Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-298-2017.pdf
PDF · 169.85 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/298/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem, v spore žalobcu: BVV s. r. o., Magnetová 11, Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 45 423 059, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Vajnory, Hospodárska 9, Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 00 190 284, zastúpeného BAK & PARTNERS s. r. o., Panská 14, Bratislava, IČO: 47 254 840, o určenie trvania nájomného vzťahu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo veci samej vrátane trov konania o neodkladnom opatrení, pričom o výške týchto trov žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 04. 10. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že odstúpenie od zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 01. 08. 2014, žalobcovi doručené dňa 27. 07. 2017, ktorej predmetom je nájom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., obec L., okres: L. zapísanej na LV č. XXX ako stavba so súpisným číslom 9899, ktorá je postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX s výnimkou priestorov obchodu a jedálne o rozlohe 101,75 m2, dané zo strany žalovaného je neplatné a nájomný vzťah založený zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa 01. 08. 2014 trvá.
2. Túto žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., obec L. okres L. zapísanej na LV č. XXX ako stavba so súpisným číslom 9899, ktorá je postavená na pozemku par. č. XXXX/XX. Dňa 01. 08. 2014 uzavrel žalovaný ako prenajímateľ so žalobcom ako nájomcom zmluvu o nájme nehnuteľnosti, predmetom ktorej je nájom budovy (stavba so súpisným číslom 9899, ktorá je postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, nachádzajúca sa v kat. území Y.) s výnimkou priestorov obchodu a jedálne o rozlohe 101,75 m2. V zmysle článku III bod 3.3. zmluvy bol nájomný vzťah uzatvorený na dobu určitú, a to na dobu 10 rokov, počnúc dňom podpisu zmluvy. V zmysle článku IV bod 4.3. obsahom zmluvy bola dohoda žalobcu (nájomcu) a žalovaného (prenajímateľa) o vykonaní investície v predmete nájmu. Uvedená investícia sa mala nájomcovi odpočítavať z nájomného až do doby celkového vyrovnania investície s nájomným. Dňa 27. 07. 2017 bolo žalobcovi doručené odstúpenie od zmluvy zo dňa 24. 07. 2017, v ktorej žalovaný žalobcovi oznámil, že vzhľadom na to, že je žalobca v omeškaní viacej ako dva mesiace po sebe s platením nájomného, odstupuje od zmluvy v súlade s článkom VII bod 7.3. zmluvy ( „prenajímateľ môže najmä odstúpiť od zmluvy ak nájomca mešká s platením nájomného viacej ako dva mesiace po sebe.“). Žalovaný v odstúpení uviedol, že v rámci preverovania stavu úhrad nájomného bolo zistené, že žalobca neuhradil v lehote splatnosti nájomné za mesiace február 2017, marec 2017, apríl 2017, ktoré bolo žalobcovi vyúčtované na základe vystavených a doručených faktúr, čím sa žalobca dostal do omeškania
s plnením zmluvnej povinnosti, keďže žalobca mal neuhradiť splatné nájomné za 3 po sebe nasledujúce mesiace. Ďalej žalovaný uviedol, že rovnako neeviduje úhradu služieb spojených s prenájmom predmetu nájmu v zmysle zmluvy, t. j. úhradu spotrebných energií za mesiac apríl 2017 a máj 2017. Z posledného odseku prvej strany odstúpenia možno vyvodiť dôvod odstúpenia žalovaného od zmluvy, a to že žalobca bol v omeškaní viacej ako dva mesiace po sebe s platením nájomného a žalobca bol v omeškaní s platením služieb spojených s prenájmom predmetu nájmu. Žalovaný nesprávne odkazuje na článok VII bod 7.3. zmluvy, keď uviedol, že „prenajímateľ môže najmä odstúpiť od zmluvy ak nájomca mešká s platením nájomného alebo za služby za obdobie dvoch po sebe idúcich mesiacov“ čo je podstatný rozdiel oproti v zmluve dohodnutého ustanovenia článku VII bod 7.3. zmluvy, ktoré sa nezmieňuje o omeškaní s platením služieb a ďalej zmluva ustanovuje obdobie „viacej ako dva mesiace po sebe“ a nie obdobie dvoch po sebe idúcich mesiacov. Keďže žalobca nesúhlasil s dôvodmi odstúpenia žalovaného od zmluvy, listom zo dňa 04. 08. 2017 napadol platnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy. S tvrdeniami žalovaného ohľadom omeškania úhrady platieb žalobca súhlasil. V zmysle článku IV bod 4.3. zmluvy žalobca v predmete nájmu so súhlasom žalovaného vykonal investíciu, čím tak zhodnotil predmetnú nehnuteľnosť. Uvedená investícia sa mala odpočítavať z nájomného až do doby celkového vyrovnania. Žalovaný, pôvodne taktiež v rozpore so zmluvou, vystavil faktúry č. 7001706034 až 38. Nakoľko sám uznal, že boli nesprávne vystavené, listom zo dňa 06. 07. 2017 (žalobcovi doručený dňa 10. 07. 2017) požiadal žalobcu o ich výmenu za nové faktúry, rovnako vystavené v rozpore s dohodami medzi účastníkmi konania a v rozpore so zmluvou. Žalovaný vystavil faktúry na inú čiastku ako bolo pôvodne vo faktúrach uvedené (z 1 680,- eur na 2 000,- eur + DPH). Pri týchto faktúrach jednak ponechal nesprávny, teda pôvodný dátum vystavenia 28. 06. 2017 a zároveň aj nesprávny dátum splatnosti. Napríklad faktúra za nájomné za mesiac február 2017 bola doručená žalobcovi 10. 07. 2017, avšak splatnosť tejto faktúry žalovaný určil v rozpore so zmluvou na deň 05. 07. 2017, teda ešte pred jej samotným doručením a s menšou dobou splatnosti ako 14 dní podľa zmluvy. Žalovaný faktúry (za obdobie od februára do júna 2017) doručoval dňa 10. 07. 2017, pravdepodobne ich v ten deň aj vystavoval, 14 dňová splatnosť mala nastať dňa 24. 07. 2017. V tento deň už žalovaný odstúpil od zmluvy, teda ešte pred porušením povinnosti žalobcu uhradiť nájomné, teda podľa tohto postupu by žalovaný mohol odstúpiť od zmluvy až dňa 25. 07. 2017. Predmetné faktúry nemali byť vôbec vystavené z dôvodu vykonanej investície. Hodnota doposiaľ vykonanej investície v predmete nájmu žalobcom predstavuje sumu 168 297,48 eur. Nájomné sa malo započítať spôsobom ako tomu bolo po minulé roky, teda v období rokov 2014 (zápočet za mesiac august 2014 až december 2014), 2015 a 2016. Žalovaný vystavoval faktúry za nájom vždy až koncom kalendárneho roka za celý rok nájmu naraz v jednej faktúre. Následne ako už bolo naznačené, došlo k zápočtu ročného nájomného (za rok 2014 len za mesiac august 2014 až december 2014) s časťou vykonanej investície. Ak si žalovaný myslel, že investíciu už nie je možné odpočítať z nájomného, je len otázne, prečo faktúry za nájomné nevystavoval priebežne, ale vystavil ich spätne a to ešte všetko v jeden deň. Keďže nebol naplnený dôvod na odstúpenie od zmluvy, odstúpenie bolo dané v rozpore so zmluvou, zákonom, a aj preto je neplatné. Odstúpenie je jednak neplatné aj z dôvodu jeho neurčitosti. V zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu. Prejav vôle je teda určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom objektívne pochopiteľný, inak povedané, ak ho možno bez rozumných pochybností o jeho obsahu zodpovedajúcim spôsobom vnímať. Žalovaný napriek skutočnosti, že považuje odstúpenie za platné, vystavil faktúru č. XXXXXXXXXXX za nájomné aj za obdobie august 2017, čím len potvrdzuje neurčitosť a zmätočnosť jeho odstúpenia. Zmätočnosť potvrdzuje už aj vyššie zmienené nesprávne odôvodnenie odstúpenia spočívajúce v odlišnom dôvode odstúpenia prenajímateľa (žalovaného) uvedeného v odstúpení, na ktoré žalovaný poukázal („s poukazom na vyššie uvedené konštatujeme .... týmto odstupujeme od zmluvy“). Konanie žalovaného s poukazom na jeho vedomosť ohľadom žalobcom vykonanej finančne rozsiahlej investície v predmete nájmu treba taktiež považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, a preto nepožíva právnu ochranu. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Inštitút dobrých mravov je jednou z najstarších právnych zásad. Boni mores boli v rímskom práve chápané v zmysle zachovania pravidiel slušnosti prevzatých od predkov. Pojem dobrých mravov sa vykladá ako spôsob správania, mravnosť, súhrn zásad určujúcich správanie a konanie ľudí v určitej spoločnosti. Na základe je odstúpenie vzhľadom na okolnosti prípadu (zhodnotenie a zveľadenia majetku žalovaného a ukončenie zmluvy napriek zostávajúcej časti k odpočítaniu nájomného) v rozpore s dobrými mravmi. Napríklad žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti prenajal žalovanému množstvo strojov, automobilov, likvidoval odpad a pod. Nezhody medzi účastníkmi konania nastali
po odvolaní konateľa žalobcu p. R. F. dňa 26. 06. 2017, ktorý následne začal spolupracovať so žalovaným. Následne boli neoprávnene v rozpore so zmluvou vystavené vyššie uvedené faktúry za nájom, vystavené odstúpenie a vykonaná výmena zámkov v predmete nájmu bez súhlasu žalobcu ako nájomcu. V predmete nájmu sa nachádza aj viacero podnájomcov, ktorým napríklad odstávkou elektrickej energie vznikli rozsiahle škody (predajcovi mäsa sa pokazilo mäso v mrazničkách a pod.). O neoprávnenom vstupe do predmetu nájmu bolo podané aj trestné oznámenie dňa 25. 08. 2017. Výmenu zámkov žalovaný uskutočnil viackrát, a to aj pred odstúpením od zmluvy, čím tak porušil svoju povinnosť dať predmet nájmu žalobcovi do nájmu a umožniť jeho užívanie.
3. Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému znášať užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., obec BK. okres: L., zapísanej na LV č. XXX ako stavba so súpisným číslom 9899, ktorá je postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX s výnimkou priestorov obchodu a jedálne o rozlohe 101,75 m2 žalobcom, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
4. Svoj návrh na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že vzhľadom na to, že žalovaný trvá na odstúpení a tiež vzhľadom na to, že okrem žalobcu je v predmete nájmu viacero podnájomcov, žalobca má dôvodnú obavu, že ukončením nájomného vzťahu a zamedzením vstupu do predmetu nájmu by mohla žalobcovi (rovnako ako ostaným podnájomníkom z dôvodu nemožnosti užívať predmet nájmu, odstávkou energií a pod.) vzniknúť ešte väčšia (značná) škoda. V dôsledku uvedeného je právne postavenie žalobcu (ako aj postavenie podnájomníkov) neisté. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj vzhľadom na to, že žalobca investoval nemalé finančné prostriedky do stavebného a technického riešenia predmetu nájmu, bolo by aj v rozpore s dobrými mravmi, aby bol žalobca nútený predmet nájmu za týchto okolností vypratať.
5. Súd uznesením č.k. 23Cb 298/2017-232 zo dňa 09. 10. 2017 návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a určil, že odstúpenie od zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 01. 08. 2014, žalobcovi doručené dňa 27. 07. 2017, ktorej predmetom je nájom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., obec L., okres: L. zapísanej na LV č. XXX ako stavba so súpisným číslom 9899, ktorá je postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX s výnimkou priestorov obchodu a jedálne o rozlohe 101,75 m2, dané zo strany žalovaného je neplatné a nájomný vzťah založený zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa 01. 08. 2014 trvá, pričom o trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia sa rozhodne až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
6. Krajský súd v Bratislave č.k. 3Cob 232/17-333 zo dňa 18. 12. 2017 zmenil tunajším súdom nariadené neodkladné opatrenie tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
7. Žalovaný sa k veci samej vyjadril tak, že v konaní nie je medzi stranami sporné doručenie odstúpenia od zmluvy o nájme datované dňa 24. 07. 2017, ktoré nastalo dňa 27. 07. 2017. Podmienkou platného odstúpenia od zmluvy o nájme je tá skutočnosť, že žalobca je v omeškaní s platením nájomného viac ako dva mesiace po sebe. Žalobca bol v čase odstúpenia od zmluvy o nájme v omeškaní s platením nájomného po dobu troch mesiacov, čo žalobca aj sám priznal nesprávne sa odvolávajúc na skutočnosť, že mu má byť nájomné započítavané na uskutočnené investície. Maximálne prípustná a dohodnutá výška investícií, ktorá mala byť započítaná na nájomné (40 000,- eur) už bola v relevantnom čase skonzumovaná, t.j. žalobca ako nájomca bol povinný riadne plniť nájomné, čo nečinil. Časť investícii žalobcu nebola vykonaná vôbec a časť nebola vykonaná riadne (teda žalobca bol v omeškaní už pred tým). Zvyšné „investície“, ktorých sa dovoláva žalobca, neboli ani dojednané, ani odsúhlasené, ani povolené, avšak ani vykonané (ak boli vykonané, tak nie na predmete nájmu). Dôkazy predložené žalobcom k žalobe jasne preukazujú, že údajné investície neboli vykonané na predmete nájmu, ale na úplne iných miestach, nemajúcich súvis so žalovaným. Rovnako tak nedošlo ani k žiadnej dohode o rozšírení investícii, o schválení nových alebo vôbec nejakých investícií, preto ak by aj žalobca vykonal nejaké ďalšie investície na predmete nájmu (k čomu nedošlo, a čo žalobca nepreukázal), nemala by uvedená skutočnosť žiaden vplyv na povinnosť žalobcu hradiť nájomné, ergo ani na platnosť odstúpenia. Odstúpenie je preto platné. Žalobca bol teda v omeškaní po dobu troch mesiacov, na čo nezrovnalosti pri fakturácii nemali vplyv - nedošlo k dohode o inej splatnosti nájomného, ani k žiadnemu jednostrannému alebo dvojstrannému právnemu úkonu, ktorý by menil splatnosť nájomného, s úhradou ktorého bol žalobca v omeškaní. Nezrovnalosti vo fakturovanej sume, o ktoré sa pričinil bývalý riaditeľ žalovaného A. nemajú vplyv na dojednanú sumu nájomného, ani na splatnosť, žalobca pritom neuhradil dlžnú sumu
