Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/65/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. 11. 2019 v trestnej veci obžalovanej: E. F., nar. XX. XX. XXXX v Považskej Bystrici, trvale bytom T. T. XXX, T.Ž. F., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. takto

rozhodol:

Podľa sa obžalovaná E. F., nar. XX.XX.XXXX, spod obžaloby OP PB sp. zn. -70 zo dňa 24.05.2018, pre prečin podvodu podľa , Tr. zák.,

ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že :

ako konateľka spoločnosti J. Z. s.r.o. so sídlom Považská Bystrica, Z. XXXX, K.: XX XXX XXX, na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 23.06.2011, uzatvorenej medzi spoločnosťou J. Z. s.r.o., Považská Bystrica ako predávajúcim a Y. V., Púchov, Y. XXXX/XX, K.:XX XXX XXX, ako kupujúcim, predala gastronomické zariadenie, o ktorom deklarovala, že je vo výlučnom vlastníctve spoločnosti J. Z. s.r.o., Považská Bystrica, ktoré sa nachádzalo v prevádzke tejto spoločnosti na adrese Z. XXXX, Považská Bystrica, za kúpnu cenu vo výške 25.000 Eur, ktorá mala byť vyplatená formou zápočtu za v uvedenej výške neuhradené faktúry č. 00003 zo dňa 01.10.2010, splatnú dňa 15.10.2010 na sumu 17.587,24 Eur a č. 00004 zo dňa 07.10.2010, splatnú dňa 22.10.2010, na sumu 12.122,91 Eur, pričom v čase uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy vedela, že spoločnosť J. Z. s.r.o. Považská Bystrica nebola vlastníkom predmetu kúpy, a tento predmet kúpy nevydala Y. V. v lehote stanovenej v zmluve a ani v inej lehote, neuhradila Y. V. ani splatné faktúry, gastronomické zariadenie mala v úmysle odpredať iným osobám, čím poškodenej Y. V. - V., so sídlom Púchov, Y. č. XXXX/XX, K.:XX XXX XXX, spôsobila škodu vo výške 25.000 Eur,

oslobodzuje,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa sa poškodená Y. V. - V., so sídlom Púchov, Y. č. XXXX/XX, K.:XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Okresný prokurátorka v Považskej Bystrici podala na menovanú E. F. obžalobu pre prečin podvodu podľa §221 ods. 1 ods. 2 Tr. zák nakoľko podľa návrhu okresnej prokurátorky táto na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu

Dňa 29.05.2018 okresný súd v Považskej Bystrici vydal trestný rozkaz proti ktorému trestnému rozkazu obžalovaná podala odpor.

Obžalovaná ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní poprela že by úmyselne chcela poškodenú uviesť do omylu. Naopak bola to práve obžalovaná ktorá bola poškodenou oklamaná.

Súd vykonal dokazovanie a to výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov Y. V., T. V. , Y. F. , T. Y. , R. V. , Y. U. , L. V., Y. N. , Ing. R. F. , Ing. Y. V., Y. V., Ing. F. V., oboznámením sa listinnými dôkazmi a to najmä faktúrami , objednávkami , odborným vyjadrením , zmluvou o nájme , lízingovou zmluvou , kúpno- predajnou zmluvou ako i ostatnými listinnými dôkazmi.

Na základe takto vykonaného dokazovania sa potom súd nestotožnil s tvrdením prokurátorky že konanie obžalovanie možno vyhodnotiť ako protiprávne konanie a teda súd dospel k záveru že táto svojím konaním nenaplnila všetky pojmové znaky prečinu podvodu podľa §221 ods. 1 , ods. 2 Tr. zák , z nasledujúcich dôvodov :

Obžalovaná poprela spáchanie uvedenej trestnej činnosti a na hlavnom pojednávaní uviedla že mala mať dlhy voči V. ktoré vyplývali z dvoch neuhradených faktúr v celkovej výške 29 000€. Túto skutočnosť na pojednávaní zásadným spôsobom poprela , uviedla že nejaký dlh mohla mať jednoznačne však v podstatne nižšej sume pričom v čase kedy jednala s V. bola v zlom psychickom stave čo riešila aj vyššou konzumáciou alkoholu a to až do takej miery že musela vyhľadať aj odbornú pomoc.

