Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 185/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2012

predbežne prerokoval návrh Ing. T. T., Česká republika, zastúpeného advokátkou

Mgr. E. P., P., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. z 2. februára 2012 a takto

rozhodol:

Návrh Ing. T. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 19. marca

2012 doručený návrh Ing. T. T. (ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „Výbor“)

sp. zn. z 2. februára 2012.

2. Navrhovateľ uviedol, že 1. septembra 2011 bol ustanovený do verejnej funkcie –

predsedu predstavenstva N., a. s.

Proti navrhovateľovi ako predsedovi predstavenstva N., a. s., bolo začaté konanie

vo veci porušenia ustanovenia ústavného o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ústavný zákon“) z dôvodu, že navrhovateľ ako verejný funkcionár vykonáva

súčasne aj podnikateľskú činnosť (funkciu konateľa) v spoločnosti A., s. r. o., Česká

republika.

Navrhovateľ listom z 31. októbra 2011 uviedol, že čo sa týka výkonu funkcie

konateľa v spoločnosti A., s. r. o., so sídlom v Českej republike, je toho názoru, že túto

činnosť môže vykonávať, pretože zastáva názor, že zákony Slovenskej republiky by sa mali

vzťahovať pre daný štát, teda iba pre Slovenskú republiku.

Napadnutým rozhodnutím sp. zn. z 2. februára 2012 Výbor uložil

navrhovateľovi pokutu v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného

funkcionára, a to vo výške 4 614 €.

3. Podľa názoru navrhovateľa „ústavný zákon nestanovuje tzv. exteritoriálnu

pôsobnosť tejto právnej normy a má za to, že pôsobí len na území Slovenskej republiky.

Nie je preto spravodlivo možné, požadovať od verejného funkcionára, aby sa vzdal funkcie

konateľa v spoločnosti so sídlom a pôsobením v Českej republike.“.

Navrhovateľ zároveň uviedol, že v napadnutom rozhodnutí Výboru «je uvedené, že

navrhovateľ počas výkonu verejnej funkcie vykonáva podnikateľskú činnosť (funkciu

konateľa) v spoločnosti A., s. r. o., Česká republika, čím porušil ustanovenie čl. 5 ods. 2

ústavného zákona(...) Takéto tvrdenie považujeme za zmätočné, nakoľko podnikaním sa

v súlade s rozumie: „sústavná činnosť

vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť

za účelom dosiahnutia zisku.“ Výkon funkcie konateľa obchodnej spoločnosti nie je

podnikaním, nakoľko konateľ obchodnej spoločnosti nevykonáva podnikateľskú činnosť

vo vlastnom mene, ale v mene spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom. Keďže výkon

funkcie konateľa obchodnej spoločnosti nie je podnikaním, nemôže byť výkon funkcie

konateľa považovaný za konanie v rozpore s čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.».

4. V závere navrhovateľ v uvedenej veci ústavný súd požiadal, aby preskúmal

napadnuté rozhodnutie a následne ho zrušil.

II.

5. Podľa uznesenia sp. zn. PLz. z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) o zjednotení odchylných právnych názorov

senátov ústavného súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona sa

na toto konanie vzťahuje , podľa ktorého sa každý návrh

predbežne prerokuje.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sa konanie o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

ústavného zákona.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

6. Z návrhu navrhovateľa, napadnutého rozhodnutia, ako aj z vlastných zistení

ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Navrhovateľ je predsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti N., a. s., túto

funkciu vykonáva od 1. septembra 2009.

Výbor listom z 11. októbra 2011 navrhovateľa ešte pred začatím konania upozornil

na skutočnosti, že verejný funkcionár v zmysle čl. 5 ods. 2 ústavného zákona nesmie byť

štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného

alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej

činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie

podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za

zákonom ustanovených podmienok.

Navrhovateľ v reakcii listom z 31. októbra 2011 nepoprel, že vykonáva funkciu

konateľa v spoločnosti A., s. r. o., Česká republika, a uviedol, že čo sa týka podnikateľskej

činnosti v Českej republike, dostal informáciu, že túto činnosť môže vykonávať, pretože

uvedené zákony by sa mali vzťahovať na daný štát, teda iba na Slovenskú republiku.

