Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/208/2017

Potvrdené rozhodnutím 3Cob/177/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu Transeuropa, s.r.o., Štrková 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 794 724, práv. zast. Mgr. Michal Grošaft, advokát, Hodžova 13, 010 01 Žilina, proti žalovanému ADIDO s.r.o., Štúrova 14, 900 33 Marianka, IČO: 47 136 413, práv. zast. JUDr. Martinom Gajerom, advokátom, Záhradnícka 7, Bratislava, o zaplatenie 6.980,21EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/208/2017-179 zo dňa 15.5.2019 jednohlasne, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/208/2017-179 zo dňa 15.5.2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Transeuropa, s.r.o., IČO: 36 794 724, Štrková 4, 010 01 Žilina, zastúpený P., proti žalovanému: ADIDO s.r.o., IČO: 47 126 413, Štúrova 14, 900 33 Marianka, zastúpený U. o zaplatenie 6.980,21 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.980,21 € s úrokom z omeškania vo výške:

- 9,25 % ročne zo sumy 552 € odo dňa 17.02.2014 do 13.03.2014,

- 9,25 % ročne zo sumy 188,21 € odo dňa 14.03.2014 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy 1.560 € odo dňa 19.02.2014 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy 1.416 € odo dňa 22.02.2014 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy 1.068 € odo dňa 22.02.2014 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy 1.020 € odo dňa 22.02.2014 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy 420 € odo dňa 22.02.2014 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy 396 € odo dňa 22.02.2014 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy 92 € odo dňa 12.02.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.980,21 € s príslušenstvom titulom neuhradenej prepravy. V žalobe uviedol, že na základe objednávok žalovaného ako odosielateľa vykonal pre žalovaného služby prepravy tovaru, dohodnutú odplatu, prepravné, mu vyúčtoval faktúrami v celkovej fakturovanej sume 7.344 €, a to: faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 18.12.2013 splatná 16.02.2014 na sumu 552 €, ktorú žalovaný uhradil čiastočne dňa 13.03.2014 sumou 363,79 €, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 20.12.2013 splatná 18.02.2014 na sumu 1.560 €, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 23.12.2013 splatná 21.02.2014 na sumu 1.416 €, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 23.12.2013 splatná 21.02.2014 na sumu 1.068 €, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 23.12.2013 splatná 21.02.2014 na sumu 1.020 €, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 23.12.2013 splatná 21.02.2014 na sumu 420 €, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 23.12.2013 splatná 21.02.2014 na sumu 396 €, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 10.12.2014 splatná 11.04.2014 na sumu 912 €. Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania a náhradu trov konania.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 10Cb/208/2017-33 zo dňa 01.03.2018, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor (č.l. 37-38 spisu), v ktorom nesporoval, že žalobca pre neho vykonal prepravu, ktorú vyúčtoval faktúrami v celkovej výške 7.344 €, žalovaný čiastočne uhradil sumu 363,79 € titulom čiastočnej úhrady faktúry č. XXXXXXXX a rozdiel

fakturovanej sumy a uhradenej sumy predstavuje žalovanú istinu. Proti pohľadávke žalobcu žalovaný započítal Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov uzatvorenou dňa 05.03.2014 pohľadávku na náhradu škody. Žalovaný poveril žalobcu vykonaním prepravy do Rumunska pre svojho zmluvného partnera UNITCARGO Speditions GesmbH, Rakúsko. Jazdeckou chybou vodiča žalobcu vznikla na prepravovanom tovare škoda vo výške 6.980,21 €, ktorú žalobca spôsobil nesprávnym upevnením prepravovaného tovaru, výška škody bola určená znaleckým posudkom. Poisťovňa žalobcu škodu neuhradila. Vlastník tovaru si uplatnil náhradu škody voči zmluvnému partnerovi žalovaného UNITCARGO Speditions GesmbH, ktorý ju následne započítal voči žalovanému. Žalovaný so zápočtom nesúhlasil a obrátil sa vo veci na súd, avšak nebol v konaní úspešný. Od vzájomného započítania pohľadávok žalobca nenamietal zavinenie, ani započítanie a nikdy žalovaného nevyzval na zaplatenie neuhradených faktúr. Žalovaný preto žiadal, aby súd žalobu zamietol.