ani sčasti, a to ani doteraz. Prísľub úhrady dlžných súm všetkého nájomného však žalobca dal okrem iného aj dňa 06. 07. 2017, z dôvodu čoho mu žalovaný v rovnaký deň zaslal opravené faktúry, to však opätovne nemá vplyv na splatnosť nájomného ani na vznik práva žalovaného odstúpiť od zmluvy o nájme. Odstúpenie navyše jasne, určito a zrozumiteľne vymedzuje skutkové dôvody odstúpenia, ako aj vymedzuje zmluvu, od ktorej žalovaný odstupuje, a naviac uvádza účinky odstúpenia. Žalobca nepreukázal, že nebol v omeškaní s platením nájomného po dobu 3 mesiacov, a nepreukázal ani akúkoľvek ďalšiu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť odstúpenia (t.j. napr. písomná dohoda o tom, že žalobca vykoná ďalšie investície plus ich vykonanie, iná relevantná zmena nájomnej zmluvy alebo zmena splatnosti nájomného, s úhradou ktorého bol žalobca v omeškaní). Odstúpenie od zmluvy teda bolo platné a zmluva o nájme doručením odstúpenia zanikla. V konaní je však najprv potrebné vysporiadať sa s existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na žalobou požadovanom určení. Naliehavý právny záujem v predmetnej absentuje, čo je dôvodom zamietnutia podanej žaloby. V zmysle ustálenej judikatúry, ako aj akceptovanej právnej doktríny vo vzťahu k určovacím žalobám platí, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý sa chápe tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať, ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenie o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Je povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať skutočnosti, ktoré existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodňujú. K takýmto tvrdeniam, nieto dôkazným návrhom, zo strany žalobcu ani len nedošlo, teda žalobu je podľa názoru žalovaného potrebné zamietnuť bez jej meritórneho prejednania. V období od 01. 08. 2017 do 12. 10. 2017, teda v čase pred tým, než mu bolo doručené uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, došlo k uzatvoreniu nájomných zmlúv medzi žalovaným ako prenajímateľom a všetkými bývalými podnájomcami žalobcu, tentokrát v pozícii nájomcov žalovaného ako vlastníka. Po zániku neodkladného opatrenia žalovaný prenajal aj zvyšnú časť predmetu nájmu (budovy) podľa zmluvy o nájme, resp. sa dohodol na prenájme. Nie je preto sporné, že účinky odstúpenia trvajú a s výnimkou obdobia vykonateľnosti neodkladného opatrenia nenáležali a nenáležia žalobcovi žiadne práva k predmetu nájmu. Žalovaný preto ako vlastník s predmetom nájmu naložil v medziach oprávnení, a tento prenajal nájomcom. Nájomcovia preto nie sú v neistom postavení a užívajú predmet nájmu na základe platne uzatvorených zmlúv. Ani prípadné vyhovenie petitu žaloby nezmení nič na tom, že zmluvy medzi žalovaným a nájomcami sú platne uzatvorené a nájomcovia na ich základe užívajú predmet nájmu. Nemôže byť preto v neistom postavení ani žalobca, tomu predmet nájmu nemôže byť opätovne nikdy vrátený, platne ho užívajú nájomcovia, čo by nezmenilo ani prípadné vyhovenie žalobe. Petit žaloby je preto materiálne nevykonateľný - žalovaný nebude môcť umožniť žalobcovi užívať predmet nájmu, a výrok súdu v tomto prípade nemôže odstrániť spornosť vzťahov strán sporu, čo je podmienkou procesnej prípustnosti, resp. úspešnosti určovacej žaloby. Pôvodní podnájomcovia ako skutoční užívatelia predmetu nájmu boli oboznámení zo strany žalovaného o ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom, dôsledkom ukončenia ktorého bol aj zánik ich podnájomných zmlúv. Vo vzťahu k týmto osobám bolo zo strany žalovaného korektné, aby im v prípade záujmu umožnil užívanie ich priestorov, k čomu aj došlo. Je pochopiteľné, že dátum vzniku nájomného vzťahu bol uvedený ako deň 01. 08. 2017, nakoľko od uvedeného momentu nájomcovia užívali predmet nájmu od žalovaného ako od vlastníka. Uzatvorené nájomné zmluvy (neboli antidatované ako uvádza žalobca) uvádzali skutočný dátum užívania, t.j. skorší dátum, než došlo k ich podpisu. Túto skutočnosť zároveň reflektuje prechodné obdobie, počas ktorého malo dôjsť k formalizácii právnych vzťahov medzi žalovaným a nájomcami po tom, čo zanikol vzťah medzi nájomcami a žalobcom. Neskorší podpis zmlúv preto svedčí iba o poctivosti strán zmluvy (t.j. že zmluvu neantedatovali tak, aby reflektovala skutočnosť, odkedy nájomcovia užívali predmet nájmu od žalovaného) a nemôže zakladať neplatnosť zmlúv. K neskoršiemu podpisu zmlúv došlo aj z dôvodu, že žalovaný musel dozabezpečiť kolaudáciu priestorov na účel, na ktorý boli užívané, túto povinnosť mal voči podnájomcom žalobca ako nájomca, avšak ani túto povinnosť si žalobca nesplnil. Petit žaloby je preto materiálne nevykonateľný - žalovaný nebude môcť umožniť užívanie budovy žalobcovi, nájomný vzťah nebude môcť ďalej trvať - budovu už užívajú nájomcovia žalovaného na základe platných a právu neodporujúcich nájomných zmlúv, resp. zvyšnú časť budovy bude užívaná
najneskôr v priebehu marca 2018. Zároveň rozhodnutie súdu o podanej určovacej žalobe nemôže viesť k odstráneniu akejkoľvek právnej neistoty žalobcu (ten nie je v žiadnej neistote), ani k trvalému usporiadaniu právnych vzťahov, ani k zamedzeniu vzniku ďalších sporov. Práve naopak, rozhodnutie o určovacej žalobe nič neustáli, trvalo neusporiada a neupraví práva a povinnosti (právne vzťahy) relevantných subjektov, a žalobca bude musieť iniciovať ďalšie súdne spory. Inými slovami, meritórne vyhovenie petitu žaloby by spôsobilo obom stranám sporu viac neistoty a sporov než istoty. To je v zmysle judikatúry aj právnej doktríny citovanej vyššie dôvodom na to, aby súd žalobu zamietol a eventuálne odmietol. Žalovaný tak mal za to, že petit žaloby je materiálne nevykonateľný. Odstúpením zmluva o nájme zanikla a opak môže byť konštatovaný iba a len právoplatným deklaratórnym rozhodnutím súdu, avšak v prípade určovacej žaloby iba ak na požadovanom určení existuje naliehavý právny záujem. Do momentu takéhoto určenia sa na odstúpenie hľadí ako na platné, t.j. na zmluvu o nájme nehnuteľností ako na skončenú. Jediná možnosť, ako ide do momentu právoplatného meritórneho rozhodnutia o vec platnosti odstúpenia zvrátiť následky odstúpenia (t.j. najmä povinnosť vypratať predmet nájmu a umožniť dispozíciu s nám jeho vlastníkov - žalovanému) je neodkladné opatrenie. To vo veci bolo najprv nariadené, avšak neskôr právoplatne zrušené (zmenené tak, že došlo k zamietnutiu návrhu na jeho nariadenie). Žalobca preto nesprávne uvádza, že žalovaný musí trpieť užívanie predmetu nájmu zo strany žalobcu, naopak, žalovaný je oprávnený slobodne disponovať s predmetom nájmu.
