Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30C-47-2017.pdf
PDF · 136.6 KB
Case nature
Area
Subarea
30C/47/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zas.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, konajúca Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovaným: 1. H. H., nar. 21.X.XXXX, bytom G. XXXX/XXD, R., 2. J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L. R. XX, 3. P. F., nar.: XX.X.XXXX, bytom M. R. Y. 8, B., o zaplatenie 5.765,91 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.765,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.558,69 Eur od 22.9.2015 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 207,22 Eur od 26.9.2015 do zaplatenia, v mesačných splátkach vo výške 240 Eur, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že prvá splátka je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, každá ďalšia splátka je splatná najneskôr do konca toho ktorého mesiaca pod stratou výhody poskytnutých splátok pri vynechaní čo i len jednej splátky s tým, že plnením jedného so žalovaných povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká.
II. Súd žalobu voči žalovanej v 3. rade zamieta.
III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade v rozsahu 100%.
IV. Súd žalovanej v 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.7.2017 domáhal voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade zaplatenia sumy 5.765,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.558,69 Eur od 22.09.2015 do zaplatenia 5,05% ročne zo sumy 207,22 Eur od 26.09.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania, na tom skutkovom základe, že dňa 2.4.2015 spôsobil vodič - žalovaný v 2. rade vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle FIAT, U.: BL XXXJC, ktorého držiteľom v čase nehody bola spoločnosť G. Parcel Distribution SK s.r.o. (ďalej len „poškodený“). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol poškodenému: dňa 19.8.2015 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 6.114,56 Eur, z ktorého suma vo výške 555,87 Eur predstavuje delegačný poplatok, na ktorý si žalobca v tomto konaní od žalovaných nárok neuplatňuje, dňa 21.8.2015 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 227,94 Eur, z ktorého suma vo výške 20,72 Eur predstavuje delegačný poplatok, na
ktorý si žalobca v tomto konaní od žalovaných nárok neuplatňuje. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP si žalobca listami zo dňa 21.8.2015 a 25.8.2015 uplatnil u žalovaných náhradu poistného plnenia vo výške 5.558,69 Eur a 207,22 Eur. V listoch bola uvedená lehota na zaplatenie dlžnej sumy do 21.9.2015 a 25.9.2015. Žalovaní svoj dlh do podania žaloby neuhradili ani len čiastočne. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaná v 1. rade nesplnila svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovaným oprávnený nárok na základe § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalovaná v 1. rade zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný v 2. rade zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.
2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel, správu o nehode, oznámenie škodovej udalosti poisteným, uplatnenie nároku na náhradu škody, zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla, stanovenie hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle, kalkulácia opravy č. 500087, faktúra č. 15700701, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 1.7.2015, vyúčtovanie zo dňa 23.7.2015, zmluva o nájme dopravného prostriedku zo dňa 30.4.2015, faktúra č. 2015/05/011, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 1.7.2015, vyúčtovanie zo dňa 23.7.2015, likvidačná správa I., výpis zo systému žalobcu, výpis zo systému - PZP dopyty, výpisy z účtu žalobcu, listy zo dňa 21.8.2015 vrátanie kópie doručeniek, listy zo dňa 25.8.2015 vrátane kópie doručenky a kópie vrátanej obálky, pokus o zmier.
3. Súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 28.9.2017, proti ktorému podali žalovaní odpor a preto ho súd v plnom rozsahu zrušil (§ 267 ods. 3 CSP).
4. Žalovaná v 1. rade v odpore uviedla, že s platobným rozkazom nesúhlasí nakoľko žalovaný v 2. rade od nej kúpil auto, ktoré dlhšiu dobu používal. Dňa 7.1.2015 keď išli auto prepísať zistila, že je blokované exekútorom, tak auto neprepísali. Keďže žalovaný v 2. rade auto opravil, tak ho aj naďalej používal. Žalovaná v 1. rade v odpore ďalej uviedla, že je vdova, na invalidnom dôchodku, príjem má 254,60 Eur, nesúhlasí s platobným rozkazom a žiada žalobu voči nej zamietnuť a oslobodiť ju od poplatkov.