Žalobca vo vyjadrení k odporu o.i. uviedol, že skutkové tvrdenie žalovaného v podanom odpore o započítaní pohľadávok žalobcu na základe Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 05.03.2014 je nepravdivé, zo strany žalobcu nikdy k uzatvoreniu dohody neprišlo, rovnako sú nepravdivé tvrdenia, že žalobca nikdy nenamietal zavinenie, ani započítanie a nikdy žalovaného nevyzval na zaplatenie neuhradených faktúr, čo žalobca vyvracia predloženou písomnou komunikáciou. Žalobca tiež sporuje tvrdenia žalovaného o existencii pohľadávky titulom škody na tovare, žalobca nikdy neuznal zodpovednosť za škodu, nakoľko k tomu nemal dôvod, poistnú udalosť ohlásil svojej poisťovni len z dôvodu opatrnosti, pričom poukazuje na stanovisko poisťovne zo dňa 01.04.2014 o neexistencii zodpovednosti žalobcu za škodu na tovare, pričom žalovaný nepreukázal opak (č.l. 53-59 spisu).

Žalovaný na výzvu súdu na dupliku nereagoval.

Podľa § 177 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

V prejednávanej veci súd nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, výsluchom žalovaného ako strany sporu, výsluchom svedkyne P. pričom z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

Z objednávky žalovaného č. XXXXXXXX vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako dopravca sa dohodli na vykonaní prepravy tovaru z miesta nakládky Ueckermunde (Nemecko) do miesta vykládky Martin (SK) za cenu 460 € + náklady trajektu, s termínom nakládky 13.12.2013 a vykládky 16.12.2013. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 18.12.2013 splatnej 16.02.2014 na sumu 552 € vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému vykonanie prepravy tovaru na uvedenej trase s dohodnutým termínom nakládky 13.12.2013 a vykládky 16.12.2013. Z medzinárodného nákladného listu CMR súd zistil, že žalobca vykonal prepravu tovaru riadne. Zo zhodných tvrdení strán vyplýva, že žalovaný uhradil faktúru č. XXXXXXXX čiastočne dňa 13.03.2014 sumou 363,79 € (č.l. 5-7 spisu).

Z objednávky žalovaného č. XXXXXXXX vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako dopravca sa dohodli na vykonaní prepravy tovaru z miesta nakládky Levice (SK) do miesta vykládky Helsinborg (SE) za cenu 1.300 € + náklady trajektu, s termínom nakládky 12.12.2013 a vykládky 17.12.2013. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 20.12.2013 splatnej 18.02.2014 na sumu 1.560 € vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému vykonanie prepravy tovaru na uvedenej trase s dohodnutým termínom nakládky 12.12.2013 a vykládky 17.12.2013. Z medzinárodného nákladného listu CMR súd zistil, že žalobca vykonal prepravu tovaru riadne (č.l. 8-10 spisu).

Z objednávky žalovaného č. XXXXXXXX vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako dopravca sa dohodli na vykonaní prepravy tovaru z miesta nakládky Martin (SK) do miesta vykládky Helsinborg (SE) za cenu 1.180 € + náklady trajektu 2 x vodič, s termínom nakládky 10.12.2013 a vykládky 13.12.2013. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 23.12.2013 splatnej 21.02.2014 na sumu 1.416 € vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému vykonanie prepravy tovaru na uvedenej trase s dohodnutým termínom nakládky a vykládky, z medzinárodného nákladného listu CMR súd zistil, že žalobca vykonal prepravu tovaru riadne (č.l. 11-13 spisu).

Z objednávky žalovaného č. XXXXXXXX vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako dopravca sa dohodli na vykonaní prepravy tovaru z miesta nakládky Police (PL) do miesta vykládky Veszto (H)

za cenu 890 € + náklady trajektu 2 x vodič, s termínom nakládky 17.12.2013 a vykládky 19.12.2013. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 23.12.2013 splatnej 21.02.2014 na sumu 1.068 €, vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému vykonanie prepravy tovaru na uvedenej trase s dohodnutým termínom nakládky a vykládky, z medzinárodného nákladného listu CMR súd zistil, že žalobca vykonal prepravu tovaru riadne (č.l. 14-16 spisu).

Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 23.12.2013 splatnej 21.02.2014 na sumu 1.020 € vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému vykonanie prepravy tovaru na trase z miesta nakládky Police (PL) do miesta vykládky Veszto (SK) s dohodnutým termínom nakládky 18.12.2013 a vykládky 20.12.2013, z medzinárodného nákladného listu CMR súd zistil, že žalobca vykonal prepravu tovaru riadne (č.l. 21, 22 spisu).

Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 23.12.2013 splatnej 21.02.2014 na sumu 420 € vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému vykonanie prepravy tovaru na trase z miesta nakládky Bekescsaba (H) do miesta vykládky Senec (SK) s dohodnutým termínom nakládky 19.12.2013 a vykládky 20.12.2013, z medzinárodného nákladného listu CMR súd zistil, že žalobca vykonal prepravu tovaru riadne (č.l. 23, 24 spisu).

Z objednávky žalovaného č. XXXXXXXX vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako dopravca sa dohodli na vykonaní prepravy tovaru z miesta nakládky Ozd (H) do miesta vykládky Považská Bystrica (SK) za cenu 330 € s termínom nakládky 20.12.2013 a vykládky 23.12.2013. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 23.12.2013 splatnej 21.02.2014 na sumu 396 € vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému vykonanie prepravy tovaru na trase z miesta nakládky Ozd (H) do miesta vykládky Považská Bystrica (SK) s dohodnutým termínom nakládky a vykládky, z medzinárodného nákladného listu CMR súd zistil, že žalobca vykonal prepravu tovaru riadne (č.l. 17, 18 - 19, 20 spisu).

Z objednávky žalovaného č. XXXXXXXX vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako dopravca sa dohodli na vykonaní prepravy tovaru z miesta nakládky Kolsva (SE), Szczecinski (PL) do miesta vykládky Gyor (H), Holíč (SK) za cenu 760 € s termínom nakládky 06.02.2014 a vykládky 08.02.2014. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 10.12.2014 splatnej 11.04.2014 na sumu 912 € vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému vykonanie prepravy tovaru na trase z miesta nakládky Kolsva (SE), Szczecinski (PL) do miesta vykládky Gyor (H), Holíč (SK) s dohodnutým termínom nakládky 06.02.2014 a vykládky 08.02.2014, z medzinárodného nákladného listu CMR súd zistil, že žalobca vykonal prepravu tovaru riadne (č.l. 25, 26,27 spisu).

Z objednávky žalovaného č. XXXXXXXX vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako dopravca sa dohodli na vykonaní prepravy tovaru z miesta nakládky Krylbo (SE), do miesta vykládky Cluj (RU) za cenu 1.350 € + náklady trajektu s termínom nakládky 19.09.2013 a vykládky 24.09.2013.

Z medzinárodného nákladného listu CMR súd zistil, že žalobca vykonal prepravu tovaru z miesta nakládky Krylbo (SE) dňa 19.09.2013 do miesta vykládky Cluj (RU) dňa 26.03.2013, že tovar bol vyložený bez vád, v CMR sa nenachádza žiadna poznámka o poškodení tovaru (č.l. 68 spisu).

Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 15.01.2014 splatnej 20.02.204 vyplýva, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi refakturáciou škodovú udalosť v dňoch 19.09.2013 - 24.09.2013 sumou 6.980,21 € (č.l. 95 spisu). Listom zo dňa 14.04.2014 žalobca vrátil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX z dôvodu neoprávnenej refakturácie náhrady škody. Listom zo dňa 09.092014 žalobca vyzval cestou svojho právneho zástupcu žalovaného na zaplatenie pohľadávky v sume 6.980,21 € (č.l. 62, 65 spisu). Komunikáciou prostredníctvom e-mailu žalobca urgoval u žalovaného úhradu pohľadávok z neuhradených faktúr v sume 6.980,21 € (č.l. 69-70 spisu).

Z e-mailovej komunikácie žalovaného odosielanej adresátovi U. zo dňa 27.09.2013 vyplýva, že žalovaný zasiela fotodokumentáciu k nakládke poz. XXXXXXXXX zo dňa 19.09.2013 na trase Krylbo (SE) - Cluj Napoca (RO). Žalovaný v správe uvádza, že vozidlo malo nehodu, následkom ktorej musel byť tovar preložený do iného návesu, pričom boli použité na upevnenie kovové pásy ktoré podľa vyjadrenia zákazníka nie sú vhodné pri upevnení dreva, nie je známa výška škody. Správou zo dňa 18.03.2014 žalovaný zasielal P. konktakt na likvidátora poisťovne (č.l. 39, 91-110 spisu).

