Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-10-2009.pdf
PDF · 122.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-12C/10/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v spore žalobkyne: Y. O., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., M. Č.. X/A, zastúpenej Mgr. Pavlom Kissom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, ustanoveným Centrom právnej pomoci v Košiciach, proti žalovanému: H. O., A.. XX.X.XXXX, W. Q. E., O. Č.. XX, E., Č. H., t.č. S. Č.. XXX, zastúpenému JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto
rozhodol:
Z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu do výlučného vlastníctva žalovaného patria: hnuteľné veci predstavujúce zariadenie maringotky - kuchynská linka, televízor, DVD prehrávač, poschodová posteľ, automatická práčka, sedacia súprava s kreslom, umývadlo so skrinkou, kamera Philips, nástenné hodiny, konferenčný stolík, detská postieľka všetko v zostatkovej hodnote X XXX eur, majetková hodnota obchodného podielu žalovaného v spoločnosti U. G. X..H..E.., G.: XX XXX XXX, S. Č.. XXX v sume X XXX,XX eur, peňažné prostriedky na vkladovom účte na meno žalovaného vo Q. Y..X.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXXXXXXX zo zostatkom ku dňu rozvodu vo výške XX,XX eur a vkladovom na účte na meno žalovaného v X. X., Y..X.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX zo zostatkom finančných prostriedkov ku dňu rozvodu vo výške XXX,XX eur.
Do výlučného vlastníctva žalobkyne patria finančné prostriedky na účte žalobkyne v F. W., Y..X.., Č.. Ú. : XXXXXXXX/XXXX zo zostatkom na účte ku dňu rozvodu vo výške X XXX,XX eur.
Na vyrovnanie podielov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu X XXX,XX eur v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 393,05 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Vo vzťahu k žalobkyni, štátu nepriznáva právo na náhradu trov konania.
Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 560,75 eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Štát nemá právo na úhradu súdneho poplatku voči žalobkyni.
Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania.
odôvodnenie:
1. V prejednávanom spore tunajší súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) rozsudkom č.k. 12C/10/2009-914 zo dňa 7.6.2017 takto: ? z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu do výlučného vlastníctva žalovaného patria: hnuteľné veci predstavujúce zariadenie maringotky - kuchynská linka, televízor, DVD prehrávač, poschodová posteľ, automatická práčka, sedacia súprava s kreslom, umývadlo so skrinkou, kamera Philips, nástenné hodiny, konferenčný stolík, detská postieľka všetko v zostatkovej hodnote 1 000 eur; majetková hodnota obchodného podielu žalovaného v spoločnosti U. G. X..H..E.., G.: XX XXX XXX, S. Č.. XXX v sume 2 529,85 eur; peňažné prostriedky na vkladovom účte na meno žalovaného vo Q. Y..X.. Č.. Ú. XXXXXXXXXXXXXXX zo zostatkom ku dňu rozvodu vo výške 47,56 eur a vkladovom účte na meno žalovaného v X. X., Y..X.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX zo zostatkom finančných prostriedkov ku dňu rozvodu vo výške 103,53 eur; ? do výlučného vlastníctva žalobkyne patria finančné prostriedky na účte žalobkyne v F. W., Y..X.., Č.. Ú.S. : XXXXXXXX/XXXX zo zostatkom na účte ku dňu rozvodu vo výške 1 571,13 eur; ? na vyrovnanie podielov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 16 829,55 eur v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia; ? žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania; ? žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 393,05 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia; ? vo vzťahu k žalobkyni štátu nepriznáva právo na náhradu trov konania; ? žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 560,75 eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia; ? štát nemá právo na úhradu súdneho poplatku voči žalobkyni.
