Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/57/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v spore žalobcu: PV Solarsys, s.r.o., SNP 6, 044 42 Rozhanovce, IČO: 44 294 972, práv. zast.: JUDr. František Kočka, advokát, Timonova 13, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 665 981, proti žalovanému: Východoslovenská energetika a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, práv. zast.: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 713,15 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške istinu 713,15 €, úrok z omeškania 9,05% ročne zo sumy 5.368,63 € od 15.6.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,05% ročne zo sumy 713,15 € od 18.6.2015 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 € a zároveň nahradiť aj trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že je vlastníkom a prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov - fotovoltickej elektrárne, nachádzajúcej sa v k. ú. Rozhanovce, s celkovým inštalovaným výkonom 0,0999 MW s EIC kódom 24ZVS00006710639 (ďalej len „Fotovoltická elektráreň“), ktorú prevádzkuje od 23.6.2011. Oznamovaciu povinnosť podľa o energetike v znení neskorších predpisov si žalobca splnil. Žalobca ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, Východoslovenská distribučná, a.s., IČO 36 599 361 ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy a odberateľ žalovaný ako odberateľ elektrickej energie, uzatvorili dňa 09.12.2014 Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS OZE_292_2011_15 (ďalej len „Zmluva o dodávke elektriny“).Elektrina na straty je elektrina, ktorá slúži na nahradenie strát, ktoré fyzikálne vznikajú pri distribúcii požadovaného množstva elektriny pre koncového odberateľa na jednotlivých napäťových úrovniach. Rozhodnutím č. 0008/2015/E z 27.11.2014 (strana 22) ÚRSO stanovil cenu za dodávku elektriny na straty na rok 2015 pre žalovaného vo výške 44,0150 eura/MWh. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za dodávku elektriny na straty vyrobenú v predmetnej fotovoltickej elektrárni a dodanú do distribučnej siete v mesiaci máj 2015 faktúrou č. VF/20150136, zo dňa 3.6.2015, splatnou 17.6.2015 v sume 713,15 EUR. Žalovaný odmieta žalobcovi cenu vyúčtovanú vyššie uvedenou faktúrou uhradiť dôvodiac, že údajne "si nesplnil svoju povinnosť podľa v znení neskorších predpisov" a má za to, že vo vzťahu k predmetnej fotovoltickej elektrárni údajne "v roku 2015 nemá žalobca nárok uplatňovať si podporu vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny na straty." Žalobca však splnil všetky podmienky