Z faktúry UNITCARGO Speditions GesmbH vystavej žalovanému vyplýva, že vyúčtoval žalovanému sumu 6.980,21 € (č.l. 41 spisu).

Žalobca predložil do súdneho spisu Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov medzi žalobcom a žalovaným datovanú dňa 05.03.2014, v zmysle ktorej mali byť započítané dohodou pohľadávky žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 24.672 € s protipohľadávkami žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 8.686,21 €, súčasťou zápočtu je uplatnenie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie sumy 6.980,21 € titulom faktúry č. XXXXXXXX. Dohoda nie je podpísaná žiadnou zo zmluvných strán (č.l. 42 spisu).

Z Oznámenia poisťovne Generali Poisťovňa, a.s. o ukončení škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX bez poskytnutia poistného plnenia vyplýva, že zo dňa 01.04.2014 vyplýva, že poisťovňa vykonala šetrenie škodovej udalosti vzniknutej pri vykonávaní medzinárodnej prepravy tovaru (drevených lamiel) žalobcom zo Švédska do Rumunska s vykládkou 26.09.2013 a škodovú udalosť odložila bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu nepreukázania poškodenia zásielky dopravcom. V oznámení poisťovňa uviedla svoje zistenia, že počas prepravy došlo k posunu tovaru z dôvodu zídenia vozidla z krajnice, na čo vodič upozornil pri vykládke tovaru. Tovar bol vyložený na sklad príjemcu, odkontrolovaný so záverom, že je v poriadku, nebola spísaná výhrada do nákladného listu ani škodový zápis s vodičom. Tovar nebol pri vykládke deformovaný, poškodený ani zničený. Zamestnanec skladu oznámil, že palety súd v poriadku a nie je potrebné nič spisovať, následne odišiel. Reklamácia bola žalovaným podaná deň po vykládke, na čo žalobca reagoval odmietnutím. Zo správy Technical survey Report, ktorú žalovaný doručil žalobcovi až v mesiaci január 2014 vyplýva, že ohliadka tovaru bola vykonaná až 14.11.2013 v spoločnosti Ecolor v Rumunsku, t.j. 2 mesiace po škodovej udalosti, bolo konštatované, že lamely sú deformované, poškriabané, špinavé od oleja a zemi. Podľa vyjadrenia žalobcu tovar na doručených fotografiách nezodpovedal tovaru, ktorý dopravoval. Výška škody boa vyčíslená na sumu 3.928,33 € + ostatné náklady súvisiace s kontrolou. Vlastné šetrenie privolaním havarijného komisára nebolo žalobcovi umožnené (č.l. 66-67 spisu).

Rozsudkom Okresného súdu pre obchodné záležitosti Viedeň sp. zn. 008 15 C/461/14z-22 zo dňa 20.08.2015 v konaní o žalobe žalovaného proti UNITCARGO Speditions GesmbH, Rakúsko, o zaplatenie 6.980,21 € titulom neuhradenej prepravy súd žalobu zamietol z dôvodu zániku žalovanej pohľadávky započítaním s pohľadávkou UNITCARGO Speditions GesmbH na náhradu škody spôsobenej subdopravcom pri preprave tovaru - posteľných latkových roštov zo Švédska (Krylbo) do Rumunska (Kluža). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný (v postavení žalobcu) zápočet neuznáva, súd o.i. ustálil v rámci zisteného skutkového stav: Transeuropa prevzala tovar 19.09.2013 nepoškodený, pri preprave prišlo k dopravnej nehode, 26.09.2013 bol tovar dodaný príjemcovi, nedá sa zistiť, či dopravca pri dodaní upozornil na prekládku ani či príjemca spolu s dopravcom skontrolovali stav tovaru, príjemca potvrdil dopravcovi prevzatie tovaru na nákladnom liste bez výhrad, ani ústne príjemca nevzniesol voči dopravcovi žiadne výhrady. Dňa 14.11.2013 bolo u príjemcu vykonané posúdenie prepravovaného tovaru. Rozsudkom Obchodného súdu Viedeň sp. zn. 60R/68/15b ako odvolacieho súdu súd návrh žalobcu na zmenu rozsudku zamietol (č.l.112-121 spisu).

