Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Co-31-2019.pdf
PDF · 84.97 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/31/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. W. O. XX/X, XXXX N., F., právne zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o. so sídlom Kmeťová 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanej O.. M. N., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX N., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Andrej Gara, Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 642,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 4C/69/2016-191 z 18.09.2018 takto
rozhodol:
I. Odmieta odvolanie voči výroku I. o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania.
II. Vo zvyšnej napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby a vo výroku III. o trovách konania rozsudok zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
„I. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta. II. Žalobu zamieta. III. Priznáva žalovanej strane voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalovanej strany, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku“.
2. Svoje rozhodnutie v podstate postavil na závere, že predmetom sporu je nárok žalobcu na náhradu škody spočívajúcou v zbytočne vynaložených cestovných nákladoch zo strany žalobcu za účelom realizácie styku s jeho maloletou dcérou, ktorý bol zmarený matkou maloletej - žalovanou. Následne prihliadal na vznesenú námietku premlčania žalovanej, pričom ak bola žaloba podaná na súde dňa 09.05.2016 a žalobca mal vedomosť o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach pre uplatnenie svojho nároku na náhradu škody najneskôr dňa 05.05.2014, jeho nárok je premlčaný a nemožno mu ho v súdnom konaní priznať. Na podanie žalobcu, ktorým si žalobca uplatnil totožný nárok a ktoré bolo súdu prvej inštancie elektronickými prostriedkami bez zaručeného podpisu doručené dňa 03.05.2016 neprihliadol, lebo uvedené podanie bolo zapísané pod sp. zn. 2C/67/2016 a v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku zo strany žalobcu, bolo konanie pod touto spisovou značkou zastavené. Rovnako nevzhliadol dôvody pre prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na rovnakom súde pod sp. zn. 7C/49/2016. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, § 415 a § 420 Obč. zák.; trovy konania podľa § § 255 ods. 1 CSP.
3. Tento rozsudok v celosti včas podaným odvolaním napadol žalobca poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci). Ťažiskom odvolacej argumentácie žalobcu bolo tvrdenie o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ak ten prvé podanie vo veci samej - žalobu - urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného podpisu doručené mu dňa 03.05.2016 zapísal pod sp. zn. 2C/67/2016, a následne žalobcovo druhé podanie doručené mu dňa 09.05.2016, ktoré bolo doplnením prvého podania žalobcu v zákonnej 3 - dňovej procesnej lehote, zapísal pod novú spisovú značku 4C/69/2016, v dôsledku čoho potom súd nesprávne vyhodnotil nárok žalobcu ako podaný po uplynutí premlčacej doby. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal nesprávnosť záverov o tom, kedy sa žalobca dozvedel o škode a o tom kto za ňu zodpovedá, tu poukazujúc na skutočnosť, že už dňa 04.05.2014 mal síce vedomosť o tom, že mu škodu spôsobila žalovaná, no o jej výške sa dozvedel až po svojom návrate do miesta svojho bydliska po neuskutočnenom styku s maloletou. Okrem toho vytýkal súdu prvej inštancie nesúlad ústneho odôvodnenia rozsudku - zamietnutie žaloby z dôvodu uplatnenia nároku pre rozpor s dobrými mravmi s názorom, že žalobca vzhľadom na svoj príjem nie je odkázaný na priznanie ním uplatneného nároku a písomného odôvodnenia rozsudku - zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Súčasne uplatnil i trovy odvolacieho konania. Navrhol rozsudok v celosti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalovaná odvolanie žalobcu považovala za nedôvodné, súd prvej inštancie podľa jej názoru dostatočne a správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a nedopustil sa žiadnej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie a preto ho navrhla ako vecne správny potvrdiť. Uplatnila i trovy konania.
5. Ďalšie vyjadrenia strán sporu, vzhľadom na to, že do sporu nepriniesli žiadne nové svetlo, nepoňal odvolací súd do dôvodov svojho rozhodnutia.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie čiastočne prípustné [výroky II. a III. (§ 355 ods. 1 CSP)] a čiastočne neprípustné [výrok I. (analogicky 357 CSP)], preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nutné v II. a III. výroku zrušiť a odvolanie voči I. výroku je potrebné odmietnuť.
7. O návrhu na prerušenie konania rozhoduje súd uznesením (§ 234 ods. 1 CSP). Proti uzneseniu je vo všeobecnosti prípustné odvolanie iba vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 357 CSP). Ak je podané odvolanie proti uzneseniu, ktoré nie je obsiahnuté v enumeratívnom výpočte, musí byť bez ďalšieho odmietnuté (§ 386 písm. c/ CSP). Proti uzneseniu o zamietnutiu návrhu na prerušenie konania odvolanie nie je prípustné, to je prípustné iba proti uzneseniu o prerušení konania (§ 357 písm. n/ CSP).
8. Ak potom tu odvolaním napadnutý I. výrok rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je rozhodnutím, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (analogicky § 357 CSP), odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, a to aj napriek nesprávnemu poučeniu o prípustnosti odvolania zo strany prvoinštančného súdu, odvolanie žalobcu postupom podľa § 386 písm. c/ CSP voči tomuto výroku odmietnuť.
9. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
10. Podľa § 42 ods. 1 OSP účinného v rozhodnom období Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
11. Podľa § 129 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku účinného v rozhodnom období Prijaté podania, ktorými sa dáva podnet na začatie konania, podateľňa eviduje pomocou aplikácie. Podateľňa je určená na prijímanie podaní každý pracovný deň v úradných hodinách určených rozvrhom práce.