stanovené v § 4 Zákona o podpore a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, výrobca elektriny je povinný „oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok...“ Žalovaný si povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore splnil, keď uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, na rok 2015 vo vzťahu k predmetnej Fotovoltickej elektrárni oznámil ÚRSO aj prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy riadne a včas. Zo stanoviska ÚRSO, zverejneného na jeho webovom sídle (webovej stránke), vyplýva, že pre splnenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, postačí, aby bolo Oznámenie o uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok najneskôr dňa 15. augusta podané na poštovú prepravu. Žalobca Oznámenie o uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny pre rok 2015 podal na poštovú prepravu dňa 15.8.2014. Skutočnosť, že žalobca si vo vzťahu k predmetnej Fotovoltickej elektrárni uplatňuje právo na podporu aj na rok 2015 i predpokladané množstvá dodanej elektriny v tomto roku boli žalovanému aj ÚRSO známe aj z iných úkonov. Právo na podporu , vo vzťahu k elektrickej energii vyrobenej v predmetných fotovoltických elektrárňach, žalobcovi vzniklo a bolo mu potvrdené a priznané viacerými rozhodnutiami ÚRSO, ktoré neboli dosiaľ žiadnym spôsobom zrušené. Zároveň uviedol, že formulácia v zákone o „k 15.8.“ v žiadnom prípade neumožňuje prijať taký výklad, ktorého výsledkom by bol záver, že uplatnenie podpory a oznámenie predpokladaného množstva dodávok musí byť doručené prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy do 15.8..Všetky informácie, ktoré mali byť predmetom oznámenia o uplatnení podpory a oznámenia o predpokladanom množstve dodanej elektriny na rok 2015 mal žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy k dispozícii aj pred 15.8.2014 a tieto mu boli známe. Rovnako poukázal aj na stanovisko ÚRSO na jeho webovom sídle, podľa ktorého postačí, aby oznámenie o uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok bolo dané na poštovú prepravu najneskôr dňa 15.8.. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi vzniklo aj právo na zaplatenie ceny elektriny na straty vyúčtovanej vyššie uvedenou faktúrou vo výške istiny 713,15 EUR so zákonnom stanovenými úrokmi z omeškania a sumou 40,- EUR titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 3.6.2019 platobný rozkaz sp. zn. voči ktorému podal žalovaný odpor. Následne žalobca navrhol pokračovanie v konaní a vec bola Okresným súdom Banská Bystrica postúpená tunajšiemu súdu.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, ako nedôvodnú. Vo svojich vyjadreniach okrem iného uviedol, že faktúry, z ktorých žalobcom uplatnené pohľadávky vyplývajú, boli žalovanému doručené, avšak - vzhľadom na ich neoprávnenosť a neexistenciu žalobcom uplatneného nároku - boli tieto žalobcovi vrátené, z ktorého dôvodu žalovaný predmetné faktúry neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalobcom uplatnené pohľadávky sú pohľadávkami z titulu podpory vo forme doplatku v zmysle ust. zák. o , ktorú je žalobcovi povinná poskytovať spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. (ďalej aj VSD). Povinnosť poskytovať podporu vo forme odberu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie za cenu elektriny na straty si VSD zabezpečuje prostredníctvom žalovaného, ktorý má postavenie dodávateľa elektriny a v rámci svojej podnikateľskej činnosti zabezpečuje dodávku elektriny koncovým odberateľom elektriny , na podklade trojstranných zmlúv o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzatvorených medzi žalovaným, VSD a výrobcami elektriny, teda aj žalobcom. Zároveň uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný a nemá oporu v platných právnych predpisoch z dôvodu, že si žalobca riadne nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá ust. zákona o , t.j. povinnosť oznámiť spoločnosti VSD ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa ust. a zákona o , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015 v zákonom stanovenej lehote do 15.8.2014, čím svojou nedbanlivosťou stratil možnosť úspešne si v roku 2015 uplatniť právo na podporu vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona o . Vzhľadom na skutočnosť, že celý systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je založený na systéme štátom dotovanej politiky, patria právne normy obsiahnuté v ust. zákona o do skupiny kogentných právnych noriem, ktorých následok zmluvným dojednaním zmluvných strán nie je možné vylúčiť, a teda v prípade existujúceho odchylného dojednania zmluvných strán musí byť jeho obsah ex lege zmenený v prospech zákonného vyjadrenia kogentnej normy. VSD splnenie citovanej oznamovacej povinnosti v zmysle ust. zák. o v zákonom stanovenej lehote neeviduje a toto nebolo zo strany žalobcu ani preukázané.

Rovnako poukázal na skutočnosť, že aj Ústavný súd SR vo svojom náleze -65 zo dňa 31.1.2019 okrem iného uviedol, že ÚRSO nie je kompetentný podávať výklad všeobecne záväzných právnych noriem. Taktiež uviedol, že oznámenie ÚRSO, na ktoré sa odvoláva žalobca bolo na webovej stránke ÚRSO zverejnené až 8.12.2014. Žalobca sa preto ani nemohol v rozhodnom čase riadiť pokynmi a stanoviskom ÚSRO. Bez ohľadu na vyššie uvedené má žalovaný nepochybne za to, že lehota uvedená v zákone o je lehotou hmotnoprávnou. Tento právny názor pritom zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a to s poukazom na jeho uznesenie zo dňa 27.8.2019, . Do uplynutia zákonom stanovenej lehoty 15.8. 2014 pritom nebol žalovanému do jeho dispozičnej sféry zo strany žalobcu doručený žiaden jednostranný právny úkon obsahovo predstavujúci oznámenie o predpokladanej charakteristike dodávky žalobcu, ani oznámenie o uplatnení podpory žalobcom v zmysle ust. zákona o . Uvedená skutočnosť je nesporná, nakoľko sám žalobca tvrdí a predkladá dôkazy o tom, že oznámenie o uplatnení podpory a jej rozsahu v zmysle ust. zák. o údajne podal dňa 15.8.2014 len do pošty a VSD bolo dané oznámenie doručené až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15.8.2014. Následok nesplnenia oznamovacej povinnosti spojený so zánikom práva na uplatnenie podpory na nasledujúci kalendárny rok je v danom prípade zrejmý a nepochybný, pričom nastáva ex lege - priamo zo zákona o . Preto nemôže a ani v roku 2015 nemohla žalovanému vzniknúť povinnosť na úhradu ceny za odobranú elektrinu od žalobcu vo výške ceny elektriny na straty v prípade, ak mu na jej reálne nadobudnutie nevznikol v danom kalendárnom roku nárok.