V. túto jej zlú psychickú situáciu využila , sama pripravila zmluvu čomu predchádzalo úplne nezmyselné fotenie si priestorov a zariadení zo strany V. bez jej vedomia pričom dodatočne jej uviedli zamestnankyne že V. dokonca odťahovala tieto zariadenia od steny aby sa dostala k registračným štítkom ktoré si nafotila. Na otázky zamestnankýň prečo takto robí , im uviedla že chystá nejakú spomienkovú knihu z titulu menín obžalovanej a žiadala zamestnancov aby nepovedali obžalovanej že to tak robila , nakoľko malo ísť o prekvapenie. Jednoznačne poprela že by V. poskytla akékoľvek doklady že by s ňou spolupracovala pri vypracovaní zmluvy , v žiadnom prípade jej V. nepovedala že uvedenou zmluvou nadobúda vlastníctvo V. k týmto veciam , povedala jej len toľko že je tam nejaký dlh a dobré bude aby obžalovaná tento dlh aj zmluvne uznala. Absolútne jej dôverovala , boli kamarátky a nikdy by ju nenapadlo , že by V. využila túto situáciu a dala by jej podpísať zmluvu ktorou by ona , teda obžalovaná na ňu previedla čokoľvek z firmy. Obžalovaná bola absolútne neskúsená , nikdy by nebola schopná robiť nejaké prevody ohľadom majetku nakoľko toto mal výlučne na starosti jej manžel a to i napriek tomu že bola konateľkou spoločnosti. Bol to práve manžel ktorý mal generálnu plnú moc. Potvrdila že skutočne bola na matrike overiť podpis , zmluvu nikdy nečítala , pokiaľ si pamätá bola to V. ktorá jej ukázala na zmluve niečo o započítaní dlhu , nerozumela tomu a bola v tom že uznáva len nejaký nízky dlh ktorý skutočne mohol byť , v akej výške bol tento dlh sa vyjadriť nevedela. Zásadným spôsobom však namietala že by dlh firmy J. centrum voči V. bol vo výške 29 000€ a tento by vznikol z dvoch neuhradených faktúr v celkovej výške 29 000€. Takéto faktúry boli absolútne nereálne a to aj vzhľadom k množstvu mäsa ktoré pravidelne od V. brali pričom maximálna čiastka za jednú dodávku masa bolo cca za 500€ , nebolo ani v kapacitách tohto zariadenia aby jednak také množstvo masa ktoré by zodpovedlo uvedenej sume mali ako skladovať a následne potom spracovať. Jednozančne V. nikdy takéto množstvo nedodala. Skutočnosť že , zariadenia J. Z. v čase podpisu zmluvy napriek tomu že bolo už v rámci lizingu splatené nebolo v ich vlastníctve vedela nakoľko s Ing. V. mali dohodu že toto im prevedie až po odsúhlasení ich vzájomných pohľadávok. Vie že majiteľom tohto zariadenia sa stali tri dni po tom čo podpísala zmluvu s V..

Obhajca obžalovanej v rámci záverečnej reči doplnil výpoveď obžalovanej v tom že celé konanie zo strany V. bolo podvodné , nikdy takýto dlh reálne nevznikol a V. zaslala faktúry v počte 2 kusov ktoré neboli reálne , tieto faktúry ktoré boli označené ako faktúra č. 00003 a 00004 nemala V. ani vo svojom účtovníctve a tieto vôbec nezodpovedali po právnej stránke faktúram ktoré mali byť podložené aj dodacími listami. Tieto faktúry sa vymykali zo zaužívaného obchodné styku obžalovanej a poškodenej. Svoje tvrdenia doložil aj správou daňového úradu Trenčín pobočka Považská Bystrica kde poukazoval na tú skutočnosť že samotný daňový úrad konštatuje že uvedené faktúry sa nenachádzajú v účtovníctve poškodenej. Celý podvod spáchala V. na obžalovanej a nie naopak

Svedkyňa a zároveň poškodená V. uviedla že , s obžalovanou boli kamarátky , boli vo veľmi blízkom vzťahu. Poškodená dodávala firme gastro centrum maso , pričom z počiatku všetko dobre fungovalo avšak postupne dochádzalo k splácaniu len čiastočných faktúr a takto sa naakumuloval dlh až na 29 000€. Z toho dôvodu spravili splátkový kalendár pričom ona vystavila dve faktúry na 12 000€ a 17

000€. Tento dlh vznikol z neuhradených predmetných faktúr pričom na základe splátkového kalendára jej obžalovaná zaplatila 4900€ a zostalo jej splatit ešte 25 000€ , prestala splácať lebo nemala z čoho. Obžalovaná si vždy faktúry prevzala , nikdy ich nerozporovala pričom svedkyňa tvrdí , že tieto faktúry boli podložené aj dodacími listami. Potvrdila , že sa s obžalovanou dohodli na tom , že táto jej odpredá uvedené zariadenie za sumu 25 000€ a z tohto dôvodu sa vyhotovila kúpno-predajná zmluva. Uviedla jej , že lízing je už splatený a teda je majiteľkou tohto zariadenia. Kúpno-predajnú zmluvu spracovala poškodená , pričom obžalovaná s ňou súhlasila. Poprela neexistenciu dlhu. K foteniu zariadenia v J. sa nevedela riadne vyjadriť , v tejto časti vypovedala chaoticky a je potrebné uviesť , že poškodená vo svojich výpovediach rozporuplne uvádzala dôležité skutočnosti , ohľadom vzniknutej škody najskôr uviedla že jej žiadna škoda nevznikla , následne uviedla že sa cíti poškodená do výšky 5000€ , dokonca viac krát uviedla pri výsluchu „aby jej dali pokoj“ že ona si už nepamätá a podobne. Taktiež na hlavnom pojednávaní uviedla , že gastro zariadenie predala preto jej nevznikla škoda. Následne na ďalšom konaní v pozícií svedka uviedla že gastro zariadenie je niekde v garáži. Na otázku súdu na to prečo o takýchto dôležitých veciach vypovedá diametrálne odlišne uviedla „no lebo som tak vypovedala“ , aj celkový verbálny prejav svedkyne bol značne arogantný a chaotický. Ona nikdy v minulosti nejednala s Ing. F. , je pravdou že došla do kancelárie Ing. V. , tomuto ukázala zmluvu s tým že vlastníčkou zariadenia je ona. F. určite vedela , že podpisuje kúpno-predajnú zmluvu a nie je pravdou že by ju ona , teda poškodená nejakým spôsobom využila. Ona sa dozvedela o tom že bola podvedná až vtedy keď sa toto zariadenie nakladalo na kamión s tým že sa odveze preč čomu ona zabránila tým že zavolala políciu. Daňovým dokladom , faktúram , sa vyjadriť nevedela v podstate odpovedala len na to na čo chcela čo jej vyhovovalo. Svedok T. V. uviedol že pracoval ako šofér ktorý dostal príkaz od šéfa aby prišiel s kamiónom ku Trom vežiam(nákupné centrum) a tam to nakladali a adresu výkladu dostane po tom čo to naloží , avšak behom nakladania prišli policajti a povedali mu že nemá nikam chodiť. O predaji nič nevie.

