka. Vzťah brata I. je obdobný. Otec uviedol, že má stále vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletú. Dlhodobo býva na adrese I. XXX/X, F. v 2-izbovom plne zariadenom byte. Momentálne s ním v jednej domácnosti žijú obe plnoleté deti I. R. G.. Každý má k dispozícii vlastné lôžko. Náklady na domácnosť sú vo výške cca 350,- Eur. Príjem otca maloletej je pravidelný, nakoľko je zamestnaný na Finančnom riaditeľstve SR v Z., s mesačným príjmom cca 1.290,- Eur. Plnoletý syn I. pracuje v Cukrovary F. s mesačným príjmom cca 550,- Eur. Plnoletá dcéra G. bude od septembra 2017 študentkou vysokej školy. Dňa 13.07.2017 sa na predvolanie dostavila na úrad matka maloletej spolu s maloletou G.. Matka maloletej uviedla, že pracuje v Bille v Z.. Na živobytie si dokáže zarobiť a keďže je maloletá G. často chorá, ťažko sa jej zamestná natrvalo. Pohovor s maloletou G. bol vykonaný v prítomnosti matky, nakoľko si to maloletá tak želala a nebola ochotná uskutočniť pohovor bez nej. Z vykonaného pohovoru s maloletou G. vyplýva, od septembra bude navštevovať 4. ročník ZŠ M. X. F., v škole je spokojná, učí sa veľmi dobre a na vysvedčení mala samé jednotky. V škole má veľa kamarátok, najlepšia sa volá O. a s ňou sa aj stretáva. Počas prázdnin sa rada bicykluje, korčuľuje sa a rada tancuje. Voľný čas trávi s matkou. Včera, alebo predvčerom naposledy videla svojich súrodencov I. R. G.. Nerozprávali sa s ňou. Otca nikdy nevidela. V jeho domácnosti nikdy nebola, len keď bola asi mladšia a spolu s matkou. Maloletá uviedla, že s otcom by sa nechcela stretávať, lebo keď bola bábo veľmi jej ublížil. S bratom I. a sestrou G. sa stretávať môže, ale oni sa s ňou nehrajú, ani ju nepobozkajú a nepoľúbia. Ďalej o nich hovoriť nechcela. Spomenula si, že minulý rok, keď bola v nemocnici a prepustili ju, prišiel po ňu a matku brat I. a s autom krúžili po F. a nechcel ich pustiť von a nadával. Ďalej uviedla, že s matkou sa jej býva veľmi dobre, stará sa o ňu super. Matka jej nedá trest. Veľa jej pomáha s učením. Býva často chorá a potom sa s ňou učí matka. U babky sa jej aj matke býva dobre, je spokojná a šťastná. Ešte sa pôjde s matkou niekam kúpať, má rada vodu. Rada pozerá telenovely a seriály.
33. Zo správy kolíznej opatrovníčky zo dňa 07.11.2018 vyplývalo, že s maloletou G. bol vykonaný pohovor dňa 06.11.2018 za prítomnosti matky maloletej. V pohovore maloletá uviedla, že cez letné prázdniny v júli ležala kvôli zašívanej nohe, lebo stúpila na rozbitý pohár. Koncom letných prázdnin začala chodiť na kúpaliská. Matka ju nosila na rukách, starala sa o ňu, vozila ju na bicykli alebo chodievali na taxíku. S bratom I. sa stretáva len u babky a nechce sa s ním vôbec stretávať. Bojí sa ho, lebo keď bola
druháčka, tak ju a jej matku nepustil von z auta a škaredo im nadával. Uviedla, že ho nemá vôbec rada. So sestrou G. sa tiež stretáva u babky. Chcela ju uniesť s otcom a bojí sa jej. Sama sa so súrodencami nestretáva. Uviedla, že chce byť iba s matkou. V súvislosti so svojím otcom dodala, že svojho otca nikdy nevidela, ani ho nepozná a ani ho vidieť nechce a ani do budúcna sa s ním nechce stretávať. Neposiela jej na žiadny sviatok darček. Býva so svojou matkou u babky, kde má s matkou spoločnú izbu, lebo nechce mať zvlášť izbu. Chodí na zumbu a angličtinu.
34. Zo správy kolíznej opatrovníčky zo dňa 26.09.2019 a z úradného záznamu spísaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta dňa 18.09.2019 vyplývalo, že dňa 17.09.2019 sa na základe predvolania dostavil na úrad otec maloletého dieťaťa za účelom vyjadrenia sa k aktuálnym sociálnym, bytovým, ekonomickým pomerom a k podanému návrhu zo strany matky. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že naďalej býva v prenajatom byte v F. O. H.. I.. Byt pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a sociálneho zariadenia. Náklady na domácnosť uviedol nájomné vo výške 390,- Eur. Podľa vyjadrenia otca až do roku 2014 mali spolu s matkou maloletého dieťaťa exekúcie v sume 6.900,- Eur na spoločnom byte v P., O. X. H.. X. F. z titulu neplatenia platieb za užívanie bytu. Po vydražení predmetného bytu ostali ďalšie dlhy, ktoré otec uhrádzal vo výške 150,- Eur od roku 2015 do roku 2018 a od februára 2016 do roku 2025 bude uhrádzať mesačne 103,- Eur, čo predstavuje zvyšok dlhu na hypotekárnom úvere v banke VÚB. V čase výkonu exekúcie, náklady na bývanie na I. ulici hradil brat maloletej G. I.. Otec v predmetnom byte býva spolu so svojimi plnoletými deťmi I. R. G.. Byt je v osobnom vlastníctve pani U. P.. Starší syn je zamestnaný v F. v Cukrovare s čistým mesačným približne 600,- Eur a cez tzv. kampaň má vyšší plat (od septembra do januára sa robí cukor). G. je študentkou 3. ročníka na Právnickej fakulte v Trnave. Otec uviedol, že dcére prispieva na výživu sumou 150,- Eur. O tom, či prispieva aj matka, nemá vedomosť. Je zamestnancom Finančného riaditeľstva v Z. ako vedúci oddelenia daňového konania s čistým príjmom približne vo výške 1.350,- Eur. Iný príjem neuvádzal. Maloletá G. je žiačkou 6. ročníka na Základnej škole M. X. F.. Otec sa naposledy v roku 2016 informoval v škole o študijných výsledkoch maloletej. Otec uviedol, že mala maloletá toho času samé jednotky. Maloletá G. je v evidencii U.. M., posledné písomné vyjadrenie o zdravotnom stave maloletej otec vyžiadal v roku 2016. Naposledy bol otec v priamom kontakte s maloletou v roku 2016. Od tej doby ju stretáva iba náhodne v meste. Aktuálne je maloletá v kontakte so sestrou, avšak iba za prítomnosti matky. Otec uviedol, že sa maloletá stretáva so svojou sestrou skoro každý deň. Ďalej uviedol, že aktuálne nemá záujem riešiť výživné na maloletú dcéru. Žiada, aby sa už mohol stretávať so svojou dcérou a v neposlednom rade by chcel, aby bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti. Aktuálne prispieva na výživu dcéry sumou 100,- Eur mesačne. Dňa 18.09.2019 sa na úrad dostavila matka maloletej spolu s maloletou dcérou G. za účelom vyjadrenia sa k aktuálnym sociálnym, bytovým, ekonomickým pomerom a vykonania pohovoru s maloletým dieťaťom. Matka uviedla, že sa s maloletou dcérou stále zdržiavajú v F. na U.