Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/147/2012

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa G. B., s.r.o., B. XXXX, H. T., O.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. E. J., advokátom, so sídlom v H. T., J. č. XX/XX proti odporkyni E. P. - P., E. XXXX/XX, H., O.: XX XXX XXX, zastúpenej JUDr. W. Q., advokátkou, so sídlom H. T., W. XX/XX, o určenie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. februára 2012, č.k. -52, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam podrobne špecifikovaným v petite žalobného návrhu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a v priebehu konania nepreukázal ani jeden zo zákonných spôsobov vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, v špecifikácii ako tieto v zmysle petitu svojho návrhu označil a konkretizoval. Podľa tvrdení navrhovateľa, nadobúdacím titulom vo vzťahu k vlastníctvu hnuteľných vecí, ktoré žiadal do svojho vlastníctva určiť, mala byť zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, ktorú uzatvoril s prenajímateľom P. s.r.o., súčasťou ktorej zmluvy bolo aj dojednanie o následnom odkúpení hnuteľných vecí. Ako však v priebehu konania jednoznačne z obsahu zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí súd zistil, tieto tak ako sú špecifikované v zmienenej zmluve v bode 1/, rozhodne nemožno stotožniť so súborom hnuteľných vecí uvedených pod bodom 1/ - 26/, ktoré navrhovateľ v zmysle písomne podaného návrhu v tomto konaní chcel do svojho vlastníctva určiť, pretože tieto nepochybne sú druhovo konkretizované a špecifikované úplne rozdielne ako hnuteľné veci uvedené v zmluve o nájme hnuteľných vecí. Za tejto situácie podľa názoru súdu jednoznačne nemožno stotožniť a objektívne ustáliť, že hnuteľné veci tak ako sú špecifikované v zmienenej zmluve o nájme hnuteľných vecí, sú identické s hnuteľnými vecami, ktoré navrhovateľ v špecifikácii, tak ako boli predmetom konania, previedol následne aj na odporkyňu. Pokiaľ sú predmetom akéhokoľvek právneho úkonu veci, a to či už hnuteľné alebo nehnuteľné, tieto jednoznačne musia byť špecifikované, konkretizované a druhovo označené tak, aby nebolo možné ich zameniť za inú vec, aby mohlo jednoznačne byť stotožnené o akú konkrétnu v tomto prípade hnuteľnú vec sa jedná. Pravdou je, že v petite návrhu, ako aj v zmluve uzatvorenej s odporkyňou hnuteľné veci sú jednoznačne konkretizované a špecifikované spôsobom, aby ich nebolo možné zameniť za iné, táto špecifikácia ako však už je uvedené vyššie, nie je súladná so špecifikáciou hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom nájmu a následnej kúpy od P. s.r.o.. Pokiaľ aj navrhovateľ a štatutárny zástupca spoločnosti P. s.r.o. O.. P. v konaní uvádzali, že špecifikácii týchto hnuteľných vecí v predmetnej zmluve o nájme sa nevenovala dostatočná pozornosť, ale obe strany vedeli, že ide o tie hnuteľné veci, ktoré sú okrem vecí v bode 12/, 13/ a 23/ predmetom zmluvy o nájme a následnej kúpnej zmluvy, nepochybne potom tento právny úkon trpí vzhľadom na jeho nekonkrétnosť, neurčitosť, čo do druhového

