Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-122-2019.pdf
PDF · 129.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/122/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Jána Slebodníka a JUDr. Moniky Géciovej, PhD., vo veci žalobcov 1) E. C., F.. XX.X.XXXX, D., H. XXX, X) D. C., F.. XX.X.XXXX, D., H. XXX, X) D. C., F.. XX.X.XXXX, D., H. XXX, všetci zast. JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, Košice, Škultétyho 3, proti žalovaným 1) Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zast. AK Mária Grochová a partneri s. r. o, Košice, Garbiarska 5, Košice, IČO: 36 863 017, 2) Dražby a aukcie, s.r.o., Martin, Flámska 1, IČO: 36 751 642, zast. AK GALLO, s. r. o., Martin, Jilemnického 30, IČO: 36715352 a 3) CEE COLLECT Slovakia s.r.o., Bratislava, Gorkého 3, IČO: 45 882 053, zast. BBH advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Gorkého 3, IČO: 36 713 066, o zákaze zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného v 3. rade proti rozsudku 15C/858/2015-305 zo 14.6.2018 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch I. a III. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. prikazuje žalovanému v 3.rade, aby sa zdržal výkonu záložného práva nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k.ú. D., ako parc. reg. „C“ č. 275/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, dom postavený na parc. reg. „C“ č. 275/1, súp. č. 295, garáž postavená na parc. reg. „C“ č. 275/1, súp. č. 725, v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a v 2. rade, každý v 1/2 k celku, vedené Okresným úradom Košice - okolie, katastrálny odbor, II. žalobu voči žalovanému v 1. rade a v 2. rade zamieta a III. priznáva žalobcom proti neúspešnému žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, IV. priznáva žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade proti neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobcovia žalobou, podanou uňho 28.7.2015 domáhali a ako ju skutkovo a právne odôvodnili, že spolu so žalobou podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd prikázal žalovaným v 2. a 3. rade zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. D., ako parc. reg. „ C“ č.275/1
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, dom postavený na parc. reg. „C“ č. 275/1, súp. č. 295, garáž postavená na parc. reg. „C“ č. 275/1 súp. č. 725 v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. rade a 2. rade o veľkosti podielov 1/2 k celku, všetko vedené Okresným úradom Košice- okolie, katastrálnym odborom k.ú. D. a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spolu s opravným uznesením vyhovel a 27.8.2015 uznesením sp. zn. 15C 858/2015-75 predbežné opatrenie nariadil. Proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia podal odvolanie žalovaný v 3. rade, ktorý sa zároveň vyjadril aj k žalobe. Ďalej súd konštatoval, že žalovaní v 1. a 2. rade sa písomne k žalobe nevyjadrili a uviedol, aké dokazovanie vykonal a zistil skutkový stav, že žalovaný v 1. rade so žalobcom v 3. rade uzavrel 24.8.2009 zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti. Žalobcovi v 3. rade bola poskytnutá výška úveru v sume 46 600 eur s tým, že výška splátka istiny bola určená na sumu 287,18 eur mesačne. Splatnosť prvej splátky istiny bol 20.9.2008, počet splátok 360 mesiacov a splatnosť mesačne ku 20.temu dňu v kalendárnom mesiaci s konečnou splatnosťou k 20.8.2039. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva bola uzavretá 24.8.2009 medzi žalobcami v 1. a 2. rade so žalovaným v 1. rade, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán na zriadenie záložného práva nehnuteľnosti v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 24.8.2009 uzavretej medzi záložným veriteľom a žalobcom v 3. rade. V druhej časti záložnej zmluvy je opísaný predmet zálohu a to nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. D. ako parc. č. 275/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2 a stavby na parc. č. 275/1 - dom, súp. č. 456 a garáž na parc. č. 275/1, súp. č. 725. Záložcovia sú vlastníkmi v podiele 1/1 bezpodielového spoluvlastníctva. Vklad bol povolený Správou katastra Košice - okolie pod V 787/09 z 30.10.2009. 22.10.2009 bol uzavretý dodatok k zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluve, v ktorej sa opravil nesprávny text v pôvodnej záložnej zmluve v časti II. čl. I. v bode 1 a 2 a nahradil sa správnym textom. Na LV č. XXX, k.ú. D. sú žalobcovia v 1.a 2. rade vedení ako podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1/2 k celku k nehnuteľnostiam a to k parcele č. 275/1