Č. H. XXXX/XX v domácnosti starej matky maloletého dieťaťa zo strany matky v rodinnom dome. Matka uviedla, že v dome je veľa miest na spanie, avšak matka má spoločnú izbu s maloletou dcérou, nakoľko je maloletá veľmi citlivá, je na matku viac citovo naviazaná, nakoľko je v puberte. Matka uviedla, že kedysi prispievala do domácnosti finančnou hotovosťou starej matke maloletého dieťaťa, avšak teraz už nie, lebo nevedela kam ich dávala. Matka uviedla, že je jej matka stará a dementná. Podľa vyjadrenia matky si aktuálne s maloletým dieťaťom hľadajú podnájom, nakoľko si kvôli osobnému bankrotu nemôže zabezpečiť vlastné bývanie. Matka maloletého dieťaťa je aktuálne zamestnaná v Základnej škole v V., ako učiteľka. Ohľadne príjmu uviedla, že vydokladuje dodatočne. Dodala, že uhrádza do Centra právnej pomoci sumu približne 20,- Eur, internet a TV v sume 30,- Eur, strava v škole v sume 50,- Eur na štyri mesiace, ZRPŠ v sume 25,- Eur ročne. Matka je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 24,34 Eur a daňového bonusu ročne. Otec prispieva na výživu maloletej sumou 100,- Eur. Maloletá G. má aktuálne 12 rokov a navštevuje Základnú školu M. X. F., kde dosahuje veľmi dobré študijné výsledky. Matka uviedla, že sa maloletá samostatne učí na vyučovanie, avšak ak je pred písomkou, alebo keď niečomu nerozumie tak jej pomáha. Robia spolu projekty. Maloletá G. uviedla, že spolu s matkou cvičia zumbu v F. a tiež chodí na nepovinný predmet nemčiny. Ďalej uviedla, že sa celé leto chodila kúpať, opaľovala sa. Rada sa bicykluje. Maloletá je v evidencii U.. D. Ť., máva iba bežné detské ochorenia. Maloletá navštevuje dentálnu hygieničku, posiela ju zubár podľa potreby približne dvakrát do roka, čo je približne 50,- Eur ročne. Poberá lieky na imunitu v sume 35,- Eur. Maloletá uviedla, že sa so sestrou G. stretáva u babky vždy za prítomnosti matky. Aktuálne sa však spolu nebavia, nakoľko podľa vyjadrenia matky je maloletá v puberte a G. má zvláštnu povahu a to takú, „keď nie je po jej, tak je zle a nebaví sa s nikým“. Matka dodala, že viackrát volali G. na zmrzlinu, na výlet, no G. to odmietla. Maloletá uviedla, že s bratom vôbec nekomunikujú, skoro každý deň sa však vídajú. Matka uviedla, že si I. robí výsmešky, vreští, hučí, hodil ju aj o zem. Matku syn I. stále napáda, je drzí a kričí aj na G.. O pár hodín keď sa po týchto incidentoch stretnú, je úplne iný, zrazu
sa otočí na matku a pozdraví aj ju aj maloletú, ako by sa nič nestalo. Matka uviedla, že sa maloletá nikdy nestretla so svojím otcom, vôbec ho nepozná. Matka uviedla, že keď stretnú náhodne biologického otca, tak maloletú G. ani len nezaujíma, ktorý to je. Matka uviedla, že otec maloletého dieťaťa napádal matku aj v tehotenstve a vyhlásil, že maloletá nie je jeho. Fyzicky napádal maloletú ešte v zavinovačke, chodil domov opitý a ničil nábytok. Od tej doby nemal záujem o dcéru a nikdy sa o maloletú nezaujímal. Nikdy jej nič neposlal, žiadny darček. Matka uviedla, že otec maloletej rozhazardoval nehnuteľnosť a s tým narobil problémy. Matka dodala, že sa viackrát maloletej opýtala, či sa chce so svojím otcom stretnúť načo maloletá stále uviedla, že nie nechce. Nechce ho ani poznať. Maloletá, už nechce, aby s ňou bol vykonaný pohovor nakoľko jej je to nepríjemné, na úrad prišla s plačom.
35. Zo správy Základnej školy L. I. X. F. zo dňa 05.06.2015 vyplývalo, že maloletá G. navštevuje 1. ročník po odklade školskej dochádzky. Maloletá je v osobnej starostlivosti matky. V škole nemá žiadne výchovné ani vzdelávacie problémy. Má veľa zameškaných hodín, ktoré sú riadne ospravedlnené. Na vyučovanie chodieva pravidelne neskoro, niekedy až na druhú hodinu. Do triedy maloletú sprevádza matka, ktorú ju v šatni prezlieka a v triede jej pripravuje učebnice na hodinu. Po upozornení matky, že nie je vhodné, aby odprevádzala maloletú do triedy, bola agresívna a kričala na pani vrátničku, kopala do dverí. Keď matka nebola vpustená do budovy školy, otočila sa a odišla aj s maloletou. Maloletá nemá v triede vytvorené priateľské vzťahy. Priateľstvá môže vytvoriť iba s dovolením matky, ktorá rozhoduje o tom, kto je pre maloletú vhodný kamarát. Matka prikazuje triednej učiteľke s kým môže maloletá sedieť. U maloletej sa striedajú dni, kedy komunikuje ako ostatní spolužiaci, ale prevládajú dni, kedy je komunikácia sťažená, ťažko sa vyjadruje a zajakáva sa. Maloletá je nesamostatná, so všetkým čaká na pokyny. Je ustráchaná, uzavretá, bojí sa niečo urobiť z vlastnej iniciatívy. O svojej rodine nekomunikuje. K vyučujúcim má kladný postoj. Vyučovacie výsledky má výborné a na vyučovacie hodiny chodí pripravená. Čo sa týka spolupráce rodičov zo školou, matka často zasahuje do práce a rozhodnutí triednej učiteľky, čo zdôvodňuje svojím pedagogickým vzdelaním. Matka zakazuje komunikáciu medzi školou a otcom a podávať otcovi informácie o maloletej. Podľa nej pojem „otec“ dieťa nepozná a ona je jediným zákonným zástupcom dieťaťa. Otec sa bol v apríli informovať o vzdelávacích a výchovných výsledkoch maloletej. Jeho návštevu dohodla staršia dcéra G., ktorá sa tiež chodí informovať na sestru. Prosila triednu učiteľku, aby to matke nehovorila. Dňa 02.06.2015 podala matka sťažnosť riaditeľovi školy na triednu učiteľku z dôvodu, že podala informácie o maloletej cudzej osobe - C.. F. Š., otcovi maloletej. Zo správy Základnej školy L. R. M. X. F. zo dňa 08.01.2019 vyplývalo, že maloletá G. je žiačkou 5.C. Povinnú školskú dochádzku si plní riadne a všetky vymeškané hodiny má ospravedlnené. Maloletá je v kolektíve obľúbená, správa sa kamarátsky, slušne a ohľaduplne. S okolím komunikuje primerane, rešpektuje sociálne pravidlá i autority. Na vyučovanie sa pripravuje systematicky, školské povinnosti si plní dôsledne. Počas vyučovacieho procesu je aktívna, pekne sa vyjadruje, nevyrušuje. Dosahuje výborné vyučovacie výsledky. O maloletú sa zaujíma a informuje iba matka. Zo správ Základnej školy L. R. M. X. F. zo dňa 08.07.2019 a 16.07.2019 vyplývalo, že maloletá G. úspešne ukončila piaty ročník s celkovým prospechom „prospela s vyznamenaním“. Povinnú školskú dochádzku si plnila riadne a všetky vymeškané hodiny mala ospravedlnené. Počas školského roka 2018/2019 sa maloletá pripravovala na vyučovanie systematicky a dôsledne si plnila školské povinnosti. Aktívne sa zapájala do vyučovacieho procesu a má pekné vyjadrovacie schopnosti. Maloletá sa javí ako pokojné a vyrovnané dieťa. Maloletá je v kolektíve obľúbená, správa sa kamarátsky, slušne a ohľaduplne. S okolím komunikuje primerane, rešpektuje sociálne pravidlá i autority. O maloletú sa zaujímala a informovala iba matka.
