Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-37-2019.pdf
PDF · 139.51 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobkyne: H.. E.. A.. H. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX L., zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: prezidentka finančnej správy, Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 673403/2018 zo dňa 03.12.2018, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného prezidentky finančnej správy, Finančné riaditeľstvo SR č. 673403/2018 zo dňa 3. decembra 2018, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa prezidenta finančnej správy, Finančné riaditeľstvo SR č. 524845/2018 zo dňa 17. septembra 2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v úplnom rozsahu, vo výške, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR č. 361/2010-1460/GR zo dňa 24.08.2010 bola žalobkyňa vymenovaná do funkcie I. Colného riaditeľstva SR, služobného úradu Colné riaditeľstvo SR, bola zaradená do 9. platovej triedy a bola jej prepožičaná hodnosť J..
2. Rozhodnutím generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR č. 827/2011-1460/GR zo dňa 21.12.2011 bola žalobkyňa dňom 23.12.2011 podľa § 33 ods. 3 a 4 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o štátnej službe colníkov") odvolaná z funkcie I. Colného riaditeľstva SR (1101), služobného úradu Colné riaditeľstvo SR, miesto výkonu štátnej služby Bratislava a dňom 24.12.2011 prevedená podľa § 34 ods. 1 písm. f) Zákona o štátnej službe colníkov a ustanovená podľa § 33 ods. 1 Zákona o štátnej službe colníkov do funkcie R. (XXXX), oddelenia výkonu colného dohľadu, colného odboru, služobného úradu Colné riaditeľstvo SR, miesto výkonu štátnej služby L.. Podľa § 80 ods. 1 a 4 Zákona o štátnej službe colníkov bola zaradená do 7. platovej triedy a bolo rozhodnuté aj o tom, že sa ukončuje prepožičanie hodnosti J..
3. Na základe odvolania žalobkyne rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1010103/1/963931/2012 zo dňa 02.05.2012 tak, že odvolanie žalobkyne zamietlo a vyššie uvedené rozhodnutie generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR zo dňa 21.12.2011 potvrdilo.
4. Krajský súd v Bratislave (ako vecne a miestne príslušný správny súd) rozsudkom č. k. 4S/129/2012-27 zo dňa 21.03.2014 (potvrdený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/37/2014
zo dňa 25.06.2015) zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1010103/1/963931/2012 zo dňa 02.05.2012 a vec vrátil na ďalšie konanie.
5. Po zrušení rozhodnutia správnym súdom Finančné riaditeľstvo SR opätovne rozhodlo rozhodnutím č. 1503127/2015 zo dňa 05.10.2015 tak, že odvolanie žalobkyne zamietlo a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 21.12.2011.
6. Na základe správnej žaloby podanej žalobkyňou Krajský súd v Bratislave (ako vecne a miestne príslušný správny súd) rozsudkom č. k. 1S/299/2015-83 zo dňa 01.02.2018 zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 05.10.2015, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktoré mu predchádzalo, zo dňa 21.12.2011, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Po zrušení rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave rozhodol prezident finančnej správy rozhodnutím č. 524845/2018 zo dňa 17.09.2018 tak, že podľa § 228a Zákona o štátnej službe colníkov zastavil konanie vo veci odvolania colníčky - žalobkyne z funkcie I. Colného riaditeľstva SR (1101), služobného úradu Colné riaditeľstvo SR, miesto výkonu štátnej služby L. a prevedenia a ustanovenia do funkcie R. (XXXX), oddelenie výkonu colného dohľadu, colného odboru služobného úradu Colné riaditeľstvo SR, miesto výkonu štátnej služby v L., nakoľko odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu.
7. Orgán verejnej správy 1. stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že po odvolaní z funkcie I. Colného riaditeľstva SR a prevedení do funkcie R., oddelenie výkonu colného dohľadu, odboru colného, Colného riaditeľstva SR, bola žalobkyňa dňom 08.06.2012, na základe právoplatného rozhodnutia generálneho riaditeľa sekcie colnej Finančného riaditeľstva SR č. 1010101/1019928/2012 zo dňa 04.06.2012 odvolaná z funkcie R. (XXXX) oddelenia výkonu colného dohľadu, odboru colného, sekcie colnej, služobného úradu Finančné riaditeľstvo SR, miesto výkonu štátnej služby L. a súčasne dňom 09.06.2012 preložená na Colný úrad Bratislava. Odvolanie bolo realizované z dôvodu organizačných zmien, keď došlo k zrušeniu doterajšej funkcie a nevytvorila sa nová funkcia, pričom ustanovenie do funkcie na Finančnom riaditeľstve SR nebolo možné.
8. Následne na základe rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Bratislava č. 254/2012/RCU zo dňa 08.06.2012 bola žalobkyňa ustanovená do funkcie R. (XXXX) oddelenia výkonu a podpory, Colný úrad Bratislava, miesto výkonu štátnej služby L. a zaradená do 5. platovej triedy.
9. Na základe žiadosti žalobkyne bola rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Bratislava č. 308/2012/RCU zo dňa 27.06.2012 prevedená podľa § 34 ods. 3 Zákona o štátnej službe colníkov z oddelenia výkonu a podpory Colného úradu Bratislava na oddelenie colné Colného úradu Bratislava bez zmeny funkcie R. 10. Na základe návrhu nadriadeného a súhlasu žalobkyne bola následne žalobkyňa na základe rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Bratislava č. 55/2015/RCU zo dňa 28.01.2015 prevedená dňom 01.02.2015 a vymenovaná do funkcie Y. (XXXX), oddelenia colného, úseku colného, Colného úradu Bratislava, miesto výkonu štátnej služby L. a zaradená do 6. platovej triedy.
