Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)II. ÚS 185/2012
PDF · 156.88 KB
No categories available
II. ÚS 185/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2012
predbežne prerokoval návrh Ing. T. T., Česká republika, zastúpeného advokátkou
Mgr. E. P., P., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/42/11-K z 2. februára 2012 a takto
rozhodol:
Návrh Ing. T. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 19. marca
2012 doručený návrh Ing. T. T. (ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „Výbor“)
sp. zn. VP/42/11-K z 2. februára 2012.
2. Navrhovateľ uviedol, že 1. septembra 2011 bol ustanovený do verejnej funkcie –
predsedu predstavenstva N., a. s.
Proti navrhovateľovi ako predsedovi predstavenstva N., a. s., bolo začaté konanie
vo veci porušenia ustanovenia čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ústavný zákon“) z dôvodu, že navrhovateľ ako verejný funkcionár vykonáva
súčasne aj podnikateľskú činnosť (funkciu konateľa) v spoločnosti A., s. r. o., Česká
republika.
Navrhovateľ listom z 31. októbra 2011 uviedol, že čo sa týka výkonu funkcie
konateľa v spoločnosti A., s. r. o., so sídlom v Českej republike, je toho názoru, že túto
činnosť môže vykonávať, pretože zastáva názor, že zákony Slovenskej republiky by sa mali
vzťahovať pre daný štát, teda iba pre Slovenskú republiku.
Napadnutým rozhodnutím sp. zn. VP/42/11-K z 2. februára 2012 Výbor uložil
navrhovateľovi pokutu v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného
funkcionára, a to vo výške 4 614 €.
3. Podľa názoru navrhovateľa „ústavný zákon nestanovuje tzv. exteritoriálnu
pôsobnosť tejto právnej normy a má za to, že pôsobí len na území Slovenskej republiky.
Nie je preto spravodlivo možné, požadovať od verejného funkcionára, aby sa vzdal funkcie
konateľa v spoločnosti so sídlom a pôsobením v Českej republike.“.
Navrhovateľ zároveň uviedol, že v napadnutom rozhodnutí Výboru «je uvedené, že
navrhovateľ počas výkonu verejnej funkcie vykonáva podnikateľskú činnosť (funkciu
konateľa) v spoločnosti A., s. r. o., Česká republika, čím porušil ustanovenie čl. 5 ods. 2
ústavného zákona(...) Takéto tvrdenie považujeme za zmätočné, nakoľko podnikaním sa
v súlade s § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka rozumie: „sústavná činnosť
vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku.“ Výkon funkcie konateľa obchodnej spoločnosti nie je
podnikaním, nakoľko konateľ obchodnej spoločnosti nevykonáva podnikateľskú činnosť
vo vlastnom mene, ale v mene spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom. Keďže výkon
funkcie konateľa obchodnej spoločnosti nie je podnikaním, nemôže byť výkon funkcie
konateľa považovaný za konanie v rozpore s čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.».
4. V závere navrhovateľ v uvedenej veci ústavný súd požiadal, aby preskúmal
napadnuté rozhodnutie a následne ho zrušil.
II.
5. Podľa uznesenia sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o zjednotení odchylných právnych názorov
senátov ústavného súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona sa
na toto konanie vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh
predbežne prerokuje.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia
vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh
verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie
o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa
ústavného zákona.
Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát
ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie
verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.
V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.
6. Z návrhu navrhovateľa, napadnutého rozhodnutia, ako aj z vlastných zistení
ústavný súd zistil tieto skutočnosti:
Navrhovateľ je predsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti N., a. s., túto
funkciu vykonáva od 1. septembra 2009.
Výbor listom z 11. októbra 2011 navrhovateľa ešte pred začatím konania upozornil
na skutočnosti, že verejný funkcionár v zmysle čl. 5 ods. 2 ústavného zákona nesmie byť
štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného
alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej
činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie
podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za
zákonom ustanovených podmienok.
Navrhovateľ v reakcii listom z 31. októbra 2011 nepoprel, že vykonáva funkciu
konateľa v spoločnosti A., s. r. o., Česká republika, a uviedol, že čo sa týka podnikateľskej
činnosti v Českej republike, dostal informáciu, že túto činnosť môže vykonávať, pretože
uvedené zákony by sa mali vzťahovať na daný štát, teda iba na Slovenskú republiku.