Z výsluchu Y. štatutárneho zástupcu žalovaného ako strany sporu na pojednávaní dňa 13.03.2019 vyplynulo, že jej špeditérka žalobcu oznámila, že vodič žalobcu mal kolíziu a bolo treba vykonať prekládku do iného kamiónu, uviedla, že niektoré časti tovaru boli poškodené. Na nákladnom liste nebola vyznačená žiadna škoda, vyznačuje sa škoda, ktorá je viditeľná na tovare alebo obale pri vykládke, je však lehota na uplatnenie škody v prípade, keď sa škoda zistí dodatočne. Žalobca vykonal vykládku 26.9.2013 a už 27.9.2013 zasielala e-mail žalobcovi, že na tovare vznikla škoda. Nie je pravdou, že škoda nebola žalovaným uplatnená. V marci 2014 posielala kontakty pre poisťovňu, rovnako kontakt na miesto, kde bol tovar zložený za účelom ocenenia. Uzatvorenie dohody, resp. súhlas žalobcu so zápočtom len usudzuje z toho, že žalovaný doplatil sumu, ktorá vyplývala ako rozdiel z dohody a žalobca neprotestoval. Konateľka žalovaného nevedela uviesť, či existuje odpoveď žalobcu, že zápočet prijíma alebo neprijíma ani či uznal žalobca škodovú faktúru.

Z výsluchu svedkyne P. na pojednávaní dňa 13.03.2019 vyplynulo, že je spoločníčkou žalobcu, vo firme aj aktívne pôsobí, spracováva mzdy a účtovníctvo. Má vedomosť o doručenom zápočte od žalovaného, ktorý žalobca neuznal. Svedkyňa vybavovala poistnú udalosť voči poisťovni, nakoľko p. T.alobcovi doručila posudok po pár týždňoch, z ktorého vyplýval vznik nejakej škody skoro 7000 €, žalobca bol

povinný hlásiť škodovú udalosť svojej poisťovni. V tom čase nebola vystavená škodová faktúra, z CMR nevyplýval vznik žiadnej škody, vodič tiež potvrdil, že tovar poškodený nebol, podľa predloženého posudku malo byť poškodeného 90% tovaru, na fotodokumentáciu boli nejaké poškodené laty, bol odfotený velikánsky sklad, kde boli zamestnanci a palety, ktoré nie je jasné, koho boli. Nebol vyhotovený žiadny zápis o škode. Čo sa likvidácie škody, žalobcovi nebolo umožnené na miesto škody vyslať komisára, konateľka žalovaného dala kontakt, ktorý bol nečinný. Na základe tohto aj poisťovňa zamietala náhradu, nakoľko nebol žiadny dôkaz, že škodu spôsobil žalobca. Tovar bol balený na paletách fóliou a rohovníkmi, fólia bola priesvitná. Stav tovaru bol na návese viditeľný, pracovníci skladu ho prevzali bez výhrad. Keby bol poškodený, bolo by to viditeľné, vykladá sa paleta po palete a žalobca by bol prizvaný na ohliadku.

Z čestného prehlásenia F., vodiča kamiónu vyplýva, že 19.09.2013 nakladal tovar na prepravu zo Švédska do Rumunska, kde ho 26.09.2013 vykladal. Tovar bol naložený na paletách, zabalený vo fólii a stiahnutý páskami. Tovar vodič doviezol na vykládku na paletách zabalený v priehľadnej fólii, nebol poškodený, nevykazoval žiadne vady, stál na vykládke niekoľko hodín, tovar si pri príjemca vizuálne odkontroloval a potvrdil bez výhrad do nákladného listu.

Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Podľa § 617 ods. 1 Obchodného zákonníka, dopravca je povinný prepravu vykonať do miesta určenia s odbornou starostlivosťou v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného odkladu. Pri pochybnostiach začína lehota plynúť dňom nasledujúcim po prevzatí zásielky dopravcom.

Podľa § 625 ods. 1 Obchodného zákonníka dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.

Podľa § 625 ods. 2 Obchodného zákonníka dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.

Podľa § 756 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.

Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave (CMR) (ďalej len „Dohovoru o CMR“) tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o CMR nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.

Podľa čl. 9 ods. 2 Dohovoru o CMR ak nákladný list neobsahuje výhrady dopravcu s ich odôvodnením, platí právna domnienka, že zásielka a jej obal boli v okamihu prevzatia dopravcom v dobrom zjavnom stave a že počet kusov, ich značky a čísla sa zhodovali s údajmi v nákladnom liste.