36. Zo správy z mediačného procesu maloletej G. zo dňa 13.10.2016 vyplývalo, že mediátorke sa podarilo nadviazať kontakt iba s otcom maloletej, ktorý prišiel na informatívne stretnutie s mediátorkou a podpísal aj dohodu o začatí mediácie. S matkou maloletej sa kontakt nepodarilo nadviazať. Mediátorke nebolo známe, či list zaslaný na adresu U. XX, F. s pozvánkou na informatívne stretnutie dostala matka maloletej a ani či osoba, s ktorou madiátorka telefonovala bola matka maloletej. Mediátorka kontaktovala matku maloletej na telefónnom čísle XXXX XXX XXX, avšak bez úspechu. Z iného telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktoré sa vyskytuje pravdepodobne v domácnosti matky maloletej, bola mediátorke zaslaná správa, aby „neobťažoval“ svojimi telefonátmi a pri poslednom pokuse o kontakt s matkou maloletej, ženský hlas volajúci z uvedeného telefónneho čísla na otázku mediátorky, či ide o matku maloletej, že by s ňou chcela hovoriť, poprel, že ide o matku maloletej.
37. Tunajší súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých a za znalkyňu ustanovil P.. M. B. a tiež nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatria a za znalca ustanovil U..
U. F.. V písomnom podaní zo dňa 02.09.2017 matka maloletej uviedla, že k žiadnemu znalcovi nepôjde a maloletá G. bude vylúčená zo znaleckého dokazovania. Ďalej uviedla, že je telesne, duševne a psychicky spôsobilá. Zdôraznila, že maloletá G. chce byť v úplnej starostlivosti svojej matky, chce mať úplný zákaz stretávania sa s biologickým otcom a bratom I.. So sestrou G. sa môže maloletá stretávať iba za prítomnosti svojej matky a keď si to bude maloletá želať. Matka maloletej v písomných podaniach namietala zaujatosť U.. U. F. R. P.. M. B.. Tunajší súd uznesením č. k. 16P/1/2015-723 zo dňa 20.02.2018 rozhodol, že znalec U.. U. F. nie je vylúčený z predmetného konania. Tunajší súd uznesením č. k. 16P/1/2015-725 zo dňa 20.02.2018 rozhodol, že znalkyňa P.. M. B. nie je vylúčená z predmetného konania. Matka maloletej si nepreberala zásielky, ktoré obsahovali predvolanie na psychologické vyšetrenie k znalkyni a psychiatrické vyšetrenie k znalcovi. Tieto zásielky boli matke maloletej doručované aj prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v T., avšak matka maloletej si ich odmietla prevziať. Matka maloletého dieťaťa sa nezúčastnila znaleckého vyšetrenia ani u P.. M. B., ani u U.. U. F., a to aj napriek aktívnej účasti súdu na zabezpečení prítomnosti matky maloletej na týchto znaleckých vyšetreniach (inštitút predvedenia, uloženie poriadkovej pokuty, poverením znalca vyšetriť matku maloletej na adrese, na ktorej sa zdržiava).
38. Zo záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 24.11.2018 vypracovaného znalcom U.. U. F. vyplývalo, že otec maloletej netrpí žiadnou duševnou poruchou, chorobou, látkovou (alkoholovou či drogovou) závislosťou. Z hľadiska psychiatrického je schopný sa osobne starať o maloleté dieťa. Z hľadiska psychiatrického je jeho vzťah k maloletej dcére, plnoletej dcére, plnoletému synovi a k ich matke bez prítomnej psychopatológie (ktorá by vyplývala z prítomnosti duševnej poruchy, choroby), čiže je adekvátny a primeraný. Znalec sa nemohol vyjadriť k duševnému stavu matky maloletej z dôvodu jej neúčasti na psychiatrickom znaleckom vyšetrení.
39. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 15.05.2019 vypracovaného znalkyňou P.. M. B. vyplývalo, že intelektové schopnosti otca maloletej sú v pásme nadpriemeru. Osobnosť je len mierne extrovertná, dobre adaptovaná na realitu, svoje emócie i správanie dokáže primerane kontrolovať a regulovať. O svojich problémoch a aktuálnom prežívaní dokáže vypovedať v súlade s realitou. Je svedomitý, zodpovedný, citlivý na kritiku. Znaleckým psychologickým vyšetrením u neho neboli zistené patologické zmeny osobnosti. U otca maloletej neboli zistené také okolnosti, ktoré by znižovali jeho rodičovské kompetencie. Otec maloletej má otcovský, rodičovský vzťah k maloletej, obáva sa o maloletú v kontexte informácií, ktoré dostal od svojich starších detí, I. R. G., o psychickom stave matky. Zo záverov znaleckého posudku vyplývalo, že na väčšinu položených otázok znalkyňa nemohla odpovedať z dôvodu neúčasti matky maloletej a maloletej G. na znaleckom psychologickom vyšetrení.