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, na ktorých sa nachádza dom súp. č. 295 a garáž súp.č.725. V časti „C“ ťarchy tohto listu vlastníctva je pod poradovým č. 1 a 2 zriadené záložné právo na nehnuteľnosti v časti A- LV, ktoré zabezpečuje pohľadávku CEE Collect Slovakia s.r.o., Gorkého 3, Bratislava. V časti B - LV pod každým podielovým spoluvlastníkom sú poznámky a to pod P - 109/2015 sa poznamenáva oznámenie o začatí výkonu záložného práva na nehnuteľnosti v časti A-LV od CEE Collect Slovakia s.r.o., Gorkého 3, Bratislava. Žalovaný v 1. rade listom z 23.2.2011 vyzval žalobcov na úhradu omeškaných splátok v sume 168,87 eur a listom zo 11.5.2011 označeným ako posledná výzva na zaplatenie omeškaných splátok úveru pred začatím dražby nehnuteľnosti, ktorým ich vyzval na okamžité vyplatenie omeškaných splátok úveru do 10 dní s tým, že ak žalobcovia neuhradia omeškané splátky úveru v sume 1743,18 eur, žalovaný v 1. rade vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru a po 60 dňoch pristúpi k začatiu dražby založených nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade listom z 19.12.2011 oznámil žalobcom, že ku dňu 15.12.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu a pohľadávka žalovaného v 1. rade je v sume 49 632,42 eur. Žalovaný v 1. rade oznámil žalobcom listom zo 26.1.2015, že 13.1.2015 postúpil pohľadávku spoločnosti CEE Collect Slovakia s.r.o., Gorkého 3, Bratislava t.j. žalovanému v 3. rade. Žalobcovia boli vyzvaní žalovaným v 2. rade prípisom z 15.6.2015 na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom zistenia všeobecnej hodnoty formou znaleckého posudku na 9.7.2015. Žalovaný v 3. rade vyzval žalobcov 29.1.2015 na úhradu sumy 67 320,07 eur v lehote do 10 kalendárnych dní s tým, že ak budú so žalovaným v 3. rade rokovať je možné odpustiť časť dlhu. V prípade, ak nedôjde k úhrade pohľadávky alebo k dohode, bude žalovaný v 3. rade pokračovať v realizácii záložného práva k nehnuteľnostiam. Žalobcovia sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 3. rade proti nariadenému PO o. i. vzniesli námietku premlčania pohľadávky a výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam s tým, že pohľadávka žalovaného v 1. rade sa stala premlčanou 15.12.2014. Záložné právo je premlčané z dôvodu, že aj keď sa začala dobrovoľná dražba, premlčacia lehota plynula ďalej. Zároveň uviedli, že záložné právo je právom, ktoré premlčaniu podlieha a to v 3 ročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa riadi OZ aj v prípade ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa Obchodným zákonníkom. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu. Ďalej uviedli, že žalovaný v 1. rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 15.12.2011. Výkon záložného práva mohol byť realizovaný v lehote najneskôr do 15.12.2014. V prípade zosplatnenia úveru nastala zmena času plnenia. Zmena spočíva v tom, že plnenie pôvodne rozložené do splátok je dlžník povinný uhradiť naraz. Povinnosť dlžníka pôvodne rozložená na splátky sa mení tak, že je povinný plniť okamžite a všetko, čo by mal inak možnosť splatiť v splátkach. Žalovaný v 1. rade mohol svoje právo uplatniť v lehote najneskôr do 15.12.2014. Žalovaný v 2.rade sa nestotožnil s tvrdením žalobcov o premlčaní výkonu záložného práva a poukazoval na to, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo 15.12.2011 a výkon záložného práva začal 15.6.2013, teda výkon záložného práva začal pred uplynutím premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu námietka premlčania nie je dôvodná, lebo k premlčaniu výkonu záložného