5. Žalovaný v 2. rade v odpore uviedol, že ako vodič motorového vozidla CITROEN, EČV: D spôsobil dňa 2.4.2015 dopravnú nehodu. V čase dopravnej nehody ani bezprostredne po nej nevedel, že žalovaná v 1. rade si nesplnila povinnosť v zmysle § 3 ods. 1 zákona o PZP. Práve naopak, mal podľa asistenčnej karty PZP vedomosť o tom, že dátum konca povinného zmluvného poistenia je 13.4.2015. Tieto doklady boli aj políciou skontrolované pri dopravnej nehode. Dopravnou nehodou bola spôsobená škoda na motorovom vozidle FIAT EČV: BL370JC. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu náhradu poistného plnenia vo výške 5.558,69 Eur a 227,94 Eur, len v dôsledku nesplnenia povinnosti v zmysle § 3 ods. 1 zákona o PZP žalovanou v 1. rade, o čom sa dozvedel v úplnom rozpore s dokladmi, až keď žalobca poslal výzvy na náhradu poistného plnenia. Dovtedy mal za to, že poisťovateľ KOOPERATIVA bude plnil náhradu škody v dôsledku dopravnej nehody a nemohol by uplatniť nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia v zmysle §12 zákona o PZP. V zmysle § 24 ods. 2 písm. b) „Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti“ a v zmysle § 24 ods. 7 „Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. b), na náhradu toho, čo za neho plnila“. Má za to, že osobou bez poistenia zodpovednosti v zmysle vyššie uvedeného je myslená osoba, ktorá je podľa § 3 ods. 1 povinná uzatvoriť PZP. V §12 je uvedené, že poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil alebo proti poistenému, ktorý nie je poistníkom nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody. Tak isto nie je bezpečne preukázaná výška škody, ktorá predstavuje žalovanú istinu, lebo tu je vidieť zrejmý nepomer medzi hodnotou auta, ktoré odišlo z miesta dopravnej nehody bez súčinnosti odťahovej služby, s tým, že ani policajti po dopravnej nehode nemali výhradu k technickej spôsobilosti motorového vozidla FIAT a výškou skutočnej škody v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Žalovaný v 2. rade v odpore ďalej uviedol, že nebol pod vplyvom alkoholu ani inej návykovej látky, mal vodičský preukaz, bola platná diaľničná nálepka, STK ako aj EK, čiže voči nemu nemohol byť za žiadnych okolností uplatnený postup podľa § 12 zákona o PZP zo strany poisťovateľa. Má za to, že v prípade, ak súd bude mať za preukázaný jeho podiel spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu,
je namieste aplikácia § 450 Občianskeho zákonníka, pretože v tomto prípade ide o dôvody osobitného zreteľa a primerane zníži škodu, alebo aplikácia § 438 Občianskeho zákonníka, kde súd rozhodne o účasti žalovaného 2 na spôsobení škody. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti neuznáva uplatnený nárok v celom rozsahu a navrhol, aby konajúci súd žalobu zamietol v celom rozsahu s tým, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný v 2. rade v odpore navrhol vykonať dokazovanie vypočutím zástupcu KOOPERATIVY, vypočuť žalovanú v 1. rade. Žalovaný na podporu svojich tvrdení súdu predložil asistenčnú kartu PZP, odpoveď na výzvu, osvedčenie o EK, osvedčenie o TK, ústrižok diaľničnej známky.
6. Žalobca podaním zo dňa 31.7.2018 označeným ako návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania a vyjadrenie k podaným odporom navrhol, aby súd pripustil do konania ako žalovanú v 3. rade Helenu Kurčíkovú, nar.: 19.6.1951, M. R. Štefánika 1696/8, Zvolen z dôvodu, že v predmetnej veci mohol byť prevádzkovateľom vozidla, ktorého prevádzkou bola dňa 2.4.2015 spôsobená škoda buď žalovaná v 1. rade alebo pani Helena Kurčíková.
