Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-363-2017.pdf
PDF · 112.98 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/363/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr.Petra Tutka v právnej veci žalobkyne Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., M. X/A, zastúpenej JUDr. Pavlom Kissom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému H. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., O. Č.. XX, Č. H., t.č. S. XXX, zastúpenému JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7.6.2017 č.k. 12C 10/2009-914 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u je rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal
- hnuteľné veci predstavujúce zariadenie maringotky - kuchynská linka, televízor, DVD prehrávač, poschodová posteľ, automatická práčka, sedacia súprava s kreslom, umývadlo so skrinkou, kamera Philips, nástenné hodiny, konferenčný stolík, detská postieľka všetko v zostatkovej hodnote 1.000 eur,
- majetkovú hodnotu obchodného podielu žalovaného v spoločnosti JMR Invest s.r.o., IČO: XX XXX XXX, Teriakovce 239 v sume 2.529,85 eur,
- peňažné prostriedky na vkladovom účte na meno žalovaného vo VÚB a.s. č. účtu XXXXXXXXXXXXXXX zo zostatkom ku dňu rozvodu vo výške 47,56 eur a vkladovom účte na meno žalovaného v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX zo zostatkom finančných prostriedkov ku dňu rozvodu vo výške 103,53 eur.
Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal finančné prostriedky na účte žalobkyne v Poštovej banke, a.s. č. účtu : XXXXXXXX/XXXX zo zostatkom na účte ku dňu rozvodu vo výške 1.571,13 eur.
Na vyrovnanie podielov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 16.829,55 eur v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.
Žalovaného zaviazal nahradiť štátu trovy konania vo výške 393,05 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Vo vzťahu k žalobkyni štátu nepriznal právo na náhradu trov konania.
Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 560,75 eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Štátu nepriznal právo na úhradu súdneho poplatku voči žalobkyni.
2. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že sporové strany zhodnými prejavmi ustálili rozsah a hodnotu hnuteľných vecí, ktoré mali byť predmetom vyporiadania, ako sú vymedzené vo výroku tohto rozhodnutia.
3. Ďalej konštatoval, že po vykonanom dokazovaní, sa tiež stalo medzi stranami nesporným zaradenie majetkovej hodnoty obchodného podielu žalovaného do predmetu BSM v cene ako bola ustálená znaleckým posudkom a ako je uvedená vo výroku rozhodnutia. Podľa výpisu z Obchodného registra, spoločnosť JMR Invest. s.r.o. IČO: XX XXX XXX aktuálne so sídlom Teriakovce 239 vznikla ku dňu 28. 2. 2007, ku ktorému dňu sa žalovaný za trvania manželstva stal spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti. Na nadobudnutie obchodného podielu boli vynaložené finančné prostriedky z BSM. Hodnota obchodného podielu bola stanovená znaleckým posudkom znalca z odvetvia účtovníctva a daňovníctva, odbor ekonómia a manažment Ing. Ľubomíra Gdovina, ktorý určil hodnotu obchodného podielu na vlastnom imaní spoločnosti JMR Invest s.r.o. ku dňu zániku BSM 25. 10. 2007 vo výške 2.529,85 eur. Znaleckým posudkom určená hodnota obchodného podielu nebola namietaná, a bola prikázaná v zhode s návrhom a judikatúrou súdov tomu z bývalých manželov, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti.
4. Žalovaný namietal zaradenie hydraulického autodrómu a finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na jeho peňažných účtoch do predmetu BSM tvrdiac, že tieto neboli majetkom strán sporu, ale jeho rodiny. Suma finančných prostriedkov, ktoré boli predmetom vyporiadania ku dňu ukončenia spoločnej domácnosti strán sporu, a ktorá bola objektivizovaná výpisom z účtov žalobkyne a žalovaného (vkladových a bežných) ako aj majetková hodnota hydraulického autodrómu 25.227,38 eur, ktorú súd zohľadnil pri vyporiadaní BSM, neboli rozporované.