práva nedošlo. Žalobcovia so stanoviskom žalovaného v 2. rade sa nestotožnili, že výkon záložného práva sa začal 15.6.2013 a preto nie je výkon záložného práva premlčaný a to z toho dôvodu, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo 15.12.2011. Dražobník nie je orgán, u ktorého si mohol veriteľ nárok uplatniť a domáhať sa tak spočívania premlčacej lehoty. Žalovaný v 1. rade ako veriteľ mal možnosť podať z opatrnosti na príslušný všeobecný súd žalobu, ktorou by sa domáhal plnenia. Iným orgánom v zmysle § 112 O. z. má zákonodarca namysli napr. trestný súd a konanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania. Iným orgánom má zákonodarca na mysli aj správne orgány. Žalovaný v 3. rade taktiež nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania výkonu záložného práva žalobcami a poukázal, že s výkonom záložného práva začal už žalovaný v 1. rade ako jeho predchodca oznámením zo 21.2.2012, ktoré bolo adresované žalobcom ako aj Správe katastra Košice - okolie. Zároveň poukázal na § 100 ods.1, § 112, § 151 ods.1 O. z., z ktorých vyplýva, že výkon záložného práva k nehnuteľnosti, resp. uplatnenie záložného práva začína písomným oznámením záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, pričom uvedené má za následok zastavenie plynutia premlčacej lehoty. V tejto súvislosti poukázal na to, že mimoriadnou splatnosťou úveru, ktorá nastala 15.12.2011 a ktorá bola oznámená žalobcom 19.12.2011 začala plynúť trojročná premlčacia lehota vo vzťahu k výkonu záložného práva. Avšak žalovaný v 1. rade ako právny predchodca žalovaného v 3. rade začal s výkonom záložného práva tak, ako to už uviedol a z uvedeného vyplýva, že k premlčaniu záložného práva nedošlo ako to nesprávne tvrdia žalobcovia. Žalovaný v 1. rade uplatnil počas trojročnej premlčacej lehoty právo na uspokojenie svojej pohľadávky voči žalobcovi 3. ako dlžníkovi z výťažku predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, t.j. začal s výkonom dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti a preto námietka premlčania záložného práva vznesená žalobcami je predčasná. Ďalej súd citoval znenie § 52 O. z. účinného od 1.1.2008, § 52 ods.2 O. z. účinného od 1.4.2015, § 23a ods.1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, § 497 Obchodného zákonníka, § 100 ods.1,2, § 101, § 112 O. z., § 6 ods.1 vety prvej a ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, § 151a, § 151b, prvá veta, § 151b ods.2, § 151 c/ ods.1,2,3, § 151j ods.1,2 O. z. a uzavrel, že vo vzťahu nároku vo veci samej bolo potrebné v prvom rade posúdiť, či táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Je nepochybné, že strany sporu uzavreli 24.8.2009 zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods.3 písm.d/ Obchodného zákonníka). Uzatvorená zmluva je zároveň zmluvou podľa § 52 O. z. účinného od 1.1.2008. Zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, je preto potrebné posúdiť vo svetle ochrany spotrebiteľa podľa ustanovení O. z.. Je nepochybné, že žalovaný v 1. rade pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca v 3. rade ju podpisoval ako fyzická osoba. To isté je aj pri zmluve o záložnom práve. Predmetom konania je zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalobcovia vzniesli námietku premlčania pohľadávky z úverovej zmluvy uzavretej 24.8.2009 a záložného práva zabezpečujúceho uvedenú pohľadávku. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný v 1. rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 15.12.2011 (potom, čo listom 11.5.2011 upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) a dňom nasledujúcim sa právo mohlo vykonať (uplatniť po prvý raz, teda právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. Nie je pritom rozhodujúce z akého dôvodu t.j. subjektívneho alebo objektívneho tak žalovaný v 1. rade neurobil. Žalovaný v 1. rade si pohľadávku z úverovej zmluvy z 24.8.2009 neuplatnil na súde podaním žaloby o splnenie (zaplatenie dlžnej sumy 49 632,40 eur). Trojročná premlčacia lehota preto márne uplynula. Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je potrebné na jej posúdenie aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 102/2014 Z.z. definitívne vyriešila výkladové rozdiely a stanovila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia. Občiansky zákonník bude použitý pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznanie záväzku a pod. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1.4.2015, predmetné ustanovenie zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba zákonom vyslovene upraviť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Ústavný súd SR v uznesení z 19.6.2013, č.k. I ÚS 402/2013-10 skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Súd preto s poukazom na uvedené nemal žiadne pochybnosti o prednostnom použití ustanovenia Občianskeho zákonníka vo vzťahu k 3 ročnej premlčacej lehote. Žalobcovia zároveň namietali premlčanie výkonu záložného práva nakoľko je premlčaná pohľadávka z úverovej zmluvy a žalovaný v 1. rade toto záložné právo v 3 ročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nevykonal a nedosiahol tak uspokojenie pohľadávky nim zabezpečenej. Žalovaný v 3. rade ako postupca založil svoju obranu proti vznesenej