7. Žalobca v súvislosti s tvrdeniami žalovaných v 1. a 2. rade uvádzanými v odporoch poukázal na § 3 ods. 1, § 24. ods. 2, 3, 7 zákona o PZP. Žalobca poukázal na to, že žalovaná v 1. rade bola v súlade s výpisom z centrálnej evidencie motorových vozidiel v čase dopravnej nehody držiteľom vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Ako oprávnený držiteľ si nesplnila svoju zákonom stanovenú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Skutočnosť, že k vozidlu, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda nebolo ku dňu dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobca preukázal v podanej žalobe. Žalobca ďalej uviedol, že jeho nárok voči žalovaným je nárokom na náhradu plnenia, ktoré za nich plnil poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, na základe čoho má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na náhradu toho, čo za neho plnil (§ 24 ods. 7 zákona o PZP). Zákon o PZP dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, tzn. že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. V prípade, ak poistná zmluva uzavretá nebola alebo z určitých dôvodov zanikla (napr. pre nezaplatenie poistného), poškodený nemá možnosť obrátiť sa na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za škodu, t.j. za vodiča či prevádzkovateľa. Z tohto dôvodu bol zákonom vytvorený tzv. poistný garančný fond, ktorého správa bola zverená žalobcovi a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť nárok na plnenie podľa § 24 ods. 2 písm. a) až g) zákona o PZP proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov za rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni (§ 24 ods. 3 zákona o PZP). Týmto je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie i vtedy, keď vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nebude v rozpore so zákonom poistené. Protiprávny stav spočívajúci v absencii poistenia poškodený nepocíti, pretože za nepoistené osoby zodpovedné za škodu, je mu poskytnuté plnenie z poistného garančného fondu. Na druhej strane je však logické a žiaduce, aby tí, za ktorých bolo z garančného fondu plnené, vyplatené prostriedky do garančného fondu vrátili späť. Preto zákon oprávnil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom, inými slovami zveril jej postihové právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Nárok žalobcu uplatnený v konaní tak nepredstavuje nárok na náhradu škody (ako nesprávne uvádza žalovaný v 2. rade), ale regresný nárok. V uvedenej veci je preto aplikácia § 450 Občianskeho zákonníka, na ktorú poukazoval žalovaný v 2. rade vylúčená, nakoľko uplatnený nárok nie je nárokom na náhradu škody, ale regresným nárokom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 284/2010. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 134/2009: „Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi....“ Ako bolo uvedené už v podanej žalobe, žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaná v 1. rade nesplnila svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovaným oprávnený nárok na základe § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Právo žalobcu je dané v predmetnej veci reťazou aplikácie ustanovení § 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm. b) a § 3 ods. 1
zákona o PZP, ktoré tvoria regulatívny rámec obsahu tohto subjektívneho práva žalobcu. Žalobca tak má právo na náhradu plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaná v 1. rade (resp. žalovaná v 3. rade) zodpovedá ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Plnenie žalobcu je plnením v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP a v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP má žalobca titulom regresu voči žalovaným právo na náhradu toho, čo za nich plnil poškodeným. Ohľadom namietanej výšky spôsobenej škody žalobca uviedol, že dôkazy predložené spolu so žalobou nepochybne preukázali výšku spôsobenej škody a tým aj nárok poškodeného na vyplatenie poistného plnenia. S poukazom na vyššie uvedené žalobca zastáva názor, že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade v podaných odporoch neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by nárok žalobcu spochybňovali.
8. Podaním zo dňa 8.8.2019 žalobca, v súvislosti s návrhom žalovaného v 2. rade na vykonanie dokazovanie vypočutím zástupcu spoločnosti KOOPERATIVA, predložil súdu vyjadrenie spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zo dňa 7.8.2018, z ktorého vyplýva, že žalovaná v 1. rade uzatvorila dňa 14.4.2014 s poisťovňou KOOPERATIVA poistnú zmluvu č. X XXX XXX XXX, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla CITROEN, EČV: GA XXXDY, Y.: Y so začiatkom poistenia dňa 14.4.2014 a dohodnutým ročným poistným vo výške 110,50 Eur. Žalovaná v 1. rade a poisťovňa KOOPERATIVA sa dohodli na zaplatení poistného v 4 štvrťročných splátkach po 27,63 Eur so splatnosťou 14.4.2014, 14.7.2014, 14.10.2014 a 14.1.2015. Podľa § 9 ods. 4 zákona o PZP: „Poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.“ Keďže žalovaná v 1. rade nezaplatila poistné do jedného mesiaca od jeho splatnosti, t.j. do 14.2.2015, povinné zmluvné poistenie dojednané na základe poistnej zmluvy č. 6 579 540 467 ku dňu 14.2.2015 zaniklo zo zákona. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu 2.4.2015 nebolo motorové vozidlo CITROEN, EČV: GA XXXDY povinne zmluvne poistené a preto žalobcovi vznikla povinnosť v zmysle príslušných ustanovení zákona o PZP uhradiť poškodenému poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou nepoisteného motorového vozidla z poistného garančného fondu. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4 Cdo/190/2014 zo dňa 24.06.2015 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo/48/2012 zo dňa 29.05.2014.