5. Ďalej súd 1. inštancie uviedol, že manželstvo strán sporu uzavreté dňa 22. 11. 1997, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 6. 9. 2007 č. k. 31 C 249/06 -45, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 10. 2007. Zánikom manželstva, zaniklo aj BSM žalobkyne a žalovaného (§148 ods. 1 Obč. zák.). Žalobkyňa a žalovaný pochádzali z rodín, ktoré sa venovali prevádzkovaniu lunaparkov a aj sami počas trvania manželstva získavali príjem z obdobnej činnosti, keď v rámci lunaparku prevádzkovali tzv. hydraulický autodróm (v konaní identifikovaný ako špeciálny náves s prívesom 2001LTZ3PO01, príslušenstvom ktorého boli elektrické autíčka, elektrická, svetelná rampa, usmerňovač, blikače).
6. Podľa tvrdení žalobkyne hydraulický autodróm bol zakúpený v roku 2004 od pána T. z finančných prostriedkov získaných za predaj iného zábavného zariadenia (autodromu, centrifugy), predtým patriaceho žalovanému, ďalej vložením spoločných finančných prostriedkov a za pomoci finančných darov od rodičov. Po zakúpení autodróm vylepšovali, dokupovali elektrické autíčka a podľa jej názoru mala táto vec v čase rozvodu manželstva hodnotu 33.194 eur(1.000.000,-Sk) až 66.388 eur (2.000.000,- Sk). Žalobkyňa vypovedala, že žiadny z bývalých manželov nemal oprávnenie na podnikanie, a každý z členov rodiny žalovaného, teda ona so žalovaným, jeho brat s rodinou a rodičia žalovaného, prevádzkovali vlastné zábavné zariadenia, hradili náklady na jeho prevádzku a spravovali financie získané z tejto činnosti. Hydraulický autodróm prevádzkovali počas jari a leta na rôznych jarmokoch, striedali sa pri obsluhe zariadenia a pri pokladni, ona bola zväčša v pokladni. Zarobené finančné prostriedky boli ukladané na účtoch vedených na meno žalovaného, ktoré žiadala vyporiadať. Jednalo sa o účet žalovaného vo VÚB a.s., č. účtu XXXXXXXXXXXXXXX založený dňa 8. 12. 2000 a účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX založený dňa 29. 5. 2006. O tom, že hydraulický autodróm mal byť predmetom prevodu na tretiu osobu - obchodnú spoločnosť žalovaného, získala vedomosť až v priebehu tohto konania, pričom reálne autodróm užíval stále žalovaný.
7. Žalovaný nepopieral, že hydraulický autodróm má v užívaní, no najskôr tvrdil, že sporná vec - hydraulický autodróm je vlastníctvom jeho matky. Popieral, aby bol vlastníkom akéhokoľvek zábavného zariadenia. Neskôr tvrdil, že sporný autodróm nadobudol do svojho výlučného vlastníctva darom od
svojej matky Ľudmily Kelemenovej, o čom predložil darovaciu zmluvu zo dňa 27. 1. 2009. Následne predložil kúpnu zmluvu, z ktorej vyplývalo, že spoločne s bratom U.A. O. sporný autodróm previedli ešte dňa 3. 4. 2007 na spoločnosť JMR Invest s.r.o. za sumu 25.227,38 eur (760.000,- Sk), a dňa 25. 2. 2008 spoločnosť JMR Invest s.r.o. opätovne predala hydraulický autodróm matke žalovaného Ľ. O. za sumu 21.011,75 eur (633.000,-Sk). Ako dôkaz o solventnosti spoločnosti JMR Invest s.r.o., ktorej bol žalovaný spoločníkom, mal slúžiť výdavkový a príjmový pokladničný doklad na sumu 25.227,38 eur (760.000,- Sk) zo dňa 2. 4. 2007 raz v účtovníctve vedený ako dotácia pokladne od Jána Kelemena, na inom mieste účtovnej evidencie ako pôžička od spoločníkov H. O. Y. U. O.. Pričom v účtovníctve spoločnosti JMR Invest s.r.o. bol vedený aj výdavkový pokladničný doklad z ktorého malo vyplývať, že spoločnosť dňa 18. 12. 2007 vrátila neidentifikovateľnej osobe pôžičku vo výške 8.630,42 eur (260.000,- Sk).