2. Svoj rozsudok odôvodnil tým, manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 22.11.1997 a rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 31C/249/2006 zo dňa 6.9.2007, právoplatným dňa 25.10.2007, kedy došlo aj k zániku BSM žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa a žalovaný pochádzali z rodín, ktoré sa venovali prevádzkovaniu lunaparkov a aj sami počas trvania manželstva získavali príjem z obdobnej činnosti, keď v rámci lunaparku prevádzkovali tzv. hydraulický autodróm (v konaní identifikovaný ako špeciálny náves s prívesom 2001LTZ3PO01 a príslušenstvom ktorého boli elektrické autíčka, elektrická, svetelná rampa, usmerňovač, blikače). Sporové strany zhodnými prejavmi ustálili rozsah a hodnotu hnuteľných vecí, ktoré mali byť predmetom vyporiadania. Konštatoval, že po vykonanom dokazovaní, sa tiež stalo medzi stranami nesporným zaradenie majetkovej hodnoty obchodného podielu žalovaného do predmetu BSM v cene ako bola ustálená znaleckým posudkom. Podľa výpisu z Obchodného registra, spoločnosť U. G.. X..H..E.. G.: XXXXXXXX Y. X. X. S. Č.. XXX vznikla ku dňu 28.2.2007, ku ktorému sa žalovaný za trvania manželstva stal spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti. Na nadobudnutie obchodného podielu boli vynaložené finančné prostriedky z BSM. Hodnota obchodného podielu bola stanovená znaleckým posudkom znalca z odvetvia účtovníctva a daňovníctva, odbor ekonómia a manažment, G.. Ľ. L., ktorý určil hodnotu obchodného podielu na vlastnom imaní spoločnosti U. G. X..H..E.. ku dňu zániku BSM (25.10.2007) vo výške 2 529,85 eur. Znaleckým posudkom určená hodnota obchodného podielu nebola namietaná, a bola prikázaná v zhode s návrhom a judikatúrou súdov tomu z bývalých manželov, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti. Žalovaný namietal zaradenie hydraulického autodrómu a finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na jeho peňažných účtoch do predmetu BSM tvrdiac, že tieto neboli majetkom strán sporu, ale jeho rodiny. Suma finančných prostriedkov, ktoré boli predmetom vyporiadania ku dňu ukončenia spoločnej domácnosti strán sporu, a ktorá bola objektivizovaná výpisom z účtov žalobkyne a žalovaného (vkladových a bežných) ako aj majetková hodnota hydraulického autodrómu 25 227,38 eur, ktorú súd zohľadnil pri vyporiadaní BSM, neboli rozporované. Podľa tvrdení žalobkyne hydraulický autodróm bol zakúpený v roku 2004 od pána T. z finančných prostriedkov získaných za predaj iného zábavného zariadenia (autodrómu, centrifúgy), predtým patriaceho žalovanému, ďalej vložením spoločných finančných prostriedkov a za pomoci finančných darov od rodičov. Po zakúpení hydraulický autodróm vylepšovali, dokupovali elektrické autíčka a podľa jej názoru mala táto vec v čase rozvodu manželstva hodnotu 33 194 eur (1 000 000 Sk) až 66 388 eur (2 000 000 Sk). Žalobkyňa vypovedala, že žiadny z bývalých manželov nemal oprávnenie na podnikanie, a každý z členov rodiny žalovaného, teda ona so žalovaným, jeho brat s rodinou a
rodičia žalovaného, prevádzkovali vlastné zábavné zariadenia, hradili náklady na jeho prevádzku a spravovali financie získané z tejto činnosti. Hydraulický autodróm prevádzkovali počas jari a leta na rôznych jarmokoch, striedali sa pri obsluhe zariadenia a pri pokladni, ona bola zväčša v pokladni. Zarobené finančné prostriedky boli ukladané na účtoch vedených na meno žalovaného, ktoré žiadala vyporiadať. Jednalo sa o účet žalovaného vo Q. Y..X.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXXXXXXX založený dňa 8.12.2000 a účet v X. X., Y..X.