8. Žalobca k veci samej ešte uviedol, že na určení trvania nájomného vzťahu /neplatnosti predmetného odstúpenia má žalobca naliehavý právny záujem podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. Žalobca ako nájomca v presvedčení, že tak ako aj vzájomná spolupráca, tak zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 01. 08. 2014 má trvať na dlhšie časové obdobie (na dobu 10 rokov čl. III., bod 3.3), investoval do predmetu nájmu veľké finančné prostriedky, čím predmet nájmu výrazne zhodnotil. V presvedčení, že bude žalobca predmet nájmu užívať dlhodobo aj s deklarovanou možnosťou predkupného práva uskutočnil na predmete nájmu investície. Právne postavenie žalobcu je neisté z dôvodu, že žalobca trvá na nájomnou vzťahu a žalovaný ho považuje už za ukončený. Žalobca má uzatvorené podnájomné vzťahy s podnájomníkmi, ktorých postavenie je taktiež neisté. Zo samotnej žaloby ako aj z nižšie popísaného vyjadrenia jednoznačne vyplýva záver, že odstúpenie žalovaného od zmluvy zo dňa 24. 07. 2017 je neplatné a nájomný vzťah na základe zmluvy trvá (a to aj za prípadu neberúc do úvahy vykonanie investície). Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter, ktorý spočíva v tom, že s jej pomocou možno pomôcť pri odstránení stavu ohrozenia, práva, či neistoty právneho vzťahu v prípade, ak k zodpovedajúcej náprave nie je možnosť dospieť inak. Odopretím tejto určovacej žaloby by došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Čo sa týka nových nájomných zmlúv žalovaného k predmetu nájmu si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že žalovaný si bol dobre vedomý, že žalobca namieta platnosť jeho odstúpenia od zmluvy, resp. platnosť ukončenia nájomného vzťahu. Napriek tomu sa snažil „prebrať“ žalobcových podnájomníkov a dezinterpretoval im informácie ohľadom ukončenia nájomného vzťahu so žalobcom. V rámci odvolania predložil nájomné zmluvy, ktoré uzatvoril až oveľa neskôr ako deklaruje, a to ešte pred doručením neodkladného opatrenia žalovanému. Jednotlivé zmluvy datoval účelne so spätným dátumom, aby navodil dojem existencie ďalších nájomných zmlúv k predmetu nájmu (napr. zmluva s EcoGoods s.r.o., podpis dňa 13. 09. 2018, doba nájmu od 01. 08. 2017, platnosť a účinnosť zmluvy od 01. 08. 2017, zmluva s EnBlock, s.r.o., podpis dňa 05.10.2018, doba nájmu od 01. 08. 2017, platnosť a účinnosť zmluvy od 01. 08. 2017, rovnako zmluva s FYZIOcentrum, s.r.o., A., kde podpis „nájomcu“ pána R. je až dňa 25. 10. 2017). Z dôvodu existencie platnosti zmluvy nie je možné prenajať rovnaký predmet nájmu dvakrát (bez súhlasu žalobcu ako legitímneho nájomcu), všetky následne uzatvorené zmluvy sú absolútne neplatné, a preto na ne nemožno prihliadať. Žalovaný musí rešpektovať užívanie predmetu nájmu žalobcom, nakoľko nejde o žiadnu novú skutočnosť, nájomný vzťah naďalej trvá, čo sa má len právoplatným rozsudkom súdu potvrdiť. Užívanie budovy tretími osobami nemôže byť prekážkou určenia trvania nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko k zmene tohto vzťahu nedošlo a následne uzatvorenie zmlúv medzi žalovaným a tretími osobami k predmetu nájmu predstavuje absolútne neplatné právne úkony, tak ako už bolo vyššie uvedené. Skutočnosť, že žalovaný postupoval pri uzatváraní nových zmluvných vzťahov v rozpore so zákonom, nemôže byť na ťarchu žalobcu a za škodu takto vzniknutú musí žalovaný niesť zodpovednosť. Uvedené opätovne odôvodňuje, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení trvania predmetného nájomného vzťahu. V tomto prípade je daný aktuálny stav objektívnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho postavenia a ktorý vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Naliehavý právny záujem vyplýva zo skutkového stavu daného prípadu a riadne zistenie skutkového stavu odôvodňuje naliehavý právny záujem v tomto konaní. Dňa 27. 07. 2017 bolo žalovanému doručené odstúpenie od
zmluvy. Žalovaný v odstúpení uviedol, že v rámci preverovania stavu úhrad nájomného bolo zistené, že žalobca nehradil v lehote splatnosti nájomné za mesiace február 2017, marec 2017, apríl 2017, ktoré bolo žalobcovi vyúčtované na základe vystavených a doručených faktúr, čím sa žalobca dostal do omeškania s plnením esenciálnej zmluvnej povinnosti, keďže žalobca mal neuhradiť splatné nájomné za 3 po sebe nasledujúce mesiace. Žalovaný nesprávne odkazuje na článok VII bod 7.3 zmluvy, keď uviedol, že prenajímateľ môže najmä odstúpiť od zmluvy ak nájomca mešká s platením nájomného alebo za služby za obdobie dvoch po sebe idúcich mesiacov, čo je podstatný rozdiel oproti v zmluve dohodnutého ustanovenia článku VII bod 7-3 zmluvy, ktoré sa nezmieňuje o omeškaní s platením služieb a ďalej zmluva ustanovuje obdobie viacej ako dva mesiace po sebe a nie obdobie dvoch po sebe idúcich mesiacov. Žalovaný pôvodne, taktiež v rozpore so zmluvou, vystavil faktúry a nakoľko sám uznal, že boli nesprávne vystavené, listom zo dňa 06. 