Podľa čl. 17 ods. 1 Dohovoru o CMR dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.

Podľa čl. 30 ods. 1 Dohovoru o CMR ak príjemca prevzal zásielku bez toho, že spolu s dopravcom náležite zistil jej stav alebo oznámil dopravcovi výhrady s uvedením všeobecných údajov o povahe straty alebo poškodenia najneskoršie pri prevzatí zásielky, ak ide o straty alebo poškodenia zjavne znateľné, a najneskoršie do 7 dní odo dňa vydania zásielky, nepočítajúc do toho nedele a uznané sviatky, ak ide o straty alebo poškodenia zjavne neznateľné, predpokladá sa, pokiaľ sa nepreukáže opak, že dostal zásielku v stave uvedenom v nákladnom liste. Ak ide o straty alebo poškodenie zjavne neznateľné, musia sa uvedené výhrady urobiť písomne.

Podľa čl. 30 ods. 2 Dohovoru o CMR ak stav zásielky náležite zistil príjemca a dopravca, je proti výsledku takého zistenia prípustný dôkaz len vtedy, ak ide o straty alebo poškodenie zjavne neznateľné a ak príjemca poslal dopravcovi písomne výhrady do 7 dní po tomto zistení, nepočítajúc do toho nedele a uznané sviatky.

Podľa čl. 30 ods. 5 Dohovoru o CMR dopravca a príjemca sú povinní v primeranej miere si uľahčiť potrebné zisťovanie a vyšetrovania.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Podľa § 358 veta prvá Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.

Podľa § 364 Obchodného zákonníka na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

Podľa § 147 ods. 1, 2 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 2 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

V merite veci mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu boli uzatvorené na základe objednávok žalobcu a ich akceptácie žalovaným viaceré zmluvy o preprave, na základe ktorých sa žalobca zaviazal vykonať prepravu z tovaru z miesta odoslania do miesta určenia. Včasné konanie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy (§43c ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nakoľko objednávky obsahovali podstatné náležitosti zmluvy o preprave a tiež návrh ceny, žalobca objednávky akceptoval tým, že na základe nich jednotlivé prepravy pre žalovaného vykonal a vyúčtoval dohodnutú cenu, súd mal za to, že medzi stranami vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o preprave veci, na základe ktorého žalobca žalovanému poskytol riadne plnenie,

ktoré vyúčtoval faktúrami číslo XXXXXXXX zo dňa 18.12.2013 splatnou 16.02.2014 na sumu 552 € (čiastočne uhradenou dňa 13.03.2014 sumou 363,79 €), číslo XXXXXXXX zo dňa 20.12.2013 splatnou 18.02.2014 na sumu 1.560 €, číslo XXXXXXXX zo dňa 23.12.2013 splatnou 21.02.2014 na sumu 1.416 €, číslo XXXXXXXX zo dňa 23.12.2013 splatnou 21.02.2014 na sumu 1.068 €, číslo XXXXXXXX zo dňa 23.12.2013 splatnou 21.02.2014 na sumu 1.020 €, číslo XXXXXXXX zo dňa 23.12.2013 splatnou 21.02.2014 na sumu 420 €, číslo XXXXXXXX zo dňa 23.12.2013 splatnou 21.02.2014 na sumu 396 €, číslo XXXXXXXX zo dňa 10.12.2014 splatnou 11.04.2014 na sumu 912 €. Žalobcovi teda vznikol v súlade s § 625 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na zaplatenie prepravného v celkovej výške žalovanej istiny. Tieto skutkové okolnosti neboli medzi stranami sporné.

Žalovaný však v rámci svojej procesnej obrany namietal, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konaní zanikla započítaním dňa 05.03.2014 Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, na základe ktorej proti pohľadávke žalobcu žalovaný započítal svoju pohľadávku na náhradu škody vo výške 6.980,21 €, ktorú žalobca spôsobil pri nehode jazdeckou chybou vodiča žalobcu, resp. nesprávnym upevnením prepravovaného tovaru a výšku škody odvodzuje od nešpecifikovaného znaleckého posudku. Žalobca v konaní namietal uzatvorenie dohody o započítaní pohľadávok, ako aj existenciu protipohľadávky žalovaného titulom zodpovednosti žalobcu za škodu vzniknutú žalovanému. Súd preto posúdil procesnú obranu žalovaného ako kompenzačnú námietku v širšom zmysle (teda k započítaniu malo prísť podľa skutkových tvrdení žalovaného pred začatím konania) a skúmal, či sú splnené hmotnoprávne podmienky zániku záväzku žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal splnenie splnené hmotnoprávnych predpokladov existencie a výšky jeho protipohľadávky.