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX založený dňa 29.5.2006. O tom, že hydraulický autodróm mal byť predmetom prevodu na tretiu osobu - obchodnú spoločnosť žalovaného, získala vedomosť až v priebehu tohto konania, pričom reálne autodróm užíval stále žalovaný. Žalovaný nepopieral, že hydraulický autodróm má v užívaní, no najskôr tvrdil, že sporná vec - hydraulický autodróm je vlastníctvom jeho matky. Popieral, aby bol vlastníkom akéhokoľvek zábavného zariadenia. Neskôr tvrdil, že sporný autodróm nadobudol do svojho výlučného vlastníctva darom od svojej matky Ľ. O., o čom predložil darovaciu zmluvu zo dňa 27.1.2009. Následne predložil kúpnu zmluvu, z ktorej vyplývalo, že spoločne s bratom U. O. sporný autodróm previedli ešte dňa 3.4.2007 na spoločnosť U. G. X..H..E.. za sumu 25 227,38 eur (760 000 Sk), a dňa 25.2.2008 spoločnosť U. G. X..H..E.. opätovne predala hydraulický autodróm matke žalovaného Ľ. O. za sumu 21 011,75 eur (633 000 Sk). Ako dôkaz o solventnosti spoločnosti U. G. X..H..E.., ktorej bol žalovaný spoločníkom, mal slúžiť výdavkový a príjmový pokladničný doklad na sumu 25 227,38 eur (760 000 Sk) zo dňa 2.4.2007 raz v účtovníctve vedený ako dotácia pokladne od U. O., na inom mieste účtovnej evidencie ako pôžička od spoločníkov H. O. Y. U. O.. Pričom v účtovníctve spoločnosti U. G. X..H..E.. bol vedený aj výdavkový pokladničný doklad z ktorého malo vyplývať, že spoločnosť dňa 18.12.2007 vrátila neidentifikovateľnej osobe pôžičku vo výške 8 630,42 eur (260 000 Sk). Žalovaný tiež potvrdil, že nedisponoval živnostenským oprávnením, mal uzavretú pracovnú zmluvu s Parkom kultúry a oddychu v Prešove s tým, že činnosť lunaparku bola zastrešovaná povolením vydaným pre jeho brata U. O.. Žalovaný uviedol, že mal zriadené účty, na ktorých sa ukladali finančné prostriedky celej rodiny, aj keď zdaňované mali byť podľa jeho vyjadrení cestou brata U. O.. Súčasne uvádzal, že finančné prostriedky sa používali na spoločné účely, ale používal ich aj pre potreby svoje a svojej rodiny. Aj keď rodičia mali vlastný účet, finančné prostriedky posielali aj na účty, ktoré boli vedené na jeho meno. Tvrdil, že finančné prostriedky na nákup autodrómu pochádzali z úspor jeho rodičov a kúpu hydraulického autodrómu vybavil od pána T. ešte jeho otec. Po úmrtí otca v roku 2004 bola kúpa zrealizovaná ním a jeho bratom U. O.. Pri riešení spornej otázky, či hydraulický autodróm a finančné prostriedky na účte žalovaného patrili do BSM strán sporu súd postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 CSP, v zmysle ktorej, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zákonná úprava formuluje domnienku, čo je súčasťou BSM a dôkazné bremeno zaťažuje toho z bývalých manželov, ktorý tvrdí, že veci nadobudnuté za trvania manželstva nie sú predmetom BSM. Žalovaný sa bránil zaradeniu hydraulického autodrómu ako aj finančných prostriedkov do BSM tvrdiac, že sa jednalo o finančné prostriedky nepatriace manželom ale jeho rodičom, alebo jeho ostatnej rodine, ktorá na jeho zaobstaranie mala peňažné zdroje z pôžičiek, z vlastného majetku a z tvorby úspor. Žalobkyňa sa naopak dovolávala zaradenia veci aj finančných prostriedkov do majetku BSM tvrdiac, že tieto sú výsledkom hospodárenia strán sporu ako manželov, plynúcich z prevádzkovania hydraulického autodrómu, ktorý bol získaný predajom staršieho majetku, z finančnej pomoci od rodičov a zo spoločných finančných prostriedkov. Súd považoval za pravdivé tvrdenia žalobkyne o zaradení sporných finančných prostriedkov a hnuteľnej veci - hydraulického autodrómu do majetku v BSM vychádzajúc z konzistentnosti tvrdení žalobkyne, podporených výpoveďou svedkov a rozporuplných dôkazných prostriedkov predkladaných žalovaným, ktoré ale rovnako svedčili pre zaradenie veci a finančných prostriedkov do BSM. Nebolo pochybností, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na účte žalovaného vo Q. Y..X.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXXXXXXX založeného dňa 8.12.2000 a na účte v X. X., Y..X.