11. Orgán verejnej správy 1. stupňa poukázal na to, že uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a neboli napadnuté žiadnymi opravnými prostriedkami.
12. Dôvody konania začatého z podnetu správneho orgánu podľa orgánu verejnej správy 1.stupňa už netrvali, a to s poukazom na právoplatné preloženie žalobkyne ako colníčky s účinnosťou od 09.06.2012 na Colný úrad Bratislava, kde vykonáva štátnu službu vo funkcii Y., oddelenia colného, úseku colného, Colného úradu Bratislava. Konanie, ktoré bolo začaté správnym orgánom, sa tak stalo bezpredmetným a dôvod, pre ktorý by mal správny orgán v takomto konaní pokračovať, odpadol.
13. Postupujúc podľa právneho názoru krajského súdu orgán verejnej správy 1. stupňa vec opätovne prejednal a konštatoval, že žalobkyňa bola opakovane platne zaraďovaná na základe právoplatných rozhodnutí, a preto nevzhliadol dôvod na pokračovanie v konaní, ktoré bolo začaté dňom 21.12.2011 na základe podnetu správneho orgánu.
14. Voči uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla obdobné námietky ako boli námietky uvedené následne v správnej žalobe.
15. O odvolaní žalobkyne rozhodla prezidentka finančnej správy na základe návrhu osobitnej komisie rozhodnutím č. 673403/2018 zo dňa 03.12.2018 tak, že odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa zo dňa 17.09.2018 potvrdila.
16. Prezidentka finančnej správy považovala prvostupňové rozhodnutie za správne, nakoľko došlo k zmene skutkového stavu. Došlo k podstatnej zmene skutkových okolností, ktoré sa týkali služobného zaradenia žalobkyne. Následné preradenie do iných funkcií považoval žalovaný za zásadné a meritórne, na čo bolo potrebné osobitne prihliadať.
17. Orgán verejnej správy 1. stupňa bol oprávnený opätovne rozhodnúť. Podľa § 224 ods. 1 a 3 Zákona o štátnej službe colníkov platí, že ak sa konanie začína z podnetu oprávneného orgánu, je začaté dňom, kedy oprávnený orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon, pričom ak zákon neustanovuje inak, je prvotným úkonom samotné oznámenie rozhodnutia. Podľa žalovaného sa nemožno opierať o doslovný výklad týchto ustanovení, nakoľko ich priamou aplikáciou by bolo možné dospieť k záveru, že by v prípade žalobkyne nemuselo byť vydané žiadne rozhodnutie. Ak bolo zrušené Krajským súdom v Bratislave rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, žiadne konanie nezačalo a správny orgán by preto nemal ani v akom konaní pokračovať. Správny orgán sa ale riadil právnym názorom vysloveným krajským súdom a vec opätovne prejednal, pričom zohľadnil zmenu skutkových okolností. Konkrétne boli zohľadnené personálne rozhodnutia, týkajúce sa žalobkyne, ktoré nadobudli právoplatnosť a neboli napadnuté žiadnym opravným prostriedkom.
18. Skutkové okolnosti sa natoľko zmenili, že nebolo možné aplikovať priamo právny názor vyslovený krajským súdom v zrušujúcom rozsudku. Nebolo možné opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne z funkcie I. Colného riaditeľstva SR a o prevedení a ustanovení do inej funkcie v služobnom úrade, a to vydaním rozhodnutia s účinkami ex tunc (spätne), ktoré by malo len povahu deklaratórneho rozhodnutia. Zároveň nebolo možné takto rozhodnúť ani s účinkami rozhodnutia ex nunc (konštitutívne rozhodnutie), ako to v odvolaní požadovala žalobkyňa. Takémuto postupu bránila prekážka neexistencie dôvodov pre vydanie takéhoto rozhodnutia.
19. Nebolo možné vyžadovať, aby správny orgán v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave rozhodol tak, že by žalobkyňu odvolal z funkcie I. Colného riaditeľstva SR podľa § 34 ods. 1 písm. a) v spojení s § 34 ods. 2 Zákona o štátnej službe colníkov, ak na to neexistovali kvalifikované predpoklady vyplývajúce zo zákona.
20. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobkyne, že zrušením rozhodnutia z roku 2011 sa obnovil právny stav pred týmto rozhodnutím, a preto je žalobkyňa naďalej vo funkcii I. Colného riaditeľstva SR s príslušnými platovými nárokmi. Podľa žalovaného by išlo o extrémny výklad práva (reductio ad absurdum), ktorý nie je možné pri spravodlivom posúdení veci pripustiť.
21. Prepožičanie hodnosti je časovo obmedzené a bolo viazané na danú funkciu s tým, že uplynutím času ex lege prepožičanie zaniká. Vymenovaním do novej funkcie dochádza zo zákona k zániku prepožičania hodnosti, ktoré bolo viazané na predchádzajúcu funkciu. V prípade žalobkyne dňom 09.06.2012, a to zaradením do funkcie R., oddelenie výkonu a podpory, Colný úrad Bratislava.