4. Žalobca následne na pojednávaní konanom dňa 11.11.2019 uviedol, že žalobca dodal do siete 13,502 MWh elektrickej energie, čo považuje za nesporné. Má za to, že povinnosť zaplatiť cenu elektriny na straty v sadzbe 44,015 Eur za jednu MWh vyplýva zo zákona o , zo Zmluvy o dodávke elektrickej energie a takisto z ustálenej judikatúry Krajského súdu v Košiciach, napríklad rozhodnutie . Má za to, že si žalobca splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o , vrátane povinnosti podľa zákona o , to znamená, že oznámil aj množstvo elektriny, ktorú predpokladá, že vyrobí na predmetnom zariadení v roku 2015 a takisto aj prejavil vôľu uplatniť si podporu na rok 2015. Žalobca si túto povinnosť splnil aj iným spôsobom a že tieto údaje vyplývajú aj z potvrdenia o pôvode elektriny a cenového rozhodnutia ÚRSO, ktoré boli známe aj žalovanému. Ak by aj žalobca nemal nárok na podporu, vzniklo by mu prinajmenšom právo na zaplatenie ceny elektriny v sadzbe obvyklej pri obchodovaní na spotovom trhu, čo v máji predstavovalo výšku 25,90 EUR za MWh, čo by po pripočítaní DPH predstavovalo sumu 419,64 EUR. Žalobca nebol povinný uzatvoriť dodatok so žalovaným a takisto nebol povinný ani opraviť faktúru. To nevyplýva ani z daňových predpisov. Pokiaľ súd má za to, že je potrebné v tomto prípade dať návrh na zmenu žaloby, nech tieto prednesy považuje za návrh na zmenu žaloby.

5. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.11.2019 poukázal na jednoznačný záver Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí týkajúci sa ustálenia charakteru lehoty „k 15. 8.“ na uplatnenie podpory ako lehoty hmotnoprávnej, ktorú žalobca nedodržal, preto stratil nárok na podporu v zmysle zák. o na nasledujúci kalendárny rok (rok 2015). Zároveň uviedol, že žalovanému nebola doručená opravená faktúra týkajúca sa spotovej ceny elektrickej energie. Medzi žalobcom a žalovaným ani nedošlo k dohode o výške tejto spotovej ceny a žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok titulom podpory a to je základný titul uplatnenej žaloby a ten žalobcovi neprináleží, nakoľko neboli splnené zo strany žalobcu podmienky vyplývajúce zo Zákona o . K postupu uvedenému žalobcom v poslednej vete odseku 4 tohto rozsudku žalovaný uviedol, že takýto postup navrhnutý žalobcom namieta, lebo žalobca je ten, ktorý rozhoduje o žalobnom návrhu a on musí vedieť, čo chce, robí s ním dispozíciu a nemôže na súd presúvať rozhodnutie, ako má žalobu posudzovať a z akého titulu. To musí povedať žalobca, ktorý prichádza so žalobou na súd. A táto žaloba bola podaná na základe návrhu žalobcu, že má nárok na podporu. Faktúra pritom znie na cenu elektriny na straty, čo je jedna zo zložiek podpory, čo je zo zákona o nesporné a na takúto podporu si výrobca uplatniť nárok nemohol, keďže oznámenie doručil 18.8., čo medzi stranami sporné nie je.

6. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci.

7. V priebehu dokazovania strany sporu výslovne uviedli, že nespornou skutočnosťou je skutočnosť, že žalobca má riadne platne uzatvorenú Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatie zodpovednosti za odchýlku a doplatku aj na rok 2015 (ďalej aj Zmluva) a má rovnako takto uzatvorenú aj na rok 2014. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané stranami sporu, ktoré neboli namietané má súd nepochybne za to, že išlo o

dodávku elektrickej energie, ktorá bola dodávaná z elektrárne, na ktorú sa vzťahuje zákon o a čomu zodpovedá potvrdenie, ktoré je súčasťou spisu (č.l. 14 spisu). Rovnako súd považuje za nesporné, že žalovanému bola doručená faktúra vystavená žalobcom , predmetom ktorej bolo vyúčtovanie ceny za dodávku danej elektrickej energie.

