Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Er/367/2010

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému Q. o vymoženie 1.496,89 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, takto

rozhodol:

I. Exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., priznáva trovy exekúcie vo výške 39,83 eur, na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému PhD., návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky s príslušenstvom; povinnosť povinnej zaplatiť mu túto pohľadávku s príslušenstvom preukazoval rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 02773/10 zo dňa 26.4.2010, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.. Okresný súd Michalovce následne v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) dostal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.

2. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo bez návrhu.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.

5. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

6. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

7. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je v rozpore s verejným poriadkom exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 57 odseku 1 písm. l) Exekučného poriadku. Pre vyvodenie takýchto záverov však súd musí mať k dispozícii predovšetkým listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky/zmluvy uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

10. Podľa o ochrane spotrebiteľov, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

11. Podľa o ochrane spotrebiteľov, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

12. Podľa o ochrane spotrebiteľov, používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

13. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha vykonaním exekúcie vymoženia príslušenstva pohľadávky na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 02773/10 zo dňa 26.4.2010, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka, ktorá sa nachádza v bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 20.1.2009, ktorú uzavrel oprávnený a povinná a, na základe ktorej boli povinnej poskytnuté finančné prostriedky zo strany oprávneného ako veriteľa. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu uzavretého medzi oprávneným a povinnou ako dodávateľa v zmysle definície podľa a povinného ako spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa , súd túto úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícií spotrebiteľa.

14. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa , sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

17. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

20. Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS, na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

21. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

22. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

23. Podľa prílohy Smernice Rady 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

24. Uvedená rozhodcovská doložka v bode 18 je súdom posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní na vopred určenom rozhodcovskom súde a v končenom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah Zmluvy o úvere (ďalej len ,,Zmluva“), súčasťou ktorej sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka) bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah Zmluvy, čo je v podmienkach právne štátu neprijateľné a čo má podľa a za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

25. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú podmienku, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predvolil v Zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

26. Predmetnú rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) je vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

27. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9.2.2012, sp. zn. konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na

základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. , v ktorom konštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

28. Súd teda pri posudzovaní exekučného titulu v súlade s § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto nie je pre spotrebiteľa záväzná a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Smernice Rady 93/13/ EHS ako aj a s ustanoveniami pre ochranu spotrebiteľov, teda jej výkon je v rozpore s verejným poriadkom a z týchto dôvodov súd exekúciu v súlade s Exekučného poriadku zastavil.

29. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

30. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty

31. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

32. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

33. Podľa , č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

34. Podľa , paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

35. Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

36. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa , a vo výške 3, eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 33, eur. Nakoľko súdnemu exekútorovi patrí pri vykonaní exekúcie paušálna odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa , a vo výške najmenej 33, eur v prípade, ak počet účelných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3, eur nedosial minimálnu výšku odmeny a to aj bez potreby ich podrobnej špecifikácie, súd mu uvedenú odmenu priznal v rozsahu zákonného minima 33,19 eur. Uvedený nárok na odmenu vznikol súdnemu exekútorovi udeleným poverením na vykonanie tejto exekúcie súdom.

37. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení , preto sa zvyšuje jeho odmena určená podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 6,64 eur.

38. Zohľadňujúc vyššie uvedené, súd celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, vyčíslil sumou 39,83 eur.

39. V danom prípade súd vinu na zastavení exekúcie pripisuje oprávnenému, ktorý predložil exekučnému súdu materiálne nevykonateľný exekučný titul, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v každom jej štádiu a z tohto dôvodu je povinný aj znášať trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd zaviazal oprávneného na ich úhradu súdnemu exekútorovi, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).