Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/49/2018

Potvrdené rozhodnutím 25Co/31/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v spore žalobcu: T. X., nar. XX.XX.XXXX, adresa N., M. XXX/X, zastúpeného advokátskou kanceláriou: LEGAL CARTEL, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Na Hrebienku 5433/40, proti žalovanej: J. U., nar. XX.X.XXXX, adresa M., Q. XXX/X, zastúpenej advokátom: JUDr. Andrej Gara, so sídlom Bratislava, Štefánikova 14, o zaplatenie 8.600,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 38C/49/2018-60 zo dňa 13.11.2019, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/X, N., zastúpený splnomocnencom: LEGAL CARTEL s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, proti žalovanej: J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/ X, M., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, o zaplatenie 8.600,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a mi e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 05.04.2018 pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 8.600,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.00,- Eur od 01.01.2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.000,- Eur od 01.01.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom v zmluvnej pozícii veriteľa a žalovanou v zmluvnej pozícii dlžníka, žalobca dňa 06.12.2011 poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.000,- Eur (ďalej len „pôžička 1”) s tým, že časť pôžičky 1 vo výške 1.000,- Eur bude vrátená do 31.01.2013 a zvyšná časť pôžičky 1 vo výške 1.000,- Eur bude vrátená do 31.12.2016. Na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom v zmluvnej pozícii veriteľa a žalovanou v zmluvnej pozícii dlžníka, žalobca dňa 27.01.2012 poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.000,- Eur (ďalej len „pôžička 2”), dňa 20.11.2012 poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.000,- Eur (ďalej len „pôžička 3”), dňa 11.12.2012 poskytol žalovanej žalobca peňažné prostriedky vo výške 300,- Eur (ďalej len „pôžička 4 ”), dňa 17.12.2012 poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.300,- Eur (ďalej len „pôžička 5 ”), dňa 20.03.2013 poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.000,- Eur (ďalej len „pôžička 6 ”), dňa 30.07.2013 poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.000,- Eur (ďalej len „pôžička 7 ”) všetky s dohodnutou lehotou splatnosti dňa 31.12.2016. Dňa 30.01.2013 žalovaná vrátila žalobcovi časť pôžičky 1 vo výške 1.000,- Eur, zvyšnú časť pôžičky 1 vo výške 1.000,- Eur, ako ani sumy ďalších splatných pôžičiek (pôžičiek 2 až 7) vo výške 7.600,- Eur však žalovaná žalobcovi do podania žaloby nevrátila. Žalovaná bola na úhradu dlžnej sumy vo výške 8.600,- Eur vyzvaná aj prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, a to listom zo dňa 21.03.2018 označeným ako „Výzva na dobrovoľné splnenie dlhu