námietke premlčania na skutočnosti, že uplatnil záložné právo v premlčacej dobe svojim právnym predchodcom 21.2.2012 oznámením o vykonaní dražby u dražobníka v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. Vychádzajúc z § 112 vety 1 Občianskeho zákonníka k zastaveniu (spočívaniu premlčania) premlčacej doby dochádza, ak veriteľ uplatnil v premlčacej dobe právo na súde alebo u iného orgánu a v konaní riadne pokračuje. Pod uplatnením práva podľa § 112 O. z. je nutné chápať taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo o jeho práve rozhodnuté. K uplatneniu práva na súde dochádza v rámci civilného sporového konania žalobou na plnenie, vzájomnou žalobou a návrhom na započítanie pohľadávky v trestnom konaní ide o uplatnenie práva na náhradu škody (adhézne konanie), spočívanie premlčacej lehoty má za následok aj prihlásenie pohľadávky v konkurznom konaní. Iným príslušným orgánom je podľa názoru súdu potrebné rozumieť orgán, ktorý v určitých prípadoch nahrádza súd - rozhodca, resp. stály rozhodcovský súd alebo správny orgán. Dražobník ako subjekt tak ako je vymedzený v § 6 ods.1 vety prvej a ods.2/ zák. o dobrovoľných dražbách nepredstavuje orgán, ktorý má na mysli § 112 O. z., pretože nemá zákonom zverenú žiadnu rozhodovaciu právomoc. Prestavuje subjekt, ktorý na zmluvnom základe realizuje výkon záložného práva patriaceho záložnému veriteľovi (na základe zmluvy o zriadení záložného práva) ako jeho nositeľovi. Súčasne návrh na vykonanie dražby u dražobníka nepredstavuje uplatnenie práva, keďže o záložnom práve (ktorého sa premlčanie týka) sa autoritatívne nerozhoduje. Z tohto dôvodu preto oznámením o začatí výkonu záložného práva nedošlo k spočívaniu premlčacej lehoty záložného práva a táto márne uplynula. Ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku mal preto súd za to, že pohľadávka z úverovej zmluvy a záložné právo, ktoré ju zabezpečuje sú premlčané. Aby nedošlo k premlčaniu výkonu záložného práva (a ani pohľadávky) mal žalovaný v 1. rade najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty podať žalobu o zaplatenie pohľadávky na súde, čím by následne spočívala aj premlčacia lehota na výkon záložného práva. Zároveň by žalovaný v 1. rade mohol súčasne s týmto konaním resp. popri ňom realizovať výkon záložného práva na splnenie ním zabezpečenej pohľadávky. Žalovaný v 1. rade postúpil na žalovaného v 3. rade pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky z 13.1.2015, čiže v dobe keď už pohľadávka bola premlčaná. Žalobe o zdržanie sa výkonu záložného práva žalovaným 3. rade k nehnuteľnosti popísanej vo výroku tohto rozsudku, preto súd z vyššie uvedených dôvodov vyhovel. Za daného skutkového stavu je uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva žalovaným v 3. rade jediným prostriedkom konečnej ochrany vlastníckeho práva a obydlia žalobcov. Žalobu voči žalovanému v 1. rade v tejto časti zamietol, keď dospel k záveru o nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Žalovaný v 1. rade postúpil pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky č. 0032/2015 CE uzavretej 13.1.2015 na žalovaného v 3. rade. Túto skutočnosť oznámil aj žalobcom, pričom žaloba bola podaná na súd 28.7.2015. Pokiaľ ide o žalobu voči žalovanému v 2. rade, súd ju v tejto časti zamietol keď dospel k záveru o nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Žalovaný v 2. rade nie je účastníkom právneho vzťahu zabezpečovacej povahy, ktorý vznikol uzatvorením záložnej zmluvy medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako záložnými dlžníkmi a žalovaným v 1. rade ako záložcom a následne žalovaným v 3. rade a teda nie je nositeľom žiadnych práv a povinností z predmetnej zmluvy vyplývajúcich. Vychádzajúc z uvedeného, ak bol žalovaný v 2. rade žalobcami označený ako subjekt, ktorý disponuje záložné právo vykonať, nie je to v súlade s hmotným právom. Jediným možným vyústením je preto zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Tak ako už bolo uvedené, z právnej úpravy je zrejmé, že ide v podstate o subjekt, ktorý záložné právo vykonáva a realizuje v prospech jej nositeľa, pričom je na záložnom veriteľovi akého si dražobníka zvolí resp. použije na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Záverom považoval za potrebné uviesť, že súd sa pri rozhodovaní nezaoberal tým, či v úverovej zmluve, ktorá je premetom sporu, sú neprijateľné podmienky podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože podľa tohto zákona podľa § 2 písm. a/ na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu sa tento zákon nevzťahuje. O trovách konania medzi žalobcami a žalovaným v 3. rade súd rozhodol podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že úspešným žalobcom priznal voči žalovanému v 3. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%. O trovách konania medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade a žalobcami a žalovaným v 2. rade rozhodol podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v 1.rade a úspešnému žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním I. žalovaný v 3. rade (č. l. 318-321) v zmysle § 355 a nasl. CSP. II. Citoval znenie § 365 ods.1 písm. f) CSP, § 112, § 151j ods.1,2 O. z.. III. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 1.„Prvostupňový“ súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že údajne došlo k uplynutiu premlčacej lehoty na výkon záložného práva. Tento záver odôvodnil prvou vetou § 112 O. z., podľa ktorého k zastaveniu premlčacej doby dochádza, ak veriteľ uplatnil v premlčacej dobe právo na súde alebo u iného orgánu a v konaní riadne pokračuje. Ďalej súd uviedol, že dražobník ako subjekt realizujúci výkon záložného práva patriaceho záložnému veriteľovi
nepredstavuje orgán, ktorý má na mysli § 112 O. z., pretože mu zákonom nebola zverená žiadna rozhodovacia právomoc, a teda návrh na vykonanie dražby u dražobníka nepredstavuje uplatnenie práva na výkon záložného práva. Inými slovami povedané, podľa názoru „prvostupňového“ súdu, napriek tomu, že právny predchodca žalovaného 3. pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou už 68 dní odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, avšak do uplynutia 3 rokov, t.j. do 16.12.2014, predmetnú dobrovoľnú dražbu úspešne neukončil, došlo k premlčaniu záložného práva. 2. Mimoriadna splatnosť úverovej zmluvy z 24.8.2009 bola vyhlásená 15.12.2011 (po upozornení záložcu záložným veriteľom o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti listom z 11.5.2011). Právo plynúce z pohľadávky sa deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti mohlo vykonať po prvý raz, a to podaním žaloby o splnenie. V zmysle § 151j ods.2 O. z. záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Z hľadiska premlčania má teda význam rozlišovať medzi premlčaním pohľadávky a premlčaním záložného práva. Spomenutý § 151j ods.2 O. z. má totiž význam práve v situácii, keď došlo k premlčaniu samotnej zabezpečenej pohľadávky, nedošlo však k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty na výkon záložného práva, a to práve z dôvodu začatia výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. 3. V tejto súvislosti si dovolil poukázať aj na tú skutočnosť, že na účely prerušenia plynutia premlčacej lehoty výkonu záložného práva je potrebné pri výklade § 112 O. z., resp. pri výklade „ak veriteľ v premlčacej lehote uplatní právo" prihliadať aj na znenie § 151l ods.1 O. z., v zmysle ktorého platí, že: „Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu v písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu." Výkon záložného práva teda začína už písomným ohlásením. Rozdiel medzi začatím výkonu záložného práva v zmysle § 151l ods.1 O. z. a uplatnením si práva na súde alebo inom orgáne v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že pri výkone záložného práva nie je potrebné autoritatívne rozhodnutie alebo súhlas s výkonom záložného práva súdu alebo iného orgánu, nakoľko takýto súhlas bol záložným dlžníkom poskytnutý podpisom záložnej zmluvy. Právny predchodca žalovaného v 3. rade si uplatnil záložné právo v premlčacej lehote 21.2.2012 oznámením o začatí výkonu záložného práva. Z uvedenej skutočnosti teda vyplýva, že 3-ročná lehota na výkon záložného práva nie je premlčaná, vzhľadom „k tomu“, že došlo k začatiu výkonu záložného práva, čím sa plynutie premlčacej lehoty zastavilo, a preto námietka premlčania vznesená žalobcami je predčasná. K rovnakému právnemu názoru dospel vo svojom rozhodnutí aj Okresný súd Dunajská Streda v č.k. 6C/470/2015, ale aj ÚS SR v uznesení vedenom pod sp. zn.: II. ÚS 250/2011, z 8.12.2011, v ktorom judikuje, že „....Tomu korešponduje aj § 151j ods.2 O. z., podľa ktorého sa môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. To však platí iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu... Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže (úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. V prípade, ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané." Z uvedeného teda vyplýva, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v tom, že „prvostupňový“ súd po zistení skutkového stavu veci síce zvolil správne ustanovenia, avšak ich nesprávne interpretoval, a teda aj nesprávne aplikoval, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V zmysle § 388 CSP platí, že „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie." Žalovaný 3. je toho názoru, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého Rozsudku ale ani podmienky na jeho zrušenie v zmysle § 389 ods.1 CSP. Z uvedeného dôvodu, žalovaný 3. týmto navrhuje, aby odvolací súd vydal nasledovný rozsudok: Odvolací súd mení výrok Rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, zo 14.06.2018, č.k. 15C/858/2015 - 305, tak, že žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva voči žalovanému 3. zamieta a priznáva žalovanému 3. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V prípade, že odvolací súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku, žalovaný 3. navrhuje, aby odvolací súd vydal nasledovné uznesenie: Odvolací súd ruší výrok rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, zo 14.6.2018, č.k. 15C/858/2015 - 305 a vec mu vracia späť na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli (č. l. 330), že sa stotožňujú s rozhodnutím súdu, ktorý rozsudkom zo 14.6.2018 prikázal žalovanému v 3. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Od počiatku tvrdia, že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je premlčaný.
A teda, že záložné právo ani neexistuje. A to aj napriek námietkam žalovaných. Dražobník, banka a akýkoľvek iný veriteľ je súkromnou osobou. Uplatniť si právo neznamená realizovať dražbu u súkromnej osoby, ale podať žalobný návrh na príslušný všeobecný súd. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcov s vecou správne právne vysporiadal, rozsudok riadne odôvodnil. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalobcom priznal trovy odvolacieho konania. 5.Rozsudok, vo výrokoch II. a IV., nebol odvolaním napadnutý, tieto výroky nadobudli právoplatnosť (§ 367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané. 6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a, že nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, preto rozsudok podľa § 389 ods.1 písm. c) zrušil a podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 7.Žalovaný v 3. rade uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 8.Súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. 9.Ak sa súd dopustil omylu v právnom posúdení pre chybné použitie právnej normy alebo pre jej chybnú interpretáciu a z toho dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou odvolacieho súdu takýto komplexne chybný postup naprávať. 10.Podľa § 151 l ods.1 O. z. začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. 11.Podľa § 100 ods.1 O. z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 12.Podľa § 100 ods.2 O. z. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. 13.Podľa § 101 O. z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 14.Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej premlčacej lehote, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka trojročná, pričom lehota začína plynúť od momentu, kedy sa mohlo záložné právo vykonať po prvý krát. 15.Vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva je potrebné prihliadať na možnosť premlčania zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo sa tak nepremlčí skôr, ako sa premlčí zabezpečená pohľadávka. 16.Ak záložca uplatní námietku premlčania záložného práva, záložný veriteľ sa už nemôže domáhať uspokojenia svojho práva, premlčané právo po uplatnení námietky premlčania nie je možné priznať. Osobou oprávnenou na uplatnenie námietky premlčania záložného práva je len záložca, a to do momentu výkonu záložného práva. Vznesenie námietky premlčania pôsobí ako inštitút právnej ochrany pred výkonom toho práva, ktoré bolo premlčané.