Svedkyňa Y. F. uviedla že pracuje ako matrikárka na Mestskom úrade v Považskej Bystrici. Nepamätá si ani osoby ani uzavretie tejto zmluvy pretože sa to zapamätať pri tom množstve ľudí nedá. To že to osvedčovala ona , vie len podľa podpisu ktorý videla v osvedčovacej knihe. Ona neskúma text listiny ani či je zviazaná ona osvedčuje len podpis. Keby jej niekto predloží poslednú stranu z listiny tak to neosvedčí , do osvedčovacej knihy píše len čoho sa tá listina týka(z pravidla podľa titulnej strany). Či si účastníci tejto zmluvy túto zmluvu pozerali , čítali to ona nevie pre overenie podpisu nieje potrebné aby ona ako matrikárka takéto niečo od overovateľov vyžadovala. Pokiaľ sa vo veci môže vyjadriť , vychádza len z údajov z osvedčovacej knihy kde je označenie listiny , že sa jedná o pohľadávku medzi J. Z. s.r.o a Y. V. ktorá kupuje J. za 25 000€ - zariadenie. Bližšie sa k tomuto vyjadriť nevie , pokiaľ však v knihe je takýto údaj tento musela uviesť len na základe listín ktoré jej boli predložené.

Svedkyňa T. Y. uviedla že je bývalou zamestnankyňou obžalovanej. Popísala že V. si fotila výkladový pult a kuchyňu (išlo o záber do priestoru) , nepovedala to obžalovanej pretože V. jej povedala že pre ňu robí spomienkovú knihu. O predaji alebo zmluve nič nepočula. V čase keď V. fotila zariadenie fyzicky sním nemanipulovala. Ako pracovníčka uvedeného zariadenia uviedla , že V. tam bola dennodenne , bola to práve V. ktorá sa správala ako majiteľka , v podstate aj ona dávala príkazy zamestnancom , pričom títo si mysleli niekedy že to je V. ktorá celú firmu riadi. Evidentne ju obžalovaná poslúchala pričom táto , podľa jej názoru tomu moc nerozumela a skôr bola V. tá ktorá bola dominantná a rozhodovala o všetkom.

Svedkyňa R. V. uviedla že je bývalou zamestnankyňou obžalovanej. Nevie o predmetnej veci nič , pretože ona už nebola v tomto čase zamestnankyňou. Priznala že vedela o finančných problémoch vo vzťahu k niektorým dodávateľom , k týmto informáciám sa dostala pri práci pri rozhovoroch s ostatnými zamestnankyňami aké boli dlhy a v akej výške , ona nevie ale podľa jej názoru nemohli byť nejaké extrémne velké.

Svedkyňa Y. U. taktiež bývalá zamestnankyňa obžalovanej uviedla že o predaji nevie nič len vedela že dlží nejaké peniaze. Mala im vyplácať (obžalovaná) odstupné ktoré im nevyplatila. O fotení vie len to že jej V. chcela spraviť spomienkovú knihu pre obž. , nepamätá si však či fotila konkrétne stroje alebo len priestor a o tejto skutočnosti vôbec neinformovala obžalovanú. Aj táto svedkyňa však potvrdila že V. vystupovala vo firme v podstate ako majiteľka a mala priateľský vzťah s obžalovanou. Dokonca sa sama obsluhovala a niekedy aj sama vydávala jedlo. Aj táto svedkyňa ako kuchárka potvrdila , že maximálna denná dávka mäsa bola cca v objeme max. 500€ viac sa spracovať nedalo, a ani počet porcií ktoré sa vydávali nezodpovedá takémuto množstvu.

Svedok L. V. uviedol že pracuje ako živnostník autodopravy, zavolal mu pán V. že má pre neho zákazku previesť tovar z Považskej Bystrice a miesto dovozu bude určené na dodacom liste. Poslal tam šoféra, následne mu volal šofér že tovar zadržala polícia. Vykládka mala byť zrealizované v Svätom Jure.