07. 2017 (žalobcovi doručený dňa 10. 07. 2017) požiadal žalobcu o ich výmenu za nové faktúry, rovnako vystavené v rozpore s dohodami medzi účastníkmi konania a v rozpore so zmluvou. Žalovaný vystavil faktúry na inú čiastku ako bolo pôvodne vo faktúrach uvedené (z 1 680,- eur na 2 000,- eur + DPH). Pri týchto faktúrach jednak ponechal nesprávny, teda pôvodný dátum vystavenia 28. 06. 2017 a zároveň aj nesprávny dátum splatnosti, napríklad faktúra za nájomné za mesiac február 2017 bola doručená žalobcovi dňa 10. 07. 2017, avšak splatnosť tejto faktúry žalovaný určil v rozpore so zmluvou dňa 05. 07. 2017, teda ešte pred jej samotným doručením a s menšou dobou splatnosti ako 14 dní podľa zmluvy. Žalovaný faktúry za obdobie február až jún 2017 doručoval dňa 10. 07. 2017, pravdepodobne ich v ten deň aj vystavoval, 14 dňová splatnosť mala nastať dňa 24. 07. 2017. V tento deň už žalovaný odstúpil od zmluvy, teda ešte pred porušením povinnosti žalobcu uhradiť nájomné (ak by sme nebrali do úvahy vykonanú investíciu v predmete nájmu), teda podľa tohto postupu by žalovaný mohol odstúpiť od zmluvy až dňa 25. 07. 2017. Žalovaný vystavoval faktúry za nájom vždy až koncom kalendárneho roka za celý rok nájmu naraz v jednej faktúre. Následne ako už bolo naznačené, došlo k zápočtu ročného nájomného (za rok 2014 len august až december 2014) s časťou vykonanej investície. Ak si žalovaný myslel, že investíciu už nie je možné odpočítavať z nájomného, je len otázne, prečo faktúry za nájomné nevystavoval priebežne, ale vystavil ich spätne, a to ešte všetko v jeden deň. Taktiež nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že investície mali byť vykonané len do rozsahu 40 000,- eur, ako uvádza žalovaný. Žalobca sa so žalovaným dohodli na väčšom rozsahu vykonanej investície a s následnou kompenzáciou peňažných prostriedkov za investíciu s nájomným, inak by nemal žalobca dôvod zhodnocovať nehnuteľnosť tretej osobe. Ako aj sám žalovaný poukázal na čl. IV bod 41.2. zmluvy, podľa ktorého nájomné sa platí za príslušný kalendárny mesiac na základe faktúry, spĺňajúcej všetky náležitosti vyžadované pre daňový doklad príslušnými právnymi predpismi a s lehotou splatnosti 14 dní. Z vyššie uvedených skutkových okolností možno jednoznačne skonštatovať, že v čase odstúpenia žalovaného od zmluvy neboli naplnené dôvody na takéto ukončenie zmluvy. Okrem iného predmetné faktúry znejúce na sumu 2 400,- eur s DPH (novo vystavené) za nájomné boli doručené neskôr, čo vyplýva aj zo samotného listu žalovaného zo dňa 06. 07. 2017, žalobcovi doručený dňa 10. 07. 2017 a nespĺňajú všetky náležitosti vyžadované pre daňový doklad príslušnými právnymi predpismi vrátane zmluvne dohodnutej lehoty splatnosti nakoľko je evidentné, že boli vystavené v iný deň (neskorší) ako je v nich uvedený (ako už bolo aj uvedené, faktúra za nájomné za mesiac február 2017 ani pri nesprávnom dátume dodania a vystavenia faktúry nespĺňa zmluvou stanovenú požiadavku podľa čl. IV bod 4.1.2 zmluvy, a to splatnosť 14 dní a uvedená faktúra je tak stále nesprávna a vystavená v rozpore so zmluvou). Vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne odôvodňujú nedôvodnosť odstúpenia, teda tiež jeho neplatnosť aj bez toho, aby bolo potrebné sa zaoberať skutkovými okolnosťami ohľadom vykonanej investície a jej zohľadnenia s nájomným. Z uvedených dôvodov nájomný vzťah na základe zmluvy trvá naďalej. Zároveň žalobca popiera, že by uznal (priznal) omeškanie s úhradou nájomného tak, ako tvrdí žalovaný. Nemožno súhlasiť so žalovaným, že jasne, určito a zrozumiteľne vymedzil skutkové dôvody odstúpenia (viď napríklad a/ uvádzanie iných dôvodov odstúpenia ako ustanovuje zmluva podľa čl. VII bod 7.3, ďalej b/ veľmi všeobecný odkaz na dôvod odstúpenia - „s poukazom na vyššie uvedené konštatujeme .... týmto odstupujeme od zmluvy“, ktoré je s ohľadom na nesprávne, nepravdivo uvedený dôvod podľa čl. VII bod 7.3 zmluvy zavádzajúce a zmätočné, c/ nesprávne, nedôvodne vystavené faktúry).
9. Žalobca sa na pojednávanie dňa 13. 11. 2019 bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil, i keď doručenie predvolania na toto pojednávanie mal vykázané riadne a včas. Súd preto na tomto pojednávaní pojednával v neprítomnosti žalobcu podľa ust. § 180 C.s.p. Právny zástupca žalovaného nemal na tomto pojednávaní súdu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) po záverečnom vyjadrení právneho zástupcu žalovaného vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.