Pohľadávka žalovaného má predstavovať náhradu škody, ktorá žalovanému vznikla porušením povinností žalobcu zo záväzkového vzťahu, keď jazdeckou, chybou vodiča žalobcu prišlo k nehode, v dôsledku ktorej bolo potrebné vykonať prekládku prepravovaného tovaru a nesprávnym upevnením prepravovaného tovaru vznikla škoda vo výške 6.980,21 €, ktorej výška mala byť určená znaleckým posudkom.

Zodpovednosť za škodu je podľa úpravy Obchodného zákonníka konštruovaná ako objektívna zodpovednosťou (tzv. zodpovednosť za výsledok), preto je právne bezvýznamné, či škoda bola škodcom zavinená. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu v obchodno-záväzkových vzťahoch je porušenie povinností zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.

Oprávnenej strane však vznikne nárok na náhradu škody len vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila zmluvnú povinnosť, že jej vznikla určitá škoda a existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou (kauzálny nexus). Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí iba pravdepodobnosť alebo ak je iba sprostredkovaný. Príčinná súvislosť musí byť vždy s určitosťou preukázaná. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Dôkazné bremeno naplnenia predpokladov vzniku nároku na náhradu škody pritom zaťažuje žalobcu. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (cit. z R 55/1971).

Žalovaný ničím nepreukázal svoje skutkové tvrdenia, že medzi stranami prišlo dňa 05.03.2014 k uzatvoreniu Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a zániku uplatnenej pohľadávky žalobcu ku dňu 05.03.2014, uzatvorenie takéhoto právneho úkonu žalobca výslovne popiera a takýto prejav vôle žalobcu nevyplýva, a to ani nepriamo, ani z predloženej e-mailovej komunikácie a ani z čiastočnej úhrady tvrdeným doplatkom sumy, ktorá vyplývala zo zápočtu, žalovaný nepreukázal akúkoľvek platbu žalobcu, z ktorej by vyplýval účel úhrady rozdielu tvrdenej dohody o započítaní. Súd preto posudzoval prejav vôle žalovaného ako započítanie jednostranným právnym úkonom, pričom ustálil, že žalovaný dňa 05.03.2014 urobil voči žalobcovi prejav smerujúci k započítaniu predložením návrhu dohody, v ktorej

navrhuje započítanie vzájomných pohľadávok aj vo vzťahu k faktúre č. XXXXXXXX splatnej 20.02.2014, ktorou si uplatnil voči žalobcovi sporný nárok na náhradu škody na prepravovanom tovare - posteľných latkových roštoch pri preprave z miesta nakládky Krylbo (SE) do miesta vykládky Kluža (RU) uplatnenej UNITCARGO Speditions GesmbH.

V konaní síce z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnanec žalobcu ako osoba, ktorú poveril plnením záväzku pre žalovaného porušil povinnosť vykonať prepravu s odbornou starostlivosťou, keď v dôsledku jazdeckej chyby prišlo k prekládke tovaru, avšak zo žiadneho žalovaným produkovaného dôkazu nijako nevyplynulo naplnenie ďalších nevyhnutných predpokladov vzniku zodpovednosti žalobcu za tvrdenú škodu, a to že v príčinnej súvislosti s konkrétnym konaním vodiča vznikla vôbec škoda, a že vznikla práve v ním tvrdenej výške. Absencia rozhodujúcich a najmä konkrétnych skutkových tvrdení v tomto smere (v nadväznosti na tvrdenia o porušení právnej povinnosti absentujú tiež tvrdenia o konkrétnom poškodení konkrétneho tovaru v konkrétnom množstve) mala potom za následok, že žalovaný v konaní nenavrhol v tomto smere vykonať potrebné dôkazy, pričom za takýto dôkaz nie je možné považovať bez ďalšieho iba predloženie faktúry jeho zmluvného partnera alebo rozhodnutia Okresného súdu pre obchodné záležitosti Viedeň, z ktorého bez pochybností nevyplynul žiaden záver o tom, že by v príčinnej súvislosti s konkrétnym konaním žalobcu vznikla škoda. Z vykonaných dôkazov nijako nevyplýva k akému konkrétnemu poškodeniu tovaru malo prísť, tak skutkové tvrdenia žalovaného, ako aj ním produkované dôkazy sú rozporné.