Svedkyňa Y. N. uviedla že pracovala ako účtovníčka u obžalovanej. V. vozila tovar do J. Z., vždy keď doniesla tovar , bol tam dodací list ku ktorému bol pripnutý pokladničný blok z registračnej pokladne , takto to bolo dlhé obdobie až raz doniesla obžalovaná 2 faktúry na vysoké sumy ktoré nemali náležitosti v zmysle zákona o účtovníctve takže ich nemohla zaevidovať do účtovníctva, túto skutočnosť ona ako účtovníčka ihneď oznámila obžalovanej s tým že uvedené faktúry nie je možné preplatiť, zároveň povedala obžalovanej aby vyzvala V. na doplnenie týchto faktúr o dodacie listy. Dodacie listy alebo pokladničné bloky jej neboli dodatočne dodané. Pri dodávkach mäsa to fungovalo tak že ak nemohla zaplatiť obžalovaná v momente dodania zaplatila, maximálne do týždňa pri ďalšej dodávke mäsa , avšak tieto sumy sa pohybovali max do 500€ čo bola dlžná V.. K dvom sporným faktúram a to č. 00003 a č. 00004 (12 000€ a 17 000€) neboli dodacie listy , takáto suma 12 000€ by mohla vzniknúť možno za rok. Nikdy si vzájomne s obž. nespomínali že by boli takéto veľké nedoplatky na mäse. Z faktúr od V. boli len tieto 2 jediné od firmy V. , vždy sa pri V. totiž účtovalo iným spôsobom, cez bloček z pokladne, na základe dodacích listov. Nemá vedomosť o tom že by bola uzavretá nejaká kúpna zmluva. Mala vedomosť o tom že má dlhy avšak nevie koľko, nakoľko je to dávno , túto skutočnosť vyvodila aj z toho že musela skončiť s podnikaním. Problémom daných faktúr bolo to že na faktúre aby sa mohla evidovať v účtovníctve musia byť rozpísané všetky položky alebo v prípade že táto odkazuje na dodacie listy museli by k nej byť priložené , avšak nebolo ani jedno ani druhé. Tieto údaje na faktúrach nezodpovedajú realite, pretože nie je možné prijať za jeden deň mäso v objeme 12 000 € (na faktúre je uvedený jeden deň dodania), nebolo ho ani možné uskladniť. Jednoznačne svedkyňa poprela že by takéto množstvo v minulosti bolo dodané a keď si pozerala dodatočne všetky doklady , takáto suma čo i len za jednu faktúru a to na tú nižšiu t.j 12 000€ by zodpovedalo dodávke mäsa za cca 1 rok. Spochybnila tieto faktúry a podľa jej názoru boli vymyslené a nereálne . Tieto nekorešpondovali skutočne dodanému masu. Vždy keď V. účtovala za mäso boli presne položky o aké mäso ide ako aj reálne množstvo. Z tohto pohľadu ide teda podľa jej názoru o nejaké fiktívne faktúry bez akéhokoľvek reálne plnenia.

Svedok Ing. R. F. -manžel obžalovanej uviedol že on sa staral o financie vo vzťahu ku V. , manželka sa starala o prevádzku. Podcenil však situáciu a nechal manželku (obžalovanú) v tom samú aby sa starala o ekonomiku a mala na to N. ako ekonómku. V. 4 roky dodávala bez problémov mäso. Keď sa dopočula že končia s podnikaním dostala nápad ako oklamať obžalovanú. Avšak nemala asi vedomosť že má generálnu plnú moc a tieto veci rieši on. O kúpno-predajnej zmluve sa dopočul od V. keď si ho zavolal na stretnutie do kancelárie kde bola aj V. a oznámili mu že obž. podpísala kúpno-predajnú zmluvu na J. Z.. V. povedal že ako je to možné že niečo takéto má keďže všetky takéto veci rieš on a V. a nie jeho žena a ona. Ona mu povedala že sú jej dlžný 25 000€ a neplatili jej 2 roky za mäso. Išiel za N. zistiť ako to je , tá mu povedala že všetko je vyplatené a ročne zaplatili priebežne 12 000€. Išiel za kuchárom ktorý je už zosnulý a pýtal sa ho či je možné aby mali raz takú spotrebu. Ten mu povedal že maximálne za tých 12 000€ že viac by nedokázali spracovať. F. ďalej tvrdí že tieto faktúry sú vymyslené pričom toto tvrdenie opiera o fakt že vo veci podal na V. trestné oznámenie aj daňový úrad. K dnešnému dňu sú jej nie je nič dlžní a nevedela preukázať nič (podpísané prevzatie tovaru , dodacie listy) ďalej tvrdí že nikto nebude niekomu dodávať tovar keď neplatí 2 roky. Keď došlo ku kríze a k poklesu tržieb tak nalial do J. Z. 28 000€ aby bolo na výplaty nájom atd. a manželka to vedela takže by poza jeho chrbát určite nepodpísala takúto zmlúvu. V. platil lízing 117 000€ tento splatil v máji. Lízing sa platil tak , že pokiaľ J. malo tržby tak sa platil z tržieb J. ak nie platil on (F.) zo svojich finančných prostriedkov. Lízing bol vo forme nájmu pretože tieto veci boli Ing. V., a lízingovka súhlasila že ho budú platiť prostredníctvom Ing. V.. Dohoda bola že keď vyplatí všetko Ing. V. tak na nich(manželov F.) prevedie všetok majetok za symbolické euro a to sa stalo 1.7.2011 , toto všetko manželka (obž.) vedela čiže keby uzavrie takúto zmluvu by obrali samých seba. Manželka dôverovala V. a myslela si že podpisuje uznanie dlhu, táto bola v zlom psychickom rozpoložení (problémy v podnikaní , umierajúca mama atd) využili aj psychiatra ten konštatoval únavu z podnikania. Doma sa opýtal manželky kde je tá zmluva že si ju chce pozrieť, tá mu povedala že žiadnu nemá lebo žiadnu nepodpísala (keby podpísala mala by mať kópiu) , následne podal na prokuratúre trestné oznámenie na V.. V. hovorila že to je nezaplatené mäso za celý rok , keď jej vydokladoval bločky že to všetko zaplatil , začala hovoriť že to je navyše , čo však ako bolo vyššie uvedené nie je možné. Ona podala zasa trestné oznámenie na nich aby nemusela ísť do obchodného sporu (jeho dohad). O splátkovom kalendári vedel a hovorí že je to nezmysel. Majetok sa mal ísť predať