8. Zo Zmluvy uzatvorenej žalobcom - ako výrobcom, žalovaným - ako odberateľom a spoločnosťou VSD ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyplýva, že bola uzatvorená 9.12.2014. V zmysle článku VII bodu 18 Zmluvy, Zmluva o dodávke elektriny nadobudla účinnosť dňa 1.1.2015. Predmetom Zmluvy, podľa článku I bod 1 písm. b) až f), je okrem iného aj záväzok žalovaného odobrať od žalobcu vo vlastnom mene a na vlastný účet elektrinu podliehajúcu zák. o za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy, záväzok žalovaného žalobcovi zaplatiť za odobranú elektrinu určenú cenu, záväzok žalovaného prevziať zodpovednosť za odchýlku žalobcu v zmysle zákona o , záväzok žalobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle zák. o , záväzok PDS v súlade so všeobecnými právnymi predpismi a spôsobom v tejto Zmluve uvedeným zaplatiť doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO. V zmysle článku III bod 1 Zmluvy, žalovaný uhrádza cenu za dodávku na základe faktúry vystavenej žalobcom. Podľa čl. III bod 2 zmluvy, časový úsek pre vyhodnotenie a zúčtovanie dodávky elektriny je jeden kalendárny mesiac. Po jeho uplynutí je výrobca povinný zaslať odberateľovi faktúru do 15. dňa v mesiaci za predchádzajúci mesiac. Podľa čl. V bod 1 písm. b) Zmluvy, cena za elektrinu je stanovená na základe rozhodnutia ÚRSO, ktorým sa určuje cena elektriny na straty. V zmysle článku V bod 1 písm. c) Zmluvy, úprava ceny za dodanú elektrinu je možná len na základe platného a účinného rozhodnutia ÚRSO. Ak je výrobca platiteľom DPH, v zmysle článku V ods. 1 písm. e) Zmluvy o dodávke elektriny, k cene za dodávku elektriny bude fakturovaná DPH v zmysle platných právnych predpisov.

9. Z faktúry č. VF/20150136 vystavenej dňa 3.6.2015 žalobcom pre žalovaného s prílohou nepochybne vyplýva fakturácia sumy 713,15 EUR na základe Zmluvy za dodávku el. energie za máj 2015 - Dodávka el. do DS na straty, množstvo dodanej elektriny 13,502 MW, za jednotkovú cenu 44,015 EUR bez DPH, 52,82 EUR s DPH.

10. Žalobca predložil aj listinu označenú ako „ Oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015 zo dňa 12.8.2013 (ďalej aj Oznámenie) na čl. 22 spisu, z ktorej vyplýva práve skutočnosť oznámenia o uplatnení podpory na rok 2015 a predpokladanej ročnej charakteristiky dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015.

11. Z listiny VSD zo dňa 15.12.2014 adresovanej žalobcovi (č.l. 142 spisu) nepochybne vyplýva oznámenie VSD o tom, že si žalobca nemôže uplatniť podporu v zmysle zák. o z dôvodu, že si žalobca nesplnil oznamovaciu povinnosť v zmysle zák. o a teda je zo zákona vylúčená možnosť zaradiť žalobcom prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory a elektrina takto vyrobená v tomto zdroji sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možnosť uplatniť si právo na podporu podľa a zák. o . Vzniknutú situáciu je možné riešiť buď prostredníctvom zastavenia prevádzkovania samotného zdroja v roku 2015, alebo predajom elektriny dodanej do sústavy za dohodnutú trhovú cenu - to znamená mimo systému povinného výkupu vyrobenej elektriny.