Po zistení relevantných skutočností vydal Výbor 2. februára 2012 rozhodnutie,
v ktorom konštatoval, že konaním navrhovateľa došlo k porušeniu čl. 5 ods. 2 ústavného
zákona, za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona uložil pokutu v sume
4 614 €. V odôvodnení uviedol, že po vykonanom dokazovaní bolo dostatočne preukázané,
že navrhovateľ porušil ústavný zákon, pretože vykonával v čase verejnej funkcie i funkciu
konateľa obchodnej spoločnosti, čo je podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona zakázané.
Navrhovateľ aj napriek výzve Výboru nevyužil možnosť vyjadriť sa k začatiu konania
podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona.
Rozhodnutie Výboru z 2. februára 2012 bolo navrhovateľovi doručené 20. februára
2012.
7. Preskúmaním návrhu navrhovateľa, namietaného rozhodnutia Výboru sp. zn.
VP/42/11-K z 2. februára 2012 a ostatných príloh dospel ústavný súd k záveru, že návrh
navrhovateľa je zjavne neopodstatnený.
Zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu spočíva v podstate v tvrdeniach
navrhovateľa, ktoré nesmerujú k obhajobe vlastného konania a jeho súladnosti s právami
a povinnosťami uloženými mu ústavným zákonom a ktoré by ústavný súd mohol
ako relevantné v rámci konania podľa § 73a zákona o ústavnom súde skúmať.
8. Z citovaného návrhu možno vyvodiť, že navrhovateľ namietal, že:
- ústavný zákon nestanovuje tzv. exteritoriálnu pôsobnosť a pôsobí len na území
Slovenskej republiky;
- navrhovateľ nepodniká, keďže výkon funkcie konateľa obchodnej spoločnosti nie je
podnikaním, pretože konateľ obchodnej spoločnosti nevykonáva podnikateľskú činnosť
vo vlastnom mene, ale v mene spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom. Keďže výkon
funkcie konateľa obchodnej spoločnosti nie je podnikaním, nemôže byť výkon funkcie
konateľa považovaný za konanie v rozpore s čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.
9. Vo vzťahu k navrhovateľovej námietke pôsobnosti ústavného zákona len na území
Slovenskej republiky ústavný súd uvádza, že predmetom ústavného zákona je ochrana
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Na tento účel sa v čl. 2
ústavného zákona vymedzuje okruh osôb taxatívnym výpočtom jednotlivých kategórií
verejných funkcionárov, na ktorých sa navrhovaná právna úprava vzťahuje. Pri takto
konštruovanej pôsobnosti právneho predpisu nejde o priestorovú (teritoriálnu) pôsobnosť,
ale o tzv. osobnú pôsobnosť, ktorá implikuje otázku platnosti právneho predpisu pre
konkrétnu skupinu osôb, v danom prípade verejných funkcionárov.
Z uvedeného vyplýva, že aj právnym predpisom (ústavným zákonom) stanovené
obmedzenia súvisiace s výkonom postavenia verejného funkcionára, resp. nezlučiteľnosť
niektorých funkcií, zamestnaní a činností sa viažu na osobu verejného funkcionára bez
ohľadu na ich potenciálny výkon mimo územia štátu. V opačnom prípade by takýto postup
mohol viesť k obchádzaniu zmyslu a účelu právneho predpisu.
10. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že výkon funkcie konateľa obchodnej
spoločnosti nie je podnikaním, ústavný súd poukazuje na znenie prvej vety čl. 5 ods. 2
ústavného zákona, podľa ktorej verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu
právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného
zhromaždenia a členskej schôdze.
Z dôvodu, že samotný navrhovateľ potvrdil výkon funkcie konateľa v obchodnej
spoločnosti A., s. r. o., ústavný súd považuje rozhodnutie Výboru za správne a nemá k tomu
čo dodať.
11. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že všetky námietky
navrhovateľa proti napadnutému rozhodnutiu uvedené v jeho návrhu sú zjavne
neodôvodnené a nezakladajú také dôvody na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia
Výboru, ktoré by bolo potrebné posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd
preto návrh navrhovateľa ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
12. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. júna 2012