9. Žalovaná v 1. rade vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného v 2. rade uviedla, že ako majiteľka motorového vozidla CITROEN Saxo, EČV: D toto predala žalovanému v 2. rade dávno pred nehodou, avšak keď ho boli prepísať zistila, že je blokované exekútorom. Nemohli ho prepísať, auto naďalej užíval žalovaný v 2. rade. Spolu s autom mu odovzdala aj doklad o zaplatení poistky a potom o ďalšom zaplatení mu poslala poštou. Bolo na ňom, aby si to kontroloval. Tiež má za to, že treba prešetriť následky poškodenia motorového vozidla FIAT, EČV: L nakoľko diaľničná polícia musí mať fotky z nehody. Súhlasí s tým, že tam nemohla byť škoda v takej hodnote ako žiada poisťovňa, keďže auto bolo pojazdné a spôsobilé jazdy v cestnej premávke.
10. Uznesením sp. zn.: XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.9.2018 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ďalší účastník, a to Helena F., nar.: XX.X.XXXX, bytom M.R. Y. XXXX/X, Zvolen ako žalovaná v 3. rade.
11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.2.2019, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaní v 1. až 3. rade. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržal doterajších vyjadrení, má za to, že preukázali uplatňovaný nárok. Spornou otázkou ostáva kto bol v čase dopravnej nehody prevádzkovateľom dopravného prostriedku, či žalovaná v 1. rade alebo žalovaná v 3. rade. Dôvodom je, že kúpna zmluva, ktorú na motorové vozidlo žalovaná v 1. rade uzatvorila je uzatvorená so žalovanou v 3.rade, avšak uviedla, že zmluvu uzatvorila so žalovaným v 2.rade. Je teda sporná otázka platnosti uzatvorenia písomnej kúpnej zmluvy. Keďže pri prevode bolo zistené, že na žalovanú v 1. rade bola vedená exekúcia, snažila sa teda o prevod auta v rozpore s upovedomením o začatí exekúcie, ktorým exekútor zakazuje akýmkoľvek spôsobom nakladať s majetkom. Takýto úkon je potom absolútne neplatný, je v rozpore so zákonom a teda nemohlo ani dôjsť k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy. K namietanej výške škody právny zástupca žalobcu uviedol, že jej výšku jednoznačne preukázali
kalkuláciou opravy, výpočtom výšky škody ako aj faktúrou. Ak žalovaní tvrdia, že škoda bola spôsobená v nižšej sume, sú zaťažení dôkazným bremenom a je ich povinnosťou túto skutočnosť preukázať. Vo vzťahu k uzatvorenému PZP poprel skutočnosti uvádzané žalovaným v 2. rade, že zaplatil poistné vo výške 110 Eur, táto skutočnosť nebola preukázaná. Z inkasného účtu, ktorý predložili vyplýva, že poistné bolo zaplatené len od 14.4.2014 do 15.2.2015 vo výške 92,41 Eur, nebolo teda zaplatené v celom rozsahu. K námietku žalovaného v 2. rade ohľadom vypovedania zmluvy uviedol, že nedošlo k vypovedaniu zmluvy, ale k jej zániku zo zákona, keďže poistné nebolo zaplatené ani v dodatočnej lehote jedného mesiaca. Túto skutočnosť preukázali, a ak žalovaný v 2. rade tvrdí opak, musí to aj preukázať. Keďže k zániku poistenia dôjde zo zákona, nie je potrebné, aby poisťovňa preukazovala, resp. oznamovala zánik poistenia. V tomto prípade to poisťovňa urobila nad rámec svojich povinností, keďže žalovanej v 1. rade oznámila zánik poistenia. K vydaniu bielej a zelenej karty právny zástupca žalobcu uviedol, že sú vydávané poisťovňou pri uzatvorení poistnej zmluvy. V prípade, ak dôjde k zániku poistenia, poisťovňa nemá ako tieto karty si vyžiadať a teda nie sú relevantným dokladom o uhradení poistného. Dohodnuté poistné vo výške 110,50 Eur, bolo dohodnuté v 4 splátkach. Až keď sa posledná splátka stala splatnou, stalo sa splatným aj samotné poistné a od tohto momentu začala plynúť lehota 1 mesiaca. Keďže ani v tejto zákonom stanovenej lehote nedošlo k riadnej úhrade dohodnutého poistného, PZP zaniklo ku dňu 15.2.2015. Po tomto dátume už poistné uzatvorené nebolo.
12. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že auto predala, kúpnu cenu vyplatil žalovaný v 2.rade, ktorý doniesol podpísanú zmluvu žalovanou v 3. rade, kde doplnila svoje údaje a podpísala ju. Dlhšiu dobu auto neprepísali, z dôvodu zaneprázdnenosti či už jej, alebo žalovaného v 2. rade a dostali sa k tomu až 7.1. Následne na dopravnom inšpektoráte zistili, že na auto je exekúcia, to predtým nevedela, jednalo sa o dosť vysokú čiastku, ktorú spláca dodnes. Dlh spláca len veľmi ťažko, nakoľko má zdravotné problémy, bola operovaná na krčnú chrbticu a poberá invalidný dôchodok 146 Eur a vdovský 70 Eur. List od exekútorky jej bol doručený až koncom januára a exekúcia na auto bola vykonaná, resp. zaevidovaná pred Vianocami. Nechcela úmyselne predať auto v rozpore s exekúciou. Do doby kým bolo auto u nej poistné bolo zaplatené. Následne poukážku poslala žalovanému v 2. rade.
13. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že v auguste 2014 vyplatil kúpnu cenu za auto. V januári, keď išli auto prepísať sa dozvedel, že je postihnuté exekúciou a nedá sa prepísať v evidencii. So žalovanou v 1. rade sa dohodli na užívaní auta. V decembri ako mu poslala poukážku, poistné uhradil. Auto užíval od augusta 2014, na poistnom zaplatil 3 platby po 27,60 Eur (dňa 5.12.2014 a 7.1.2015) a teda keďže poistné predtým zaplatila žalovaná v 1. rade, poistné bolo uhradené aj v čase nehody. Auto, na ktorom bola spôsobená škoda, teda auto tretej osoby, malo hodnotu v čase nehody približne 17.000 Eur - 18.000 Eur. Nemohla byť spôsobená škoda vo výške 5.000 Eur, pretože v takomto prípade by auto nebolo schopné prevádzky, pretože by ohrozovalo ostatných účastníkov a nemohlo by z miesta nehody odísť. Škoda, podľa jeho názoru nie je adekvátna k tomu, čo sa stalo na diaľnici. Jednalo sa o reťazovú dopravnú nehodu, kde na prvom aute bola spôsobená škoda okolo 200 Eur a na druhom mala byť spôsobená škoda vo výške 5.000 Eur. K vypovedaniu poistnej zmluvy zo strany poisťovne došlo až po nehode. Ak by platby chýbali ešte skôr, poisťovňa mala zmluvu vypovedať už v tom čase. Teda konala zrejme tendenčne a chce sa vyhnúť plateniu poistného z poistnej zmluvy. Nemohol uzavrieť poistnú zmluvu, nakoľko nebol uvedený v technickom preukaze, mohol len zaplatiť poistné, ktoré aj uhradil. Keď sa v poisťovni dotazoval na bližšie informácie k poistnej zmluve, tieto mu nechceli poskytnúť, nakoľko nebol účastníkom zmluvného vzťahu. Následne sa žalobcu spýtal, kde by si mohol overiť platnosť uzatvoreného poistného, uviedli, že sa to dá na stránke Slovenskej kancelárie poisťovateľov, kde si to aj overil a kde bolo uvedené, že bolo uzatvorené od 14.4.2014, nebolo uvedené do kedy. Bol v tom, že poistné je riadne zaplatené. Ak by vedel, že auto nie je poistené, škoda by ani nevznikla, pretože by do takéhoto auta ani nesadol, resp. by poistné uhradil. Pri dopravnej nehode boli skontrolované všetky doklady vrátane PZP a policajti nezistili žiadne nezrovnalosti. Teda všetky doklady boli v poriadku.