22. Bol rešpektovaný názor Krajského súdu v Bratislave, že správne mala byť žalobkyňa odvolaná z funkcie nadriadeného s účinnosťou od 01.01.2012 podľa § 34 ods. 1 písm. a) v spojení s § 34 ods. 2 Zákona o štátnej službe colníkov, t.j. z organizačných zmien, avšak v prípade žalobkyne absentoval právny dôvod na takýto postup.
23. Žalobkyni bol aj doplatený zodpovedajúci finančný rozdiel na služobnom plate, ktorý vznikol v dôsledku nesprávneho rozhodnutia zo dňa 21.12.2011, čím bol de facto akceptovaný názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený v zrušujúcom rozsudku.
24. Za zásadné v závere svojho rozhodnutia žalovaný označil, že konanie bolo začaté pred cca siedmimi rokmi, kedy bola žalobkyňa nezákonne odvolaná z funkcie bez uvedenia dôvodu, pričom mala byť správne ako iní colníci, ktorý sa ocitli v porovnateľnej situácii, odvolaná a preložená z organizačných dôvodov. S účinnosťou od 01.01.2012 fakticky došlo k zániku funkcie, do ktorej bola vymenovaná. Za podstatné označil žalovaný aj ďalšie služobné zaradenia, ktoré nadobudli právoplatnosť.
25. S prihliadnutím na odporúčací návrh osobitnej komisie zriadenej na účely odvolacieho konania podľa § 232 ods. 1 Zákona o štátnej správe colníkov dospel žalovaný k záveru, že prvostupňové rozhodnutie vychádzalo zo správnych skutkových zistení aj zo správneho právneho posúdenia veci.
26. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
27. Žalobkyňa namietala dôvody na zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP").
28. Podľa žalobkyne rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzali z nesprávne posúdeného skutkového stavu veci, t.j. z nesprávneho záveru, že konanie vo veci odvolania žalobkyne z funkcie I. Colného riaditeľstva SR a prevedenia a ustanovenia do inej funkcie je stále začaté. Poukázala na znenie ustanovení § 224 ods. 1 a 3 Zákona o štátnej službe colníkov s tým, že zrušením rozhodnutia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR zo dňa 21.12.2011 Krajským súdom v Bratislave došlo aj k zrušeniu prvého úkonu, ktorým sa v zmysle Zákona o štátnej službe colníkov začalo predmetné konanie. V dôsledku toho konanie vo veci odvolania žalobkyne z funkcie a prevedenia a ustanovenia do inej funkcie ako keby nikdy nezačalo, nie je možné ho považovať za začaté v súlade so zákonom a za prebiehajúce konanie, a teda nebolo možné rozhodnúť o jeho zastavení z akéhokoľvek dôvodu.
29. Pokiaľ došlo k zrušeniu rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie znamená to, akoby žiadne rozhodnutie vydané nebolo. Sám žalovaný na jednej strane konštatuje, že došlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začalo konanie na podnet správneho orgánu, avšak na druhej strane bolo rozhodnuté o zastavení konania aj napriek tomu, že bol zrušený úkon/rozhodnutie, ktorým sa predmetné konanie začalo. Znamená to, že v konečnom dôsledku zastavil žalovaný konanie, ktoré sa nezačalo.
30. Podľa záverov rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pojem „pokračovanie v konaní" bolo potrebné chápať ako vydanie nového rozhodnutia o odvolaní žalobkyne z funkcie I. Colného riaditeľstva SR a jej ustanovenia do novej funkcie z dôvodu organizačných zmien, čím mal byť napravený nezákonný stav spôsobený prvotným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej správy.
31. Nemožno prijať záver, že nebolo možné vydať rozhodnutie o odvolaní z funkcie pre „neexistenciu dôvodov na takéto konanie vo veci služobného pomeru žalobkyne", resp. pre zmenu skutkových okolností prípadu. Zákon neupravuje ako dôvod zániku funkcie v služobnom pomere iba samotné vymenovanie do funkcie. Zákonná úprava je jednoznačná a podmienkou zániku funkcie je v prvom rade odvolanie z funkcie a následné ustanovenie alebo vymenovanie do funkcie novej.
32. Za irelevantné označila žalobkyňa poukaz žalovaného na personálne rozhodnutia vo veci jej ďalšieho ustanovovania, resp. vymenovania do funkcií. Podstatné podľa žalobkyne bolo to, že rozhodnutie generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR zo dňa 21.12.2011 bolo zrušené a je preto irelevantné, čo sa v služobnom pomere udialo neskôr. Podstatné je, že vydanie rozhodnutia o zastavení konania a nevysporiadanie sa s právnym názorom súdu sa opiera o skutkový stav „následne po odvolaní z funkcie I. Colného riaditeľstva SR", pričom k takémuto úkonu právoplatne nedošlo. Žalobkyňou podané odvolania voči rozhodnutiam zrušeným Krajským súdom v Bratislave nemali odkladný účinok a je evidentné, že služobný pomer žalobkyne trval, resp. trvá a naďalej musela vykonať štátnu službu colníka.
33. Pri rešpektovaní následných právoplatných rozhodnutí o personálnych zmenách je nutné konštatovať, že nastal právny stav, kedy je žalobkyňa ustanovená, resp. vymenovaná do dvoch funkcií. Je nesporné, že jednou z týchto funkcií je stále funkcia I. Colného riaditeľstva SR.
34. Podľa žalobkyne orgány verejnej správy nerešpektovali záväzný právny názor vyslovený Krajským súdom v Bratislave, keď tento konštatoval, že „orgán verejnej správy vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne aplikoval ustanovenie § 34 ods. 1 písm. f) v spojení s § 33 ods. 4 zákona namiesto správnej aplikácie ustanovenia § 34 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 34 ods. 2 zákona, čím došlo k obchádzaniu zákona".
35. Podľa žalobkyne s odkazom na relevantnú právnu úpravu Zákona o štátnej službe colníkov nebola do dnešného dňa v súlade so zákonnými ustanoveniami právoplatne odvolaná z funkcie I. Colného riaditeľstva SR a súčasne ustanovená, resp. vymenovaná do funkcie novej, a to bez ohľadu na jej následné prevedenie na iné funkcie.
36. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalobkyni bol vyplatený finančný rozdiel na služobnom plate, ktorý predstavuje nárok na zachovanie služobného platu podľa § 34 ods. 8 Zákona o štátnej službe colníkov (po dobu 6 mesiacov od prevedenia, resp. preloženia colníka), k tomuto argumentu žalobkyňa uviedla, že z dôvodu absencie právoplatného rozhodnutia o odvolaní z funkcie I. Colného riaditeľstva SR a o ustanovení, resp. vymenovaní do funkcie novej, jej patrí služobný plat, resp. jeho zložky, ktoré zodpovedajú funkcii, z ktorej nebola právoplatne a v súlade so zákonom odvolaná, a to až do momentu odvolania z tejto funkcie.
37. Správny orgán by mal riadne doriešiť otázku finančných nárokov žalobkyne potom, čo bude odvolaná z funkcie I. Colného riaditeľstva SR a ustanovená, resp. vymenovaná do funkcie novej. Zároveň by malo byť rozhodnuté o priznaní jej finančných nárokov zodpovedajúcim rozdielu medzi nárokmi priznanými rozhodnutím o vymenovaní do funkcie I. Colného riaditeľstva SR a skutočne poskytnutými finančnými plneniami, a to až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní z funkcie I. Colného riaditeľstva SR a o prevedení a ustanovení do novej funkcie. Vydanie rozhodnutia o odvolaní z funkcie I. Colného riaditeľstva SR a o prevedení a ustanovení do novej funkcie prichádza do úvahy len do budúcna, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že takéto rozhodnutie nadobúda právne účinky až po doručení účastníkom konania.
38. Ak sa právoplatnosťou rozsudku krajského súdu dostala vec do stavu, ktorý bol pred 21.12.2011, správny orgán by mal žalobkyňu rozhodnutím odvolať a previesť na inú funkciu, a to správne a v súlade s právnym názorom správneho súdu podľa § 34 ods. 1 písm. a) Zákona o štátnej službe colníkov, a to z organizačných dôvodov, pričom k prevedeniu na inú funkciu môže platnej dôjsť len do budúcna. Žalobkyňa má preto nárok na doterajší funkcii I. Colného riaditeľstva SR zodpovedajúci a priznaný služobný plat až do súčasnosti a do rozhodnutia o preložení, nakoľko nebola platne nikdy predložená a od rozhodnutia o preložení ešte po dobu šiestich mesiacov podľa § 34 ods. 8 Zákona o štátnej službe colníkov.
39. K zániku prepožičania hodnosti žalobkyňa uviedla, že po zrušení rozhodnutia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR zo dňa 21.12.2011 zostalo v platnosti aj prepožičanie hodnosti plukovník. V zmysle § 26 ods. 3 Zákona o štátnej službe colníkov hodnosť, s výnimkou hodnosti generála, prepožičiava colníkovi nadriadený. Nadriadený je súčasne oprávnený ukončiť prepožičanie hodnosti. Prepožičanie a jeho ukončenie vykonáva nadriadený rozhodnutím. Keďže v prípade žalobkyne nebolo vydané rozhodnutie o ukončení prepožičania hodnosti J., aj v tomto prípade platí právny stav pred vydaním rozhodnutia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR zo dňa 21.12.2011.
40. Orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, ich rozhodnutia neboli dostatočne neodôvodnené a nezakladali sa na riadnych a zákonných dôvodoch, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nepreskúmateľnosť. Navyše nebol rešpektovaný záväzný právny názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, ktorý bol právne záväzný. Nebol zvolený správny postup, keď bolo rozhodnuté o zastavení konania a nadriadený orgán takýto postup odobril. Rozhodnutia trpia vadami, ktoré majú podstatný vplyv na zákonnosť a odôvodňujú ich zrušenie v rámci správneho súdnictva.
41. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný zotrval na správnosti záverov uvedených v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach s tým, že oproti stavu, ktorý existoval v čase vydania neskôr súdom zrušeného rozhodnutia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR zo dňa 21.12.2011 došlo k zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci.
42. Žalovaný sa nestotožnil s názorom prezentovaným žalobkyňou, že otázka platnosti a právoplatnosti jej ďalšieho zaradenia v služobnom úrade, t.j. služobného zaradenia, ktoré nastalo po vydaní súdom zrušeného rozhodnutia zo dňa 21.12.2011, je v tomto konaní právne irelevantná. Podľa žalovaného práve táto skutočnosť bola svojou povahou zásadná a meritórna a pri vydaní napadnutého rozhodnutia o zastavení konania na ňu muselo byť osobitne prihliadané.
43. Dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté o zastavení konania, boli veľmi podrobne a dôsledne posudzované. Boli zohľadnené všetky podstatné skutočnosti majúce vplyv na správne rozhodnutie v danej veci a nemožno súhlasiť s názorom, že nebol rešpektovaný názor správneho súdu.
44. Žalovaný sa nemohol opierať o doslovný výklad ustanovení § 224 ods. 1 a 3 Zákona o štátnej službe colníkov, nakoľko jeho priamou aplikáciou bez ďalšieho by vo veci žalobkyne v skutočnosti nemusel/ nemal vydávať žiadne rozhodnutie. Žalovaný ale bral na zreteľ skutočnosť, že je viazaný právnym názorom súdu vyjadreným v zrušujúcom rozsudku, a preto vec opätovne prejednal. Pri opätovnom prejednaní veci súčasne posúdil základnú otázku nevyhnutnú pre každé konanie, a to skúmal existenciu zákonných podmienok pre ďalšie konanie vo veci.
45. S poukazom na ďalšie personálne rozhodnutia týkajúce sa služobného pomeru žalobkyne ako colníčky, žalovaný uviedol, že skutkový stav sa po vydaní súdom zrušeného rozhodnutia zmenil. Funkcia I. Colného riaditeľstva SR, do ktorej bola žalobkyňa vymenovaná rozhodnutím zo dňa 24.08.2010, bola dňa 31.12.2011 zrušená z dôvodu organizačných zmien majúcich základ v zlúčení colnej a daňovej správy. Funkcia I. Colného riaditeľstva SR s účinnosťou k 01.01.2012 reálne v štruktúre systemizovaných miest Finančného riaditeľstva SR ako právneho nástupcu Colného riaditeľstva SR už neexistovala, t.j. zanikla zo zákona.
46. Za podstatné považoval žalovaný aj to, že žalobkyňa bola v rámci služobného pomeru niekoľkokrát služobne preložená, resp. prevedená. Žiadne z personálnych rozhodnutí vydaných príslušnými nadriadenými v rámci jej služobného pomeru po vydaní neskôr súdom zrušeného rozhodnutia zo dňa 21.12.2011 nenapadla odvolaním, ani následnou správnou žalobou. Tieto individuálne správne akty personálneho charakteru nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť a žalobkyňa sa ich zaviazala akceptovať a rešpektovať.
47. Skutočnosti, ktoré založili dôvod na odvolanie žalobkyne z funkcie I. Colného riaditeľstva SR a na prevedenie a ustanovenie do inej funkcie, ktoré existovali v čase vydania rozhodnutia zo dňa 21.12.2011, už v čase, kedy vo veci opätovne žalovaný rozhodol (po zrušení rozhodnutia krajským súdom a vrátení vecí na ďalšie konanie) reálne neexistovali.
48. Skutkový základ sa natoľko zmenil, že bola vylúčená priama aplikácia právneho názoru Krajského súdu v Bratislave na nový skutkový základ.
49. Rozhodnutie o zastavení konania nie je meritórnym rozhodnutím vo veci, ktorým by došlo k zmene subjektívnych práv žalobkyne, žalobkyňa teda nebola týmto rozhodnutím, ani postupom žalovaného pri jeho vydaní, ukrátená na svojich právach.
50. Bol akceptovaný právne záväzný názor krajského súdu, avšak odvolanie a prevedenie žalobkyne z organizačných dôvodov nebolo možné vykonať, nakoľko absentoval právny dôvod na takýto postup.
51. Žalovaný odmietol názor prezentovaný žalobkyňou, že právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Bratislave sa „dostala" do stavu, ktorý bol pred 21.12.2011, a teda je naďalej vo funkcii I. Colného riaditeľstva SR s príslušným nárokom na tomu zodpovedajúci priznaný služobný plat. Podľa žalovaného ide o extrémny výklad práva, ktorý nie je možné pri spravodlivom posúdení veci pripustiť.
52. K prepožičaniu hodnosti žalovaný uviedol rovnakú argumentáciu ako v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. V prípade žalobkyne malo podľa žalovaného dôjsť dňom 09.06.2012, na základe právoplatného rozhodnutia do funkcie R., oddelenie výkonu a podpory, Colný úrad Bratislava, k zániku prepožičania hodnosti J. zo zákona, a preto nie je na mieste, aby sa ho žalobkyňa samostatne domáhala.
53. Existencia právoplatného služobného zaradenia na strane žalobkyne ako colníčky v služobnom úrade Finančné riaditeľstvo SR bola a stále je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá podstatným spôsobom zmenila skutkový stav, ktorý bol diametrálne odlišný od toho, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR zo dňa 21.12.2011.
54. V závere vyjadrenia žalovaný zotrval na závere, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia sú zákonné a že protiprávny stav zaniknutý vydaním nezákonného rozhodnutia zo dňa 21.11.2011, ktorým bola žalobkyňa bez uvedenia dôvodu dňom 23.12.2011 odvolaná z funkcie I. Colného riaditeľstva SR, bol faktickým plnením žalovaného v prospech žalobkyne (doplatenie rozdielu na funkčnom plate podľa § 37 ods. 8 Zákona štátnej službe colníkov) odstránený, čím bol v podstate rešpektovaný právny názor Krajského súdu v Bratislave vyjadrený v zrušujúcom rozsudku.
55. Na základe vyššie uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobkyne podľa § 190 SSP zamietol.
56. V replike žalobkyňa uviedla, že nemožno pripustiť taký výklad § 33 a 34 Zákona o štátnej službe colníkov, ktorý bol prezentovaný žalovaným a v zmysle ktorého by akákoľvek systemizovaná funkcia colníka zanikla zo zákona. Takýto výklad nemá oporu v platnom právnom poriadku, práve naopak zánik funkcie zo zákona zákon neupravuje ale požaduje ďalšiu právnu skutočnosť, ktorou je odvolanie z funkcie. Túto skutočnosť bral do úvahy aj Krajský súd v Bratislave, keď zrušil rozhodnutie nadriadeného orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vyjadril záväzný právny názor, ako majú orgány verejnej správy ďalej postupovať. Žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (okrem iného pripúšťal zánik funkcie colníka zo zákona) a nevydal meritórne rozhodnutie, v ktorom by správne aplikoval Zákon o štátnej službe colníkov tak, ako bol zaviazaný Krajským súdom v Bratislave v jeho zrušujúcom rozsudku.
57. Konanie vo veciach služobného pomeru colníka môže začať len dvoma zákonnými spôsobmi, a to na návrh alebo ex offo. Ak ide o konanie ex offo, je okrem výnimiek stanovených v § 224 ods. 3 Zákona o štátnej službe colníkov, prvým úkonom oprávneného orgánu voči účastníkovi konania oznámenie rozhodnutia. Požiadavku Krajského súdu v Bratislave v jeho rozsudku na „pokračovanie v konaní" bolo potrebné chápať ako požiadavku na vydanie nového rozhodnutia o odvolaní žalobkyne z funkcie I. Colného riaditeľstva SR a jej ustanovenie do novej funkcie z dôvodu organizačných zmien, čím mal byť odstránený nezákonný stav.
58. Personálnym rozhodnutiam, ich právoplatnosti a nerozporovaniu zo strany žalobkyne žalovaný účelovo pripisuje väčší význam ako v skutočnosti tieto skutočnosti majú. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že bola povinná, resp. je povinná dodržiavať zloženú služobnú prísahu colníka, ako aj plniť povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru. Tieto povinnosti by žalobkyňa nemala len vtedy, ak by jej služobný pomer skončil jedným zo zákonných dôvodov. Konala teda v súlade so zákonom, čo sa žalovaný snaží prezentovať ako jej pochybenie. Využitie možnosti podania riadneho opravného prostriedku (odvolania) žalobkyňou by podľa § 231 ods. 6 Zákona o štátnej službe colníkov nemalo odkladný účinok na vykonateľnosť personálnych rozhodnutí. Ak žalovaný mal za to, že žalobkyňa mala podať odvolanie voči personálnym rozhodnutiam, resp. ich napadnúť správnou žalobou, tak zrejme sám žalovaný mal pochybnosť o ich správnosti a zákonnosti a nemal ich ani vydávať.
59. Podľa žalobkyne sa súčasne otvára otázka, aká je relevantnosť personálnych rozhodnutí, keďže všetky sú nasledujúcimi právnymi úkonmi, ktoré nadväzujú na Krajským súdom v Bratislave zrušené personálne rozhodnutie zo dňa 21.12.2011. Podstatné je to, že vydanie rozhodnutia o zastavení konania a nevysporiadanie sa s právnym názorom súdu sa opiera o skutkový stav „následne po odvolaní z funkcie I. Colného riaditeľstva SR", pričom ako už bolo uvedené, k odvolaniu žalobkyne z funkcie I. a súčasnému prevedeniu na inú funkciu právoplatne nedošlo.
60. Po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sa uskutočnilo osobné stretnutie z podnetu riaditeľky osobného úradu Finančného riaditeľstva SR a bol predložený návrh rozhodnutia o tom, že sa žalobkyňa odvoláva z funkcie I. Colného riaditeľstva SR spätne k 31.12.2011. Žalobkyňa na osobnom stretnutí prezentovala svoj právny názor o potrebe vydania tohto rozhodnutia do budúcna. Na uvedenom stretnutí tak nebola sporná potreba vydania rozhodnutia, avšak účastníci stretnutia sa rozchádzali len v názore na možnosť jeho spätného vydania.
61. V duplike žalovaný uviedol, že pred správnymi súdmi je rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a túto skutočnosť považoval pre konanie za skutočnosť zásadného
významu. Zdôraznil, že pri posudzovaní skutkového stavu týkajúceho sa služobného pomeru žalobkyne musel zohľadňovať a vyhodnocovať viaceré skutočnosti, a to predovšetkým:
- právnu viazanosť rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/299/2015 zo dňa 01.02.2018,
- zrušenie funkcie I. Colného riaditeľstva SR z dôvodu organizačných zmien s účinnosťou od 01.01.2012 v súvislosti s procesom zlúčenia daňovej a colnej správy, ktorého výsledkom bol vznik jednotnej finančnej správy,
- existenciu právoplatného a služobného zaradenia žalobkyne v rámci jej služobného pomeru u žalovaného vo väzbe rešpektovania stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím.
62. Podľa žalovaného všetky tieto skutočnosti museli byť posudzované samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalobkyne a zotrval na závere, že právny názor krajského súdu vyjadrený v zrušujúcom rozsudku rešpektoval, a to spôsobom faktického vyrovnania finančných nárokov žalobkyne - doplatenie rozdielu na služobnom plate podľa § 34 ods. 8 Zákona o štátnej službe colníkov.
63. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 06.11.2019. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 116 SSP na 13.11.2019.
64. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP v spojení s § 191 ods. 3 SSP, a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
65. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
66. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
67. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
68. Podľa § 33 ods. 1 Zákona o štátnej službe colníkov; colník sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na funkciu a ak tento zákon neustanovuje inak. Pri ustanovení alebo vymenovaní colníka do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a zdravotný stav colníka.
69. Podľa § 33 ods. 2 Zákona o štátnej službe colníkov; colníka ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.
70. Podľa § 33 ods. 3 Zákona o štátnej službe colníkov; colníka do funkcie nadriadeného vymenúva a z tejto funkcie odvoláva príslušný nadriadený.
71. Podľa § 33 ods. 4 Zákona o štátnej službe colníkov; colník, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie odvolaný aj bez uvedenia dôvodu.
72. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o štátnej službe colníkov; colník v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na tú istú alebo na
inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo na iný orgán štátnej správy v oblasti colníctva (ďalej len "preloženie"), ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože a) v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie, b) podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie, c) nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon funkcie, d) podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu, e) v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti alebo disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu, f) bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, alebo g) je osobou blízkou nadriadenému alebo inému colníkovi a podlieha jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole, alebo je osobou blízkou tomu, kto by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť v colnom konaní, h) ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku, i) nesplnil ďalšie predpoklady podľa § 11 ods. 2, j) sa do tejto funkcie ustanoví alebo vymenuje podľa § 143 ods. 8 prvej vety colníčka alebo colník, ktorým sa skončila rodičovská dovolenka podľa § 143 ods. 2.
73. Podľa § 34 ods. 2 Zákona o štátnej službe colníkov; organizačnou zmenou sa na účely tohto zákona rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia colníka a a) nevytvorila sa nová funkcia, b) vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činností alebo c) vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činností na inom orgáne štátnej správy v oblasti colníctva.
74. Podľa § 224 ods. 1 Zákona o štátnej službe colníkov; konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu oprávneného orgánu
75. Podľa § 224 ods. 2 Zákona o štátnej službe colníkov; konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu.
76. Podľa § 224 ods. 3 Zákona o štátnej službe colníkov; ak sa konanie začína z podnetu oprávneného orgánu, je konanie začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Ak nejde o konanie vo veci služobného hodnotenia, ukladania disciplinárneho opatrenia alebo prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 183 ods. 1 písm. e), prvým úkonom ministra alebo služobného úradu voči účastníkovi konania je oznámenie rozhodnutia; v tomto prípade sa na vydanie rozhodnutia primerane vzťahuje postup podľa § 222.
77. Podľa § 228a Zákona o štátnej službe colníkov; konanie sa zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť alebo ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu alebo smrťou účastníka konania.
78. Správny súd uznal žalobné námietky žalobkyne, ktorými namietala, že orgány verejnej správy sa neriadili dôsledne záväzným právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Bratislave v jeho zrušujúcom rozsudku č. k. 1S/299/2015-83 zo dňa 01.02.2018. Správny súd konštatoval v tomto rozsudku nesprávne právne posúdenie veci, keď došlo k aplikácii § 33 ods. 4 v spojení s § 34 ods. 1 písm. f) Zákona o štátnej správne colníkov, namiesto ustanovenia § 34 ods. 1 písm. a) v spojení s § 34 ods. 2 Zákona o štátnej službe colníkov. V zmysle záväzného právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) bolo povinnosťou orgánov verejnej správy meritórne rozhodnúť. Orgány verejnej správy tento záväzný právny názor správneho súdu nerešpektovali. Argumenty o zmene skutkových okolností a o absencii podmienok pre meritórne rozhodnutie podľa správneho súdu neobstoja. Personálne rozhodnutia, týkajúce sa následných preložení žalobkyne na výkon inej funkcie, prípadne na iný služobný úrad, boli v platnosti aj v čase rozhodovania Krajského súdu v Bratislave.
79. Napriek tomu, že žalobkyňa v podstate až do súčasnosti vykonáva funkciu colníka a vykonávala ju od vydania rozhodnutia zo dňa 21.12.2011 v rôznych služobných pozíciách, je nevyhnutné rešpektovať požiadavku právnej istoty ohľadne ukončenia jej pôsobenia vo funkcii I. Colného riaditeľstva SR.
80. Neobstojí ani argumentácia o tom, že došlo k zmene skutkových okolností a od 01.01.2012 došlo k zrušeniu funkcie I. Colného riaditeľstva SR, nakoľko aj táto skutočnosť nastala už pred rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave. Zákon o štátnej službe colníkov požadoval aj pri organizačných zmenách odvolanie z funkcie a následné ustanovenie alebo vymenovanie do funkcie novej, preto je dôvodné zotrvať na požiadavke meritórneho rozhodnutia o odvolaní žalobkyne z funkcie I. Colného riaditeľstva SR v zmysle právneho názoru vysloveného Krajským súdom v Bratislave.
81. Argumentácia žalovaného o tom, že žalobkyni bol vyplatený finančný rozdiel na služobnom plate, čím de facto došlo k rešpektovaniu právneho názoru Krajského súdu v Bratislave, a preto nebolo potrebné vydať rozhodnutie o odvolaní z funkcie, taktiež neobstojí. Finančné nároky sú následným nárokom, ktorý je spojený so zmenou služobného pomeru, ktorá musí byť zadefinovaná vo forme požadovanej príslušným právnym predpisom. Práve od ustálenia dôvodu, v dôsledku ktorého došlo k zmene v služobnom pomere, sú závislé ďalšie nároky žalobkyne.
82. Existencia ďalších personálnych rozhodnutí nie je prekážkou pre vydanie rozhodnutia, na vydanie ktorého boli orgány verejnej správy zaviazané Krajským súdom v Bratislave. Rozhodnutia týkajúce sa služobného pomeru sú charakteristické ich okamžitou aplikabilitou a ani prípadné opravné prostriedky nemajú odkladný účinok. Vychádza sa zrejme z nutnosti úpravy služobného pomeru v každom štádiu jeho trvania.
83. Správny súd sa nestotožňuje s požiadavkou žalobkyne, aby bolo rozhodnuté o odvolaní z funkcie I. Colného riaditeľstva SR konštitutívnym rozhodnutím s účinkami ex nunc. Podľa správneho súdu to neumožňuje skutočnosť, že od 01.01.2012 bola funkcia I. Colného riaditeľstva SR z organizačných dôvodov zrušená (v dôsledku zlúčenia daňovej a colnej správy a zriadenia Finančného riaditeľstva SR). Pre spravodlivé a rozumné usporiadanie veci je ale podľa správneho súdu nevyhnutné rozhodnúť o odvolaní žalobkyne z funkcie I. Colného riaditeľstva SR s účinkami zodpovedajúcimi objektívnej možnosti vykonávať funkciu I. Colného riaditeľstva SR v zmysle príslušnej právnej úpravy.
84. Správny súd poukazuje na osobitný charakter služobného pomeru, na ktorý opakovane poukazoval vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd SR. Služobný pomer colníkov je svojou povahou inštitútom verejného práva. Tento pracovný pomer vzniká mocenským aktom služobného orgánu a výrazne sa odlišuje od pracovnoprávneho pomeru, ktorý je typickým pomerom súkromného práva. To sa prejavuje aj v právnej úprave zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny a súvisiacich nárokov. Táto právna úprava sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov typických pre pracovnoprávny pomer, spadajúci pod režim súkromného práva a pre tieto vzťahy je charakteristická nadriadenosť a podriadenosť subjektov v služobnom pomere a jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/11/2017 zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 1Sžo/264/2009 zo dňa 05.04.2011). Na obdobné špecifiká poukázal aj Ústavy súd SR vo vzťahu k príslušníkom policajného zboru (uznesenie sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23.06.2016).
85. Aj keď vyššie uvedené závery boli vyslovené v súvislosti s riešením inej problematiky ako je tomu v prejednávanej veci, nepochybne z nich vyplýva, že zmeny služobného pomeru sa realizujú jednostranným rozhodnutím „zamestnávateľského" subjektu, čo zodpovedá koncepcii právnej úpravy Zákona o štátnej službe colníkov, platného a účinného v čase odvolania žalobkyne z funkcie. V prípade, že by orgány verejnej správy nevydali rozhodnutie vo veci odvolania žalobkyne z funkcie I. Colného riaditeľstva SR, nebola by táto zmena „pokrytá" príslušným správnym aktom. Aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že skutkové okolnosti v prípade neboli sporné. Sporné bolo len posúdenie veci, ktoré správny súd vyriešil záväzným právnym názorom a to, že žalobkyňa mala byť správne odvolaná z funkcie I. Colného riaditeľstva SR z organizačných dôvodov.
86. Napokon aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku konštatoval, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia mal orgán verejnej správy (vtedy generálny riaditeľ Colného riaditeľstva SR) vedomosť o organizačných zmenách, ku ktorým malo dôjsť v dôsledku prijatia novej právnej úpravy
- zákona č. 333/2011 Z. z., na základe ktorého došlo od 01.01.2012 k zlúčeniu daňového riaditeľstva a colného riaditeľstva a vytvorilo sa Finančné riaditeľstvo SR, na ktoré od 01.01.2012 prešli aj práva a povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru vo vzťahu k Colnému riaditeľstvu SR. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že orgán verejnej správy mal vedomosť o organizačných zmenách a mal a musel s súčinnosťou od 01.01.2012 počítať s organizačnou zmenou, v dôsledku ktorej mala byť funkcia
žalobkyne zrušená. Preto aj v nadväznosti na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave považuje správny súd za potrebné rozhodnúť o zmene služobného pomeru k 01.01.2012 rozhodnutím s deklaratórnou povahou.
87. Pokiaľ poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred správnym súdom poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/62/2015 zo dňa 23.11.2016, správny súd uvádza, že v danej veci išlo o odlišnú skutkovú situáciu a podstatné bolo to, že colník bol zo služobného pomeru uvoľnený.
88. Žalobné námietky o nedostatočnom odôvodnení správnou žalobou napadnutých rozhodnutí nepovažoval správny súd za dôvodné, pretože z rozhodnutí bolo zrejmé, z akých skutkových okolností orgány verejnej správy oboch stupňov vychádzali, podľa ktorých právnych predpisov a ich ustanovení postupovali a je zrejmá aj úvaha, na základe ktorej dospeli k záverom prezentovaným v ich rozhodnutiach.
89. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
90. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.