po 1.7 to celé organizoval on (obž. len balila veci s kuchárkami) zavolal dopravu prišiel kamionista atd. on mal na to plnú moc , následne prišli policajti a tieto kamióny zadržali. Podklady ku zmluve získala tým že tam chodila fotiť a zamestnankyňám povedala že to fotí na spomienkovú knihu ako prekvapenie a nemajú to nikomu hovoriť , potom keď zistili aké nastali problémy to oznámili a keď ich konfrontoval ako je možné že cudzí človek si tam fotí cudzí majetok mykali plecami , uviedli mu že V. sa tam správala ako doma. Keby chcú uzavrieť takúto zmluvu vyzerala byť inak. V. zrejme nemala vedomosť akú má dohodu s V. že po splatení všetkého má V. naňho prepísať majetok a myslela si že splatením lízingu je to ich a všetko to vyrieši s konateľkou spoločnosti (obžalovanou). Nevedela že majetok ešte nie je ich. Majiteľom sa on stal 1.7.2011 po zadržaní majetku políciou bol tento majetok rozdelený medzi likvidátorku a V. a pri V. nechápe prečo. Na otázku v akom štádiu je ich trestné podanie voči V. nevedel.

Svedok Ing. Y. V. uviedol že s F. sa dohodol že jeho manželka bude mat prevádzku v jeho priestoroch ona riešila veci v rámci prevádzky zariadenia avšak dôležité veci v rámci podnikania riešil s F.. V. mal s F. dohodou že mu F. bude splácať jeho ( V.) lízing na varnú technológiu formou nájmu a ked ho splatí majetok naňho prevedie (V.) na symbolické euro. Lízingové splátky splácali načas až do prelomu rokov 2010/11 keď začala byť obžalovanej matka ťažko chorá a následne zomrela , to obž. poznačilo avšak vždy keď sa mala omeškať so splátkou avizovala V. že sa omešká a on to zaplatil zo svojho a neskôr sa vždy vyrovnali. Keď už bola situácia taká že stabilne meškali splátky sa F. rozhodli skončiť s podnikaním , to bolo v čase keď už bol lízing splatený cca v 4 mesiaci 2011 a následne on mal previesť tento majetok na nich avšak tam boli ešte nejaké podlžnosti z nájmu tak im povedal že ako náhle tieto splnia tak majetok na nich prevedie a tak sa aj stalo.V čase kedy mala obžalovaná podpísať zmluvu s V. de facto zariadenie bolo už F. len to nebolo po právnej stránke doriešené. Čo sa týka zmluvy medzi V. a F. o nej sa dozvedel takže za ním prišla V. s papiermi a povedala mu že sa stala vlastníkom zariadenia J. Z. , ten bol prekvapený pretože v tom čase bol majetok ešte stále v jeho vlastníctve , tak zavolal F. či podpisovala takúto zmluvu ona povedala že niečo podpisovala ale nie kúpno-predajnú zmluvu , následne zavolal F. ten prišiel do jeho kancelárie (V.). F. ešte veľmi výrazne vytýkal obžalovanej že čo to porobila pričom táto tvrdila aj pred ním že ona nikomu nič nepredala.V priebehu tohto obdobia bola kontaktovaná telefonicky F. V. (sestra obžalovanej) ohľadom prevzatia prevádzky po sestre , ale nebral to nejako vážne pretože si myslel že nemá na to (po finančnej stránke) aby to dokázala po nich prevziať. Obžalovaná vedela o dobe skutočného konca lízingu , mala od neho aj splátkový kalendár. V čase podpísania zmluvy vedela že nemôže nakladať s týmto majetok lebo ešte nie je jej. On mal súpis zariadení taktiež lízingová spoločnosť a F.. Oni si dokúpili ešte ďalšie zariadenia. Svedok konštatoval že takýto doklad existoval avšak od neho alebo od lízingovej spoločnosti ho nemala čiže ho mohla získať jedine na prevádzke. V. sa tam správala pomaly ako šéfka a chodila si tam kam chcela brala si jedlo vodu zadarmo a voľne sa pohybovala po prevádzke čiže sa k takémuto dokladu mohla pokojne fyzicky dostať a spraviť si fotky. Výrobné čísla mali len konvektomaty a chladničky , ostatné bolo vyrobené na zákazku. Na záver dodáva na otázku súdu že určite sa mohla dostať k výrobným číslam aj inak ako od obž. F.. Taktiež aj tento svedok potvrdil že obžalovaná bola absolútnym diletantom , v podstate mala na starosti len chod kuchyne , teda čo sa bude variť a koľko porcií , z ekonomiky a riadenia podniku bola absolútne neskúsená a všetko podstatné riešil jej manžel Ing. F.. Svedok ďalej uviedol že konaním obžalovanej mohol byť maximálne poškodený on a nie V. nakoľko podpisom tejto fiktívnej zmluvy v čase podpisu bol majiteľom zariadenia on avšak v žiadnom prípade on neveril tomu , že by obžalovaná skutočne úmyselne uvedené zariadenie predala, preto on sa necíti vo vzťahu ku konaniu obžalovanej poškodený , naopak cíti sa poškodený zo strany V.. Táto F. na 100% oklamala a využila jej neskúsenosť v podnikaní ako aj ich vzájomné priateľstvo