označenia predmetu nájmu a predmetu kúpy takou vadou, ktorá má za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Z uvedeného teda vyplýva, že vlastníctvo týchto hnuteľných vecí, ktoré v prospech seba navrhovateľ v konaní žiadal určiť, nie je možné odvodiť od tohto nadobúdacieho titulu, ktorý v konaní tvrdil navrhovateľ, to znamená od nájomnej zmluvy, súčasťou ktorej bolo aj dojednanie o kúpe predmetných hnuteľných vecí. Pokiaľ ide o hnuteľné veci pod bodom 12/ varný kotol gastro, 13/ smažiaca panvica Gastro a 23/ kuchynský robot a príslušenstvo, tieto, ako tvrdil svedok Ing. P., nikdy jeho vlastníctvom neboli, a teda ich nemohol dať do nájmu ani previesť do vlastníctva navrhovateľa. Vzhľadom na túto výpoveď svedka navrhovateľ v priebehu konania zmenil svoju výpoveď, pokiaľ ide o tieto tri hnuteľné veci s tým, že už netvrdil, že ich nadobudol do vlastníctva na základe kúpy od P. s.r.o., ale predložil súdu faktúru č. XXXXXX, ktorou preukazoval, že tieto nadobudol na základe kúpy od I. G. s.r.o. H. T., ktorý mu tieto okrem iných vecí predmetnou faktúrou vyfakturoval. Uvádzal, že tieto tri hnuteľné veci sú vo faktúre uvedené ako veľkokuchynský robot RE22 použitý, panva elektrická 35 litrová liatinová použitá a kotol varný elektrický 85 litrový použitý. Pokiaľ ide o tieto tri hnuteľné veci, ani v tomto smere podľa názoru súdu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, spočívajúce v jeho povinnosti preukázať existenciu nadobúdacieho titulu svedčiaceho v jeho prospech pokiaľ ide o vlastnícke právo mu prináležiace. Rovnako tieto tri hnuteľné veci nie sú druhovo špecifikované tak, ako hnuteľné veci pod bodom 12/, 13/ a 23/ návrhu a rovnako tieto nemožno za týchto okolností, druhovo s týmito hnuteľnými vecami stotožniť a ustáliť bez akejkoľvek pochybnosti, že sú identické. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že predmetná faktúra /nehovoriac o zmene tvrdení navrhovateľa v priebehu konania, pokiaľ ide o nadobúdací titul, svedčiaci v prospech jeho vlastníctva k týmto hnuteľným veciam/, z dôvodov vyššie uvedených, nesvedčí v prospech tvrdení navrhovateľa v tomto smere, o nadobudnutí vlastníctva k hnuteľným veciam pod bodmi 12/, 13/ a 23/. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v zmysle zákona vlastníctvo k hnuteľným veciam je možné nadobudnúť aj na základe právneho úkonu, ktorý nemá písomnú podobu. V tomto konaní však navrhovateľ iný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ani iný nadobúdací titul ako zmienenú nájomnú zmluvu, súčasťou ktorej bolo aj dojednanie o následnej kúpe hnuteľných vecí netvrdil ani nepreukazoval, z čoho vyplýva, že úlohou súdu bolo posúdiť výlučne či hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania, boli, alebo neboli predmetom existujúceho písomného právneho úkonu, keďže existenciu iného právneho úkonu navrhovateľ v konaní netvrdil a nepreukazoval. V konečnom dôsledku je zrejmé, že bez ohľadu na tvrdenia navrhovateľa, za akých okolností mala byť uzatvorená kúpnopredajná zmluva na predmetné hnuteľné veci s odporkyňou, nemohla odporkyňa na základe tejto kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej s odporkyňou dňa 23.06.2011 vlastníctvo k hnuteľným veciam v kúpnopredajnej zmluve špecifikovaným nadobudnúť, a to z dôvodu, že samotný navrhovateľ v priebehu tohto konania nepreukázal existenciu vlastníckeho práva k týmto hnuteľným veciam vo svoj prospech. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, i keď podľa názoru súdu z dôvodov uvedených vyššie, je kúpnopredajná zmluva, uzatvorená medzi účastníkmi konania týkajúca sa hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom tohto návrhu, neplatná, nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť, pretože v konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v jeho povinnosti preukázať existenciu nadobúdacieho titulu, svedčiaceho v jeho prospech vo veci nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ku ktorým v tomto konaní vlastnícke právo žiadal určiť. Z výsledkov vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplýva, že odporkyňa sa na základe ňou tvrdeného nadobúdacieho titulu, nemohla stať vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, avšak v tomto konaní ani samotný navrhovateľ nepreukázal, že by mu vlastníckeho právo k predmetným hnuteľným veciam svedčilo na základe iného nadobúdacieho titulu. Súd v tomto smere neakceptoval absolútne rozdielnu špecifikáciu hnuteľných vecí, tých, ktoré boli predmetom rozhodovania súdu a tých, ktoré boli predmetom zmluvy medzi navrhovateľom a spoločnosťou P. s.r.o., pokiaľ od tejto zmluvy vlastníctvo hnuteľných vecí navrhovateľ v konaní odvodzoval, pretože rozhodne nemožno ustáliť, že hnuteľné veci, ktoré boli predmetom nájmu, sú totožnými a bez pochybností identickými z hnuteľnými vecami, ktoré sú predmetom tohto konania. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako neopodstatnený zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa , tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si tieto v zákonom stanovenej lehote nevyčíslila.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zmeny tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že sa stal vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom konania. Predložil súdu prvého stupňa zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí zo dňa 01.08.2007, uzavretú so spoločnosťou P. s.r.o., C., H. T., na základe ktorej mal tieto hnuteľné veci v užívaní pre potreby svojho podnikania. Pri uzatváraní tejto nájomnej zmluvy nebolo medzi jej