14. Žalovaná v 3.rade na pojednávaní uviedla, že chceli auto kúpiť. Pri prepise zistili, že to nie je možné. Pri uzatváraní zmluvy jej pomáhal syn a jednal aj so žalovanou v 1. rade.
15. Na pojednávanie dňa 12.11.2019 sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaní v 1. až 3. rade. Právny zástupca sa v plnom rozsahu pridržal písomných vyjadrení. Žalovaní v konaní síce uniesli bremeno tvrdenia, kedy tvrdili, že poistné bolo zaplatené, avšak neuniesli v tejto otázke dôkazné bremeno a platbu poistného nepreukázali. V konaní bolo dostatočne preukázané, že v čase škody nebolo
na motorové vozidlo uzatvorené PZP, nakoľko toto zaniklo ešte pred dopravnou nehodou pre neplatenie poistného. K otázke platnosti kúpnej zmluvy uviedol, že aj s ohľadom na výpoveď žalovaných, nedošlo k prijatiu návrhu, nakoľko žalovaná dopĺňala do zmluvy ďalšie údaje už po prijatí návrhu zo strany žalovanej, pričom v zmysle § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka je takéto prijatie návrhu novým návrhom, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná v 3. rade takýto návrh opätovne prijala. Pasívne vecne legitimovaní sú žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade, žalovaná v 1. rade z titulu zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka a žalovaný v 2. rade z titulu zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedené navrhol, aby súd zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.765,91 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania v plnom rozsahu. Alternatívne, ak by mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že prevádzkovateľom vozidla v rozhodnej dobe bola žalovaná v 3. rade, navrhol, aby súd zaviazal na plnenie žalovaného 2. a 3. rade, nakoľko v takom prípade by za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedala žalovaná v 3. rade.
16. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že je ochotná splácať dlh v splátkach, avšak nie je v jej možnostiach, aby dlh zaplatila naraz. Navrhla splácať dlh v splátkach po 50 Eur, prípadne vo výške 120 Eur, pomohla by jej rodina.
17. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že má preukázané, že nedošlo k predaju medzi žalovanou v 1. a 3. rade, nakoľko auto bolo zaťažené exekúciou a v takomto právnom stave nie je možné, aby došlo k predaju motorového vozidla. Opätovne uviedol, že ako vodič motorového vozidla spôsobil nehodu, avšak v čase nehody nevedel, že žalovaná v 1. rade si nesplnil svoju povinnosť uzavrieť PZP na motorové vozidlo, naopak, mal podľa asistenčnej karty PZP, ako aj podľa tvrdenia žalovanej v 1. rade, ako aj zo stránky žalobcu, rovnako aj z overenia polície na mieste nehody vedomosť o tom, že koniec PZP je 13.4.2015 a že PZP je platne uzatvorené. V čase dopravnej nehody disponoval dokladmi, ktoré boli v úplnom rozpore so skutočným stavom, t.j., že PZP na motorové vozidlo bolo platne uzatvorené. V zmysle § 24 ods. 2, písm. b) zákona o PZP žalobca poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škody, spôsobené prevádzkou motorového vozidla, za ktoré zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. V zmysle § 24 ods. 7 kancelária má právo na náhradu proti tomu, za koho plnila. Má za to, že takouto osobou je v zmysle § 3 ods. 1 žalovaná v 1. rade. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na § 12. V čase nehody boli na mieste príslušníkmi PZ skontrolované všetky doklady, STK, EK, vodičský preukaz OP, diaľničná známka, biela karta, bol podrobený skúške na prítomnosť alkoholu, ktorá bola negatívna a tým mal v čase nehody za to, že všetky náležitosti boli skontrolované. Na základe toho, že splnil všetky povinnosti sa cíti v celej žalobe voči svojej osobe nevinný.
18. Žalovaná v 3. rade na pojednávaní uviedla, že auto nemohlo byť na ňu prepísané z toho dôvodu, že bolo postihnuté exekúciou a z toho dôvodu sa nemohla stať jeho vlastníčkou a naďalej motorové vozidlo vlastnila žalovaná v 1. rade.