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX založenom dňa 29.5.2006 tam boli vkladané za trvania manželstva a sporná vec - hydraulický autodróm bol nadobudnutý v roku 2004 tiež za trvania manželstva za sumu 630 000 Sk. Podľa predložených dokladov ho žalovaný predal za trvania manželstva 3.4.2007 spoločnosti U. G. X..H..E.. za cenu 760 000 Sk, v ktorej bol spoločníkom. Ako predávajúci je na kúpnej zmluve uvedený okrem žalovaného aj jeho brat U. O.. Tvrdenia žalovaného o tom, že by hydraulický autodróm a finančné prostriedky na účtoch mali patriť jeho rodičom resp. jeho matke, alebo ostatným príbuzným neboli preukázané, naopak boli vyvrátené obsahom dôkazných prostriedkov. Z listín predložených žalovaným vyplynulo, že matka žalovaného Ľ. O. sa mala stať údajnou vlastníčkou hydraulického autodrómu až po zániku BSM na základe kúpy od spoločnosti U. G. X..H..E.. dňa 25.2.2008, keď predtým zmluvou zo dňa 3.4.2007 za trvania BSM, bola predmetná vec predaná žalovaným spoločnosti U. G. X..H..E.. za sumu 760 000 Sk. Aj keď na zmluve o predaji autodrómu spoločnosti U. G. X..H..E.. je
uvedený ako predávajúci aj brat žalovaného, neosvedčuje to jeho vlastníctvo, iba špekulatívnu snahu legalizovať výlučné vlastnícke právo k veci v prospech žalovaného. To napokon dokazuje aj fakt, že žalovaný „predával“ vec obchodnej spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom. Pri kúpe hydraulického autodrómu od svedka T. bol prítomný len žalovaný a jeho brat. Brat žalovaného a žalovaný nikdy netvrdili ani to z ničoho nevyplynulo, aby brat žalovaného bol vlastníkom autodrómu a disponoval finančnými prostriedkami na jeho kúpu. Naopak brat žalovaného tvrdil, že autodróm bol zakúpený za výlučné prostriedky rodičov. V konaní však bolo zistené, že rodičia žalovaného nedisponovali finančnou čiastkou potrebnou na zakúpenie hydraulického autodrómu. Prítomnosť brata žalovaného teda svedčí len o výpomoci pri jednaní o kúpe a prevoze objemnej veci, nie o jeho vlastníckom práve. Nebolo preukázané, aby cena autodrómu bola hradená z výlučných finančných prostriedkov rodičov žalovaného alebo iných výlučných prostriedkov žalovaného. Tvrdené pôžičky od pána X. Č. O. mali byť poskytnuté rodičom žalovaného ešte v roku 1994, teda 10 rokov pred zaobstaraním hydraulického autodrómu, ktorá suma už bola splatená. Z výpovede matky žalovaného vyplynulo, že finančná situácia rodiny nebola najlepšia, pretože finančné prostriedky, ktoré zarobili sa investovali, nemali toho veľa, ak niečo potrebovali, tak si požičali. Z výpovede otca žalobkyne ako aj matky žalovaného však vyplýva, že finančne vypomáhali rodine žalobkyne a žalovaného. Zhodne tak vypovedal aj brat žalovaného, ktorý získal za pomoci rodičov nehnuteľnosť, mal vlastný účet, samostatne hospodáril so svojou vtedajšou rodinou. Samostatné hospodárenie a nadobúdanie vlastného majetku pre každého z členov rodiny potvrdzuje nielen fungovanie domácnosti brata žalovaného, ale tiež výpoveď matky žalovaného, ktorá uvádzala, že každému zo synov sa snažili niečo dať, jednému byt, druhému autodróm. Tvrdenia svedka U. O., brata žalovaného, že jeho brat nemal dôvod byť samostatným, lebo všetko mal, súd považuje len za účelové vyjadrenia v snahe znížiť záväzky žalovaného z vyporiadania BSM. Je naopak dôvodné považovať za pravdivé tvrdenia žalobkyne, že finančné prostriedky na účte žalovaného boli predmetom ich BSM, a že hydraulický autodróm nadobudli tak za pomoci rodiny, ako i vložením vlastných finančných prostriedkov, pričom išlo o vec, ktorá mala slúžiť potrebám rodiny žalobkyne a žalovaného, preto patrí do ich BSM. Okolnosti, že sporné finančné prostriedky i hnuteľná vec patria do BSM potvrdzuje tiež výsledok dedičského konania po otcovi žalovaného Jánovi Kelemenovi, zomrelom 1.10.2004, keď z osvedčení o dedičstve zo dňa 10.11.2004 sp. zn. XXD XXX/XX T. XXX/XX súdneho komisára JUDr. Magdalény Šebeňovej so sídlom v Prešove a uznesenia zo dňa 13.4.2006 sp. zn. XXD XXX/ XX Okresného súdu v Olomouci vyplýva, že predmetom dedičského konania neboli žiadne finančné prostriedky. Súd zohľadňujúc výsledky dokazovania považoval za nepochybne zistené, že tvrdenia žalovaného boli len účelovou obranou v snahe vyhnúť sa majetkovému vyrovnaniu so žalobkyňou. Pravdivosť a dôveryhodnosť tvrdení žalovaného napokon