40. K znaleckému posudku č. XX/XXXX sa v písomnom podaní zo dňa 02.07.2019 vyjadril otec maloletého dieťaťa, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorý uviedol, že rovnako ako v prípade znaleckého posudku vypracovaného znalcom U.. U. F. berie na vedomie závery a zistenia znaleckého dokazovania a k obsahu znaleckého posudku nemá žiadne námietky. Námietky však mal k celkovému priebehu súdneho konania vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa. Z jeho pohľadu súd, kolízny opatrovník a prokuratúra dlhodobo nekonajú absolútne nič v záujme ochrany dieťaťa. Súd a rovnako tak aj všetky zúčastnené subjekty celkom rezignovali na svoje prvoradé úlohy chrániť záujem maloletého dieťaťa, a to aj napriek tomu, že podľa jeho názoru majú k dispozícii množstvo zákonných možností. Z jeho pohľadu je takúto „pštrosí“ prístup zodpovedných orgánov štátu mimoriadne nebezpečný, a to najmä po zvážení informácií, ktoré sú súdu ako aj ostatným zúčastneným známe. Neschopnosť súdu adekvátne reagovať na úmyselné a celkom zjavne cielené ignorovanie súdu zo strany matky budí v jeho očiach veľkú nedôveru a pochybnosti o právnom systéme ako takom. Upozornil súd na pretrvávajúce konanie matky maloletého dieťaťa, ktorá sa k znalcovi nedostavila, a teda bez povšimnutia pokračuje v marení celého konania. Vzhľadom k priebehu a záverom znaleckého dokazovania považoval celé znalecké dokazovanie za neúčelné. Žiadal, aby súd pristúpil k aktívnejšiemu konaniu a aby zohľadnil postoj matky pri rozhodovaní vo veci samej a aj vo veci rozhodovania o trovách konania. K znaleckému posudku č. XX/XXXX sa v písomnom podaní zo dňa 04.07.2019 vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že v znaleckom posudku sú klamstvá, lži a ohovárania na ňu i maloleté dieťa. Opätovne dodala, že maloleté dieťa svojho otca nepozná, nestretáva sa s ním, nemá o neho záujem a nechce ho. Ona sa s otcom maloletého dieťaťa nekontaktuje, nestretáva sa s ním a nerozpráva sa s ním od roku 2008, iba prostredníctvom súdov. Opätovne podotkla, že otec si dovolil fyzicky atakovať a napádať predčasne narodené dieťa bitkou hlava nehlava, päsťou a pod. Lámal posteľ, na ktorej spali. Opíjal sa, mal chorobné predstavy, vidiny a alkoholové výlevy. Dokonca chcel maloleté dieťa so staršou dcérou
uniesť, kde podala trestné oznámenie. Maloleté dieťa bolo vtedy choré, ležalo v posteli a veľmi plakalo. Ďalej uviedla, že je pedagogickým zamestnancom, kde učí na základnej škole žiakov od šesť do šestnásť rokov. Pre svoje povolanie musí mať vždy doklad, že je telesne a duševne spôsobilá a čistý register trestov. Neželala si, aby ju niekto spochybňoval po osobnej, profesionálnej a zdravotnej stránke. Vo svojom vyjadrení tiež uviedla, že si zháňa advokáta.
41. Podľa § 78 ods. l, prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
42. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
43. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
44. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
45. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
46. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
47. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
48. Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
49. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
50. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
51. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
52. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 23C/45/2010-124 zo dňa 23.08.2011, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o 8 rokov a 2 mesiace, preto výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb vzhľadom na jeho záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Maloleté dieťa G. Š. má toho času 12 rokov a 5 mesiacov. Kým v čase posledného rozhodnutia bolo v celodennej osobnej starostlivosti svojej matky, od septembra 2019 už začalo navštevovať 6. ročník Základnej školy L. R. M. X. F.. V čase posledného rozhodnutia súdu boli výdavky maloletého dieťaťa veku primerané. Podľa vyjadrenia matky maloletého dieťaťa pred kolíznou opatrovníčkou je maloleté dieťa zdravé, máva iba bežné detské ochorenia a zvýšené výdavky má v súvislosti s návštevou dentálnej hygieničky zväčša dvakrát do roka a s užívaním liekov na imunitu (správa od kolíznej opatrovníčky zo dňa 26.09.2019). Matka maloletého dieťaťa predložila súdu posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie posudkových činností zo dňa 16.11.2011 o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave maloletej G. vyžadujúcim osobitnú starostlivosť. Posudok bol platný od novembra 2011 s tým, že posudkový lekár určil kontrolné posúdenie v máji 2013. Matka maloletého dieťaťa však súdu nepredložila aktuálny posudok, resp. aktuálne potvrdenie o nepriaznivom zdravotnom stave maloletej G. a sama matka maloletého dieťaťa pred kolíznou opatrovníčkou uviedla, že maloletá G. je zdravá, preto súd na neaktuálny posudok neprihliadol.
53. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane oboch rodičov.
54. Otec maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom bol zamestnaný na Daňovom riaditeľstve SR, so sídlom Banská Bystrica s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.029,66 Eur. V spoločnej domácnosti na Y. H. X. F., v prenajatom byte, žil s vtedy maloletým I.. Jeho výdavky na nájomné boli vo výške 300,- Eur mesačne. S matkou maloletého dieťaťa vlastnil byt, inak bol nemajetný. Mal tri vyživovacie povinnosti, a to k vtedy maloletému I., vtedy maloletej G. a maloletej G.. Otec maloletého dieťaťa je od 01.01.2012 až doposiaľ zamestnaný na Finančnom riaditeľstve SR, so sídlom Banská Bystrica, s miestom výkonu práce v Z. ako vedúci daňového konania s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie apríl 2014 až december 2014 vo výške 1.254,61 Eur, za obdobie január 2015 až december 2015 vo výške 1.286,24 Eur, za obdobie jún 2016 až máj 2017 vo výške 1.388,80 Eur, za obdobie august 2017 až júl 2018 vo výške 1.470,92 Eur a za obdobie august 2018 až júl 2019 vo výške 1.640,64 Eur. Okrem tohto príjmu, iný príjem nemá. Na strane otca teda došlo k zvýšeniu jeho príjmov (+ od 224,95 Eur do 610,98 Eur). V spoločnej domácnosti na adrese I. XXX/X, F., v prenajatom 2-izbovom byte, žije s plnoletým synom I., ktorý je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie september 2018 až august 2019 vo výške 1.062,71 Eur a plnoletou dcérou G., ktorá je študentkou 3. ročníka na Právnickej fakulte v Trnave. Ďalšia vyživovacia mu nepribudla. Otec maloletého dieťaťa už nemá vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k plnoletému synovi I.. Nevlastní žiadne hnuteľné a nehnuteľné veci. Jeho mesačné výdavky sú tvorené platbami: za prenájom bytu v sume 390,- Eur, za splátku dlhu voči VÚB banke v sume 103,- Eur, za internet v sume 16,- Eur, za stravu, hygienické potreby, oblečenie a údržbu bytu v sume 280,- Eur, za dopravu do zamestnania v sume 82,- Eur, za stravu v zamestnaní v sume 80,- Eur a za telefón v sume 10,- Eur. Od novembra 2015 do júna 2018 splácal dlh voči bytovému podniku Naša domová správa, s.r.o. v sume 150,- Eur mesačne a v novembri 2018 zaplatil súdny poplatok v sume 150,- Eur. Svojej dcére G. prispieva mesačne sumou 150,- Eur, ktorú jej odovzdáva do rúk. Na výdavky plnoletej G. vynakladá sumu 200,- až 250,- Eur mesačne.