- pokus o zmier“ (ďalej len „výzva“), s tým, že žalovaná bola vyzvaná, aby vrátila dlžnú sumu vrátane príslušenstva v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy. Ako dôkazy žalobca predložil detail pohybu na účte zo dňa 30.07.2013, detail pohybu na účte zo dňa 30.01.2013, prehľad pohybov na účte od 06.12.2011 do 30.07.2013, výzva na vrátenie pôžičky zo dňa 21.03.2018.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz č. k. -21 zo dňa 27.04.2018, proti ktorému žalovaná podala včas odpor s vecným odôvodnením, v dôsledku ktorého došlo k zrušeniu platobného rozkazu.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23.05.2018 poprela uzatvorenie akejkoľvek zmluvy o pôžičke so žalobcom. Žalovaná neuzatvorila žiadnu z žalobcom tvrdených zmlúv o pôžičke, pričom v tomto zároveň žalovaná namietala aj žalobcom tvrdené údajné splatnosti každej z tvrdených zmlúv o pôžičkách. Žalovaná uviedla, že všetky sumy, celkom vo výške 8.600,- Eur, ktoré si žalobca nárokuje v tomto konaní, sú platbami za stavebné práce vykonané priateľom žalovanej, R. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. R. XXX (ďalej len ako „priateľ žalovanej“) pre žalobcu. Žalobca si tieto stavebné práce objednal priamo od priateľa žalovanej, ktorý požiadal žalovanú o poskytnutie bankového účtu za účelom prijatia týchto platieb. Žalovaná súhlasila a s priateľom sa dohodli, že predmetné platby za vykonané stavebné práce žalobca uhradí na účet žalovanej. Žalobca následne tieto platby uhradil na účet žalovanej. K platbe 1.000,- Eur, ktorá bola z účtu žalovanej vrátená späť na účet žalobcu žalovaná uviedla, že na pokyn priateľa žalovanej platbu v uvedenej výške vrátila žalobcovi. Výlučne z dôvodu právnej istoty žalovaná vzniesla námietku premlčania celého žalobcom uplatňovaného nároku s príslušenstvom, pričom však zdôraznila, že žiadna z tvrdených pôžičiek medzi žalovanou a žalobcom nebola nikdy uzatvorená, a teda rovnako nebola a z dôvodu neexistencie zmlúv o pôžičke ani nemohla byť dojednaná žiadna z žalobcom tvrdených splatností uvedených súm. Žalovaná navrhla, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú, pričom si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Ako dôkazy žalovaná navrhla vypočuť svedka R. E., na preukázanie rozhodujúcich skutkových tvrdení žalovanej týkajúcich sa stavebných prác vykonaných pre žalobcu, platieb za tieto práce a dôvodu vrátenej platby vo výške 1.000,- Eur.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej doručenej súdu dňa 11.06.2018 uviedol, že tvrdenia žalovanej namieta ako nepodložené, nepreukázané a účelové. Žalobca poprel, že by si u priateľa žalovanej objednal vykonanie akýchkoľvek stavebných prác, čomu nasvedčuje aj absentujúca objednávka, zmluva, či faktúra. V prípade existencie tvrdeného vzťahu nevidel ako dôvodné poukázanie finančných prostriedkov na účet tretej osoby.

6. Žalovaná v duplike k replike žalobcu doručenej súdu dňa 03.10.2018 zotrvala na svojich predchádzajúcich skutkových tvrdeniach v tom smere, že celá žalovaná istina bola na účet žalovanej poukázaná ako odplata za vykonanie stavebných prác pánom R. E., priateľom žalovanej. Opätovne poprela uzatvorenie akýchkoľvek zmlúv o pôžičke so žalobcom.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby a prednese vyjadrenia k žalobe vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a výsluchom svedka R. E., pričom zistil nasledovný skutkový stav.

8. Z detailu pohybu na účte č. Y. vyplýva, že na účet č. XXXXXXXXXX, vedený v W., G..Y.., názov účtu J. U., bola dňa 30.07.2013 odoslaná suma 2.000,- Eur, išlo o debetnú transakciu.

9. Z detailu pohybu na účte č. Y. vyplýva, že na účet č. XXXXXXXXXX, vedený v W. U., G..Y.., názov účtu J. U., s informáciou pre príjemcu: E. R., bola dňa 30.01.2013 pripísaná suma 1.000,- Eur, išlo o kreditnú transakciu.

10. Z pohybov na účte č. Y. za obdobie od 01.11.2011 do 31.12.2013 vyplýva, že na účet č. XXXXXXXXXX vedený v W. U., G..Y.. bola dňa 06.12.2011 odoslaná suma 2.000,- Eur, dňa 27.01.2012 suma 1.000,- Eur, dňa 20.11.2012 suma 2.000,- Eur, dňa 11.12.2012 suma 300,- Eur, dňa 17.12.2012 suma 1.300,- Eur, dňa 20.03.2013 suma 1.000,- Eur, dňa 30.07.2013 suma 2.000,- Eur a dňa 30.01.2013 bola na tento účet pripísaná suma 1.000,- Eur z účtu č.: XXXXXXXXXX vedený v W. U., G..Y..