12. Z Návrhu Dodatku k Zmluve (č.l. 143 spisu) nepochybne okrem iného vyplýva aj návrh na doplnenie preambuly o nový odsek 4, z ktorého vyplýva, že ak výrobca nebude v určitom období spĺňať podmienky na uplatnenie práva na podporu podľa zák. o , bude jeho dodávka elektriny žalovanému podľa tejto zmluvy považovaná za dodávku na základe zmluvy o dodávke elektriny podľa o energetike. Rovnako z návrhu dodatku vyplýva doplnenie článku V „Cena“ o nový odsek 2, podľa ktorého - Cena za dodávku elektriny nepodliehajúcej nároku na uplatnenie podpory v zmysle zák. o v príslušnom kalendárnom mesiaci sa určí ako aritmetický priemer hodinových cien na slovenskom spotovom trhu v danom kalendárnom mesiaci publikovaných na webovom sídle spoločnosti OKTE, a.s.

13. S poukazom na obsah nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -148 zo dňa 22.03.2017 má súd preukázané, že ust. v platnom znení nie je v rozpore s

, , a 4 a a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Podľa ust. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby (ďalej aj zák. o ) (1) Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny 1) do regionálnej distribučnej sústavy, 4) 2. prístupom do sústavy, 5) 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, 6) b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatkom, d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku 8) prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. (2) Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny bez ohľadu na ich výkon. (3) Podpora podľa odseku 1 písm. b) a c) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny a) s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW, b) s celkovým inštalovaným výkonom do 200 MW, ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% alebo energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40%.

15. Podľa ust. zák. o , výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa a , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.

16. Podľa ust. zák. o v znení účinnom do 1.1.2014, právo podľa odseku 1 písm. b) (právo na odber elektriny) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b) (predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa).

17. Podľa ust. zák. o v znení účinnom po 1.1.2014, výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2 (predložiť prevádzkovateľovi potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, oznámiť prevádzkovateľovi predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa, oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa a , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa , ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona), si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) (odber elektriny podľa vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, doplatok podľa na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy) na nasledujúci kalendárny rok.

18. Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 19) ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa ust. § 18e ods. 1 cit. zákona, podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

20. Podľa ust. , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

21. Podľa ust. o energetike (1) Zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu.

22. S poukazom na skutočnosti uvedené v odseku 7 tohto rozsudku a tvrdenie žalobcu, že Oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015 dal na poštovú prepravu 15. 8. 2014, ako aj skutočnosť, že daná zásielka bola žalovanému doručená po 15.8.2014 bez ohľadu na to, či táto zásielka obsahovala aj dané Oznámenie, súd v danej veci preto nepovažuje za potrebné hodnotiť dôkazy predložené stranami sporu o skutočnostiach medzi stranami sporu nesporných, ale sa v tejto časti rozsudku obmedzuje na právne posúdenie charakteru lehoty na splnenie povinnosti v zmysle zák. o .

23. Novelizáciou ustanovenia o podpore od 1.1.2014 sa zaviedla sankcia pre výrobcu elektriny, ktorý nesplní oznamovaciu povinnosť k 15.8. tak, že v ďalšom roku si nemôže uplatniť právo na odber elektriny ani na doplatok. Ustanovenie pred novelizáciou 1.1.2014 takisto ukladalo oznamovaciu povinnosť do 15.8. avšak nie pod hrozbou sankcií. V zmysle prechodného ustanovenia o podpore, sa na žalobcu vzťahujú predpisy pred 1.1.2014, t.z. nesplnenie oznamovacej povinnosti k 15.8. nemá za následok sankcie v podobe nemožnosti uplatniť si právo na odber elektriny a na doplatok. Podľa predložených dokladov, žalobca podal oznámenie adresované VSD dňa 15.8.2014 na pošte, t.z., že si svoju oznamovaciu povinnosť voči VSD nesplnil.

24. Podľa pôvodného znenia a zákona o , ak si tieto povinnosti výrobca elektriny nesplnil, nedisponoval právom na odber elektriny za cenu elektriny na straty. K zmene pôvodného znenia zákona o podpore došlo s účinnosťou od 1.1.2014 prostredníctvom novelizácie vykonanej , ktorý oproti stavu účinnému k 31.12.2013 obsahuje len 2 zásadnejšie zmeny: 1) po hrozbou sankcie zahrnul plnenie všetkých povinností ustanovených v zákona o podpore, t.j. oproti stavu predchádzajúcemu stavu aj povinnosti uvedené v a zákona, 2) rozšíril dôsledky neplnenia zákonných povinností nielen na stratu práva na odber elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona, ale aj straty práva na tzv. doplatok podľa zákona. (Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. -148 z 22.3.2017.)

25. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. augusta 20149, okrem iného nepochybne vyplývajú tieto závery. „Dovolací súd považuje za potrebné poukázať na doslovné znenie ustanovenia zákona o podpore , podľa ktorého výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa a , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Logickým a gramatickým výkladom uvedeného ustanovenia je zrejmé, že výrobca elektriny je povinný vykonať dva úkony, a to oznámiť uplatnenie podpory a súčasne uviesť predpokladané množstvo dodanej elektriny, všetko k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Tieto dve povinnosti musia byt splnené kumulatívne s tým. že nevykonanie niektorej z nich znamená porušenie zákonom uloženej povinnosti, inými slovami ak výrobca elektriny oznámi uplatnenie podpory avšak neuvedie predpokladané množstvo dodaná elektriny k určenému dátumu (alebo naopak), nesplní svoju oznamovaciu povinnosť riadne. Je preto možné dospieť k záveru, že ak zákonodarca uložil výrobcovi elektriny v ustanovení zákona o podpore dve samostatné povinnosti. avšak na seba nadväzujúce, a to s výslovne uvedenou lehotou, ktorá je vyjadrená číselne a určená na presne stanovený dátum dňa 15. augusta. je takúto lehotu potrebné považovať za hmotnoprávnu a nie procesnú, ako nesprávne právne posúdili konajúce súdy nižšej inštancie. Záver o hmotnoprávnom charaktere uvedenej lehoty je opretý aj o vyššie uvedený Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. , ktorý nespochybniteľne dospel k záveru, že sankčný mechanizmus vyjadrený v ustanovení zákona o podpore má súkromnoprávny charakter. Takto spôsobuje právne následky v oblasti hmotného práva a predmetná právna norma musí mat' povahu normy hmotnoprávnej a rovnako aj lehota v nej obsiahnutá musí mat' povahu lehoty hmotnoprávnej. Preto je možno uzavrieť, že s poukazom na zákona o podpore je povinnosť výrobcu elektriny zachovaná vtedy, ak právna skutočnosť nastane najneskôr v posledný deň hmotnoprávnej lehoty, t. j. v danom prípade 15. augusta. Za rozhodujúci moment pre uplatnenie podpory podľa zákona o podpore , je preto potrebné považovať moment doručenia prejavu vôle prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, nakoľko až od toho momentu sa

takýto jednostranný právny úkon výrobcu stáva perfektným a nadobúda spôsobilosť spôsobovať účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle zákon spája. V tejto súvislosti dovolací súd dodáva, že stanovisko ÚRSO charakterizujúce dotknutú lehotu za procesnoprávnu nie je záväzné a v zmysle vyššie uvedeného ani správne, z ktorého dôvodu sa na takéto stanovisko nemožno úspešne dovolávať“.

26. Pri posudzovaní charakteru tejto lehoty, súd vychádzal najmä z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v odôvodnení uznesenia zo dňa 27. augusta 2019, , s ktorým sa tunajší súd v plnom rozsahu stotožňuje a teda vyslovuje, že daná lehota na podanie Oznámenia o uplatnení podpory je lehota hmotnoprávna. Odkazujúc na závery tunajšieho súdu špecifikované v odseku 25 tohto rozsudku bol preto žalobca povinný doručiť VSD dané oznámenie do 15.8.2014. Keďže žalobca v konaní nepreukázal (a ani to netvrdil), že dané Oznámenie o podpore doručil VSD do 15.8.2014, nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. o podpore, preto nemá nárok na danú podporu na rok 2015 na základe Zmluvy špecifikovanej v odseku 8 tohto rozsudku.

27. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odseku 4 tohto rozsudku, súd následne skúmal, či sú tu splnené podmienky na to, aby súd žalobcovi priznal aspoň časť nároku žalobcu voči žalovanému.