17.Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. 18.Z tejto úpravy (§ 100 ods.2 O. z.) je ďalej zrejmé, že trojročná premlčacia doba záložného práva neuplynie skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. Je to dôsledkom vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného zmluvou záložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečovaná pohľadávka. Zmysel právnej úpravy stanovujúcej, že právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu sa nepremlčí prv, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, spočíva v tom, že v situácii, keď obe premlčacie doby (premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky a premlčacia doba záložného práva) môžu, ale nemusia začať plynúť v rovnaký deň, nezodpovedalo by akcesorickej povahe záložného práva, ak by existovala zabezpečená pohľadávka, vo vzťahu ku ktorej premlčacia doba (ktorá môže byť aj dlhšia než trojročná) neuplynula, a súčasne záložného práva, vo vzťahu ku ktorému už (trojročná) premlčacia doba uplynula, čo by malo za následok stav, za ktorého by sa veriteľ zabezpečenej pohľadávky mohol domáhať uspokojenia sa zo zálohu iba podmienečne pre prípad, že záložca námietku premlčania jeho práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu nevznesie. Tomu korešponduje aj § 151j ods.2 O. z., podľa ktorého sa môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. To však platí iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, resp. v prípade, ak síce premlčané je, avšak záložca nevzniesol námietku premlčania. Nie je totiž vylúčená situácia, že trojročná premlčacia lehota práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu uplynie záložnému veriteľovi neskôr, než premlčacia doba práva veriteľa domáhať sa zaplatenia pohľadávky voči dlžníkovi (napr. ak ide o zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa premlčuje v kratšej premlčacej dobe než trojročnej). 19.Podľa § 112 O.z. ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 20.Citované ustanovenie upravuje prípad, v ktorom premlčacia doba prestáva plynúť s tým, že po odpadnutí prekážky opäť plynie, čím dochádza k jej faktickému predĺženiu. 21.Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže (úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. V prípade, ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané. 22.Podľa § 10 ods.1 zák. č. 527/2002 Z. z. písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 23.V kontexte s uvedeným, záver súdu vyslovený v bode 41 rozhodnutia nie je správny, resp. tvrdenie, že došlo k premlčaniu práva vyplývajúceho zo záložnej zmluvy je predčasné. 24.Je potrebné zdôrazniť, že výkon záložného práva sa začína realizovať v súlade s § 151 l ods.1 O. z. tak, že začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, pričom zákon nestanovuje akou formou sa má oznámenie vykonať. V tejto súvislosti odvolací poukazuje na § 10 ods.1 zák. č. 527/2002 Z. z. a rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 233/2010 z 3.10.2013, v ktorom sa vyžaduje, aby takáto zásielka bola doručovaná doporučene do vlastných rúk. Inak povedané výkon záložného práva by sa premlčalo podľa § 100 ods.1 v nadväznosti na § 101 O. z., ak by si záložný veriteľ toto právo neuplatnil u záložcu v súlade s § 151 l ods.1 O. z.. 25.Z obsahu spisu je zrejmé, že právny predchodca žalovaného v 3. rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úverovej zmluvy k 15.12.2011 (č. l. 150) a 19.12.2011 bolo oznámené žalobcom, že pohľadávka sa stala predčasne splatnou a bola im určená lehota na plnenie 10 dní. Právo plynúce z tejto pohľadávky sa prvý raz mohlo vykonať 30.12.2011. Tento deň mohol žalovaný v 1. rade prvý raz uplatniť aj právo plynúce zo záložnej zmluvy a toto právo by sa premlčalo 30.12.2014.
25.Keďže (ako už bolo uvedené) pre uplatnenie práva zo záložnej zmluvy nie je potrebné žiadne súdne alebo iné rozhodnutie, ale zákon stanovuje, že uplatnenie záložného práva začína oznámením o jeho výkone určeným subjektom (záložcovi a dlžníkovi) v ďalšom konaní, po vrátení veci súdu prvej inštancie, bude potrebné zistiť, či toto oznámenie bolo doručené zákonom určeným osobám. Až následne bude môcť súd zaujať stanovisko k otázke premlčania. Ak dospeje k záveru, že nedošlo k premlčaniu tohto práva, bude povinný vo veci vykonať ďalšie dokazovanie zamerané na to, či záložný veriteľ vo výkone záložného práva riadne pokračoval, ako aj na ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie vo veci a opakovane rozhodnúť. 26.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 27.Podľa § 396 ods.3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 28.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30.Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov tohto konania v novom rozhodnutí o veci. 31.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.