spochybňuje aj spôsob akým nakladal so spornou hnuteľnou vecou - hydraulickým autodrómom , ktorý mal byť predaný spoločnosti U. G. X..H..E.., v ktorej bol žalovaný spoločníkom. Finančné prostriedky na kúpu veci mala spoločnosť získať podľa údajov v účtovníctve raz vkladom raz pôžičkou. Znalec G.. Ľ. L. v znaleckom posudku č. 02/2013, ktorý vykonával ohodnotenie obchodného podielu konštatoval rozpornosť v účtovníctve uvedenej spoločnosti, keď nebolo zrejmé, kto a akú pôžičku spoločnosti poskytol, keď zmluva o dotácii pokladne zo dňa 2.4.2007 uvádzajúca vklad od U. O. je súčasne v rozpore s ďalšími údajmi poznamenávajúcimi pôžičku od obidvoch spoločníkov, aj s výdavkovým pokladničným dokladom, z ktorého nie je zrejmé komu a z akého titulu mala byť vrátená suma 260 000 Sk. Predložené zmluvy (predaj do spoločnosti, predaj zo spoločnosti matke žalovaného, darovanie veci matkou žalovanému) potvrdzujú, že žalovaný mal snahu, aby hydraulický autodróm nebol posudzovaný ako vec patriaca do BSM, ale ako jeho vlastníctvo, keďže napokon na základe darovacej zmluvy sa mal stať výlučným vlastníkom veci. Nakoľko vec sama
- hydraulický autodróm, bol predmetom prevodu z majetku BSM na iné osoby bez vedomia a súhlasu žalobkyne, v súlade s § 40a a § 145 Občianskeho zákonníka, sa žalobkyňa nedovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, predmetom vyporiadania sa stala hodnota hydraulického autodrómu, zodpovedajúca finančným prostriedkom získaných žalovaným za prevod veci. Žalovaný previedol vlastnícke právo k veci vrátane príslušenstva na spoločnosť U. G. X..H..E.. za sumu vo výške 25 227,38 eur (760 000 Sk). Aj keď uvedenú cenu žalobkyňa spočiatku spochybňovala, znalecký posudok znalca G.. W. č. 34/12 zo dňa 23.11.2012, znalecký posudok č. 30/15 G.. M. o hodnote veci potvrdili, že suma 25 227,38 eur ku dňu predaja veci v zásade odrážala jej hodnotu. Na základe uvedeného s poukazom na ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka súd uviedol, že vychádzajúc z predmetu vyporiadania BSM a jeho hodnoty v celkovej výške 37 392,44 eur (účty: 3 345,62 eur + 3 422,92 eur + 1 866,67 eur + zariadenie maringotky: 1 000 eur + autodróm: 25 227,38 eur + obchodný podiel: 2 529,85 eur), zohľadňujúc zásady rovnakých podielov manželov na majetku BSM a prihliadnuc na hodnoty, ktoré z BSM nadobudla výlučne žalobkyňa vo forme finančných prostriedkov na jej účte v F. W. vo výške 1 866,67 eur žalovanému vzniká povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov vyporiadania BSM
sumu 16 829,55 eur (t.j. 37 392,44 eur delené dva je 18 696,22 eur pre každého z nich, po odpočítaní hodnoty, ktorú žalobkyňa získala vo výške 1 866,67 eur). Žalovanému bola uložená povinnosť na plnenie titulom vyporiadania BSM v lehote 30 dní, ktorú súd považoval za primeranú. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Za dôvody hodné výnimočného zreteľa súd považoval charakter súdneho sporu, ktorý sa dotýka vyporiadania BSM, ktoré je v záujme oboch bývalých manželov pokiaľ nedôjde k dohode, pričom obe strany sporu nesú aj procesnú zodpovednosť za vedenie konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov štátu a povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku, súd postupoval prihliadajúc na oslobodenie žalobkyne od úhrady súdnych poplatkov, ktorej bol ustanovený zástupca v konaní Centrom právnej pomoci. V súvislosti so znaleckým dokazovaním štátu vznikli trovy spojené s úhradou odmeny znalca G.. W. vo výške 197,80 eur, G.. L. vo výške 145,44 eur a G.. M. vo výške 442,86 eur, čo celkovo predstavuje trovy štátu vo výške 786,10 eur. Za vzniknuté trovy konania v rovnakej miere zodpovedá každá sporová strana, nakoľko znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme ich oboch v sporných otázkach hodnoty obchodného podielu a hodnoty hydraulického autodrómu. Nakoľko žalobkyňa je v celom rozsahu v konaní oslobodená od úhrady súdnych poplatkov, nevzniká jej ani povinnosť na úhradu trov štátu. Žalovaný