28. Podľa ust. , žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

29. Podľa ust. , (1) Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. (2) Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

30. Zmena žaloby je dispozitívnym úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody v dispozícii s konaním a predmetom konania. Ide pritom o podanie vo veci samej, ktoré musí spĺňať všetky obsahové a formálne náležitosti , okrem iného: návrh musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný. Musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. V danej veci sa však žalobca na pojednávaní konanom dňa 11.11.2019 obmedzil iba na to, že pokiaľ súd má za to, že je potrebné v tomto prípade dať návrh na zmenu žaloby, nech tieto prednesy považuje za návrh na zmenu žaloby a následne uviedol, že stále tvrdí, že má nárok na podporu. Vzhľadom na uvedené, vyjadrenie žalobcu nemožno ani považovať za riadny návrh na zmenu žaloby, preto o tom súd ani nerozhodoval. Ak by žalobca podal náležitý návrh na zmenu žaloby a súd by pripustil zmenu žaloby, mal by žalovaný právo sa k takto zmenenej žalobe vyjadriť a uplatniť i prípadne ďalšie prostriedky procesnej obrany. V danej veci táto situácia však nenastala.

31. To, čo je zmena žaloby, je definované v ust. , . Zmenou žaloby pritom nie je zmena právneho dôvodu bez zmeny skutkových tvrdení a rovnako zmenou žaloby nie je ani zmena právnej kvalifikácie, lebo právne posúdenie nároku patrí len súdu samému.

32. Žalobca svoj nárok odôvodňoval titulom nároku na podporu v zmysle ust. zák. o dôvodiac, že splnil všetky povinnosti uložené mu zák. o a za tým účelom predložil aj prostriedky procesného útoku a následne žalovaný predložil svoje vyjadrenie a prostriedky procesnej obrany. Po vyslovení predbežného posúdenia veci súdom v zmysle ust. žalobca následne uviedol, že je nesporné, že žalobca dodal do elektrickej siete nesporné množstvo elektrickej energie a žalovaný nezaplatil žalobcovi žiadnu cenu, teda ani cenu za elektrickú energiu s podporou, ani bez podpory. Za daných okolností s poukazom na vykonané dokazovanie, má súd za to, že išlo o podstatnú zmenu, alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, a preto v danom prípade mal žalobca podať návrh na zmenu žaloby v zmysle ust. .

33. I v prípade, ak by o zmenu žaloby nešlo (išlo by iba o právne posúdenie súdom), súd by žalobu rovnako zamietol. Žalobcovi totiž nemožno priznať nárok za žalobcom dodanú elektrickú energiu žalovanému, nakoľko v konaní nebola nepochybne preukázaná dohoda o výške spotovej ceny elektrickej energie. V konaní bola medzi stranami sporná práve existencia dohody o výške spotovej ceny elektrickej energie. Tak žalobca, ako aj žalovaný uzavretím Zmluvy si ňou dohodli vzájomné práva a povinnosti. Z danej Zmluvy nepochybne vyplýval aj záväzok žalovaného odobrať od žalobcu vo vlastnom mene a na vlastný účet elektrinu podliehajúcu zák. o za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy, záväzok žalovaného žalobcovi zaplatiť za odobranú elektrinu určenú cenu, záväzok žalovaného prevziať zodpovednosť za odchýlku žalobcu v zmysle zákona o ,

záväzok žalobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle zák. o . V konaní bolo nepochybne preukázané, že si žalobca svoju oznamovaciu povinnosť voči VSD nesplnil. Následne žalovaný doručil žalobcovi dodatok k Zmluve špecifikovaný v odseku 12 tohto rozsudku reflektujúc danú situáciu s garanciou dohody spotovej ceny za takto žalobcom dodanú el. energiu poukazujúc aj na ust. zák. o energetike. V konaní bolo pritom nepochybne preukázané, že daný dodatok stranami zmluvného vzťahu podpísaný nebol. Z uvedených skutočností a záverov teda nepochybne vyplýva, že žalobca v konaní súdu ani nepreukázal výšku sumy, ktorú by mal žalovaný žalobcovi za danej situácie zaplatiť.

34. S poukazom na závery uvedené v odsekoch 26 až 31 a najmä v odseku 32 tohto rozsudku a keďže bolo v konaní nepochybne preukázané, že právo žalobcu na uplatnenie podpory na nasledujúci kalendárny rok (rok 2015) nebolo žalobcom uplatnené riadne a včas, súd upustil od vykonania, resp. hodnotenia ďalších - stranami sporu označených, alebo predložených dôkazov a z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol v celom rozsahu.

35. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa ust. , (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Keďže bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( , )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Právoplatné rozhodnutie je zároveň exekučným titulom.