Súd ďalej zo žiadneho dôkazu nezistil že by k tvrdenému poškodeniu 6.686 kusov posteľných roštov prišlo porušením povinnosti žalobcu v čase prepravy a nie v inom čase, keď s tovarom disponoval príjemca. Súd považuje za nepravdepodobné, že takéto poškodenie takého množstva tovaru (90%, ako malo vyplynúť z posudku) nezistil príjemca pri vykládke. Vznik akejkoľvek škody na tovare nevyplýva ani z medzinárodného nákladného listu CMR, v ktorom sa nenachádza žiadna poznámka o poškodení tovaru. Žalovaný teda síce tvrdí, že oznámil už 27.09.2013, že na prepravovanom tovare vznikla škoda, ktorú si bude jeho zákazník uplatňovať, avšak vyhodnotením obsahu e-mailovej správy nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s čl. 30 ods. 1 Dohovoru o CMR, keď nie je zrejmé, aká škoda na tovare mal vzniknúť, či bolo poškodenie zjavne znateľné, alebo neznateľné, v oznámení žalovaného absentuje uvedenie konkrétneho poškodenia tovaru, ku ktorému malo prísť. Súd ďalej zo žiadneho dôkazu nezistil že by k tvrdenému poškodeniu 6.686 kusov posteľných roštov prišlo porušením povinnosti žalobcu v čase prepravy a nie v inom čase, keď s tovarom disponoval príjemca. Pokiaľ malo prísť k deformovaniu, poškriabaniu alebo znečisteniu tovaru zemou, alebo či prišlo k znečisteniu olejom 6.686 kusov posteľných roštov, nie je možné považovať takéto poškodenie za neznateľné pri prevzatí tovaru, a konkrétne poškodeniu tovaru. Žalovaný neoznámil žalobcovi ani v lehote 7 dní od vydania zásielky. V konaní však nebolo ničím preukázané, či prišlo deformovaniu, poškriabaniu alebo znečisteniu tovaru zemou, alebo či prišlo k znečisteniu olejom, nebolo ničím preukázané, že prišlo ku škode práve 6.686 kusov posteľných roštov, a už vôbec zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že ku škode prišlo práve v príčinnej súvislosti s tvrdeným použitím nevhodných kovových pások na upevnenie dreva a ani to, že akékoľvek údajne nevhodné pásky použil žalobca. Vznik akejkoľvek škody na tovare nevyplýva ani z medzinárodného nákladného listu CMR, v ktorom sa nenachádza žiadna poznámka o poškodení tovaru a ohliadka tovaru bola vykonaná až 14.11.2013, teda so značným časovým odstupom od vykládky tovaru. Pre preukázanie vzniku škody (a napokon ani výšky) nepostačuje vyplatenie škodovej faktúry svojmu zákazníkovi, resp. zápočet.

V súdenej veci potom súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal opak a nevyvrátil právnu domnienku upravenú v čl. 30 Dohovoru o CMR, že príjemca dostal zásielku v stave uvedenom v nákladnom liste, teda bez závad. Z uvedených dôvodov súd na započítaciu námietku nemohol prihliadnuť. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v sadzbe 9,25 % ročne z priznanej istiny odo dňa vzniku omeškania, t.j. deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému prepravné až do zaplatenia. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti peňažného dlhu (záväzku), s ktorým je v omeškaní, v dôsledku omeškania dlžníka dochádza k zmene k zmene v obsahu záväzkového

právneho vzťahu účastníkov spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický), teda vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania. V obchodno-záväzkových vzťahoch je povinnosť dlžníka zaplatiť úrok z omeškania upravená ako zákonná povinnosť (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu vzniku omeškania, t.j. deň nasledujúci po márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej splatnosťou faktúry, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému prepravné, predstavovala 0,25 % ročne (0,25 % + 9% = 9,25%), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania v sadzbe 9,25 % ročne v zmysle Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., nakoľko zmluvný vzťah medzi stranami z jednotlivých prepravných zmlúv vznikol po 01.02.2013

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu bol žalobca plne úspešný, žalovaný neúspešný. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).