je preto povinný na úhradu trov štátu v sume 393,05 eur. O poplatkovej povinnosti bolo rozhodnuté v súlade s § 2 ods. 1 a ods. 2, § 7 ods. 8 a položky 6 písm. b/ zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov. V konaní o vyporiadanie BSM sú poplatníkmi obidvaja manželia alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. Základom pre výpočet súdneho poplatku je hodnota majetku, ktorá bola predmetom vyporiadania, z ktorého sa určuje poplatok v sadzbe 3% najmenej 66 eur najviac 16 596,50 eur. Každý z manželov sa podieľa na úhrade súdneho poplatku rovným dielom, ak súd nerozhodne inak. Zohľadňujúc okolnosť, že žalobkyňa je v konaní plne oslobodená od úhrady súdnych poplatkov, súd uložil žalovanému povinnosť na úhradu súdneho poplatku vo výške na neho pripadajúceho podielu 50%, čo pri hodnote vyporiadavaného majetku a sadzbe poplatku predstavuje 560,75 eur (( 3% zo sumy 37 392,44 eur) /2). V časti, v ktorej z dôvodu oslobodenia od platenia súdnych poplatkov štátu nevzniklo právo na náhradu trov konania a úhradu súdneho poplatku voči žalobkyni, súd rozhodol, že štátu takéto právo nepriznáva, resp., že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku.
3. Na základe žalovaným podaného odvolania Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, uznesením zo dňa 27.12.2018 č.k. 1Co/363/2017-930 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že spornou medzi stranami sporu ostala otázka, či zariadenie tzv. „hydraulického autodrómu“ bol nadobudnutý do ich BSM a teda tvoril jeho súčasť. Uviedol, že medzi stranami nebola v podstate spornou okolnosť, že zariadenie hydraulického autodrómu bolo nadobudnuté titulom kúpy za trvania ich manželstva. Za takejto situácie potom zaťažuje žalovaného dôkazné bremeno označiť dôkazy a preukázať jeho tvrdenie o tom, že uvedená vec napriek tomu do BSM nepatrí. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že voľným hodnotením dôkazov v tejto spornej otázke možno vyvodiť logický záver, svedčiaci o tom, že uvedené zariadenie hydraulického autodrómu sa stalo súčasťou BSM strán sporu a to titulom kúpy. Pri takýchto záveroch je potrebné tak, ako to súd prvej inštancie správne vykonal prihliadnuť na preukázané skutočnosti a to, že žalovaný bol nesporne účastníkom ústnej kúpnej zmluvy od predchádzajúceho vlastníka X. T.. Rovnako bol nesporne aj účastníkom kúpnej zmluvy, ktorou bolo toto zariadenie za trvania BSM účastníkov odpredané spoločnosti U. G., X..H..E.. V kontexte týchto skutkových záverov je potrebné prihliadnuť aj na ďalšie preukázané skutočnosti a to, že uvedené zariadenie po jeho nadobudnutí užívali výlučne strany sporu a jeho prevádzkovanie bolo zdrojom príjmu, ktorým uspokojovali potreby rodiny. Nesporným bolo konštatovanie, že rodičia žalovaného, ako aj jeho brat prevádzkovali iné zábavné zariadenia. S prihliadnutím aj na obsah svedeckej výpovede matky žalovaného, ktorá potvrdila, že ako rodičia sa snažili pomôcť obom synom a v rámci toho syn Ján dostal rodinný dom a žalovaný dostal práve sporné zariadenie autodrómu. Nebolo pritom sporné, že brat žalovaného Ján mal označený rodinný dom vo svojom vlastníctve, z čoho možno vyvodiť záver, že rovnako za vlastníka považovali aj žalovaného vo vzťahu k uvedenému autodrómu. Rovnako bolo v konaní preukázané, že žalovaný mal zriadené 2 účty v bankách, na ktorých ukladal finančné prostriedky získané prevádzkou uvedeného zariadenia, čo je v rozpore so všeobecným tvrdením tak žalovaného, ako aj jeho brata o tom, že uvedené zariadenie lunaparku bolo vo vlastníctve rodičov žalovaného a tento mal rodičom odovzdávať aj peňažné prostriedky z prevádzky tohto zariadenia. Takto označenými dôkazmi zo strany žalovaného teda nebolo jednoznačne preukázané, aby kúpna cena, za ktorú bolo uvedené zariadenie zakúpené za