8. Žalovaný tiež potvrdil, že nedisponoval živnostenským oprávnením, mal uzavretú pracovnú zmluvu s Parkom a kultúry a oddychu v Prešove s tým, že činnosť lunaparku bola zastrešovaná povolením vydaným pre jeho brata U. O..
9. Žalovaný uviedol, že mal zriadené účty, na ktorých sa ukladali finančné prostriedky celej rodiny, aj keď zdaňované mali byť podľa jeho vyjadrení cestou brata U. O.. Súčasne uvádzal, že finančné prostriedky sa používali na spoločné účely, ale používal ich aj pre potreby svoje a svojej rodiny. Aj keď rodičia mali vlastný účet, finančné prostriedky posielali aj na účty, ktoré boli vedené na jeho meno. Tvrdil, že finančné prostriedky na nákup autodrómu pochádzali z úspor jeho rodičov a kúpu hydraulického autodrómu vybavil od pána T. ešte jeho otec. Po úmrtí otca v roku 2004 bola kúpa zrealizovaná ním a jeho bratom Jánom O..
10. Pri riešení spornej otázky, či hydraulický autodróm a finančné prostriedky na účte žalovaného patrili do BSM strán sporu súd postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 CSP, v zmysle ktorej, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zákonná úprava formuluje domienku, čo je súčasťou BSM a dôkazné bremeno zaťažuje toho z bývalých manželov, ktorý tvrdí, že veci nadobudnuté za trvania manželstva nie sú predmetom BSM.
11. Žalovaný sa bránil zaradeniu hydraulického autodrómu ako aj finančných prostriedkov do BSM tvrdiac, že sa jednalo o finančné prostriedky nepatriace manželom ale jeho rodičom, alebo jeho ostatnej rodine, ktorá na jeho zaobstaranie mala peňažné zdroje z pôžičiek, z vlastného majetku a z tvorby úspor. Žalobkyňa sa naopak dovolávala zaradenia veci aj finančných prostriedkov do majetku BSM tvrdiac, že tieto sú výsledkom hospodárenia strán sporu ako manželov, plynúcich z prevádzkovania hydraulického autodrómu, ktorý bol získaný predajom staršieho majetku, z finančnej pomoci od rodičov a zo spoločných finančných prostriedkov.
12. Súd považoval za pravdivé tvrdenia žalobkyne o zaradení sporných finančných prostriedkov a hnuteľnej veci - hydraulického autodrómu do majetku v BSM vychádzajúc z konzistentnosti tvrdení žalobkyne, podporených výpoveďou svedkov a rozporuplných dôkazných prostriedkov predkladaných žalovaným, ktoré ale rovnako svedčili pre zaradenie veci a finančných prostriedkov do BSM. Nebolo pochybností, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na účte žalovaného vo VÚB a.s., č. účtu XXXXXXXXXXXXXXX založeného dňa 8. 12. 2000 a na účte v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX založenom dňa 29. 5. 2006 tam boli vkladané za trvania manželstva a sporná vec - hydraulický autodróm bol nadobudnutý v roku 2004 tiež za trvania manželstva za sumu 630.000,- Sk. Podľa predložených dokladov ho žalovaný predal za trvania manželstva 3. 4. 2007 spoločnosti JRM Invest s.r.o. za cenu 760.000,- Sk, v ktorej obchodnej spoločnosti bol žalovaný spoločníkom. Ako predávajúci je na kúpnej zmluve uvedený okrem žalovaného aj jeho brat U. O.. Tvrdenia žalovaného o tom, že by hydraulický autodróm a finančné prostriedky na účtoch mali patriť jeho rodičom resp. jeho matke, alebo ostatným príbuzným neboli preukázané, naopak boli vyvrátené obsahom dôkazných prostriedkov. Z listín predložených žalovaným vyplynulo, že matka žalovaného Ľ. O. sa mala stať údajnou vlastníčkou hydraulického autodrómu až po zániku BSM na základe kúpy od spoločnosti JMR Invest s.r.o. dňa 25. 2. 2008, keď predtým zmluvou zo dňa 3. 4. 2007 za trvania BSM, bola predmetná vec predaná žalovaným spoločnosti JMR Invest s.r.o. za sumu 760.000,- Sk. Aj keď na zmluve o predaji autodrómu spoločnosti JMR Invest s.r.o. je uvedený ako predávajúci aj brat
