Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoE-127-2019.pdf
PDF · 105.76 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/127/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: I. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. R. D. XXX/XX, XXX XX S., podnikajúci pod obchodným menom: I. D. - C. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 3668/2014, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.516,32 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 5Er/165/2014 - 18 zo dňa 14. marca 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súd prvej inštancie zároveň určil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
2. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 06682/13 zo dňa 16.09.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2013 a vykonateľnosť dňa 31.10.2013, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému zmenkovú istinu, zmenkový úrok v sume 0,25 % denne zo zmenkovej istiny a zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej istiny. Tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 09.01.2012. Posúdením podania oprávneného zo dňa 21.01.2016, označeného ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ dospel k preskúmaniu exekučného titulu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie má za to, že z predmetnej zmluvy o úvere je zrejmé, povinný je v zmluve označený jednak údajmi ako obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, názov Obvodného úradu v živnostenskom registri ktorého je povinný zapísaný, a jednak aj číslo občianskeho preukazu a rodné číslo. Z uvedeného možno konštatovať, že označenie zmluvných strán, konkrétne dlžníka, je duplicitné a nejednoznačné, pričom ani výkladom zmluvy nie je možné určiť, ktoré označenie dlžníka by malo mať prednosť, nakoľko nejde o vzťah individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia oproti ustanoveniu obsiahnutému vo všeobecných obchodných podmienkach. Zo samotného znenia zmluvy a jej grafického prevedenia je zrejmé, že je uzatvorená na vopred predtlačenom formulári, ktorý používa oprávnený pri svojej opakovanej činnosti opakovane. Súd prvej inštancie uviedol, že platí všeobecne platný princíp, podľa
ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Okrem toho zastáva súd prvej inštancie názor, že predmetná zmluva má adhézny charakter, ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah povinný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu preto ani to, že povinný podpísaním oprávneným vopred pripraveného dojednania v zmluve o úvere vyhlásil, že úver mu bol poskytnutý na výkon podnikania, neznamená podľa názoru súdu prvej inštancie, že by sa zaviazal, že pri plnení záväzku vyplývajúceho zo zmluvy bude konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ nebol preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere predmetnej zmluvy, logicky nemožno vyvodiť z uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter alebo ho môže mať. V takýchto prípadoch je potom aplikácia ustanovení zmluvného spotrebiteľského práva jednoznačná. Rozhodcovský súd teda nesprávne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pochybil zároveň v tom, že neprihliadol na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie spotrebiteľského úveru a priznal ňou oprávnenému plnenia na základe zmenky vystavenej napriek zákonnému zákazu.
3. Súd prvej inštancie následne pristúpil k posúdeniu skutočností, či bolo v rozhodcovskom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky. V prvom rade uviedol, že dohoda o vyplnení zmeniek nie je v zmluve o úvere zmluvným dojednaním týkajúcim sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a teda z tohto hľadiska nie je z posúdenia v zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) vyňaté. Taktiež ani zo všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru nevyplýva, že v nich obsiahnutá dohoda o vyplnení zmeniek je zmluvným dojednaním, ktoré bolo dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy o úvere individuálne, teda že by povinný mal možnosť zmluvu o úvere uzavrieť bez tejto dohody. Preto súd prvej inštancie posúdil neprijateľnosť dohody o vyplnení zmeniek z pohľadu generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ. Okrem uvedeného poukázal aj na to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú RPMN, pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti, tým že v takom prípade sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že dohoda o vyplnení zmeniek je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve absolútne neplatná. Súd prvej inštancie navyše uviedol, že úroková doložka na zmenke s úrokovou sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a rozhodcovský súd mal na uvedenú skutočnosť prihliadnuť ex offo. Samotné vyplnenie zmenkovej sumy považoval súd prvej inštancie za rozporné s dobrými mravmi, nakoľko zmenková suma v sebe zahŕňala aj nezaplatený poplatok za poskytnutie úveru, na ktorý nemal oprávnený nárok. Na základe uvedených skutkových a právnych záverov súd prvej inštancie dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na neprípustnosť použitia zmenky, ani na rozpor s dobrými mravmi a preto podľa § 57 ods. 1 písm. m) exekúciu zastavil.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Oprávnený odmietol postavenie povinného zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľa a zdôraznil, že je potrebné chrániť dobrú vieru veriteľa pri uzatváraní zmluvy, nakoľko povinný v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol, že žiada o poskytnutie úveru na účely výkonu povolania. Povinný výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil podpisom v zmluve o úvere, že poskytnuté prostriedky použije na vyššie uvedený účel. Poukázal na to, že v samotnej žiadosti o úver povinný vyhlásil, že o úver žiada v postavení živnostníka. Preto oprávnený v danom prípade vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania, čo povinný potvrdil svojim podpisom v zmluve o úvere. Zároveň uviedol, že skutočnosť na čo konkrétne bol povinný následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma. Podľa názoru oprávneného pokiaľ je predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy nemožno tento právny predpis aplikovať. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
9. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku; ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
10. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku; ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
11. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku; ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.
15. Odvolací súd zistil, že súdnemu exekútorovi bolo dňa 21.01.2016 doručené podanie označené ako „Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku“ zo dňa 21.01.2016. Toto podanie bolo exekučnému súdu doručené dňa 05.04.2016. Odvolací súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 752/2016-7 zo dňa 08.11.2016 a uznesenie č. k. III. ÚS 564/2016-11 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorých bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Ústavný súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa § 243f doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor.
16. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedeného v spojení s § 243f ods. 1 dospel k záveru, že oprávnený si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť, doplniť návrh na vykonanie exekúcie v 30 dňovej lehote odo dňa účinnosti novely zákona č, 438/2015 Z.z. Exekučného poriadku (t.j. do 22.01.2016), a teda mal exekučný súd postupovať podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť. Súd
prvej inštancie však na túto okolnosť neprihliadol a doplnený návrh na vykonanie exekúcie preskúmal podľa § 243d ods. 4 Exekučného poriadku. Je teda zrejmé, že exekučný súd priznal oprávnenému viac práv, keď sa návrhom na vykonanie exekúcie zaoberal. Odvolací súd je však toho názoru, že by bolo prílišným formalizmom, ak by vo výroku vecne správne uznesenie o zastavení konania zrušil a vrátil súdu prvej inštancie len preto, že sa súd prvej inštancie nad rámec svojich povinností zaoberal aj samotným návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, pričom vo výroku by rozhodnutie súdu prvej inštancie zostalo s prihliadnutím na okolnosti nezmenené.
17. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 07.02.2014 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., zápisnica, obsahom ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 17.03.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 06682/13 zo dňa 16.09.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2013 a vykonateľnosť dňa 31.10.2013. Súd prvej inštancie vydal dňa 31.03.2014 poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením č. k. 5Er/165/2014 - 18 zo dňa 14.03.2019 súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
18. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
21. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom povolania. V zmluve o úvere je povinný označený jednak údajmi ako obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra [predstavujúce údaje, ktoré je možné podľa § 47 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) zistiť z osvedčenia o živnostenskom podnikaní, teda je možné ich zistiť z verejnej časti živnostenského registra]. Povinný je v zmluve o úvere označený zároveň rodným číslom a číslom občianskeho (ktoré však už nie je možné zistiť z verejnej časti živnostenského registra ani z osvedčenia o živnostenskom podnikaní), pričom z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že neboli použité len na identifikáciu osoby povinného, ale boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. Takéto znenie zmluvy o úvere je v časti označenia dlžníka duplicitné, nejednoznačné čo má za následok, že ani výkladom zmluvy nie je možné určiť, ktoré označenie povinného (ako dlžníka) by malo mať prednosť a preto nie je jednoznačne zrejmé, či účastníkom právneho úkonu bol povinný ako fyzická osoba alebo živnostník. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade bola zmluva o úvere uzatvorená na vopred predtlačenom formulári, ktorý oprávnený používa opakovane pri svojej podnikateľskej činnosti, teda samotná zmluva je formulárová, má adhézny charakter a dlžník (povinný) nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Poukazujúc zároveň na princíp použitý súdom prvej
inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil, a preto je zmluvu (najmä s prihliadnutím na jej adhézny charakter) vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda v prospech povinného. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že tá istá zmluva medzi tými istými zmluvnými stranami nemôže mať pre účely posudzovania neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľský a zároveň nespotrebiteľský charakter. Podľa § 54 ods. 2 OZ s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, uvedené v § 52 a nasl..
22. Rovnako možno povinného považovať za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom poskytnutia úveru je povolanie. Poskytnutie úveru na povolanie totiž musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli obchodné podmienky.
23. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, teda zmluvné strany dohodli pre daný prípad tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne išlo o oprávneným tvrdený obchodno-právny vzťah, zmluva o úvere sa riadi § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to nebol daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď si zmluvné strany chcú, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnému obsah zmluvy, pretože inak by jej úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.
24. V záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa je podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku potrebné prihliadať na hospodársku kauzu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. z akých dôvodov poskytol oprávnený povinnému úver za účelom povolania, najmä ak uvedenie účelu podľa obsahu formulárovej zmluvy od povinného vyžadoval.
25. Z postoja oprávneného vyplýva, že ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom na ustanovenie § 2 písm. a) tohto zákona v rozhodnom znení. Takýto postup oprávneného popiera účel zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má chrániť spotrebiteľa pri poskytovaní úverov od podnikateľov. Uvedený údaj o účele poskytnutia peňažných prostriedkov vzbudzuje dojem, že účelom vyššie uvedeného ustanovenia je len snaha vyhnúť sa aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení v OZ. To predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), porušenie princípu ochrany spotrebiteľa. Z toho dôvodu vyššie uvedené konanie oprávneného ochranu nepožíva. Vytvára totiž pochybnosti o hospodárskej kauze poskytnutého plnenia (§ 495 OZ), teda, že skutočným dôvodom oprávneného bol poskytnúť úver pre dlžníka za účelom jeho povolania a nie bez vymedzeného účelu.
26. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pri vydaní exekučného titulu
- Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 06682/13 zo dňa 16.09.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2013 a vykonateľnosť dňa 31.10.2013 boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď rozhodcovský súd neposúdil právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský a neposkytol povinnému náležitú ochranu. Za nekalú
obchodnú praktiku je taktiež potrebné považovať aj skutočnosť, že povinný musel vyplniť blankozmenku, pričom dohoda o vyplnení zmenky bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach. Podľa názoru odvolacieho súdu je tak naplnený dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, v medziach podaného odvolania, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).