Svedok Y. V. uviedol že podniká ako sprostredkovateľ dopravy. Dostal telefonát od F. či by vedel zrealizovať prepravu, dohodli si termín avšak nemali voľné vozidlo preto si dohodol následného dopravcu (svedok V.) , ten iba oznámil že má problém s touto prepravou lebo vozidlá zadržali policajti. Preprava sa mala zrealizovať do Bratislavy ale presne kam nevie. Prokurátorka mu následne oznámi že išlo o Svätý Jur čo svedok nepopiera. Ohľadne vlastníckych vzťahov k uvedeným veciam sa vyjadriť nevedel.

Svedkyňa Ing. F. V. , sestra obžalovanej uviedla že bola v tom čase konateľka E. T. s.r.o , v tom čase mala záujem podnikať v oblasti gastronómie. Jej sestra sa sťažovala že má finančné problémy a chce skončiť a ju napadlo že by mohla v tej činnosti pokračovať ona , lebo chcela aj chce v tejto sfére podnikať. So sestrou nerokovala lebo (sestra) nevedela ako to dopadne , sestra (obž) ju poslala za V.. Spracovala návrh kúpno-predajnej zmluvy a išla za V. ten jej povedal že má s tými priestormi iné plány a tým to pre ňu padlo. Túto zmluvu podpísala (avšak sestra ju nepodpísala) ona (V.) ju len predbežne podpísala ale

keď to V. odmietol nič viac z toho nebolo. Kúpnu cenu zariadenia stavila na základe toho že má toľko dostupných peňazí (25 000€) , keby mala 30 000€ tak ponúkne 30 000€ s tým že keď bude súhlasiť tak bude , keď nie tak pôjde inde. Sestra (obž.) ani nevie pripraviť zmluvu tak to pripravila ona. Sestra nechcela podpísať túto zmluvu , tak jej to dala na premyslenie. Ona s dohodou ako takou súhlasila avšak najskôr ju(V.) obžalovaná najskôr poslala dohodnúť sa s V. , ten mal s priestorom iné plány.

Ďalej sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to predmetnými spornými faktúrami kde mal za preukázané že firma V. - Y. V. vystavila faktúru firme gastro centrum s.r.o pod číslom FA00003 na sumu 17 587,24€ ktorá nebula dátumovaná pričom sa malo jednať o dodaný mrazený tovar s dňom dodania 01.10.2010 bez bližšej špecifikácie. Splatnosť faktúry bola určená na 15.10.2010. Následne sa súd oboznámil s faktúrou FA00004 medzi tými istými obchodnými partnermi , opätovne uvedená faktúra nie je dátumovaná s tým že firma V. - Y. V. fakturuje za dodaný mrazený tovar sumu 12 122,91€ s dátumom dodania 07.10.2010 , splatnosť faktúry bola určená na 22.10.2010. Z osvedčovacej knihy matričného úradu Pov. Bystrica mal súd za preukázané že dňa 27.06.2011 E. F. podpisom osvedčovala listinu označenú OP (pravdepodobne sa jedná o osvedčenie podpisu) na pohľadávke medzi J. Z. s.r.o PB a Y. V. ktorá kupuje J. Z. PB za 25 000€ - zariadenie. Ďalej mal súd za preukázané , že bola uzatvorená zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí medzi firmou V. s.r.o Považská Bystrica ako prenajímateľom a firmou J. Z. s.r.o Považská Bystrica v zastúpení E. F. ako nájomcom pričom predmetom uvedenej zmluvy boli nerezové stoly, regále, zariadenie barnej časti, digitálna váha s pridaným zariadením , konvektory s príslušenstvom, umývacie centrum, holdomat a výdajná linka komplet - tri veže - OD S.. Nájomný pomer bol uzatvorený od 01.08.2007 do 20.03.2011. Súčasťou tejto zmluvy bol rozpis nájomného za uvedené obdobie.