žalovaného, neosvedčuje to jeho vlastníctvo, iba špekulatívnu snahu legalizovať výlučné vlastnícke právo k veci v prospech žalovaného. To napokon dokazuje aj fakt, že žalovaný „predával“ vec obchodnej spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom. Pri kúpe hydraulického autodrómu od svedka T. bol prítomný len žalovaný a jeho brat. Brat žalovaného a žalovaný nikdy netvrdili ani to z ničoho nevyplynulo, aby brat žalovaného bol vlastníkom autodrómu a disponoval finančnými prostriedkami na jeho kúpu. Naopak brat žalovaného tvrdil, že autodróm bol zakúpený za výlučné prostriedky rodičov. V konaní však bolo zistené, že rodičia žalovaného nedisponovali finančnou čiastkou potrebnou na zakúpenie hydraulického autodrómu. Prítomnosť brata žalovaného teda svedčí len o výpomoci pri jednaní o kúpe a prevoze objemnej veci, nie o jeho vlastníckom práve. Nebolo preukázané, aby cena autodrómu bola hradená z výlučných finančných prostriedkov rodičov žalovaného alebo iných výlučných prostriedkov žalovaného. Tvrdené pôžičky od pána X. či O. mali byť poskytnuté rodičom žalovaného ešte v roku 1994, teda 10 rokov pred zaobstaraním hydraulického autodrómu, ktorá suma už bola splatená. Z výpovede matky žalovaného vyplynulo, že finančná situácia rodiny nebola najlepšia, pretože finančné prostriedky, ktoré zarobili sa investovali, nemali toho veľa, ak niečo potrebovali, tak si požičali. Z výpovede otca žalobkyne ako aj matky žalovaného však vyplýva, že finančne vypomáhali rodine žalobkyne a žalovaného. Zhodne tak vypovedal aj brat žalovaného, ktorý získal za pomoci rodičov nehnuteľnosť, mal vlastný účet, samostatne hospodáril so svojou vtedajšou rodinou. Samostatné hospodárenie a nadobúdanie vlastného majetku pre každého z členov rodiny potvrdzuje nielen fungovanie domácnosti brata žalovaného, ale tiež výpoveď matky žalovaného, ktorá uvádzala, že každému zo synov sa snažili niečo dať, jednému byt, druhému autodróm. Tvrdenia svedka U. O., brata žalovaného, že jeho brat nemal dôvod byť samostatným, lebo všetko mal, súd považuje len za účelové vyjadrenia v snahe znížiť záväzky žalovaného z vyporiadania BSM. Je naopak dôvodné považovať za pravdivé tvrdenia žalobkyne, že finančné prostriedky na účte žalovaného boli predmetom ich BSM, a že hydraulický autodróm nadobudli tak za pomoci rodiny, ako i vložením vlastných finančných prostriedkov, pričom išlo o vec, ktorá mala slúžiť potrebám rodiny žalobkyne a žalovaného, preto patrí do ich BSM.
13. Okolnosti, že sporné finančné prostriedky i hnuteľná vec patria do BSM potvrdzuje tiež výsledok dedičského konania po otcovi žalovaného U. O., zomrelom X. XX. XXXX, keď z osvedčení o dedičstve zo dňa 10. 11. 2004 sp. zn. 26D 228/04 Dnot 288/04 súdneho komisára JUDr. Magdalény Šebeňovej so sídlom v Prešove a uznesenia zo dňa 13. 4. 2006 sp. zn. 65D 112/05 Okresného súdu v Olomouci vyplýva, že predmetom dedičského konania neboli žiadne finančné prostriedky.