trvania manželstva účastníkov bola uhradená z výlučných prostriedkov žalovaného v celom rozsahu, resp. z iných, ako spoločných peňažných prostriedkov účastníkov. Odvolací súd ďalej konštatoval, že súd prvej inštancie správne poukázal na tendenčnosť svedeckých výpovedí osôb, ktoré ako svedkov označil žalovaný, keďže tieto osoby sa zjavne podieľali na úkonoch pomocou ktorých sa žalovaný snažil dosiahnuť vyčlenenie tohto zariadenia z BSM. Za takéto konanie totiž možno nesporne považovať postup, na základe ktorého bolo toto zariadenie za trvania BSM účastníkov odpredané obchodnej spoločnosti, ktorej bol žalovaný spoločníkom a na konanie ktorej mala celá jeho rodina nesporne zjavný vplyv, keďže vedeli zabezpečiť, aby po zániku BSM účastníkov bolo toto zariadenie opätovne odpredané matke žalovaného a táto ho následne darovala žalovanému. Odvolací súd preto považoval za správne skutkové závery súdu prvej inštancie, pokiaľ tento z takto vykonaného dokazovania vyvodil záver o tom, že sporné zariadenie autodrómu patrilo do BSM strán sporu a toto bolo pred jeho zánikom odpredané žalovaným za konkrétnu sumu. Keďže žalobkyňa relatívnu neplatnosť tejto zmluvy nenapadla, je potrebné považovať ju za platnú a teda aj sumu, ktorú žalovaný získal za odpredaj tohto zariadenia pojať do vyporiadania BSM. Odvolací súd skonštatoval, že považuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného o tom, že súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ pri vyporiadaní BSM neprihliadol na skutočnosť, ktorá bola medzi stranami nespornou (potvrdila ju v svojej účastníckej výpovedi aj žalobkyňa) a to, že na kúpu autodrómu boli použité aj peňažné prostriedky za odpredaj pôvodného autodrómu, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve žalovaný ešte pred uzavretím manželstva. Žalobkyňa sama vo svojej výpovedi potvrdila, že za odpredaj tohto autodrómu žalovaný získal sumu 420 000 Sk, ktorá bola použitá na kúpu nového autodrómu, čo nasvedčuje záveru, čo samotná žalobkyňa potvrdila, že do tohto zariadenia, ktoré sa stalo súčasťou BSM bola vykonaná investícia žalovaného z jeho výlučných peňažných prostriedkov v sume 420 000 Sk. Ide teda o právne významnú okolnosť, na ktorú bol súd prvej inštancie povinný prihliadnuť pri vyporiadaní BSM vychádzajúc zo zásady, že každý z manželov má právo, aby sa mu vrátili prostriedky, ktoré za trvania manželstva investoval zo svojich výlučných peňažných prostriedkov do BSM. Keďže súd prvej inštancie na uvedenú skutočnosť pri vyporiadaní neprihliadol, je v tejto časti jeho rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení a z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Na pojednávaní konanom dňa 13.11.2019 súd prvej inštancie dal priestor stranám sporu, aby sa k prejednávanej veci vyjadrili a v súlade s ustanovením § 391 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vo veci opätovne rozhodol.
5. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutočností riadne preukázaných vo vykonanom dokazovaní súdom prvej inštancie, z nesporných a odvolaním nenapadnutých konštatovaní súdu prvej inštancie a uzavrel, že z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu do výlučného vlastníctva žalovaného patria: hnuteľné veci predstavujúce zariadenie maringotky - kuchynská linka, televízor, DVD prehrávač, poschodová posteľ, automatická práčka, sedacia súprava s kreslom, umývadlo so skrinkou, kamera Philips, nástenné hodiny, konferenčný stolík, detská postieľka všetko v zostatkovej hodnote 1 000 eur; majetková hodnota obchodného podielu žalovaného v spoločnosti U. G. X..H..E.., G.: XX XXX XXX, S. Č.. XXX v sume 2 529,85 eur a peňažné prostriedky na vkladovom účte na meno žalovaného vo Q. Y..X.., Č.. Ú.S.: XXXXXXXXXXXXXXX zo zostatkom ku dňu rozvodu vo výške 47,56 eur a vkladovom na účte na meno žalovaného v X. X., Y..X.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX zo zostatkom finančných prostriedkov ku dňu rozvodu vo výške 103,53 eur. A do výlučného vlastníctva žalobkyne patria finančné prostriedky na účte žalobkyne v F. W., Y..X.., Č.. Ú.S.: XXXXXXXX/XXXX zo zostatkom na účte ku dňu rozvodu vo výške 1 571,13 eur.
