Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-177-2019.pdf
PDF · 83.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/177/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu Transeuropa, s.r.o., Štrková 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 794 724, práv. zast. Mgr. Michal Grošaft, advokát, Hodžova 13, 010 01 Žilina, proti žalovanému ADIDO s.r.o., Štúrova 14, 900 33 Marianka, IČO: 47 136 413, práv. zast. JUDr. Martinom Gajerom, advokátom, Záhradnícka 7, Bratislava, o zaplatenie 6.980,21EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/208/2017-179 zo dňa 15.5.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/208/2017-179 zo dňa 15.5.2019 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.980,21EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 552,-EUR odo dňa 17.2.2014 do 13.3.2014, 9,25 % ročne zo sumy 188,21EUR odo dňa 14.3.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 1.560,-EUR odo dňa 19.2.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 1.416,-EUR odo dňa 22.2.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 1.068,-EUR odo dňa 22.2.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 1.020,- EUR odo dňa 22.2.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 420,- EUR odo dňa 22.2.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 396,- EUR odo dňa 22.2.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 92,- EUR odo dňa 12.2.2014 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu boli uzatvorené na základe objednávok žalobcu a ich akceptácie žalovaným viaceré zmluvy o preprave, na základe ktorých sa žalobca zaviazal vykonať prepravu z tovaru z miesta odoslania do miesta určenia. Včasné konanie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy (§43c ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nakoľko objednávky obsahovali podstatné náležitosti zmluvy o preprave a tiež návrh ceny, žalobca objednávky akceptoval tým, že na základe nich jednotlivé prepravy pre žalovaného vykonal a vyúčtoval dohodnutú cenu, súd mal za to, že medzi stranami vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o preprave veci, na základe ktorého žalobca žalovanému poskytol riadne plnenie, ktoré vyúčtoval faktúrami číslo 10131059, 10131071, 10131074, 10131076, 10131077, 10131083, 10131085, 10131043. Žalobcovi teda vznikol v súlade s § 625 ods. 2, Obchodného zákonníka nárok na zaplatenie prepravného v celkovej výške žalovanej istiny. Tieto skutkové okolnosti neboli medzi stranami sporné. Žalovaný však v rámci svojej procesnej obrany namietal, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konaní zanikla započítaním dňa 5.3.2014 Dohodou o
vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, na základe ktorej proti pohľadávke žalobcu žalovaný započítal svoju pohľadávku na náhradu škody vo výške 6.980,21 EUR, ktorú žalobca spôsobil pri nehode jazdeckou chybou vodiča žalobcu, resp. nesprávnym upevnením prepravovaného tovaru a výšku škody odvodzuje od nešpecifikovaného znaleckého posudku. Žalobca v konaní namietal uzatvorenie dohody o započítaní pohľadávok, ako aj existenciu protipohľadávky žalovaného titulom zodpovednosti žalobcu za škodu vzniknutú žalovanému. Súd prvej inštancie preto posúdil procesnú obranu žalovaného ako kompenzačnú námietku v širšom zmysle (teda k započítaniu malo prísť podľa skutkových tvrdení žalovaného pred začatím konania) a skúmal, či sú splnené hmotnoprávne podmienky zániku záväzku žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal splnenie splnené hmotnoprávnych predpokladov existencie a výšky jeho protipohľadávky.