12. Podľa § 132a ods. 1 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku účinného v rozhodnom období Podanie, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, sa ihneď po prijatí odovzdá podateľni na ďalší postup podľa § 129. Ak má byť podľa predpisov o konaní pred súdmi takéto podanie doplnené v zákonom ustanovenej lehote a nedôjde k jeho doplneniu, na podanie sa ďalej neprihliada a táto skutočnosť sa vyznačí v aplikácii.
13. S poukazom na uvedené je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie po prijatí prvého žalobcovho podania dňa 03.05.2016 urobeného elektronickými prostriedkami bez zaručeného podpisu - žaloby - ktorému bola pridelená sp. zn. 2C/67/2016, v poradí ním druhé prijaté žalobcovo podanie dňa 09.05.2016, ktoré bolo bezpochyby písomným doplnením prvého podania, bez vykonania lustrácie, bez ďalšieho zapísal ako novú vec pod ďalšou spisovou značkou 4C/69/2016, pochybil. Toto pochybenie (zápis pod dve spisové značky) už nie je možné nateraz reparovať.
14. Uvedené však malo fatálny následok na nesprávne posúdenie otázky, či vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, ostala žalobcovi zachovaná hmotnoprávna lehota, v ktorej žalobu podal. Za okamih uplatnenia práva na súde, aj napriek vyššie popísanému vadnému postupu súdu prvej inštancie je potrebné považovať deň, kedy bolo súdu prvej inštancie doručené žalobcovo prvé elektronické podanie bez zaručeného podpisu, a týmto dňom je 03. máj 2016.
15. K začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby odvolací súd uvádza, že dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený sa dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktoré je možné objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Aby poškodený mohol uplatniť svoj nárok na súde, nie je potrebné, aby poznal výšku škody presne, postačuje, ak nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia v súdnom konaní.
16. V dôsledku toho odvolaciemu súdu neostávalo nič iné iba rozsudok súdu prvej inštancie v II. zamietavom výroku v merite veci a v III. súvisiacom výroku o trovách konania s použitím ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s použitím ustanovenia § 391 CSP.
17. K ostatnej odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že princíp viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom je vyjadrený v § 219 ods. 4 CSP. Zákonným následkom vyhlásenia rozsudku je viazanosť súdu vyhláseným výrokom. To znamená, že ho konajúci súd už nemôže sám zmeniť a v písomnom vyhotovení rozsudku musí byť znenie výroku zhodné s výrokom vyhláseným.
18. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že viazanosť súdu vyhláseným rozsudkom predovšetkým znamená viazanosť súdu výrokom vyhláseného rozsudku, keďže obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku (§ 219 ods. 1 CSP). Napriek tomu, že zákon ukladá súdu po vyhlásení rozsudku tento aj odôvodniť, z povahy veci vyplýva, že ústne odôvodnenie v zásade nebude doslovne totožné s odôvodnením uvedeným v písomnom vyhotovení rozsudku. Uvedená skutočnosť však neznamená, že súd sa môže v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku ľubovoľne odchýliť od odôvodnenia uvedeného ústne po vyhlásení rozsudku. Súladný výklad § 219 ods. 4 CSP - v spojení s obsahom základného práva na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia ? vedie k záveru, že od súdu možno legitímne očakávať zhodu ústneho odôvodnenia a písomného odôvodnenia v kľúčových aspektoch prejednávanej veci, t. j. podstata stanoviska súdu k
zásadným argumentom strany, prípadne zákonné ustanovenia, ktoré boli základom pre rozhodnutie vo veci samej, by mali byť zhodné v ústnom odôvodnení a písomnom odôvodnení.
19. V prejednávanom spore - z argumentácie odvolateľa vyplýva, že v ústnom odôvodnení súd prvej inštancie po vyhlásení napadnutého rozsudku mal v podstatnom uviesť, že dôvodom zamietnutia žaloby je rozpor uplatneného nároku žalobcu s dobrými mravmi s názorom, že žalobca vzhľadom na svoj príjem nie je odkázaný na priznanie ním uplatneného nároku. Naproti tomu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku - súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, je žalobcov nárok premlčaný.
20. Zo zvukového záznamu z pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, a ktorý sa nachádza v ESS (s ktorým sa odvolací súd oboznámil) vyplýva, že súd prvej inštancie v ústnom odôvodnení pri zamietnutí žaloby prihliadal výlučne iba na námietku premlčania. Z tohto zvukového záznamu naproti tomu nevyplýva, aby súd prvej inštancie v ústnom odôvodnení ako dôvod zamietnutia žaloby výlučne uviedol iba rozpor s dobrými mravmi s názorom, že žalobca vzhľadom na svoj príjem nie je odkázaný na priznanie ním uplatneného nároku. Písomné odôvodnenie je postavené na premlčaní nároku žalobcu v dôsledku zvesenej námietky premlčania zo strany žalovanej.
21. Z uvedeného vyplýva, že v súdenom spore niet rozporu medzi ústnym odôvodnením napadnutého rozsudku a písomným odôvodnením v priamom spojení so zákonným dôvodom rozhodnutia o predmete sporu. Odvolateľ - pri zhode výroku napadnutého rozsudku tak nebol konfrontovaný s dvomi rozdielnymi právnymi posúdeniami jeho veci v ústnom odôvodnení a následne pri písomnom odôvodnení. Uvedeným postupom preto súd prvej inštancie neporušil ustanovenie § 219 ods. 4 CSP.
22. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie odstrániť odvolacím súdom všetky vytýkané nedostatky, pri svojom novom rozhodnutí zohľadniť všetky aspekty načrtnuté odvolacím súdom a následne znovu vo veci rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj riadne a náležite odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).
23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).