6. K vyrovnaniu podielov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (strán sporu) s poukazom na ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka a v súlade so záväzným názorom odvolacieho súdu vysloveného v jeho zrušujúcom uznesení, súd uvádza, že odpočítajúc investíciu žalovaného z jeho výlučných finančných prostriedkov vo výške 420 000 Sk (keďže na kúpu autodrómu boli použité aj peňažné prostriedky za odpredaj pôvodného autodrómu, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve žalovaný ešte pred uzavretím manželstva) hodnota BSM je v celkovej výške 23 450,99 eur (účty: 3 345,62 eur + 3 422,92 eur + 1 866,67 eur + zariadenie maringotky: 1 000 eur + autodróm: 11 285,93 eur + obchodný podiel: 2 529,85 eur). S poukazom na zásady rovnakých podielov manželov na majetku BSM a prihliadnuc na hodnoty, ktoré z BSM nadobudla výlučne žalobkyňa vo forme finančných prostriedkov na jej účte v F. W. vo výške 1 866,67 eur žalovanému vzniká povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov vyporiadania BSM sumu 9 858,83 eur (t.j. 23 450,99 eur delené dva je 11 725,50 eur pre
každého z nich, po odpočítaní hodnoty, ktorú žalobkyňa získala vo výške 1 866,67 eur). Za primeranú lehotu na plnenie titulom vyporiadania BSM súd považoval lehotu 30 dní.
7. V ostatnom súd vychádzal z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konštatoval, že pri rozhodovaní o náhrade trov štátu a povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku, súd postupoval prihliadajúc na oslobodenie žalobkyne od úhrady súdnych poplatkov, ktorej bol ustanovený zástupca v konaní Centrom právnej pomoci.
8. V súvislosti so znaleckým dokazovaním štátu vznikli trovy spojené s úhradou odmeny znalca G.. W. vo výške 197,80 eur, G.. L. vo výške 145,44 eur a G.. M. vo výške 442,86 eur, čo celkovo predstavuje trovy štátu vo výške 786,10 eur. Za vzniknuté trovy konania v rovnakej miere zodpovedá každá sporová strana, nakoľko znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme ich oboch v sporných otázkach hodnoty obchodného podielu a hodnoty hydraulického autodrómu. Nakoľko žalobkyňa je v celom rozsahu v konaní oslobodená od úhrady súdnych poplatkov, nevzniká jej ani povinnosť na úhradu trov štátu. Žalovaný je preto povinný na úhradu trov štátu v sume 393,05 eur.
9. O poplatkovej povinnosti bolo rozhodnuté v súlade s § 2 ods. 1 a ods. 2, § 7 ods. 8 a položky 6 písm. b/ zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov. V konaní o vyporiadanie BSM sú poplatníkmi obidvaja manželia alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. Základom pre výpočet súdneho poplatku je hodnota majetku, ktorá bola predmetom vyporiadania, z ktorého sa určuje poplatok v sadzbe 3% najmenej 66 eur najviac 16 596,50 eur. Každý z manželov sa podieľa na úhrade súdneho poplatku rovným dielom, ak súd nerozhodne inak. Zohľadňujúc okolnosť, že žalobkyňa je v konaní plne oslobodená od úhrady súdnych poplatkov, súd uložil žalovanému povinnosť na úhradu súdneho poplatku vo výške na neho pripadajúceho podielu 50%, čo pri hodnote vyporiadavaného majetku a sadzbe poplatku predstavuje 560,75 eur ( 3% zo sumy 23 450,99 eur) /2).
10. V časti, v ktorej z dôvodu oslobodenia od platenia súdnych poplatkov štátu nevzniklo právo na náhradu trov konania a úhradu súdneho poplatku voči žalobkyni, súd rozhodol, že štátu takéto právo nepriznáva, resp. že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku.
11. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Za dôvody hodné výnimočného zreteľa súd považoval charakter súdneho sporu, ktorý sa dotýka vyporiadania BSM, ktoré je v záujme oboch bývalých manželov pokiaľ nedôjde k dohode, pričom obe strany sporu nesú aj procesnú zodpovednosť za vedenie konania.
12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobkyňa môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).