3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalovaný ničím nepreukázal svoje skutkové tvrdenia, že medzi stranami prišlo dňa 5.3.2014 k uzatvoreniu Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a zániku uplatnenej pohľadávky žalobcu ku dňu 5.3.2014, uzatvorenie takéhoto právneho úkonu žalobca výslovne popiera a takýto prejav vôle žalobcu nevyplýva, a to ani nepriamo, ani z predloženej e- mailovej komunikácie a ani z čiastočnej úhrady tvrdeným doplatkom sumy, ktorá vyplývala zo zápočtu, žalovaný nepreukázal akúkoľvek platbu žalobcu, z ktorej by vyplýval účel úhrady rozdielu tvrdenej dohody o započítaní. Súd preto posudzoval prejav vôle žalovaného ako započítanie jednostranným právnym úkonom, pričom ustálil, že žalovaný dňa 5.3.2014 urobil voči žalobcovi prejav smerujúci k započítaniu predložením návrhu dohody, v ktorej navrhuje započítanie vzájomných pohľadávok aj vo vzťahu k faktúre č. 20140001 splatnej 20.2.2014, ktorou si uplatnil voči žalobcovi sporný nárok na náhradu škody na prepravovanom tovare - posteľných latkových roštov pri preprave z miesta nakládky Krylbo (SE) do miesta vykládky Kluža (RU) uplatnenej UNITCARGO Speditions GesmbH. V konaní síce z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnanec žalobcu ako osoba, ktorú poveril plnením záväzku pre žalovaného porušil povinnosť vykonať prepravu s odbornou starostlivosťou, keď v dôsledku jazdeckej chyby prišlo k prekládke tovaru, avšak zo žiadneho žalovaným produkovaného dôkazu nijako nevyplynulo naplnenie ďalších nevyhnutných predpokladov vzniku zodpovednosti žalobcu za tvrdenú škodu, a to že v príčinnej súvislosti s konkrétnym konaním vodiča vznikla vôbec škoda, a že vznikla práve v ním tvrdenej výške. Absencia rozhodujúcich a najmä konkrétnych skutkových tvrdení v tomto smere (v nadväznosti na tvrdenia o porušení právnej povinnosti absentujú tiež tvrdenia o konkrétnom poškodení konkrétneho tovaru v konkrétnom množstve) mala potom za následok, že žalovaný v konaní nenavrhol v tomto smere vykonať potrebné dôkazy, pričom za takýto dôkaz nie je možné považovať bez ďalšieho iba predloženie faktúry jeho zmluvného partnera alebo rozhodnutia Okresného súdu pre obchodné záležitosti Viedeň, z ktorého bez pochybností nevyplynul žiaden záver o tom, že by v príčinnej súvislosti s konkrétnym konaním žalobcu vznikla škoda. Z vykonaných dôkazov nijako nevyplýva k akému konkrétnemu poškodeniu tovaru malo prísť, tak skutkové tvrdenia žalovaného, ako aj ním produkované dôkazy sú rozporné.
4. Súd prvej inštancie zo žiadneho dôkazu nezistil že by k tvrdenému poškodeniu 6.686 kusov posteľných roštov prišlo porušením povinnosti žalobcu v čase prepravy a nie v inom čase, keď s tovarom disponoval príjemca. Súd považoval za nepravdepodobné, že takéto poškodenie takého množstva tovaru (90%, ako malo vyplynúť z posudku) nezistil príjemca pri vykládke. Vznik akejkoľvek škody na tovare nevyplýva ani z medzinárodného nákladného listu CMR, v ktorom sa nenachádza žiadna poznámka o poškodení tovaru. Žalovaný teda síce tvrdí, že oznámil už 27.9.2013, že na prepravovanom tovare vznikla škoda, ktorú si bude jeho zákazník uplatňovať, avšak vyhodnotením obsahu e-mailovej správy nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s čl. 30 ods. 1 Dohovoru o CMR, keď nie je zrejmé, aká škoda na tovare mala vzniknúť, či bolo poškodenie zjavne znateľné, alebo neznateľné, v oznámení žalovaného absentuje uvedenie konkrétneho poškodenia tovaru, ku ktorému malo prísť. Súd ďalej zo žiadneho dôkazu nezistil že by k tvrdenému poškodeniu 6.686 kusov posteľných roštov prišlo porušením povinnosti žalobcu v čase prepravy a nie v inom čase, keď s tovarom disponoval príjemca. Pokiaľ malo prísť k deformovaniu, poškriabaniu alebo znečisteniu tovaru zemou, alebo či prišlo k znečisteniu olejom 6.686 kusov posteľných roštov, nie je možné považovať takéto poškodenie za neznateľné pri prevzatí tovaru, a konkrétne poškodeniu tovaru. Žalovaný neoznámil žalobcovi ani v lehote 7 dní od vydania zásielky poškodenie prepravovaného tovaru. V konaní však nebolo ničím preukázané, či prišlo deformovaniu, poškriabaniu alebo znečisteniu tovaru zemou, alebo či prišlo k znečisteniu olejom, nebolo ničím preukázané, že prišlo ku škode práve 6.686 kusov posteľných roštov a už vôbec zo žiadneho dôkazu nevyplývalo, že ku škode prišlo práve v príčinnej súvislosti s tvrdeným použitím nevhodných kovových pások na upevnenie dreva a ani to, že akékoľvek údajne nevhodné pásky použil žalobca.