Na základe odborného vyjadrenia znaleckej organizácie JHS s.r.o Martin mal súd za preukázané , že zariadenie bolo ohodnotené na sumu 29 079,50€. Súd sa oboznámil aj so samotnou kúpno- predajnou zmluvou medzi kupujúcou Y. V. a predávajúcou stranou J. Z. s.r.o v zastúpení konateľkou E. F. z ktorej zmluvy mal za preukázané že predmetom uvedenej zmluvy je gastronomické zariadenie presne špecifikované v uvedenej zmluve , pričom kúpna cena bola stanovené na sumu 25 000€ s tým že táto cena bola vyplatená formou zápočtu doteraz nevyrovnaných faktúr č.4/2010 a zostatok z faktúry č.3/2010. Zároveň sa zaviazala predávajúca strana odovzdať uvedený predmet zmluvy do dňa 30.06.2011. Zmluva bola dátumovaná dňom 23.06.2011 a podpísaná zmluvnými stranami. Ďalej sa súd oboznámil s lízingovou zmluvou uzatvorenou medzi M. lízing s.r.o Bratislava a poskytovateľom lízingu firmou V. s.r.o predmetom ktorej lízingovej zmluvy bolo uvedené zariadenie. Súčasťou tejto zmluvy bol mesačný splátkový kalendár s tým že po ukončení lízingu bude zariadenie prevedené za 1 000Sk,-. Súd sa ďalej oboznámil s pripojeným spisom OS Pov. Bystrica , najmä jeho rozsudkom pod sp. zn. z ktorého mal za preukázané že firma J. Z. žalovala Y. V.- V. o určenie vlastníckeho práva pričom súd tento návrh zamietol zo dňa 28.02.2012 ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne -61 z dňa 10.10.2013. V uvedenom rozsudku súd konštatuje, že poškodená (V.) nemohla nadobudnúť na základe predmetnej kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 23.06.2011 vlastníctvo k týmto hnuteľným veciam preto že samotný navrhovateľ v civilnom konaní a to J. Z. s.r.o Považská Bystrica nepreukázal existenciu vlastníckeho práva k uvedeným hnuteľným veciam a teda súd konštatoval že táto kúpno-predajná zmluva zo dňa 23.06.2011 je neplatná. Napriek tomu jej boli veci teda poškodenej vydané.

Podľa správy daňového úradu Trenčín pobočka Považská Bystrica ktorú v rámci konania predložila obžalovaná mal súd za preukázané že u poškodenej a to Y. V. - firma V. bola vykonaná daňová kontrola k DPH so záverom , že sa predmetné dve faktúry (č.P00003 a č.P00004) nenachádzajú medzi vystavenými faktúrami za uvedené obdobie pričom tieto faktúry neboli predložené ani počas vykonávanej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby , taktiež v peňažnom denníku ktorý bol pri kontrole predložený sa nenachádzajú zápisy o príjmoch súvisiacich s úhradou týchto faktúr. Uvedený peňažný denník obsahuje len údaje o príjmoch v hotovosti a to z registrovanej elektronickej pokladnice za predaj tovaru (hydina, mrazená mäso, prílohy , syr , zelenina.)

Na základe takto vykonaného dokazovania sa potom súd nestotožnil s obžalobou okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici a dospel k záveru že konanie obžalovanej nenapĺňa základné pojmy uvedeného skutku z nasledovných dôvodov:

Obžalovaná E. F. bez akýchkoľvek pochýb uvedenú zmluvu podpísala čo mal súd dostatočne preukázané samotnou výpoveďou obžalovanej ako aj na základe predložených listinných dôkazov , táto sa bránila že poškodená využila jej zlý zdravotný stav , práve poškodená ju uviedla do omylu že podpisujú len zmluvu o nejakom uznaní dlhu. Nepoprela že nejaký dlh mala avšak zásadne rozporovala skutočnosť že by tento dlh mohol byť v tak vysokej sume. Logicky popísala spôsob obchodovania s poškodenou , spôsob platenia a najmä poukázala na tú skutočnosť , že takéto sumy ktoré mala mať neuhradené zodpovedajú takmer dvojročnej dodávke mäsa. V prípade že by tento dlh bol reálny by prakticky 2 roky za dodávku tovaru V. neplatila. V žiadnom prípade sa nepreukázal teda úmysel zo strany obžalovanej uviesť poškodenú do omylu. Tieto skutočnosti bez akýchkoľvek pochýb a pochybností potvrdili prakticky všetci svedkovia ktorý boli vo veci vypočutý najmä však účtovníčka Y. N. , táto logicky súdu zdôvodnila z akého dôvodu nebolo možné aby takýto dlh voči firme V. vznikol. Na druhej strane poškodená vypovedala chaoticky , podráždene , raz uviedla že jej nevznikla žiadna škoda , následne povedala že škoda mohla byť cca 5000€ , uviedla že zariadenie ktoré jej bolo odovzdané predala za 20 000€ , pričom na ďalšom pojednávaní toto tvrdenie poprela. Celkový spôsob ako sa správala práve poškodená a to vymyslená historka o tom , že zariadenie fotí z dôvodu pripravovania spomienkovej knihy pre obžalovanú nasvedčuje tomu , že to bola práve poškodená ktorá takýmto spôsobom si získala informácie potrebné na prípravu zmluvy o predaji. Tieto skutočnosti potvrdil všetky svedkyne a to bývalé zamestnankyne obžalovanej , ktorých dôveryhodnosť výpovede nie je potrebné spochybňovať , nakoľko aj tieto sa cítia určitým spôsobom poškodené z dôvodu nevyplatenia odstupného a pod. V čase kedy sa podpisovala zmluva medzi obžalovanou a V. bol celý lízing za uvedené zariadenie manželmi F. splatený čo potvrdil aj svedok Ing. V. ktorý v čase podpisu zmluvy bol ešte tri dni majiteľom tohto zariadenia. Skutočnosť že uvedené zariadenie nebolo zmluvne prevedené na obžalovanú F. bola už len formálna záležitosť. Súd je toho názoru že nakoľko sa nejednalo o nehnuteľné veci , k uzavretiu takejto zmluvy mohlo dôjsť kľudne aj konkludentne bez vypracovania písomnej zmluvy. V danom prípade ako poškodený by vystupoval v podstate Ing. V. lebo v konečnom dôsledku aj keby hneď obžalovaná konala úmyselne s vedomím že predáva cudziu vec , by sa vo vzťahu k Ing. V. dopustila minimálne prečinu sprenevery. Tento viac krát však zdôraznil že sa konaním obžalovanej necítil poškodený , nakoľko aj on už v tom čase považoval prevedenie zariadenia na F. za prakticky už uskutočnené a nebolo podchytené len zmluvou. Táto zmluva bola vypracovaná tri dni po tom ako bola uzavretá zmluva medzi F. a poškodenou. Prokurátorka vidí naplnenie prečinu podvodu vo vzťahu ku poškodenej V. práve v tomto sa však súd nestotožnil s argumentáciu prokurátorky nakoľko na základe dôkladného vykonania dôkazov dospel súd k záveru že nikdy dlh v sume 25 000€ teda pôvodný dlh 29 000€ mínu 5000€ dobrovoľne splatených zo strany obžalovanej nevznikol. Táto skutočnosť bola bez akýchkoľvek pochýb preukázaná výpovednou obžalovanej, svedkov ktoré svedkyne uviedli že v takomto objeme nebolo ani možné mäso dodať. Pokiaľ poškodená argumentovala , že je to akumulácia nevyplatených súm z rôznych dodávok mäsa a uvedené faktúry dala len ako súhrn takto vzniknutých položiek , aj táto jej argumentácia bola absolútne rozptýlená jednak výpoveďou obžalovanej , ale najmä výpoveďou účtovníčky ktorá popísala akým spôsobom sa fakturovalo a ako sa vyplácali jednotlivé dodávky (formou bločku z pokladne na základe dodacích listov) pričom tomuto tvrdeniu zodpovedajú všetky účtovné doklady s ktorými bol súd oboznámený.