14. Súd zohľadňujúc výsledky dokazovania považoval za nepochybne zistené, že tvrdenia žalovaného boli len účelovou obranou v snahe vyhnúť sa majetkovému vyrovnaniu so žalobkyňou. Pravdivosť a dôveryhodnosť tvrdení žalovaného napokon spochybňuje aj spôsob akým nakladal so spornou hnuteľnou vecou - hydraulickým autodrómom , ktorý mal byť predaný do spoločnosti JMR Invest s.r.o., v ktorej bol žalovaný spoločníkom. Finančné prostriedky na kúpu veci mala spoločnosť získať podľa údajov v účtovníctve raz vkladom raz pôžičkou. Znalec Ing. Ľubomír Gdovin v znaleckom posudku č. 02/2013, ktorý vykonával ohodnotenie obchodného podielu konštatoval rozpornosť v účtovníctve uvedenej spoločnosti, keď nebolo zrejmé, kto a akú pôžičku spoločnosti poskytol, keď zmluva o dotácii pokladne zo dňa 2. 4. 2007 uvádzajúca vklad od Jána Kelemena je súčasne v rozpore s ďalšími údajmi poznamenávajúcimi pôžičku od obidvoch spoločníkov, ak aj s výdavkovým pokladničným dokladom, z ktorého nie je zrejmé komu a z akého titulu mala byť vrátená suma 260.000,-Sk. Predložené zmluvy (predaj do spoločnosti, predaj zo spoločnosti matke žalovaného, darovanie veci matkou žalovanému) potvrdzujú, že žalovaný mal snahu, aby hydraulický autodróm nebol posudzovaný ako vec patriaca do BSM, ale jeho vlastníctvo, keďže napokon na základe darovacej zmluvy sa mal stať výlučným vlastníkom veci.
15. Nakoľko vec sama - hydraulický autodróm, bol predmetom prevodu z majetku BSM na iné osoby bez vedomia a súhlasu žalobkyne, a v zmysle ust. § 40a Obč. zák., § 145 Obč. zák, sa žalobkyňa nedovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, predmetom vyporiadania sa stala hodnota hydraulického autodrómu, zodpovedajúca finančným prostriedkom získaných žalovaným za prevod veci. Žalovaný previedol vlastnícke právo k veci vrátane príslušenstva na spoločnosť JMR Invest s.r.o. za sumu vo výške 25.227,38 eur (760.000,- Sk). Aj keď uvedenú cenu žalobkyňa spočiatku spochybňovala, znalecký posudok znalca Ing. Bakajsu č. 34/12 zo dňa 23. 11. 2012, znalecký posudok č. 30/15 Ing. Hlubeňa o hodnote veci potvrdili, že suma 25.227,38 eur ku dňu predaja veci v zásade odrážala jej hodnotu.
16. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 150 Obč. zákonníka uviedol, že vychádzajúc z predmetu vyporiadania BSM a jeho hodnoty v celkovej výške 37.392,44 eur (účty: 3345,62 eur + 3.322,92 eur + 1.866,67 eur + zariadenie maringotky: 1.000,-eur + autodróm 25.227,38 eur + obchodný podiel 2.529,85 eur), zohľadňujúc zásady rovnakých podielov manželov na majetku BSM a prihliadnuc na hodnoty, ktoré z BSM nadobudla výlučne žalobkyňa vo forme finančných prostriedkov na jej účte v poštovej banke vo výške 1.866,67 eur žalovanému vzniká povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov vyporiadania BSM sumu 16.829,55 eur (37.392,44 eur po odpočítaní hodnoty, ktorú žalobkyňa získala vo výške 1.866,67 eur) zaviazal žalovaného zaplatiť jej na vyrovnanie sumu 16.829,55 eur.
17. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ C.s.p., teda na tvrdení, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že uplatnené odvolacie dôvody sa vzťahujú k zásadnej skutočnosti vo vzťahu ku ktorej skutkové zistenia súdu nevyplývajú z vykonaných dôkazov a vo vzťahu ku ktorej súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a to zahrnutia hodnoty hydraulického autodrómu v sume 25.227,38 eur do BSM. Za nesprávne skutkové zistenie v tomto smere považuje predovšetkým skutkový záver súdu, že strany sporu nadobudli predmetný hydraulický autodróm počas trvania BSM a tento patrí do BSM. V odvolaní namietal hodnotenie dôkazov vykonané súdom prvej inštancie s tvrdením, že toto nezodpovedá úprave § 191 ods. 1 C.s.p. a to v tom, že prijal záver, že hydraulický autodróm tvorí súčasť BSM a tomu prispôsobil teleologicky hodnotenie dôkazov. Dôkazy, ktoré apriórne prijatému rozhodnutiu odporujú vyhodnotil ako nepresvedčivé bez toho, aby uviedol konkrétne skutočnosti spochybňujúce ich vierohodnosť a naopak prehliadal rozpory vo vykonaných dôkazoch podporujúcich jeho záver vrátane rozporov, nelogičnosti a nepravdepodobnosti tvrdení žalobkyne. Z dôvodu prvoinštančného rozsudku nie je jasné, ktoré konkrétne skutočnosti - dôkazy vykonané v konaní preukazujú nadobudnutie hydraulického autodrómu jedným z bývalých manželov, teda konkrétne kedy a akým právnym úkonom mal byť nadobudnutý hydraulický autodróm jedným či oboma manželmi a sťať sa tak súčasťou BSM. Považuje za nesporné, že samotná žalobkyňa účastníkov žiadneho právneho úkonu na základe ktorého by mala byť uvedená vec nadobudnutá do BSM , nebola, teda takto vec nadobudnúť nemohla a žiaden z dôkazov v konaní nepreukazuje, aby takto malo dôjsť k nadobudnutiu tejto veci žalovaným a to konkrétnym právnym úkonom. Má za to, že ani z výpovedí osôb, ktoré vykonávali úkony v súvislosti s kúpou hydraulického autodrómu, teda matka žalovaného, jeho brat ako aj on sám, avšak ani predávajúci pán T. vo svojich výpovediach pred súdom nevypovedali o tom, že by kupujúcim v ústnej kúpnej zmluve, ktorou bol kúpený hydraulický autodróm bol žalovaný alebo prinajmenšom výlučne žalovaný. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom 15.1.2010 uviedla, že v roku 1998 kúpili hydraulickú centrifúgu na ktorú použili peniaze zo „stavacieho autodrómu žalovaného vo výške 420.000,-Sk, pričom rozdiel do sumy 2.200.000,-Sk mal byť uhradený zo spoločných prostriedkov bývalých manželov, našetrených počas trvania manželstva. Jej otec U. D. ako svedok naopak vypovedal, že účastníkom konania ako manželom poskytli prostriedky vo výške približne 1.000.000,-Sk a ďalších 1.000.000,-Sk mal tento svedok v hotovosti. Tento zároveň potvrdil existenciu „malého stavacieho“ autodrómu, z čoho žalovaný vyvodzuje, že žalobkyňa vo svojich tvrdeniach výrazným až groteskným spôsobom nadhodnocovala finančné pomery bývalých manželov a to aj v porovnaní s výpoveďou svojho vlastného otca. Tento na jednej strane tvrdil, že na nákup centrifúgy poskytol bývalým manželom údajne 2.000.000,-Sk a 400.000,-Sk mali títo z predaja „stavacieho autodrómu“, čo nezodpovedá ani údajnej cene centrifúgy a na druhej strane žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní 15.1.2010 uviedla, že si už presne nespomína, akú sumu mali bývalým manželom doložiť jej rodičia. Za nepreukázané považuje tvrdenia žalobkyne o ich príjmoch, keď uviedla, že v niektorý deň dokázali zarobiť aj 100.000,-Sk. Má za to, že táto samotná svoje tvrdenia spochybnila výpoveďou na pojednávaní 4.3.2010, keď