Vznik akejkoľvek škody na tovare nevyplýval ani z medzinárodného nákladného listu CMR, v ktorom sa nenachádza žiadna poznámka o poškodení tovaru a ohliadka tovaru bola vykonaná až 14.11.2013, teda so značným časovým odstupom od vykládky tovaru. Pre preukázanie vzniku škody (a napokon ani výšky) nepostačuje vyplatenie škodovej faktúry svojmu zákazníkovi, resp. zápočet. V súdenej veci potom súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal opak a nevyvrátil právnu domnienku upravenú v čl. 30 Dohovoru o CMR, že príjemca dostal zásielku v stave uvedenom v nákladnom liste, teda bez závad. Z uvedených dôvodov súd na započítaciu námietku nemohol prihliadnuť. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku.
5. Proti rozsudku odvolanie žalovaný a navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že škoda na prepravovanom tovare vznikla, bola zavinená konaním žalobcu, výška škody bola určená znaleckým dokazovaním, ktoré žalovaný nemal ako procesne spochybňovať alebo ovplyvňovať, lebo nebol účastníkom konaní, kde sa uplatňovala a určovala výška škody a započítanie vzájomných pohľadávok bolo vykonané podľa zabehnutých obchodných zvyklostí. Vzájomné nároky účastníkov boli legitímne započítané, súd mal žalobu zamietnuť. Škoda na prepravovanom tovare vznikla, vznikla zavinením žalobcu, tovar sa musel prekladať z dôvodu jeho poškodenia, čo zdržalo jeho vykládku o dva dni, žalobca bol na vznik škody včas (deň po jeho vyložení) upozornený a vyzvaný na nahlásenie poistnej udalosti. Neučinil tak, škodu nahlásil až po vystavení škodovej faktúry o takmer štyri mesiace neskôr, preto poisťovňa odmietla plniť. Žalovaný si splnil všetky povinnosti, ktoré mu z predmetnej situácie vyplynuli. Do vzťahov vyplývajúcich z prepravy a poistenia nemohol vstupovať, lebo nebol účastníkom týchto vzťahov. Žalovaný má za to, že súd zamietnutím výsluchu F. P. nevykonal dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca s tým, že rozsudok považuje za právne a vecne správny. Žalobca vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného v odvolaní odkazuje na produkované vyjadrenia žalobcu v samotnom konaní.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.11.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovaného uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil. V danom ohľade súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že žalovaný neuhradil žalobcovi žalovanú sumu z titulu neuhradenej prepravy, pričom žalovaný čiastočne uhradil sumu z faktúry č. 10131059. K tvrdeniu žalovaného o započítaní pohľadávok odvolací súd uvádza, že zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by žalobca zodpovedal za škodu na tovare, ktorú uviedol žalovaný a taktiež chýba príčinná súvislosť s konaním vodiča a vzniku škody v tvrdenej výške. Súd správne uviedol, že žalovaný nepreukázal a nevyvrátil právnu domnienku uvedenú v čl. 30 Dohovoru o CMR, že príjemca dostal zásielku v stave uvedenom v nákladnom liste, teda bez závad. Odvolací súd tiež posudzoval odvolaciu námietku žalovaného, ktorý namietal nevykonanie dôkazu, a to nevykonanie výsluchu F. P.. Odvolací súd k tomuto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v intenciách svojho oprávnenia podľa § 185 C.s.p. a zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nie je viazaný návrhmi strán na dokazovanie, teda je na jeho úvahe či vykoná všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhujú. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym a skutkovým odôvodnením napadnutého rozsudku a je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že zápočet žalovaného nie je možné považovať za platný pretože žalovaný hodnoverným spôsobom v konaní nepreukázal vznik škody zavinením žalobcu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s § 387 ods. 1,2, C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).