55. Matka maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodnutia bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky spolu v sume 230,- Eur mesačne. V spoločnej domácnosti, v 4-izbovom byte, bývala s vtedy maloletou G. a maloletou G.. Spolu s otcom maloletého dieťaťa vlastnila byt, inak bola nemajetná. Mala tri vyživovacie povinnosti, a to k vtedy maloletému I., vtedy maloletej G. a maloletej G.. Matka maloletého dieťaťa pracovala u zamestnávateľov:
- C. F. s.r.o., so sídlom V. - mestská časť E., na Dohodu o vykonaní práce, v obdobiach 16.01.2014-31.01.2014, 01.02.2014-28.02.2014, 01.03.2014-31.03.2014, 01.04.2014-30.04.2014, 24.05.2014-31.05.2014, 05.08.2014-31.08.2014, 01.09.2014-30.09.2014, 15.10.2014-31.10.2014,
01.01.2015-31.01.2015, 27.05.2015-31.05.2015, 05.11.2016-30.11.2016, 01.12.2016-31.12.2016, 01.10.2017-31.10.2017, 01.11.2017-30.11.2017, 01.12.2017-31.12.2017 s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie január až október 2014 vo výške 60,81 Eur, január až máj 2015 vo výške 11,37 Eur, november až december 2016 vo výške 132,87 Eur, október až december 2017 vo výške 147,36 Eur
- P. P. F. s.r.o., so sídlom T. v období 29.09.2014-09.10.2014
- L. B. s.r.o., so sídlom V., na Dohodu o vykonaní práce, v období 23.10.2014-31.10.2014 s čistým príjmom vo výške 98,27 Eur
- Z. S. F. s.r.o., so sídlom V., na Dohodu o vykonaní práce v období 01.11.2014-31.11.2014
- P. F.. K..D..D.., organizačná zložka, so sídlom V., na Dohodu o pracovnej činnosti, v období 22.07.2015-27.07.2015
- Š. F., spol. s.r.o., M.C., so sídlom M.-K., v období 11.08.2015-21.08.2015
- Základná škola N. T. v období 25.08.2015-25.08.2015
- P. s.r.o., so sídlom Ž., na Dohodu o vykonaní práce v období 12.04.2016-30.04.2016 s čistým príjmom vo výške 273,28 Eur
- O. s.r.o., so sídlom O., na Dohodu o vykonaní práce, v období 24.05.2016-14.06.2016
- Z. I. s.r.o., so sídlom V., na Dohodu o vykonaní práce v obdobiach 11.03.2016-31.03.2016, 10.12.2016-31.12.2016 s čistým príjmom za marec 2016 vo výške 24,58 Eur a za december 2016 vo výške 24,26 Eur
- C. D. s.r.o., so sídlom V., na Dohodu o vykonaní práce, v obdobiach 25.05.2015-31.05.2015, 01.01.2017-31.01.2017, 01.02.2017-28.02.2017, 01.03.2017-31.03.2017, 01.01.2018-31.01.2018, 01.02.2018-28.02.2018, 01.03.2018-31.03.2018 s čistým príjmom za máj 2015 vo výške 24,92 Eur, s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie január až marec 2017 vo výške 172,07 Eur a za obdobie január až marec 2018 vo výške 72,32 Eur
- C. C. s.r.o., so sídlom V., na Dohodu o vykonaní práce, v obdobiach 01.04.2017-30.04.2017, 01.05.2017-31.05.2017, 01.06.2017-30.06.2017, 01.04.2018-30.04.2018, 01.05.2018-31.05.2018, 01.06.2018-30.06.2018 s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie apríl až jún 2017 vo výške 248,65 Eur a za obdobie apríl až jún 2018 vo výške 121,01 Eur
- Y. s.r.o., so sídlom P., na Dohodu o vykonaní práce, v období 27.06.2017-31.08.2017
- C. P., s.r.o., so sídlom V., na Dohodu o vykonaní práce, v obdobiach 01.07.2017-31.07.2017, 01.08.2017-31.08.2017, 01.09.2017-30.09.2017 s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 295,48 Eur
- Základná škola v N. v období 17.10.2017-15.05.2018, s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 511,85 Eur
- Základná škola vo X. Ú. v období 01.09.2018-31.08.2019, s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 844,15 Eur
- Základná škola s materskou školou v V. v období 01.09.2019 - doposiaľ, s čistým mesačným príjmom za september 2019 vo výške 802,49 Eur Matka maloletého dieťaťa bola v období 12.11.2014-10.08.2015 a v období 25.05.2016-30.11.2016 evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta. Matka maloletého dieťaťa poberá prídavok na dve deti (maloletú G. a medzičasom plnoletú G.), aktuálne vo výške 24,34 Eur/dieťa. Na majetok matky maloletého dieťaťa bol uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 28OdK/138/2018 zo dňa 06.08.2018 vyhlásený konkurz, ktorý bol dňa 25.09.2019 zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Matka maloletého dieťaťa aktuálne žije v spoločnej domácnosti s maloletou G. a so svojou matkou na adrese U. XXXX/XX, F. v rodinnom dome. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Matka maloletého dieťaťa už nemá vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k plnoletému synovi I.. Nevlastní žiadne hnuteľné a nehnuteľné veci. Svoje mesačné náklady vyčíslila v sumách: 15,- Eur splátka do Centra právnej pomoci, cca 30,- Eur za internet, Wifi a televíziu, 100,- Eur za cestovné do práce, 36,- Eur za stravu v práci, 26,- Eur za medicinálnu pedikúru, 16,- Eur za kontaktné šošovky, 15,- Eur za splátku osobného bankrotu.
