Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-3Er/629/2008

Uznesenie

Okresný súd Svidník, v exekučnej veci oprávneného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO : 00 151 866 ( predtým R. ) proti povinnému K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., štátny občan SR, o vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Z. R., v danom prípade o návrhu na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Exekúciu zastavuje.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

III. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník poveril dňa 20.10.2008 súdneho exekútora K.. Z. R. vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 33,19 eura s príslušenstvom v prospech oprávneného Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove a to na základe exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. A. zo dňa XX.XX.XXXX., ktorý vydal OO PZ, ODI Prešov a ktorý nadobudol dňa 12.12.2006 právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.1.2007.

2.Súdny exekútor svojim písomným podaním zo dňa 11.6.2018 podal podnet na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) pretože u povinného šetrením nezistil žiadnu finančnú hotovosť, ani hnuteľný či nehnuteľný majetok.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 18.9.2019 uviedol, že predmetom exekúcie je pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia: Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. A. zo dňa XO..XX.XXXX, vydaný Okresným riaditeľstvom PZ - ODI Prešov, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2006 a vykonateľnosť dňa 06.01.2007. Exekučné konanie v predmetnej veci bolo začaté dňom 12. 09. 2008 v súlade s ustanovením § 71 ods. 3 Správneho poriadku účinného od 1. januára 2004, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Opierajúc sa o judikatúru Ústavného súdu napr. , , oprávnený je toho názoru, že oznámenie súdneho exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti, preto

- 2 -

konajúci súd nemusí preverovať tvrdenia inej zložky justičného systému týkajúce sa majetkových pomerov povinného. Súdny exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je

oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre rozhodnutie, preto súd môže v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaviť aj bez návrhu, či súhlasu oprávneného. Oprávnený nedisponuje informáciami o majetkových pomeroch povinného, preto ponecháva na rozhodnutí súdu, či exekučné konanie podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku zastaví . Oprávnený má za to, že v prípade navrhovaného zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, možno oprávnenému uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie vtedy, ak je dané jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Aj keď znenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku môže viesť k záveru, že v takomto prípade musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie hoci zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol predvídať, treba namiesto gramatického výkladu uprednostniť výklad systematický a toto ustanovenie interpretovať v nadväznosti na jeho odsek 1 tak, že aj v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného, je povinnosť oprávneného hradiť trovy exekúcie závislá od jeho zavinenia na zastavení exekúcie. Oprávnený zastáva názor, že takýto výklad rešpektuje hodnotu spravodlivosti pri rozhodovaní o trovách exekúcie a je preto ústavne konformný. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať, resp. také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Oprávnený pri podávaní predmetného návrhu na vykonanie exekúcie nemal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Rozhodujúcim kritériom je teda skutočná existencia zavinenia na zastavení exekúcie na strane oprávneného. Ďalej oprávnený poznamenáva, že z povahy úpravy trov konania v Exekučnom poriadku za subsidiárneho použitia nemožno priznať trovy, ktoré vzniknú v budúcnosti, resp. ktorých vynaloženie nie je preukázané a že úkony po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie sú nevyhnutné najmä pre exekútora za účelom ukončenia exekučného spisu a vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke sú irelevantné (bod 23 a 24 “Hotové výdavky“0). V prípade, že by exekúcia mala byť zastavená podľa Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu nemajetnosti povinného, podľa nášho názoru niet zákonného podkladu pre rozhodnutie, aby trovy exekúcie znášal oprávnený, ktorý nemajetnosť povinného nezavinil.

4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku ).

- 3 -

6. Vzhľadom na uvedené súd, v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, exekúciu zastavil.

7. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

8. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

10. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa 9a ods. 1 Exekučného poriadku, a 262 ods. 1 tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania nezavinila. Keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa rozhodované nebude.

14. V Exekučnom poriadku ( § 196 a § 197 ods. 1 ) je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Z tejto zásady a teda, že trovy uhrádza povinný pozná Exekučný poriadok dve výnimky, obidve v prípadoch zastavenia exekúcie: prvou je situácia, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného ( predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je uváženie súdu o miere procesného zavinenia na zastavení exekúcie ) a druhou situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( odsek 2 ). V týchto prípadoch možno uložiť povinnosť trov exekúcie oprávnenému. V ustanovení § 203 Exekučného poriadku ide o taxatívny výpočet situácií, kedy hradí trovy exekúcie oprávnený.

15. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

- 4 -

exekúcie, znáša ich oprávnený. V tejto veci bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, preto bolo rozhodnuté, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. O výške náhrady trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Svidník, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.