10. Žalovaný v rámci svojho záverečného vyjadrenia uviedol, že dňa 01. 08. 2017 zanikli podnájomné zmluvy, pričom v súčasnosti bývalý podnájomcovia neustále predmetné priestory užívajú na základe zmlúv so žalovaným a žalobca nakoniec vypratal celý predmet nájmu. Žalobca sa domáhal nároku určovacou žalobou, z dôvodu čoho musel preukázať naliehavý právny záujem, čo podľa názoru žalovaného nepreukázal, práve naopak žalovaný nad rámec svojho dôkazného bremena neexistenciu naliehavého právneho záujmu na tejto žalobe preukázal z dôvodov, že žalobca vypratal predmetný nebytový priestor a skutočnosti, že tento priestor naďalej užívajú bývalí podnájomníci, ktorí nemôžu byť ako tretie osoby dotknuté prípadným rozhodnutím súdu v zmysle žaloby, z dôvodu čoho je petit žaloby po materiálnej stránke nevykonateľný. Odstúpenie od zmluvy bolo platné a účinné, nakoľko žalobca preukázateľne meškal s platbou splátok tri po sebe idúce obdobia, navyše dôvody, pre ktoré meškal súdu hodnoverne nepreukázal. Nebolo žalobcom preukázané vykonanie ním uvádzaných investícii do nebytového priestoru, navyše tieto investície neboli stranami dohodnuté.
11. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa 01. 08. 2014 vrátane dodatku k stavebným prácam, výpisom z katastra nehnuteľností - LV č. XXX, odstúpením od zmluvy zo dňa 24. 07. 2017, listom žalobcu zo dňa 04. 08. 2017, žiadosťou žalovaného žalobcovi o výmenu faktúr zo dňa 06. 07. 2017, faktúrami žalovaného žalobcovi č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, súpisom pohľadávok žalovaného, objednávkou spolu s cenovými ponukami spolu s preberacími protokolmi a faktúrami spoločnosti UNSECO s.r.o. žalobcovi, faktúrami spoločnosti HV mont s.r.o. žalobcovi spolu so súpisom vykonaných prác, faktúrami spoločnosti ANEKO SK s.r.o. žalobcovi, faktúrami spoločnosti REKOSS spol. s r.o. žalobcovi spolu s dodacími listami, faktúrami spoločnosti MODERNA s.r.o. žalobcovi, faktúrou spoločnosti RK projekt s.r.o. žalobcovi, faktúrou spoločnosti Probest s.r.o. žalobcovi, faktúrami A. I-IMKO žalobcovi, faktúrami spoločnosti LASSELSBERGER s.r.o. žalobcovi, faktúrami spoločnosti PRESPOR spol. s r.o. žalobcovi, faktúrami E. žalobcovi, faktúrou spoločnosti BONA CR spol. s r.o. žalobcovi, faktúroy spoločnosti SIKO KÚPEĽNE a.s. žalobcovi, faktúrou spoločnosti JT MONT s.r.o. žalobcovi, faktúrou spoločnosti H - Instal s.r.o. žalobcovi, faktúrou E. žalobcovi spolu so súpisom vykonaných prác, potvrdením OR PZ v Bratislave III o ústnom oznámení J. zo dňa 25. 08. 2017, mailovou komunikáciou strán sporu, notárskou zápisnicou č. Nz 43521/2017 zo dňa 14. 11. 2017, listom spoločnosti MERCATUS-SK s.r.o. žalovanému zo dňa 01. 02. 2018, zmluvami o nájme nehnuteľnosti č. XX/XXXX, č. XX/XXXX, č. XX/XXXX, č. XX/XXXX, č. XX/XXXX, č. XX/XXXX, č. XX/XXXX, č. XX/XXXX a výpismi z obchodného registra žalobcu a žalovaného, čím vykonal všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu.
12. Podľa ust. § § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
13. Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá, druhá Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
14. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
16. Podľa ust. § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
17. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len “nájomca“ ) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“ ).
18. Podľa ust. § 3 ods. 3 veta prvá zákona zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas na ktorý sa nájom uzaviera.
19. Podľa ust. § 3 ods. 4 zákona ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
20. Podľa ust. § 5 ods. 3 zákona nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým užívaním.
21. Podľa ust. § 5 ods. 4 zákona nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
22. Podľa ust. § 7 zákona ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
23. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. b/ zákona prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.
24. Podľa ust. § 10 zákona ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.
25. Podľa ust. § 12 zákona výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
26. Podľa ust. § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
27. Podľa ust. § 664 OZ prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
28. Podľa ust. § 667 ods. 1 OZ zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
29. Podľa ust. § 668 ods. 1 OZ nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá nájomca za škodu tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo obmedzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili.
30. Podľa ust. § 669 OZ ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na úhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.
31. Podľa ust. § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
32. Podľa ust. § 676 ods. 1 OZ nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
33. Podľa ust. § 677 ods. 2 OZ ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.
34. Podľa ust. § 344 Obch. Z. od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo iný zákon.
35. Podľa ust. § 345 ods. 1 Obch. Z. ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
36. Podľa ust. § 345 ods. 2 Obch. Z. na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
37. Podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
38. Vzhľadom skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení strán sporu mal súd za to, že medzi stranami sporu vznikol obchodný záväzkový vzťah, a to písomným uzatvorením zmluvy o nájme nehnuteľnosti dňa 01. 08. 2014, ktorá podľa svojho obsahu zahŕňala podstatné časti zmluvy o nájme nehnuteľnosti upravenej v zákone č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto sa na úpravu práv a povinností tohto obchodného záväzkového vzťahu strán sporu s odkazom na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka použil právny režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje a na ktorých úpravu sa podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil právny režim Občianskeho zákonníka a s odkazom na ust. § 51 Občianskeho zákonníka aj zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
39. Súd mal z vykonaného dokazovania a zo zhodných tvrdení strán sporu za jednoznačne preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., obec L. okres L. zapísanej na LV č. XXX ako stavba so súpisným číslom 9899, ktorá je postavená na pozemku par. č. XXXX/XX. Dňa 01. 08. 2014 uzavrel žalovaný ako prenajímateľ so žalobcom ako nájomcom zmluvu o nájme nehnuteľnosti, predmetom ktorej bol nájom budovy (stavba so súpisným číslom 9899, ktorá je postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, nachádzajúca sa v kat. území Y.) s výnimkou priestorov obchodu a jedálne o rozlohe 101,75 m2. V zmysle článku III bod 3.3. predmetnej zmluvy o nájme bol nájomný vzťah uzatvorený na dobu určitú, a to na dobu 10 rokov, počnúc dňom podpisu zmluvy. V zmysle článku IV bod 4.3. predmetnej zmluvy o nájme bola dohoda žalobcu (nájomcu) a žalovaného (prenajímateľa) o vykonaní investície v predmete nájmu vo výške cca 40 000,- eur s tým, že uvedená investícia sa mala nájomcovi odpočítavať z nájomného až do doby celkového vyrovnania investície s nájomným. Dňa 27. 07. 2017 bolo žalobcovi doručené odstúpenie od zmluvy zo dňa 24. 07. 2017, v ktorej žalovaný žalobcovi oznámil, že vzhľadom na to, že je žalobca v omeškaní viacej ako dva mesiace po sebe s platením nájomného, žalovaný odstupuje od zmluvy v súlade s článkom VII bod 7.3. predmetnej zmluvy o nájme (v zmysle článku VII bod 7.3. predmetnej zmluvy o nájme prenajímateľ mohol najmä odstúpiť od zmluvy, ak nájomca meškal s platením nájomného viacej ako dva mesiace po sebe). Žalovaný v odstúpení uviedol, že v rámci preverovania stavu úhrad nájomného bolo zistené, že žalobca neuhradil v lehote splatnosti nájomné za mesiace február až apríl 2017, ktoré bolo žalobcovi vyúčtované na základe vystavených a doručených faktúr, čím sa žalobca dostal do omeškania s plnením zmluvnej povinnosti, keďže žalobca mal neuhradiť splatné nájomné za 3 po sebe nasledujúce mesiace. Ďalej žalovaný uviedol, že rovnako neeviduje úhradu služieb spojených s prenájmom predmetu nájmu v zmysle zmluvy, t. j. úhradu spotrebných energií za mesiac apríl a máj 2017. Keďže žalobca nesúhlasil s dôvodmi odstúpenia žalovaného od predmetnej zmluvy o nájme, listom zo dňa 04. 08. 2017 napadol platnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy.