11. Z výzvy na vrátenie pôžičky - pokus o zmier zo dňa 21.03.2018 vyplýva, že žalobca touto výzvou vyzval žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy.

12. Z výpovede svedka R. E. vyplýva, že má vedomosť o tom, že na účet žalovanej prišla suma 9.600,- Eur v čiastkach a to približne každé dva-tri mesiace. Išlo o zálohové platby za materiál alebo za prácu,

presne konkrétne to už ale uviesť nevedel vzhľadom na odstup času. Predával drevo, prípadne to bolo za prácu, materiál, doklad o tom nemá žiaden. V rokoch 2011 až 2013 bol so žalovanou vo vzťahu, nakoľko boli spolu 12 rokov a rozišli sa pred rokom. Nemá vedomosť o žiadnej pôžičke žalovanej od žalobcu. So žalobcom sa dohodol na robote alebo materiály a následne požiadal žalobcu o poskytnutie zálohy. Žalobca nechcel o tom žiaden doklad. Nemal v tom čase súkromný účet, tak požiadal žalovanú, aby boli finančné prostriedky posielané na jej účet. Presnú sumu uviesť nevedel, nešlo o pôžičku, nezrátavalo to. Prvýkrát sa o údajnej pôžičke dozvedel, keď žalovanej prišla predžalobná výzva. Žalobca žalovanú videl jeden možno dvakrát. Raz spolu dlhšie posedeli. Vtedy sa mohli vidieť, viac nie, nemali dôvod byť v kontakte. Žalovaná s týmto nemala nič, tieto peniaze boli posielané na jej účet, ale peniaze si následne vybral nakoľko mal kartu k jej účtu. K transakcii, bezhotovostný prevod zo dňa 30.01.2013, podľa ktorého z účtu žalovanej boli na účet žalobcu pripísané finančné prostriedky vo výške 1.000,- Eur, pričom v poznámke pre príjemcu je uvedené jeho meno a priezvisko uviedol, že je tam uvedené preto, aby sa vedelo, že ide o jeho peniaze. Už si nepamätal z akého dôvodu tam jeho meno bolo uvedené, ale bolo to zrejme preto, že išlo o jeho peniaze, ktoré sa vracali žalobcovi. Táto suma 1.000,- Eur, ktorá bola vrátená z účtu žalovanej tiež súvisela s jeho podnikateľskou činnosťou. So žalovanou to nemalo nič spoločné, bolo to v zmysle jeho dohody so žalobcom. Pre žalobcu pracoval na základe ústnej dohody, dohodli sa na vykonaní prác, napr. žalobca chcel postaviť strechu, tak som to vykonal, nakoľko je „strechár“, bolo to už dávno asi 8 rokov dozadu. Suma 1.000,- Eur ktorá bola vrátená žalovanou žalobcovi bola to zrejme posledná platba, asi nerobil, tak preto sumu vrátil. So žalobcom sa pozná dlho vyrastali spolu, je to jeho sused v obci.

13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Podľa (ďalej len „“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

19. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca na účet žalovanej bezhotovostným prevodom previedol v období od 06.12.2011 do 30.07.2013 celkom sumu 9.600,- Eur, pričom suma 1.000,- Eur mu bola vrátená na jeho účet bezhotovostným prevodom z účtu žalovanej dňa 30.01.2013. Nebolo sporné, že v Informácii pre príjemcu v detaile popisu transakcie zo dňa 30.01.2013 je uvedené: E.N. R..

20. Sporným medzi stranami bolo na základe akého titulu boli predmetné finančné prostriedky poskytnuté žalovanej, keď žalobca tvrdil, že žalovanej boli poskytnuté titulom pôžičky a žalovaná tvrdila, že išlo o platby, resp. zálohové platby za stavené práce vykonané jej vtedajším priateľom pre žalovaného, keď bolo žalobcom plnené v prospech jej účtu.