56. K prvotným odôvodneným potrebám dieťaťa patrí uspokojovanie potrieb spojených s výživou, stabilizáciou či udržiavaním priaznivého zdravotného stavu, odievaním hygienou, výchovou a vzdelávaním, prípravou na povolanie. Potreby musia byť vždy odôvodnené. Odôvodnené sú vtedy, ak slúžia na uspokojovanie všetkých základných nákladov dieťaťa, ktoré sa dajú predpokladať. Z dokladov predložených matkou maloletej a jej písomných podaní súd ustálil mesačné výdavky maloletej G. nasledovne: dentálna hygienička dvakrát ročne v sume 50,- Eur/rok, t. j. v sume 4,17 Eur mesačne, výdavky spojené so stabilizáciou a udržiavaním zdravotného stavu (oftalmológ, stomatológ) v sume
5,- Eur; ZRPŠ v sume 25,- Eur/rok, t. j. v sume 2,5 Eur mesačne, výdavky na školské potreby (so súčasným zarátaním celoročných školských výdavkov na učebnice, triedny fond, výlety, kino, divadlo a exkurzie maloletej v sume 100,- Eur/rok) v sume 15,- Eur mesačne; výdavky na záujmové krúžky v sume 20,- Eur, oblečenie a obuv v sume 30,- Eur, výdavky na lieky v sume 10,- Eur, výdavky na mobil v sume 10,- Eur; strava (suma 44,- Eur/4 mesiace a suma 69,- Eur denné menu) v sume 80,- Eur a výdavky na hygienické potreby v sume 10,- Eur. Súd zároveň prihliadol na zvýšené výdavky maloletej pri nástupe do 1. ročníka základnej školy v školskom roku 2014/2015 a tiež pri nástupe maloletej do každého ďalšieho ročníka základnej školy. Súd sa nestotožnil s vyčíslenými mesačnými výdavkami maloletej na školské potreby v sume 35,- Eur mesačne, tak ako to uvádzala matka, nakoľko súd mal za to, že táto výška je neprimeraná výdavkom maloletej, ktorá navštevuje základnú školu, aktuálne 6. ročník a z objednávkového listu základnej školy pre 6. ročník v školskom roku 2019/2020 vyplýva suma za žiaka vo výške 31,01 Eur. Výšku týchto výdavkom matka súdu ani nepreukázala relevantnými dôkazmi. Čo sa týka výdavkov na lieky v sume 30 až 35,- Eur mesačne, ktoré uvádzala matka, tieto taktiež neboli súdu preukázané v rozsahu týchto súm. Matka uvádzala, že kupovala maloletej okuliare v sume 100,- Eur, avšak z priložených dokladov o výdavkoch nebol súdu preukázaný ich nákup, preto na takýto výdavok súd neprihliadol. Jednorazové výdavky ako kúpa bicykla v sume 150,- Eur, lyžiarsky výcvik v sume 200,- Eur, kúpa 5 kusov kolobežiek, kurz ANJ v K. v sume 128,- Eur, neboli súdu preukázané. 57. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky maloletého dieťaťa vyhovel čiastočne a zvýšil výživné v zmysle návrhu otca maloletého dieťaťa tak, ako je uvedené v prvom výroku rozsudku. 58. Súd výživné zvýšil od podania návrhu, teda od 02.01.2015, t.j. zo sumy 100,- Eur na sumu 150,- Eur, nakoľko sa plne stotožnil s návrhom otca maloletého dieťaťa, ktorý navrhol zvýšiť výživné ma maloleté dieťa na sumu 150,- Eur mesačne, i s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca maloletého dieťaťa pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. V zmysle ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem otca v rozsahu 20% až 30% z jeho čistého mesačného príjmu, pričom tento rozsah sa rozdelí medzi deti, ktoré sú na svojho rodiča odkázané výživou. V danom prípade z priemernej sumy 1.408,24 Eur (priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od apríla 2014 do júla 2019) tak 20 % predstavuje sumu 281,65 Eur a 30% predstavuje sumu 422,47 Eur. Súd prihliadol na to, že otec maloletého dieťaťa má okrem maloletého dieťaťa ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére G., ktorá je študentkou 3. ročníka vysokej školy. Otec prispieva na výživu plnoletej G. sumou 150,- Eur, ktorú sumu poukazuje k jej rukám a podieľa sa tiež na jej výdavkoch v sume 200-250,- Eur mesačne, keďže plnoletá G. s ním býva v spoločnej domácnosti. Za daného stavu mal súd za to, že na strane otca maloletého dieťaťa je priestor na zvýšenie bežného výživného na maloleté dieťa, na ktorého výživu otec v minulosti riadne prispieval sumou 100,- Eur mesačne. Inak ako hradením výživného však sa na jeho výchove a na jeho výdavkoch podieľať nemôže, a to najmä z toho dôvodu, že matka maloletého dieťaťa marí stretávanie sa maloletého dieťaťa so svojím otcom. Navyše komunikácia medzi rodičmi je vylúčená z dôvodu nepriateľského nastavenia matky maloletého dieťaťa voči otcovi. So svojou dcérou má otec aktuálne narušené vzťahy, nakoľko ho dieťa odmieta, čo je však výsledkom výchovného pôsobenia matky maloletého dieťaťa na maloleté dieťa. Súd pri svojom rozhodovaní tiež prihliadol na to, že matka poberá rodinné prídavky na dve deti, a to plnoletú G. a maloletú G., a to už od roku 2015, aktuálne v sume 2 x 24,34 Eur mesačne, pričom súd nemal vykonaným dokazovaním za preukázané, že by sa matka podieľala nejakým mesačným výživným na plnoletú G.. Podľa názoru súdu je však v možnostiach a schopnostiach otca maloletého dieťaťa, aby zo svojho príjmu prispieval na výživu maloletého dieťaťa vyššou sumou, pričom ustálenú výšku zvýšeného výživného súd považuje za adekvátnu. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa prispeje na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- Eur, a pripočíta sa k tomu aj výška výživného poskytovaná matkou (vo forme vecných plnení) popri jej osobnej starostlivosti o dieťa, a tiež príjem matky titulom prídavkov na dieťa, resp. na dve deti a daňového bonusu, tak na strane maloletého dieťaťa vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa i jeho mimoriadnych potrieb a jednorazových výdavkov. Súd mal za to, že ustálená výška zvýšeného výživného je adekvátna, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. Zároveň takto určené výživné je úmerné možnostiam a schopnostiam rodičov maloletého dieťaťa, zohľadniac ich osobné a majetkové pomery, príjmy ako aj výdavky spojené s uspokojovaním ich osobných potrieb a zároveň bude napĺňať aj právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov. Nebolo možné zohľadniť výdavky na strane rodičov,
ktoré súvisia s bežným spôsobom života a s uspokojovaním ostatných potrieb, pretože všetky takéto výdavky sú síce štandardné a zväčša aj nevyhnutné, v zmysle úpravy ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine, ale nemajú prednosť pred výživným, ktoré má vždy prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. 59. Nakoľko otcovi maloletého dieťaťa vznikol dlh na výživnom za obdobie od 02.01.2015 do 31.10.2019 vo výške 2.898,30 Eur (zvýšené výživné predstavuje sumu 50,- Eur (150,- Eur - 100,- Eur), alikvótna časť zvýšeného výživného za mesiac január 2015 predstavuje 50,- Eur : 31 dní v mesiaci = 1,61 Eur/ deň, teda 30 dní v mesiaci január 2015 x 1,61 Eur = 48,30 Eur + 50 Eur/mes. x 57 mesiacov (2/2015 až 10/2019) = 2.850,- Eur) súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 85,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok tak, aby dlh bol zaplatený do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci, nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletého dieťaťa, ako aj finančným pomerom otca maloletého dieťaťa. 60. Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
61. Podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
62. Podľa § 25 ods. 5 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
63. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
64. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi a považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine. Právna úprava v § 25 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. O styku rodičov s maloletým dieťaťom rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 <aspi://module='JUD'&link='JUD33391SK'&ucin- k-dni='30.12.9999'/> vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletým dieťaťom nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8 je upravené právo dieťaťa na zachovávanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov a v článku 29 ods. 1 je upravené právo vychovať dieťaťa a viesť k posilňovaniu úcty dieťaťa k rodičom. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (T. X.. O. -Č.. XXXXXX/ XX), a tiež konštatoval, že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (B. X.. Z. Č.. XXXXX/XX).