40. V konaní boli na základe tvrdených skutočností strán sporu sporné nasledovné skutkové okolnosti:
- dohoda zmluvných strán o investíciách žalobcu do predmetu nájmu nad sumu 40 000,- eur a započítanie takýchto investícií s platením nájomného,
- vykonanie takýchto investícií žalobcu do predmetu nájmu nad sumu 40 000,- eur,
- správnosť vystavenia faktúr žalovaného za mesiace február až apríl 2017,
- platnosť odstúpenia od zmluvy zo dňa 24. 07. 2017, a
- naliehavý právny záujem žalobcu na žalobe.
41. Ako základná otázka v konaní pre rozhodnutie súdu sa javila otázka existencie dohody zmluvných strán o investíciách žalobcu do predmetu nájmu nad sumu 40 000,- eur a započítanie takýchto investícií s platením nájomného. Súd mal z vykonaného dokazovania predloženými listinnými dôkazmi, najmä zo zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 01. 08. 2014 jednoznačne preukázané, že v článku IV bod 4.3. predmetnej zmluvy o nájme bola dohoda žalobcu (nájomcu) a žalovaného (prenajímateľa) o vykonaní investície v predmete nájmu vo výške cca 40 000,- eur s tým, že uvedená investícia sa mala nájomcovi odpočítavať z nájomného až do doby celkového vyrovnania investície s nájomným. Vymedzenie výšky uvedenej investície „cca 40 000,- eur“ súd z gramatického hľadiska posúdil ako o stanovenie „maximálne 40 000,- eur“, pričom zo samotného znenia celej zmluvy o nájme je zrejmé, že žalobca ako nájomca mohol započítať s platením nájomného investície do predmetu nájmu cca 40 000,- eur, teda „okolo 40 000,- eur“, čomu súd rozumel tak, že táto suma investícií mohla byť do 40 000,- eur, nie sumy vyššej.
42. Maximálne prípustná a dohodnutá výška investícií, ktorá mala byť započítaná na nájomné (ako súd uvádzal, bola to suma 40 000,- eur) už bola v mesiacoch február až apríl 2017 skonzumovaná (započítaná), čo znamená, že žalobca ako nájomca bol povinný riadne platiť nájomné za tieto mesiace. Žalobca však v konaní žiadnym dôkazom nepredložil a teda nepreukázal existenciu dohody zmluvných strán o investíciách žalobcu do predmetu nájmu nad sumu 40 000,- eur a započítanie takýchto investícií s platením nájomného, teda nepreukázal žiadnu dohodu o rozšírení investícii, o schválení nových alebo vôbec nejakých investícií, preto ak by aj žalobca vykonal nejaké ďalšie investície na predmete nájmu, pričom súd vykonanie investícií na predmete nájmu nad 40 000,- eur bez súhlasu žalovaného alebo dohody s ním považoval v zmysle s ust. § 669 Občianskeho zákonníka a ust. § 5 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov za neodôvodnene vykonané, na základe čoho bol žalobca povinný platiť nájomné za mesiace február až apríl 2017.
43. Podmienkou platného odstúpenia od zmluvy o nájme bola skutočnosť, že žalobca bol v omeškaní s platením nájomného viac ako dva mesiace po sebe. V zmysle článku III bod 3.3. predmetnej zmluvy o nájme bol nájomný vzťah uzatvorený na dobu určitú, a to na dobu 10 rokov, počnúc dňom podpisu zmluvy a v zmysle článku VII bod 7.3. predmetnej zmluvy o nájme žalovaný ako prenajímateľ mohol najmä odstúpiť od zmluvy, ak nájomca meškal s platením nájomného viacej ako dva mesiace po sebe. Dňa 27. 07. 2017 bolo žalobcovi doručené odstúpenie od zmluvy zo dňa 24. 07. 2017, v ktorej žalovaný žalobcovi výslovne oznámil, že vzhľadom na to, že je žalobca v omeškaní viacej ako dva mesiace po sebe s platením nájomného (za mesiace február až apríl 2017), žalovaný odstupuje od zmluvy v súlade s článkom VII bod 7.3. predmetnej zmluvy o nájme. Žalovaný v odstúpení uviedol, že v rámci preverovania stavu úhrad nájomného bolo zistené, že žalobca neuhradil v lehote splatnosti nájomné za mesiace február až apríl 2017, ktoré bolo žalobcovi vyúčtované na základe vystavených a doručených faktúr, čím sa žalobca dostal do omeškania s plnením zmluvnej povinnosti, keďže žalobca mal neuhradiť splatné nájomné za 3 po sebe nasledujúce mesiace. Ďalej žalovaný uviedol, že rovnako neeviduje úhradu služieb spojených s prenájmom predmetu nájmu v zmysle zmluvy, t. j. úhradu spotrebných energií za mesiac apríl a máj 2017. Žalobca bol v čase odstúpenia od zmluvy o nájme v omeškaní s platením nájomného po dobu troch mesiacov (za mesiace február až apríl 2017) z dôvodov vyššie uvedených, čo žalobca aj sám priznal, ale z dôvodu vyššie uvedeného sa nesprávne odvolával na skutočnosť, že mu má byť nájomné započítavané na uskutočnené investície nad sumu 40 000,- eur. Z uvedených dôvodov bolo odstúpenie od zmluvy zo dňa 24. 07. 2017 platné s ohľadom na vyššie uvedené a ust. § 5 ods. 3, § 5 ods. 4, § 7, § 9 ods. 2 písm. b/ zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 667 ods. 1, § 668 ods. 1, § 669, § 671 ods. 1, § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 344, § 345 ods. 1 a § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka.