Po zistení relevantných skutočností vydal Výbor 2. februára 2012 rozhodnutie,

v ktorom konštatoval, že konaním navrhovateľa došlo k porušeniu čl. 5 ods. 2 ústavného

zákona, za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona uložil pokutu v sume

4 614 €. V odôvodnení uviedol, že po vykonanom dokazovaní bolo dostatočne preukázané,

že navrhovateľ porušil ústavný zákon, pretože vykonával v čase verejnej funkcie i funkciu

konateľa obchodnej spoločnosti, čo je podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona zakázané.

Navrhovateľ aj napriek výzve Výboru nevyužil možnosť vyjadriť sa k začatiu konania

podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona.

Rozhodnutie Výboru z 2. februára 2012 bolo navrhovateľovi doručené 20. februára

2012.

7. Preskúmaním návrhu navrhovateľa, namietaného rozhodnutia Výboru sp. zn.

VP/42/11-K z 2. februára 2012 a ostatných príloh dospel ústavný súd k záveru, že návrh

navrhovateľa je zjavne neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu spočíva v podstate v tvrdeniach

navrhovateľa, ktoré nesmerujú k obhajobe vlastného konania a jeho súladnosti s právami

a povinnosťami uloženými mu ústavným zákonom a ktoré by ústavný súd mohol

ako relevantné v rámci konania podľa skúmať.

8. Z citovaného návrhu možno vyvodiť, že navrhovateľ namietal, že:

- ústavný zákon nestanovuje tzv. exteritoriálnu pôsobnosť a pôsobí len na území

Slovenskej republiky;

- navrhovateľ nepodniká, keďže výkon funkcie konateľa obchodnej spoločnosti nie je

podnikaním, pretože konateľ obchodnej spoločnosti nevykonáva podnikateľskú činnosť

vo vlastnom mene, ale v mene spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom. Keďže výkon

funkcie konateľa obchodnej spoločnosti nie je podnikaním, nemôže byť výkon funkcie

konateľa považovaný za konanie v rozpore s čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.

9. Vo vzťahu k navrhovateľovej námietke pôsobnosti ústavného zákona len na území

Slovenskej republiky ústavný súd uvádza, že predmetom ústavného zákona je ochrana

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Na tento účel sa v čl. 2

ústavného zákona vymedzuje okruh osôb taxatívnym výpočtom jednotlivých kategórií

verejných funkcionárov, na ktorých sa navrhovaná právna úprava vzťahuje. Pri takto

konštruovanej pôsobnosti právneho predpisu nejde o priestorovú (teritoriálnu) pôsobnosť,

ale o tzv. osobnú pôsobnosť, ktorá implikuje otázku platnosti právneho predpisu pre

konkrétnu skupinu osôb, v danom prípade verejných funkcionárov.

Z uvedeného vyplýva, že aj právnym predpisom (ústavným zákonom) stanovené

obmedzenia súvisiace s výkonom postavenia verejného funkcionára, resp. nezlučiteľnosť

niektorých funkcií, zamestnaní a činností sa viažu na osobu verejného funkcionára bez

ohľadu na ich potenciálny výkon mimo územia štátu. V opačnom prípade by takýto postup

mohol viesť k obchádzaniu zmyslu a účelu právneho predpisu.

10. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že výkon funkcie konateľa obchodnej

spoločnosti nie je podnikaním, ústavný súd poukazuje na znenie prvej vety čl. 5 ods. 2

ústavného zákona, podľa ktorej verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo

členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu

právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného

zhromaždenia a členskej schôdze.

Z dôvodu, že samotný navrhovateľ potvrdil výkon funkcie konateľa v obchodnej

spoločnosti A., s. r. o., ústavný súd považuje rozhodnutie Výboru za správne a nemá k tomu

čo dodať.

11. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že všetky námietky

navrhovateľa proti napadnutému rozhodnutiu uvedené v jeho návrhu sú zjavne

neodôvodnené a nezakladajú také dôvody na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia

Výboru, ktoré by bolo potrebné posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd

preto návrh navrhovateľa ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

12. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2012