stranami sporné, čo je predmetom nájmu, a to napriek jeho všeobecnému označeniu v nájomnej zmluve. Táto skutočnosť bola v konaní nad akúkoľvek pochybnosť preukázaná výpoveďou svedka Ing. E. P., prenajímateľa na pojednávaní dňa 15.02.2012. Svedok vo výpovedi uviedol, že medzi jeho spoločnosťou a navrhovateľom nebolo pri uzatváraní nájomnej zmluvy sporné, čo je predmetom nájmu. Pri svojej výpovedi taktiež konštatoval, že nerozporuje existenciu vlastníckeho práva navrhovateľa k týmto veciam v súčasnosti a uviedol, že jeho spoločnosť už nie je ich vlastníkom. Keďže neexistoval medzi žiadnou zo zúčastnených strán (navrhovateľ, prenajímateľ, leasingová spoločnosť) spor o tom, kto je vlastníkom týchto hnuteľných vecí po uhradení celkovej výšky nájomného a faktúry za prevod vlastníckeho práva, neexistuje dôvod, pre ktorý by mal túto skutočnosť rozporovať súd. Ďalej poukázal na to, že zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí nemusí byť uzatvorená v písomnej forme. Ak mal aj prvostupňový súd za to, že písomne uzatvorená nájomná zmluva je z dôvodu jej údajnej neurčitosti neplatná, stále bol povinný z vykonaných dôkazov skúmať, či navrhovateľ nenadobudol vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam iným spôsobom. Bolo potrebné posúdiť, či v prípade neplatnosti písomnej nájomnej zmluvy nebola medzi stranami uzatvorená platná ústna zmluva s obdobnými podstatnými náležitosťami. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal za to, že takéto tvrdenie má svoje opodstatnenie. To znamená, že aj v prípade neplatnosti písomnej zmluvy sa stal vlastníkom predmetných hnuteľných vecí na základe platnej ústnej nájomnej zmluvy. Pôvodný vlastník vecí, teda spoločnosť P. s.r.o. potvrdil, že medzi ním a navrhovateľom nebolo sporu o veciach, ktoré sú predmetom nájmu. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že uhradil všetky splátky nájomného a následne aj faktúru za prevod vlastníckeho práva. Na základe týchto skutočností je možné vyvodiť, že vlastnícke právo z predmetu nájmu prešlo na neho riadne, a preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa nesprávne.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v zmysle . Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

Podľa , ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal určenia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré podrobne špecifikoval v žalobnom petite pod položkami 1/ - 26/. Podľa tvrdení navrhovateľa, predmetné hnuteľné veci využíval pri prevádzkovaní reštaurácie a tieto nadobudol na základe písomnej zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí zo dňa 01.08.2007, uzatvorenej so spoločnosťou P. s.r.o., C., H. T., súčasťou ktorej bolo aj dojednanie o následkom odkúpení veci. Po oboznámení sa s predmetom zmluvy o podnikateľskom nájme, aj odvolací súd dospel k záveru, že hnuteľné veci, ktoré boli predmetom nájmu nemožno jednoznačne a bez pochybností stotožniť s hnuteľnými vecami, ku ktorým žiadal navrhovateľ v tomto konaní svoje vlastnícke právo určiť. Ak sú predmetom právneho úkonu veci (hnuteľné, či nehnuteľné), tieto musia byť špecifikované a druhovo označené tak, aby ich nebolo možné zameniť za inú vec. I keď navrhovateľ v žalobnom petite dostatočne konkretizoval a špecifikoval hnuteľné veci, ku ktorým sa domáhal určenia vlastníctva, táto špecifikácia je úplne rozdielna v porovnaní s hnuteľnými vecami uvedenými v zmluve o nájme hnuteľných vecí. V zmluve o nájme hnuteľných vecí, vymedzený predmet nájmu nespĺňa podmienku určitosti právneho úkonu v zmysle . Vzhľadom k tomu, že hnuteľné veci uvedené v žalobnom petite sú druhovo konkretizované a špecifikované úplne rozdielne ako hnuteľné veci uvedené v zmluve o podnikateľskom nájme, od ktorej navrhovateľ odvodzoval v tomto konaní svoje vlastnícke právo, nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že aj v prípade neplatnosti písomnej nájomnej zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí sa stal vlastníkom predmetných vecí na základe ústnej nájomnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou P. s.r.o.,

C., H. T., k tomu je potrebné uviesť, že na tieto nové skutkové tvrdenia navrhovateľa nebolo možné s ohľadom na princíp neúplnej apelácie v odvolacom konaní prihliadať. Navrhovateľ pred súdom prvého stupňa tvrdil, že sa stal vlastníkom hnuteľných vecí na základe právneho úkonu - písomnej zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí zo dňa 01.08.2007 a žiadny iný nadobúdací titul pred skončením dokazovania netvrdil a ani nepreukazoval. Z uvedeného vyplýva, že skutkové tvrdenia navrhovateľa uvádzané v odvolaní o nadobudnutí vlastníckeho práva k hnuteľným veciam na základe ústnej nájomnej zmluvy sú skutočnosti, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo možné na ne prihliadať (ust. ). Odvolacie námietky navrhovateľa boli preto neopodstatnené.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa , a tak, že úspešnej odporkyni túto náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .