Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sžk-9-2020.pdf
PDF · 95.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sžk/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci sťažovateľky: W.. V.. R.. W. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX Z., právne zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/65/2019-109 zo dňa 11. decembra 2019, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Rozhodnutia správnych orgánov
1. Oznámením č. 529435/2018 zo dňa 18.09.2018 žalovaný oznámil sťažovateľke, že po tom, ako Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/299/2015-83 zo dňa 01.02.2018 zrušil rozhodnutie prezidenta finančnej správy č. 1503127/2015 zo dňa 05.10.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR č. 827/2011-1460/GR zo dňa 21.12.2011, na základe ktorých bola odvolaná z funkcie prvého námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR (1101), služobného úradu Colné riaditeľstvo SR, miesto výkonu štátnej služby Bratislava a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie, bolo rozhodnutím č. 524845/2018 zo dňa 17.09.2018 rozhodnuté o zastavení konania podľa § 228a zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o štátnej službe colníkov“). Žalovaný sťažovateľke ďalej oznámil, že rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Bratislave jej zaplatí finančný rozdiel na služobnom plate vo výške 6 699,13 Eur, ktorý vznikol následkom nezákonného rozhodnutia Colného riaditeľstva SR. Prílohou tohto oznámenia bol prehľad vyčíslenia finančného rozdielu. 2. Sťažovateľka podala proti uvedenému oznámeniu odvolanie, v ktorom namietala aj nesprávnosť rozhodnutia č. 524845/2018 zo dňa 17.09.2018, ktorým bolo zastavené konanie vo veci odvolania z funkcie. Namietala, že zrušením rozhodnutia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR zo dňa 21.12.2011, ktorým bola odvolaná z funkcie sa obnovil právny stav pred 21.12.2011 a ona naďalej zastáva funkciu prvého námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR, z čoho plynie jej nárok na služobný plat zodpovedajúci funkcii prvého námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR, a to až do rozhodnutia o odvolaní z tejto funkcie a potom ešte po dobu 6 mesiacov od rozhodnutia podľa § 34 ods. 8 Zákona o štátnej službe colníkov.
3. Žalovaný sa s vyššie uvedeným odvolaním vysporiadal oznámením č. 683319/2018 zo dňa 05.12.2018, v ktorom najmä uviedol, že po zrušení rozhodnutí Krajským súdom v Bratislave došlo k zastaveniu konania podľa § 228a Zákona o štátnej službe colníkov, nakoľko dôvody na konanie vo veci odvolania z funkcie a prevedenia ustanovenia do inej funkcie, v čase vydania rozhodnutia už neexistovali. Ďalej uviedol, že oznámením o doplatení služobného platu v zmysle § 34 ods. 8 Zákona o štátnej službe colníkov bol akceptovaný právny názor Krajského súdu v Bratislave, vyjadrený v jeho zrušujúcom rozsudku, a to čo do finančných nárokov sťažovateľky, čím bola naplnená zásada rovnakého zaobchádzania v služobnom pomere, ktorá bola namietaná. 4. Žalovaný uviedol, že oznámenie vo veci zaplatenia finančného rozdielu zo dňa 18.09.2018 nie je možné považovať za rozhodnutie v zmysle Zákona o štátnej službe colníkov, nakoľko po obsahovej ani po formálnej stránke nezodpovedá a z hľadiska jeho charakteru a funkcie, ktorú plnilo, ani nemôže zodpovedať povahe rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu vydaného vo veciach služobného pomeru colníka. Výška finančného plnenia poskytnutá služobným úradom vo forme doplatku na služobnom plate bola určená podľa § 34 ods. 8 Zákona o štátnej službe colníkov. Finančné plnenie poskytnuté služobným úradom nie je možné považovať za plnenie, ktorého priznanie by bolo podmienené realizáciou rozhodovacej právomoci príslušného nadriadeného vo veciach služobného pomeru. Oznámenie malo povahu formálnej informácie s poskytnutím prehľadu výpočtu finančnej výšky doplatku na služobnom plate sťažovateľky a nezaložilo, nezmenilo a ani nezrušilo jej práva a povinnosti.
II.
Konanie pred správnym súdom
5. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podala sťažovateľka v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) a navrhla toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. 6. V podanej správnej žalobe najmä uviedla, že
- právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Bratislave o zrušení odvolania sťažovateľky z funkcie sa účastníci konania dostali do právneho stavu, kedy nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o odvolaní z funkcie prvého námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR a k prevedeniu na inú funkciu, sťažovateľka naďalej zastáva funkciu prvého námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR, má stále nárok na služobný plat prislúchajúci tejto funkcii a je jej prepožičaná hodnosť plukovník;
- žalovaný má odvolať sťažovateľku z funkcie prvého námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR, ustanoviť, resp. vymenovať ju do novej funkcie a priznať jej finančné nároky zodpovedajúce rozdielu medzi nárokmi priznanými rozhodnutím o vymenovaní do funkcie prvého námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR a skutočne poskytnutými finančnými plneniami, a to za obdobie od 01.01.2012 až do súčasnosti, resp. do nadobudnutia právoplatnosti (nového) rozhodnutia o odvolaní z funkcie a po dobu 6 mesiacov potom. 7. Správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú, hodnotiac napadnuté oznámenia ako opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré by mohli byť spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľky, pretože riešili otázku týkajúcu sa nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru, ako aj otázku prípustnosti opravného prostriedku a potrebu vydania rozhodnutia vo veci. 8. Poukázal na to, že správnou žalobou bolo napadnuté aj rozhodnutie žalovaného č. 673903/2018 zo dňa 03.12.2018, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľky a bolo potvrdené rozhodnutie č. 524845/2018 zo dňa 17.09.2018, ktorým bolo zastavené konanie vo veci jej odvolania z funkcie. Správny súd rozsudkom č. k. 23S/37/2019-75 zo dňa 13.11.2019. zrušil vyššie uvedené rozhodnutia a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie so záverom, že sťažovateľka mala byť odvolaná z funkcie prvého námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR postupom podľa § 34 ods. 1 písm. a) v spojení s § 34 ods. 2 Zákona o štátnej službe colníkov, teda z organizačných dôvodov, a nie podľa § 33 ods. 4 v spojení s § 34 ods. 1 písm. f) Zákona o štátnej službe colníkov. Preto je potrebné, aby zmena služobného pomeru sťažovateľky bola „pokrytá“ príslušným správnym aktom s deklaratórnymi účinkami, teda aby bola odvolaná z funkcie prvého námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR k časovému okamihu, ku ktorému bolo objektívne možné funkciu prvého námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR vykonávať, teda k 01.01.2012. 9. Správny súd nesúhlasil s argumentáciou sťažovateľky, že naďalej vykonáva funkciu prvého námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR, pretože táto funkcia bola k 01.01.2012 zrušená. Ďalej uviedol, že napadnutým oznámením zo dňa 18.09.2018 nedošlo k zásahu do subjektívnych práv sťažovateľky, ktorá objektívne mohla kvôli organizačným zmenám zastávať funkciu
prvého námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR len do 31.12.2011, pretože od 01.01.2012 došlo k zlúčeniu colnej a daňovej správy. 10. Podľa správneho súdu nebolo povinnosťou orgánu verejnej správy vydávať vo veci nároku na služobný plat rozhodnutie, a preto ani nebol priestor na podanie opravného prostriedku, a ani na začatie odvolacieho konania.
III.
Kasačná sťažnosť, stanoviská
11. Proti rozsudku správneho súdu (ďalej len ako „napadnutý rozsudok“) podala sťažovateľka včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) a navrhla aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zrušuje napadnuté oznámenia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 12. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti vyjadrila nesúhlas s posúdením správneho súdu, v zmysle ktorého napadnuté oznámenie z 18.09.2018 považoval za opatrenie majúc za to, že toto bolo možné považovať za rozhodnutie správneho orgánu. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd pristúpil k preskúmaniu oznámenia z 18.09.2018 sťažovateľka uviedla, že v rámci kasačnej sťažnosti nespochybňuje vyššie uvedený názor správneho súdu ohľadom charakteru preskúmavaného aktu. 13. Sťažovateľka uviedla, že právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Bratislave o zrušení jej odvolania z funkcie sa účastníci konania dostali do právneho stavu, kedy nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o odvolaní z funkcie, sťažovateľka naďalej zastáva funkciu prvého námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR, má stále nárok na služobný plat prislúchajúci tejto funkcii. 14. Podľa sťažovateľky nie je možné opomenúť, že uvedený právny stav zapríčinila nezákonnosť rozhodnutia žalovaného o jej odvolaní z funkcie ako ani to, že zákon o štátnej službe colníkov neuvádza, že by úkony, ktorými sa vykonáva ustanovenie do funkcie, prevedenie a preloženie mali mať účinky do minulosti. Preto má žalovaný odvolať sťažovateľku z funkcie prvého námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR, ustanoviť, resp. vymenovať ju do novej funkcie a priznať jej finančné nároky zodpovedajúce rozdielu medzi nárokmi priznanými rozhodnutím o vymenovaní do funkcie prvého námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR a skutočne poskytnutými finančnými plneniami, a to až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní z funkcie (s právnymi účinkami do budúcna) a po dobu 6 mesiacov potom. 15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.03.2020 navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. Okrem zhrnutia skutkových okolností prejednávanej právnej veci najmä uviedol, že sa stotožnil so závermi správneho súdu pričom zdôraznil, že funkcia 1. námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky sa v štruktúre miest u žalovaného od roku 2012 nenachádza, z ktorého dôvodu je požiadavka sťažovateľky nad rámec zákonných možností.
IV.
Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa § 440 ods. 2 S.s.p. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podľa § 34 ods. 1 písm. a) Zákona o štátnej službe colníkov colník v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na tú istú alebo na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo na iný orgán štátnej správy v oblasti colníctva (ďalej len „preloženie“), ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie. Podľa § 34 ods. 8 Zákona o štátnej službe colníkov colníkovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov od prevedenia na inú funkciu alebo preloženia, ak je to preňho výhodnejšie; to neplatí, ak colníkovi patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu.
V.
Právne závery kasačného súdu
16. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť. 17. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. novembra 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 18. Na prvom mieste sa kasačný súd musel vysporiadať s pomerne neštandardnou situáciou, kedy sťažovateľka napriek zneniu ustanovenia § 440 ods. 2 S.s.p., nedostatočným spôsobom uviedla právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne. 19. Kasačný súd poukazuje v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej praxe (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 13. septembra 2019 sp. zn. 1Sžfk/10/2018) na to, že s nesprávnym posúdením veci ako kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci, v medziach a vo väzbe na takto zistený skutkový stav, bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu (a contrario písm. h/ citovaného odseku 1). 20. Podľa kasačného súdu je z obsahu kasačnej sťažnosti zrejmé, že sťažovateľka síce založila svoju kasačnú sťažnosť na dôvode kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., avšak neozrejmila, v čom konkrétne spočíva nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, resp. ako je vyššie naznačené, v čom spočíva nesprávna aplikácia objektívneho práva krajským súdom (s odkazom na právnu normu, ktorá bola/mala byť nesprávne aplikovaná) a to vo vzťahu k predmetu súdneho prieskumu, ktorým bolo oznámenie vo veci zaplatenia finančného rozdielu. 21. Aby tvrdenie sťažovateľky o nesprávnom právnom posúdení veci malo oporu v zákone, je táto zaťažená povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia, čo však v texte kasačnej sťažnosti absentuje. Kasačný súd predovšetkým zdôrazňuje, že zákonodarca v Piatej časti Správneho súdneho poriadku zaradil kasačnú sťažnosť medzi jediné dva opravné prostriedky, ktorá má v systéme opravných prostriedkov správno- súdneho prieskumu osobitné poslanie (kasačná sťažnosť je tretím prostriedkom nápravy pochybení v procesoch verejnej správy a kasačný súd je väčšinou štvrtým orgánom štátu konajúcim o právach a povinnostiach jednotlivcov v tejto oblasti). Právo na súdnu ochranu a s tým spojené právo na prístup k súdu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam či splneniu podmienok. 22. Argumentácia sťažovateľky, týkajúca sa jej finančných nárokov, je z prevažnej časti postavená na právnom posúdení účinkov rozhodnutia o jej odvolaní z funkcie, pričom však opomenula uviesť na základe akého ustanovenia, akého právneho predpisu sa domáha vyplatenia rozdielu medzi jej služobným platom, ktorý poberala ako 1. námestník generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a služobným platom, ktorý poberala po odvolaní z tejto funkcie, a to za obdobie od 21.12.2011 až do súčasnosti. Zákon o štátnej službe colníkov neobsahuje právnu úpravu, ktorá by zavádzala finančné vyrovnanie, ktorého sa sťažovateľka domáha. Preskúmaním veci možno konštatovať, že v danom prípade žalovaný aplikoval ustanovenie § 34 ods. 8 Zákona o štátnej službe colníkov, v zmysle ktorého colníkovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov od prevedenia na inú funkciu alebo preloženia, ak je to preňho výhodnejšie. Citované ustanovenie exaktne stanovuje dĺžku trvania obdobia poberania „doterajšieho“ služobného platu, a to bez akejkoľvek možnosti správneho orgánu odchýliť sa. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Výklad sťažovateľky by tak viedol k ústavne nekonformnému záveru. Bez ohľadu na záver o účinkoch prípadného rozhodnutia o odvolaní z funkcie sťažovateľky, ustanovenie § 34 ods. 8 Zákona o štátnej službe colníkov, ktorý je právnym základom aktu napadnutého správnou žalobou sťažovateľky, nepripúšťa poskytnutie doplatenia rozdielu na služobnom plate za obdobie presahujúce 6 mesiacov od odvolania z funkcie.
23. Bez významu nie je ani skutočnosť, že funkcia 1. námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky dňom 31.12.2011 zanikla. Navyše, preskúmaním veci kasačný súd zistil, že sťažovateľka bola dňom 08.06.2012 na základe právoplatného rozhodnutia žalovaného odvolaná z funkcie starší referent špecialista (4009) oddelenia výkonu colného dohľadu, odboru colného, sekcie colnej, služobného úradu Finančné riaditeľstvo SR a súčasne dňom 09.06.2012 preložená na Colný úrad Bratislava. Na základe rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Bratislava zo dňa 08.06.2012 bola ustanovená do funkcie starší referent špecialista (4011) oddelenia výkonu a podpory, Colný úrad Bratislava. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sťažovateľka po 31.12.2011 objektívne nemohla vykonávať funkciu 1. námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. 24. Postup žalovaného je súladný so zákonom o štátnej službe colníkov, ako aj so závermi Krajského súdu v Bratislave, uvedenými v rozsudku č. k. 1S/299/2015-83 zo dňa 01.02.2018 (čo do vyplatenia finančných nárokov plynúcich z prevedenia sťažovateľky na inú funkciu z organizačných zmien). Kasačný súd považuje preto sťažovateľkou predostretú argumentáciu, za nespôsobilú spochybniť postup žalovaného, ktorý jej vyplatil rozdiel na služobnom plate vo výške a za obdobie ustanovené § 34 ods. 8 Zákona o štátnej službe colníkov. 25. Pokiaľ ide o finančné nároky presahujúce doplatok na služobnom plate podľa § 34 ods. 8 Zákona o štátnej službe colníkov, ktorých vyplatenia sa domáha sťažovateľka titulom konštatovanej nezákonnosti rozhodnutia prezidenta finančnej správy č. 1503127/2015 zo dňa 05.10.2015 v spojení s rozhodnutím generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR č. 827/2011-1460/GR zo dňa 21.12.2011, týchto sa sťažovateľka môže domáhať osobitnými právnymi prostriedkami. 26. Nakoľko sťažovateľka uviedla, že nespochybňuje príslušné závery správneho súdu, v zmysle ktorých je oznámenie opatrením, ktoré by mohlo mať vplyv na jej subjektívne práva, kasačný súd iba ako obiter dictum uvádza, že mal výhrady voči názoru správneho súdu (implicitne vyslovenému, viď bod 44 napadnutého rozsudku) o spôsobilosti oznámení žalovaného byť predmetom súdneho prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že správny súd k preskúmaniu týchto oznámení pristúpil, pričom kasačnú sťažnosť proti jeho rozsudku podala sťažovateľka (pôvodná žalobkyňa), v tomto štádiu konania kasačný súd považoval za nehospodárne napadnutý rozsudok zrušiť.
VI.
27. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p. zamietol. 28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľke, ktorá bola v konaní o kasačnej sťažnosti neúspešná nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.