19. Právny zástupca žalobcu sa v záverečnej reči pridržal doterajších vyjadrení, uviedol, že preukázali svoje tvrdenia a preto navrhol, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.
20. Žalovaná v 1. rade sa v záverečnej reči pridržala svojich doterajších vyjadrení.
21. Žalovaný v 2. rade sa v záverečnej reči taktiež pridržal svojich doterajších vyjadrení, má za to, že žaloba voči nemu je podaná neoprávnene, preukázal splnenie všetkých svojich povinností a preto sa cíti byť nevinný.
22. Žalovaná v 3. rade v záverečnej reči opätovne uviedla, že sa nestala majiteľkou motorového vozidla a teda nemala ani povinnosť platiť povinné zmluvné poistenie.
23. Súd vo veci vykonal oboznámenie sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, predloženými v priebehu konania žalobcom a žalovaným a zistil nasledovný skutkový stav: dňa 2.4.2015 spôsobil žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla CITROEN EČV: D dopravnú nehodu, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle FIAT s EČV: L ktorého držiteľom v čase nehody bola spoločnosť Direct Parcel Distribution SK s.r.o. Vzhľadom na to, že na motorové vozidlo CITROEN nebolo v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“), vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol poškodenému z poistného garančného fondu dňa 19.8.2015 poistné plnenie vo výške 6.114,56 Eur a dňa 21.8.2015 poistné plnenie vo výške 227,94 Eur. Žalobca listami zo dňa 21.8.2015 a 25.8.2015 vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na náhradu poistného plnenia vo výške 5.558,69 Eur a 207,22 Eur v lehote do 21.9.2015 a 25.9.2015.
24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
25. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
26. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. po zániku poistenia zodpovednosti s výnimkou zániku poistenia zodpovednosti na motorové vozidlá podľa § 27 je poistník povinný bez zbytočného odkladu odovzdať poisťovateľovi potvrdenie o poistení zodpovednosti a zelenú kartu.
27. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
28. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
29. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).
30. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
31. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
32. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
33. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
34. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
35. V posudzovanej veci je predmetom konania žalobcom uplatnený nárok na úhradu plnenia vo výške 5.765,91 Eur s prísl., ktoré žalobca zaplatil za žalovanú v 1. rade ako osobu bez poistenia zodpovednosti. Dňa 2.4.2015 bola spôsobená motorovým vozidlom žalovanej v l. rade značky CITROEN EČV: D dopravná nehoda, ktorú zavinil žalovaný v 2. rade ako vodič. Pri dopravnej nehode došlo ku škode na motorovom vozidle značky FIAT EČV: L ktorého držiteľom v čase dopravnej bola spoločnosť Direct Parcel Distribution SK s.r.o. Žalovaná v 1. rade ako vlastníčka a držiteľka motorového vozidla bola v zmysle § 3 ods. 1 zákona o PZP povinná uzatvoriť poistnú zmluvu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 14.4.2014 žalovaná uzatvorila s poisťovňou Kooperativa poistnú zmluvu č. 6 XXX XXX XXX, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla CITROEN, EČV: D VIN: Y so začiatkom poistenia dňa 14.4.2014 a dohodnutým ročným poistným vo výške 110,50 Eur, ktoré sa žalovaná v 1. rade zaviazala uhradiť v 4 štvrťročných splátkach po 27,63 Eur so splatnosťou dňa 14.4.2014, 14.7.2014, 14.10.2014 a 14.01.2015. Z dôvodu, že žalovaná v 1. rade si svoju povinnosť nesplanila, poistná zmluva zanikla zo zákona dňa 14.2.2015. Motorové vozidlo CITROEN, tak nebol v čase dopravnej nehody poistené. V dôsledku toho žalobca z garančného fondu uhradil za žalovanú v 1. rade vzniknutú škodu, čím žalobcovi vznikol právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Žalobca má teda právo postihu nie len voči osobe, ktorá je povinná povinné zmluvné poistenie uzatvoriť, teda držiteľovi motorového vozidla, ale aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi teda žalovanému v 2. rade. Základom je vyhodnotiť, či je daná zodpovednosť subjektu, ak áno, potom je dané aj právo postihu. V danej veci nebola sporná skutočnosť, že žalovaný v 2. rade zavinil dopravnú nehodu, ktorou bola spôsobená škoda. Uvedenú skutočnosť žalovaný v 2. rade nepopieral. Preto, ak žalobca spôsobenú škodu zaplatil, má aj voči žalovanému v 2. rade postihové právo. Jedná sa o právo regresného postihu a nie o náhradu škody. Nie je preto možné, aby súd uplatnený regresný nárok v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka znížil s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, tak ako to navrhoval žalovaný v 2. rade.