21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje skutkové tvrdenia, že žalobca so žalovanou uzavreli celkom 7 zmlúv o pôžičke, a to dňa 06.12.2011 na sumu 2.000,- Eur, so splatnosťou časti pôžičky vo výške 1.000,- Eur do 31.01.2013 a zvyšnej časti 1.000,- Eur do 31.12.2016, dňa 27.01.2012 na sumu 1.000,- Eur, dňa 20.11.2012 na sumu 2.000,- Eur, dňa 11.12.2012 na sumu 300,- Eur, dňa 17.12.2012 na sumu 1.300,-

Eur, dňa 20.03.2013 na sumu 1.000,- Eur, dňa 30.07.2013 na sumu 2.000,- Eur, všetky s dohodnutou lehotou splatnosti do 31.12.2016.

22. Súd zdôrazňuje, že základom úspešné uplatnenie žalovaného nároku je, aby žalobca prezentoval konzistentné skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (, ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku sporu, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou, v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

23. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

24. Žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy odvodzoval a preukazoval bezhotovostnými finančnými prevodmi na účet žalovanej, pričom v žalobe ako aj v replike tvrdil, že tieto žalovanej poskytol ako pôžičku. Podľa názoru súdu ale žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a súdu dostatočne nepreukázal, že medzi ním a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, resp. že by medzi nimi vôbec vznikol akýkoľvek záväzkovo právny vzťah. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe a v duplike účinne poprela skutkové tvrdenia žalobcu. Účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovanou mal súd za preukázané svedeckou výpoveďou R. E.. Predmetná výpoveď podporila a preukázala skutkové tvrdenia žalovanej, že finančné prostriedky, ktoré boli na jej účet odoslané bezhotovostným prevodom z účtu žalobcu boli platbami za vykonané stavené práce a materiál, resp. zálohovými platbami, nakoľko svedok - R. E., v tom čase, vykonával podnikateľskú činnosť a práce pre žalobcu, na základe ústnej dohody. Žalovaná účinne rozporovala aj tvrdenia žalobcu, ktorými poprel vykonanie akýchkoľvek prác, resp. poskytnutia materiálu svedkom žalobcovi pre absenciu objednávky, faktúry alebo aspoň sms komunikácie. Svedok potvrdil, že finančné prostriedky boli poukazované žalobcom na účet žalovanej, ale len z toho dôvodu, že on nemal súkromný účet. Keďže boli susedia a poznali sa od detstva so žalobcom sa dohodli ústne a žalobca doklad k tomu nepotreboval, resp. vôbec ho nechcel. Svedok tiež hodnoverne vysvetlil z akého dôvodu došlo k prevodu sumy 1.000,- Eur z účtu žalovanej na účet žalobcu, keď tomu tak bolo z dôvodu, že práce zrejme pre žalobcu nevykonal, pretože sa nepracovalo. Svedok vysvetlil tvrdenie žalovanej uvedené vo vyjadrení k žalobe, že finančné prostriedky poslala žalobcovi na pokyn svedka. Dokonca sám svedok uviedol, že mu nie je známy žiaden iný dôvod, pre ktorý by žalobca poskytol žalovanej akékoľvek finančné prostriedky titulom pôžičky, keďže sa vôbec nepoznali, stretli sa asi dvakrát.