65. Súd upravil styk otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom v rozsahu každého párneho týždňa v kalendárnom roku v sobotu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každého nepárneho týždňa v kalendárnom roku v nedeľu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod., s povinnosťou matky maloletého dieťaťa maloleté dieťa na styk s otcom maloletého dieťaťa riadne pripraviť a v stanovenom čase maloleté dieťa odovzdať otcovi maloletého dieťaťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa a s povinnosťou otca maloletého dieťaťa si maloleté dieťa prevziať a na rovnakom mieste maloleté dieťa matke maloletého dieťaťa odovzdať, a to i s poukazom na odporúčania kolíznej opatrovníčky maloletého dieťaťa a zástupkyne Okresnej prokuratúry Galanta. Súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadne prekážky pre ktoré by vyššie uvedená úprava styku nemala byť v záujme maloletého dieťaťa, ktoré má právo na to, aby dostalo možnosť rozvíjať svoj vzťah aj k druhému rodičovi (svojmu otcovi) a prejaviť svoje city slobodne,
bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (svojej matky). Takto upravený styk by mohol byť začiatočným štádiom na obnovenie narušeného vzťahu medzi maloletým dieťaťom a jeho otcom. Otec maloletého dieťaťa sa podrobil znaleckému dokazovaniu znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatria a znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, ktorí u otca maloletého dieťaťa nezistili, že by otec trpel nejakou duševnou poruchou, chorobou, látkovou (alkoholovou či drogovou) závislosťou, patologickými zmenami osobnosti a tiež neboli zistené také okolnosti, ktoré by znižovali jeho rodičovské kompetencie. Otec maloletého dieťaťa má otcovský, rodičovský vzťah k maloletému dieťaťu. Z hľadiska psychiatrického je schopný sa osobne starať o maloleté dieťa. Z hľadiska psychiatrického je jeho vzťah k maloletému dieťaťu, plnoletej dcére, plnoletému synovi a k ich matke bez prítomnej psychopatológie (ktorá by vyplývala z prítomnosti duševnej poruchy, choroby), čiže je adekvátny a primeraný. Súd pri svojom rozhodovaní nemohol prihliadnuť na obsah rozhovor vykonaných s maloletým dieťaťom pred kolíznou opatrovníčkou, ktoré sa uskutočnili dňa 13.07.2017 a dňa 06.11.2118, nakoľko pri oboch týchto pohovoroch bola prítomná aj matka maloletého dieťaťa, pred ktorou maloleté dieťa zjavne vyjadrovalo želanie svojej matky (tiež obsiahnutých v množstve jej písomných podaní zaslaných súdu), že sa nechce stretávať so svojím otcom a že ho nepozná. Tieto pohovory nebolo možné vyhodnotiť ako objektívne a preukazujúce skutočnú vôľu maloletého dieťaťa. Navyše z obsahu týchto rozhovorov vyplývalo, že maloleté dieťa uvádzalo také skutočnosti, ktoré si reálne pamätať nemohlo (keď bola bábo, otec jej veľmi ublížil). Súd prvej inštancie sa snažil vykonať pohovor s maloletým dieťaťom dvakrát, pričom matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť zabezpečiť účasť maloletého dieťaťa na pojednávaní. Prvýkrát matka maloletého dieťaťa ospravedlnila neprítomnosť maloletého dieťaťa na pojednávaní písomným podaním zo dňa 02.10.2019, v ktorom uvádzala, že maloleté dieťa ochorelo, avšak túto skutočnosť nepreukázala súdu žiadnym lekárskym potvrdením. Druhýkrát len v písomnom podaní zo dňa 08.11.2019 uviedla, že žiada odročiť pojednávanie z dôvodu, že nezohnala advokáta, pričom žiadnym spôsobom neodôvodnila prečo si neslnila povinnosť uloženú súdom a nezabezpečila prítomnosť maloletého dieťaťa na pojednávaní. Vzhľadom na správanie sa a konanie matky maloletého dieťaťa počas celého tohto konania, ktorá nerešpektovala zákonné povinnosti účastníka konania, ktoré sama iniciovala, mal súd prvej inštancie odôvodnené pochybnosti o tom, či by vôbec bolo možné vykonať pohovor s maloletým dieťaťom súdom. Keďže právo na styk je nespochybniteľným právom maloletého dieťaťa, ako aj jeho otca, mal súd za to, že úprava styku upravená v treťom výroku rozsudku je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
66. Súd sa nestotožnil s návrhom matky maloletého dieťaťa na zákaz styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom. Tento návrh považoval za neodôvodnený a tiež v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Súd poznamenáva, že negatívny a nepriateľský postoj matky maloletého dieťaťa sa k otcovi maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom nezmenil, a to už od vykonania znaleckého dokazovania v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26P/180/2009 o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, v ktorom verbalizovala že k otcovi maloletých detí cíti veľký odpor a nechce, aby sa deti so svojím otcom stretávali. Zároveň si neželala, aby sa maloletá G. stretla na znaleckom sedení so svojím otcom. Takýto postoj matky a jej negatívne naladenie je zároveň prenášaný na maloletú G., čo sa v konaní preukázalo aj výsluchmi maloletej (pri ktorých bola prítomná aj matka maloletého dieťaťa), v ktorých maloletá preberala vyjadrenia svojej matky v tom smere, že sa nechce so svojím otcom stretávať, bez žiadneho logického odôvodnenia. Zásadne nemožno zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Dieťa nemôže byť v žiadnom prípade nástrojom na vysporiadanie doposiaľ neurovnaného vzťahu medzi rodičmi. Stály konfliktný vzťah medzi rodičmi ochudobňuje maloletú G. o adekvátny emocionálny podiel druhého rodiča (v tomto prípade otca maloletej), maloletá je potom nadmerne naviazaná na matku, čo spomaľuje jej individualizačné potreby.
67. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s návrhom matky maloletého dieťaťa na zákaz styku brata I. s maloletou G. a s návrhom na zmenu úpravy styku sestry G. s maloletou G. z dôvodov ňou uvádzaných, nakoľko svoje tvrdenia súdu nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom. Súd i s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/46/2018-308 zo dňa 14.11.2018 mal za to, že je v záujme každého dieťaťa, maloletú G. nevynímajúc, aby udržiavalo a rozvíjalo vzťahy so svojimi súrodencami. Súrodenci patria medzi najbližšie osoby a sú súčasťou rodiny, ktorá všeobecne zo strany spoločnosti a štátu požíva ochranu. Súrodencov spájajú rovnakí rodičia, spoločné širšie príbuzenstvo, spoločná minulosť, prežité skúsenosti, pekné i menej pekné zážitky a toto všetko spolu vytvára spravidla pevné väzby na celý život, ktoré človeku nielen v detstve, ale aj v dospelosti pomáhajú vytvárať pocit bezpečia a stability. Každý rodič, milujúci svoje deti, by mal preto byť nápomocný pri vytváraní a
utužovaní pevných súrodeneckých vzťahov. Treba si zároveň uvedomiť, že vzhľadom na generačné rozdiely, si súrodenci budú vzájomnou oporou spravidla aj vtedy, keď sa už rodičia pominú, resp. keď už rodičia nebudú mať dostatok fyzických a psychických síl na to, aby deťom pomáhali. Obsah spisu však nasvedčuje tomu, že matka maloletého dieťaťa si uvedené súvislosti nie celkom dobre uvedomuje a svojím správaním, ktorým sa snaží dosiahnuť zákaz styku maloletej s jej bratom a obmedzenia styku maloletej s jej sestrou vyžadovaním svojej prítomnosti pri tomto styku, maloletú vážne poškodzuje. Súd tiež poukazuje na to, že maloletá G. má toho času 12 rokov a 5 mesiacov, teda už nie je malým dieťaťom, ktoré by si vyžadovalo zvýšenú a permanentnú osobnú starostlivosť, alebo sústavný dohľad svojej matky. Preto niet žiadneho dôvodu zakázať alebo brániť súrodencom, ktorí sú dospelými a svojprávnymi osobami, aby sa stretávali s maloletou G. bez prítomnosti svojej matky a bez jej vplyvu, ktorý evidentne rozvoju súrodeneckých vzťahov nenapomáha, ale ich ničí. Je plne v záujme maloletej, aby mohla tráviť čas a voľné chvíle so súrodencami, v zmysle vydaného a právoplatného súdneho rozhodnutia tunajšieho súdu č. k. 35P/47/2016-217 zo dňa 13.11.2017, ktorý bol na odvolanie matky maloletého dieťaťa potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave, v rozsahu každého párneho týždňa v nedeľu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod.. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo štvrtom a piatok výroku rozsudku.
68. Svojvoľné konanie matky maloletého dieťaťa, ktoré sa v plnej miere preukázalo aj v tomto konaní, ktorá sa nezúčastnila pojednávaní ani nariadených znaleckých dokazovaní, neplnila si povinnosti, ktoré mala ako účastníčka konania, ktoré bolo iniciované ňou samou a tiež nerešpektovaním právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (o úprave styku súrodencov s maloletou G.) a vydaného neodkladného opatrenia (o úprave styku otca s maloletou G.), preto nemôže byť v žiadnom smere pod ochranou platných zákonov Slovenskej republiky a tiež akceptované súdnymi orgánmi.
69. Súd návrh otca maloletého dieťaťa na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zamietol, nakoľko sa plne stotožnil so závermi uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoP/39/2015-213 zo dňa 07.10.2015, v ktorom krajský súd uviedol, že absencia osobnej rodinnej väzby medzi otcom a maloletou G. bráni prínosu náhleho odovzdania maloletej do výchovného prostredia otca. Krajský súd výslovne konštatoval náhle odňatie dieťaťa matke, čo však nielen nevyrieši následky spôsobené nesprávnym konaním rodiča, o ktorom je reč, ani zanedbaný vzťah otca a dcéry, ale prinieslo by to ďalší extrém v živote dieťaťa s negatívnym dopadom na jeho zdravie a vývoj (v dôsledku konfliktného vzťahu jeho rodičov). Súd dodáva, že medzi otcom maloletej a maloletou G. v súčasnosti nie je vytvorený citový vzťah, ktorý by takéto rozhodnutie umožňoval. Vzťahy otca s maloletým dieťaťom sú aktuálne nefunkčné a otec sa s maloletým dieťaťom nestretáva už viac ako tri a pol roka.
70. Súd prvej inštancie poznamenáva, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. T. X.. T. K. XX. X. XXXX, E. C.). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci E. Z. N.. Š. K. X. XX. XXXX, R., Č.. XXX-V.). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. III. ÚS 209/04, IV. ÚS 112/05).
71. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
72 . Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
73. Po podaní protinávrhu otca zo dňa 29.05.2015 na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej G., nadobudla dňa 14.01.2016 G. plnoletosť. Nadobudnutie plnoletosti dieťaťa predstavuje prekážku v rozhodovaní súdu o jeho zverení do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, prípadne striedavej osobnej starostlivosti, resp. zmeny výchovného prostredia. V uvedenom prípade sa jedná o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a to s poukazom na skutočnosť, že maloletá G. nadobudla počas konania plnoletosť, preto súd konanie v časti zmeny úpravy práv a povinností rodičov k medzičasom plnoletej G. zastavil.
74. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
75. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
76. Tunajší súd uznesením č. k. 16P/1/2015-679 zo dňa 06.12.2017 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, za znalkyňu ustanovil P.. M. B. a súčasne zaviazal rodičov maloletého dieťaťa na zloženie preddavku, každého vo výške 450,- Eur. Súdom ustanovená znalkyňa dňa 23.05.2019 predložila súdu vypracovaný znalecký posudok spolu s vyúčtovaním odmeny a náhrady hotových výdavkov. Tunajší súd uznesením č. k. 16P/1/2015-857 zo dňa 04.06.2019 priznal znalkyni za vypracovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 530,08 Eur, ktorú súd vyplatil z preddavku zloženého otcom maloletého dieťaťa v sume 265,04 Eur a sumu 265,04 Eur vyplatil zo štátnych prostriedkov. Keďže otec maloletého dieťaťa zložil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 450,- Eur, pričom znalečné bolo vo výške 265,04 Eur, súd rozhodol o vrátení nespotrebovanej časti preddavku, a to sumy vo výške 184,96 Eur (450-265,04 = 184,96) otcovi maloletého dieťaťa zo zaplateného preddavku s tým, že táto suma bude poukázaná otcovi maloletého dieťaťa, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd zároveň zaviazal matku maloletého dieťaťa nahradiť trovy konania štátu v sume 265,04 Eur, keďže trovy dôkazu na znalecké dokazovanie neboli matkou maloletej preddavkovo uhradené, s poukazom na to, že nariadenie znaleckého dokazovania bolo v záujme oboch rodičov maloletého dieťaťa.
77. Tunajší súd uznesením č. k. 16P/1/2015-681 zo dňa 06.12.2017 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, za znalca ustanovil U.. U. F. a súčasne zaviazal rodičov maloletého dieťaťa na zloženie preddavku, každého vo výške 400,- Eur. Súdom ustanovený znalec dňa 27.11.2018 predložil súdu vypracovaný znalecký posudok spolu s vyúčtovaním odmeny a náhrady hotových výdavkov. Tunajší súd uznesením č. k. 16P/1/2015-804 zo dňa 19.12.2018 priznal znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku č. XXX/XXXX odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 356,94 Eur, ktorú súd vyplatil z preddavku zloženého otcom maloletého dieťaťa. Keďže otec maloletého dieťaťa zložil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 400,- Eur, pričom znalečné bolo vo výške 356,94 Eur, súd rozhodol o vrátení nespotrebovanej časti preddavku, a to sumy vo výške 43,06 Eur (400-356,94 = 43,06) otcovi maloletého dieťaťa zo zaplateného preddavku s tým, že táto suma bude poukázaná otcovi maloletého dieťaťa, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
78. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre kolíznu opatrovníčku maloletého dieťaťa a Okresnú prokuratúru Galanta, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre matku maloletého dieťaťa a otca maloletého dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).