36. V priebehu konania žalovaná v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade spochybňovali neexistenciu poistenia v čase dopravnej nehody z dôvodu uhradenia poistného a opierajúc sa o asistenčnú kartu PZP. V tejto súvislosti súd uvádza, že asistenčná karta PZP nepreukazuje skutočnosť, že vozidlo je poistené, keďže túto poisťovňa vydáva pri podpise poistnej zmluvy, resp. zasiela spolu s príkazom na úhradu poistného. Z vykonaného dokazovania mal však súd za preukázané, že poistné nebolo zaplatené v dohodnutej výške 110,52 Eur ale len vo výške 82,89 Eur. Žalovaná v 1. rade nepreukázala, že zaplatila prvú splátku poistného splatnú dňa 14.4.2014. Žalovaný v 2. rade síce preukázal, že ďalšie splátky poistného uhradil platbami dňa 5.12.2014 vo výške 27,63 Eur, 7.1.2015 vo výške 55,26 Eur, avšak z dôvodu neuhradenia prvej splátky žalovanou v 1. rade, resp. nepreukázaním jej úhrady zo strany žalovanej v 1. rade, nedošlo k zaplateniu dohodnutého poistného do jedného mesiaca od jeho splatnosti, t.j. do 14.2.2015, v dôsledku čoho povinné zmluvné poistenie dojednané na základe poistnej zmluvy č. 6 XXX XXX XXX ku dňu 14.2.2015 zaniklo zo zákona, teda v čase dopravnej nehody dňa 2.4.2015 motorové vozidlo nebolo poistené. Platba poistného zo dňa 9.4.2015, teda po dopravnej nehode a po zániku poistenia je v tejto súvislosti bezpredmetná. Vzhľadom na vyššie uvedené súd tvrdenia žalovaného v 2. rade ohľadom uhradenia poistného a existencie poistenia v čase dopravnej nehody považoval za neopodstatnené a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
37. K namietanej výške škody zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, ktorá bola dopravnou nehodou spôsobená, súd uvádza, že z listinných dôkazov založených v spise (kalkulácia opravy, faktúra) vyplýva výška spôsobenej škody a teda nárok poškodeného na poistné plnenie. Žalovaní svoje skutkové tvrdenia ohľadom neprimeranosti výšky spôsobenej škody nepreukázali, teda neuniesli dôkazné bremeno, preto súd považoval výšku spôsobenej škody na motorom vozidle FIAT za preukázanú.
38. Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 3. rade, predmetom ktorej malo byť motorové vozidlo CITROEN. Z výpovedí žalovaných vyplynulo, že ako prvá kúpnu zmluvu mala podpísať kupujúca avšak ešte v čase kedy v zmluve nebola vyplnená, následne ju doplnila žalovaná v 1. rade. Zmluvu podpísanú zo strany kupujúcej tak nie je možné považovať za návrh na uzatvorenie zmluvu, keďže návrh nebol dostatočne určitým v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Až vyplnenú zmluvu zo strany žalovanej v 1. rade je možné považovať za návrh na uzatvorenie zmluvy, avšak prijatie tohto návrhu žalovanou v 3. rade nebolo v konaní preukázané. Z uvedeného dôvodu nemal súd preukázané platné
uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 3. rade a preto žalobu voči žalovanej v 3. rade zamietol ako nedôvodnú.
39. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Vzhľadom na to, že sa žalovaní dostali do omeškania s plnením svojich povinností, súd priznal žalobcovi aj nárok na zákonné úroky z omeškania, tak ako si ich uplatnil žalobca, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej vo výzvach žalobcu.
41. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v spore plne úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Žalovaná v 3. rade bola v konaní taktiež úspešná avšak súd nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.