25. Ako súd uviedol, sporové konanie je založené na aktivite procesných strán, pričom strana musí nielen tvrdiť, ale svoje tvrdenia musí aj preukázať. Na základe vykonaného dokazenia mal súd za preukázané, že žalovaná svoje tvrdenia o neexistencii akéhokoľvek záväzkového vzťahu so žalobcom dostatočne preukázala, keď súd uzavrel, že v predmetnej veci bola len platobným miestom a tieto finančné prostriedky neboli určené jej, ale jej vtedajšiemu priateľovi R. E.. Napriek tomu žalobca zotrval na svojich skutkových tvrdeniach, že išlo o pôžičku, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania ale nenavrhol. Naďalej tvrdil, že si žiadne práce neobjednal, že ide len o nepreukázané tvrdenia a že žalobca tieto finančné prostriedky poskytol prítomnému svedkovi na účet žalovanej, nakoľko svedok nemal zriadený účet. Doplnil, že svedok a žalovaná prerábali dom a potrebovali tieto finančné prostriedky na prerobenie nehnuteľnosti. Žalobca finančné prostriedky poskytol v dobrej viere ako pôžičku svedkovi, ktorý účet v banke nemal. Na splatnosti pôžičky sa tiež dohodli len ústne. K uvedeným tvrdeniam súd dodáva, že zo strany žalobcu ide o doplnenie, resp. zmenu jeho skutkových tvrdení, keď sám uviedol, že tieto finančné prostriedky poskytol svedkovi ako kamarátovi, s ktorým sa od detstva poznajú.

Podľa názoru súdu toto tvrdenie žalobcu uvedené na pojednávaní podporuje predchádzajúce tvrdenia žalovanej a zároveň tú skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou žiaden záväzkový vzťah nevznikol a teda absentuje akýkoľvek hmotnoprávny základ. Tu súd musel dať za pravdu tvrdeniam žalovanej, že žalovaná bola nanajvýš platobným miestom, pri existencii záväzkového vzťahu medzi žalobcom a svedkom. Súd následne už nevykonával dokazovanie na preukázanie existencie a typu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a svedkom, nakoľko svedok nebol sporovou stranou.

26. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako strana sporu civilného súdneho konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne legitimovaný a na druhej strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, ktorý je pasívne vecne legitimovaný. S poukazom na uvedené a vykonané dokazovanie súd uzavrel, že žalovaná nie je v danej veci vecne pasívne legitimovaná z dôvodu neexistencie hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.

27. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom a pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej.

28. Záverom súd dodáva, že ďalšie dôkazy navrhnuté žalovanou nevykonal nakoľko tieto podľa názoru súdu by boli nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže skutkový stav tvrdený žalovanou mal súd za preukázaný už na základe svedeckej výpovede svedka R. E.. Navyše následne žalovaná na ich vykonaní netrvala. Súd tiež neprihliadal na nové tvrdenia žalobcu, že finančné prostriedky poskytol spoločne žalovanej a svedkovi (jej vtedajšiemu priateľovi) ako dobrému kamarátovi, teda ide o spoločný záväzok oboch, keď jednak išlo o úplne nové tvrdenia žalobcu a toto svoje tvrdenia upravil až po prezentovaní názoru právnym zástupcom žalovanej o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Súd zároveň dopĺňa, že žalobca tiež neuviedol čo bránilo žalobcovi uviesť takéto skutkové tvrdenie už skôr, resp. hneď pri podaní žaloby. Tu súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom s poukazom na koncentráciu konania, keď strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas a ak nie sú uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť. Navyše súdu sa nejaví ako logické, že by žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky v takej vysokej sume v relatívne dlhšom časovom období, postupne po rôznych sumách, siedmymi samostatnými pôžičkami, bez toho aby so žalovanou uzavrel písomnú zmluvu o pôžičke a tiež bez toho aby mu bola nejaká časť vrátená. Pochybnosti vzbudzuje aj to, že po požičaní sumy 6.600,- Eur v priebehu viac ako jedného roka, keď podľa tvrdenia žalobcu mu mala žalovaná vrátiť sumu 1.000,- Eur až po roku by jej následne opätovne požičal ďalšiu nezanedbateľnú sumu vo výške 3.000,- Eur. Ďalšími námietkami a skutkovými tvrdeniami strán sporu sa súd už nezaoberal, nakoľko tieto neboli dôvodné, prípadne nesúviseli s prejednávaným sporom.

29. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s . Žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto jej súd priznal voči žalobcovi (ako neúspešnej strane, keďže jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, teda zodpovedajúcom jej úspechu v konaní, pričom súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle , tieto neboli tvrdené ani stranami počas konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.