Takže pri argumentácií súdu , že takýto dlh zo strany firmy J. Z. voči poškodenej nikdy nevznikol , nemôže byť potom V. poškodenou stranou v spore a celý obchod ohľadom kúpy sa javí ako podvodné konanie naopak zo strany V. voči obžalovanej pričom táto využila jednak zlý psychický vzťah obžalovanej, taktiež spôsob jej konania ktorý predchádzal spísaniu zmluvy (fotenie zariadenia a podobne) nasvedčuje tomu že svoj úmysel odkúpiť zariadenie zatajila aj pred samotnou obžalovanou a potom možno skutočne prijať verziu obžalovanej že ju uvidela do omylu v tom , že predmetom zmluvy je len uznanie dlhu. Zároveň treba dať do pozornosti veľmi podstatný fakt a to ten že V. potom ako bola uzavretá zmluva išla za Ing. V. , ukázala mu zmluvu že odkúpila zariadenie , takže minimálne mala vedomosť o tom , že toto zariadenie v minulosti vlastnil práve Ing. V. nakoľko nebol iný dôvod aby za ním išla a teda aj z toho jej následného kroku je zrejmé , že samotná poškodená V. nedodržala aj určitú obvyklú mieru opatrnosti nakoľko podľa názoru súdu bolo absolútne jednoduché aby pred podpisom zmluvy sa V. aspoň opýtala V. či uvedené zariadenie už vlastní F. , takže poškodená jednoduchým spôsobom mohla zistiť či je klamaná a za dodržania obvyklej miery opatrnosti mohla svojmu „omylu“ zabrániť. Z tohto dôvodu možno v konaní poškodenej vidieť určitú participáciu na tomto konaní. Súd dospel k záveru že aj poškodená sama svojou zjavnou neopatrnosťou ktorej sa mohla ľahko vyvarovať sa ocitla v situácií keď v rámci

súkromnoprávneho vzťahu pristúpila k neistému obchodu a potom sa s dôsledkami tejto neistoty musí aj sama vysporiadať.

Zároveň súd pri svojom rozhodnutí bral do úvahy aj ustanovenie §10 ods. 2 Tr. zák. tzv. „materiálny korektív“ pri prečinoch pričom nejde o prečin ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky , okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Nepatrnosť závažnosti vidí súd v tom , že aj keď obžalovaná preukázateľne uvedenú zmluvu podpísala odhliadnuc od skutočnosti či bola s obsahom uzrozumená alebo nie skutočne sa mohla domnievať vzhľadom k zaplateniu celého lízingu už v apríli daného roku , že takéto oprávnenie má a takúto zmluvu ako vlastníčka zariadenia podpísať môže.

Podľa súd oslobodí obžalovaného z pod obžaloby ak skutok nie je trestným činom.

Na základe týchto skutočností potom súd dospel k záveru že neboli naplnené všetky znaky tohto úmyselného prečinu a z konania obžalovanej teda nie je možné vyvodiť záver , že táto na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu a teda že by sa týmto konaní dopustila prečinu podvodu podľa §221 ods.1 ods. 2 Tr. zák.

Poškodená V. si v rámci konania uplatnila nárok na náhradu škody ktorý však bližšie nešpecifikovala vo výške 5000€.

Podľa ak súd obžalovaného z pod obžaloby oslobodí , odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Nakoľko súd obžalovanú z pod obžaloby oslobodil, poškodenú Y. V. bytom Púchov , Y. XXXX/XX K.:XXXXXXXX , túto odkázal s jej nárokom na civilný proces.

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak ako ja uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.