44. Žalobca bol teda v omeškaní s platením nájomného po dobu troch mesiacov, na čo nezrovnalosti pri fakturácii žalovaného nemalo vplyv, nakoľko nedošlo k dohode o inej splatnosti nájomného, ani k žiadnemu jednostrannému alebo dvojstrannému právnemu úkonu, ktorý by menil splatnosť nájomného, s úhradou ktorého bol žalobca v omeškaní. Nezrovnalosti vo fakturovanej sume žalovaným nemali vplyv na dojednanú sumu nájomného, ani na splatnosť, žalobca pričom vôbec neuhradil dlžnú sumu
nájomného. Odstúpenie od zmluvy teda bolo platné a zmluva o nájme doručením odstúpenia dňa 27. 07. 2017 zanikla.
45. Žalovaný v konaní poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musel zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ust. § 137 písm. c) C.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu, ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. Žaloba o určenie v zmysle ust. § 137 písm. c) C.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.
46. Podľa ustálenej judikatúry určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu, a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke. Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c) C.s.p. považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem.
47. Naliehavý právny záujem podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Určovacou žalobou sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (ust. § 137 písm. c) C.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. žiadny zmysel a význam, preto v tomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.
48. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva alebo právneho vzťahu je naliehavý právny záujem, zaťažovala žalobcu. Vo všeobecnosti platí, že možnosť žaloby na plnenie podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. vylučuje existenciu právneho záujmu na určovacej žalobe podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či
tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).
49. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe musel teda žalobca preukázať, pretože jeho právny záujem na predmetnej žalobe nevyplýval z osobitného predpisu. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamenala aj to, že žalobca bol povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenie o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať skutočnosti, ktoré existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodňujú. V období od 01. 08. 2017 do 12. 10. 2017, teda ešte pred tým, než bolo žalovanému doručené uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, došlo k uzatvoreniu nájomných zmlúv medzi žalovaným ako prenajímateľom a všetkými bývalými podnájomcami žalobcu, tentokrát v pozícii nájomcov žalovaného ako vlastníka. Po zániku neodkladného opatrenia žalovaný prenajal aj zvyšnú časť predmetu nájmu (budovy). Nebolo preto sporné, že účinky odstúpenia od zlmuvy o nájme so žalobcom trvajú. Žalovaný preto ako vlastník s predmetom nájmu naložil v medziach zákonom prípustných oprávnení, a tento prenajal ďalším nájomcom. Nájomcovia nie sú v neistom právnom postavení a užívajú predmet nájmu na základe platne uzatvorených zmlúv o nájme. Ani prípadné vyhovenie petitu žaloby by nič nezmenilo na tom, že zmluvy o nájme medzi žalovaným a nájomcami sú platne uzatvorené a nájomcovia na ich základe riadne užívajú predmet nájmu. Nemôže byť preto v neistom postavení ani žalobca, tomu predmet nájmu nemôže byť opätovne nikdy vrátený, platne ho užívajú nájomcovia, čo by nezmenilo ani prípadné vyhovenie žalobe. Petit žaloby je preto materiálne nevykonateľný - žalovaný nebude môcť umožniť žalobcovi užívať predmet nájmu, a výrok súdu v tomto prípade nemôže odstrániť spornosť vzťahov strán sporu, čo je podmienkou procesnej prípustnosti, resp. úspešnosti určovacej žaloby. Dátum vzniku nájomného vzťahu s týmito novými nájomcami bol uvedený ako deň 01. 08. 2017, nakoľko od uvedeného momentu nájomcovia užívali predmet nájmu od žalovaného ako od vlastníka. Neskorší podpis nových nájomných zmlúv preto nemôže zakladať ich neplatnosť.
50. Rozhodnutie súdu o podanej určovacej žalobe preto nemôže viesť k odstráneniu akejkoľvek právnej neistoty žalobcu (ktorý navyše nie je v žiadnej právnej neistote), ani k trvalému usporiadaniu právnych vzťahov strán sporu, ani k zamedzeniu vzniku ďalších sporov. Práve naopak, rozhodnutie o určovacej žalobe nič neustáli, trvalo neusporiada a neupraví práva a povinnosti (právne vzťahy) relevantných subjektov, a žalobca bude musieť iniciovať ďalšie súdne spory, čo je v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe dôvodom na to, aby súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Žalobca má tak iba možnosť žiadať od žalovaného vrátenie investícií do predmetu nájmu nad sumu 40 000,- eur, ktoré reálne a preukázateľne vynaložil.
51. Podľa ust. § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
52. Súd nehodnotil pri svojom rozhodovaní tie vyjadrenia strán sporu ani nevykonal tie dôkazy navrhnuté stranami sporu (podľa ust. § 185 ods. 1 C.s.p.), ktoré sa priamo a bezprostredne netýkali základu predmetu sporu (ktorým bola otázka platnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 24. 07. 2017), pretože neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu o samotnom základe sporu z dôvodu, že nakoľko neexistovala dohoda zmluvných strán o investíciách žalobcu do predmetu nájmu nad sumu 40 000,- eur a započítanie takýchto investícií s platením nájomného a práve takéto nájomné za mesiace február až apríl 2017 nezaplatil, majúc v rozpore s vyššie uvedeným za to, že sa tieto investície započítajú na uvedené nájomné, čím sa dostal do omeškania s platením takéhoto nájomného.
53. Uvedený postup súdu pri zachovaní princípu hospodárnosti konania podporuje aj právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 46/2011 zo dňa 14. 04. 2011, podľa ktorého účastníci sú v sporovom konaní povinní opísať všetky rozhodujúce skutočnosti a na ich preukázanie označiť dôkazné prostriedky, súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať, rovnako ho podporuje právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
54. Keďže súd nemusí dať v zmysle vyššie uvedeného odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostačujúco objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby sa zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, súd pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy ďalšie tvrdenia a skutočnosti uvádzané stranami sporu, ktoré sa priamo a bezprostredne netýkali základu predmetu sporu (ktorým bola otázka platnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 24. 07. 2017), nakoľko tieto skutočnosti by nemali na rozhodnutie súdu žiaden vplyv, preto ich ani v rozsudku nehodnotil, rovnako nevykonával dokazovanie výsluchom žalobcom navrhnutých strán sporu a svedkov (R. F., A., R.) ani výsluchom žalovaným navrhnutého svedka (E.), nakoľko by ani takéto doplnenie dokazovania nemohlo privodiť zmenu rozhodnutia súdu a bolo by teda nadbytočné, nehospodárne a zbytočne predlžujúce konanie.
55. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania vo veci samej vrátane trov konania o neodkladnom opatrení, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.