uviedla, že za 3 hodiny prevádzky tohto autodrómu bolo možné absolvovať 30 jázd a tak bolo možné zarobiť 1.800,- Sk. Z toho vyvodzuje, že za hodinu plne obsadenej prevádzky bolo možné inkasovať 600,-Sk, čo pri 10-hodinovej prevádzke denne pri plnej obsadenosti nepretržite v priebehu 10 hodín bolo možné inkasovať sumu 6.000,-Sk, teda suma 100.000,-Sk mohla byť inkasovaná za 17 dní za predpokladu nepretržitej obsadenosti autodrómu v rozsahu 10 hodín. Je pritom všeobecne známe, že aj takýto výpočet je nereálny, keďže jarmoky trvajú spolu 1 až 3 dní a predstava, že súvislých 10 hodín sa prevádzkoval autodróm vo svojej maximálnej kapacite je zjavne nereálna. Bez ohľadu na záver o tom, že
uvedené zariadenie patrí do BSM má za to, že súd prvej inštancie neprihliadol ani na samotné tvrdenie žalobkyne, ktorá na pojednávaní 15.1.2010 výslovne uviedla, že žalovaný mal pred manželstvom „stavací“ autodróm, ktorý bol predaný v roku 1998 za sumu 420.000,-Sk a táto suma mala byť použitá na kúpu centrifúgy a za predaj tejto centrifúgy bol vykonaný nákup hydraulického autodrómu. Z toho považuje za nesporný záver, že žalovaný aj podľa tvrdení samotnej žalobkyne mal vynaložiť na majetok patriaci do BSM svoje vlastné finančné prostriedky a preto má tento právo, aby sa mu tieto prostriedky pri vyporiadaní BSM zohľadnili. Za nesprávny považuje aj záver súdu prvej inštancie o tom, že mal z predaja hydraulického autodrómu získať prospech v hodnote 760.000,-Sk. Takýto záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ako predávajúci pri tejto kúpnej zmluve vystupoval okrem žalovaného aj jeho brat U. O. a túto zmluvu je potrebné považovať v znení ako bola uzavretá za platnú, keďže žalobkyňa sa v rámci premlčacej lehoty nedovolala relatívnej neplatnosti tejto zmluvy.
18. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 380 C.s.p. a to v rozsahu odvolacích námietok žalovaného a na základe toho dospel k záveru, že toto odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné.
20. Tak ako to vyplýva z obsahu odvolania žalovaného ako aj z prednesov oboch procesných strán pred súdom prvej inštancie, spornou medzi nimi ostala otázka, či zariadenie tzv. „hydraulického autodrómu“ bol nadobudnutý do ich BSM a teda tvoril jeho súčasť. Pri hodnotení tejto spornej otázky je potrebné vyporiadať sa so skutočnosťou koho z manželov zaťažuje v konaní dôkazné bremeno, teda bremeno označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súdna prax sa už otázkou tohto dôkazného bremena zaoberala a zaujala názor, že na účastníkovi, ktorý tvrdí, že určitá vec je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov leží dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva; ak sa toto nadobudnutie preukáže a druhý z manželov tvrdí skutočnosti, ktoré vec z bezpodielového spoluvlastníctva vylučujú, bude na ňom dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo 4009/2007).
21. Aplikáciou tejto zásady na prejednávanú vec možno uzavrieť, že medzi účastníkmi nebola v podstate spornou okolnosť, že uvedené zariadenie hydraulického autodrómu bolo nadobudnuté titulom kúpy za trvania ich manželstva. Za takejto situácie potom zaťažuje žalovaného dôkazné bremeno označiť dôkazy a preukázať jeho tvrdenie o tom, že uvedená vec napriek tomu do BSM nepatrí. Z tohto pohľadu je preto súčasťou hodnotenia dôkazu prioritný záver o tom, či zo žalovaným označených dôkazov možno vyvodiť takýto ním tvrdený skutkový záver. Súd prvej inštancie uvedenú spornú otázku vyvodil na základe hodnotenia dôkazov, ktoré vykonal postupom podľa § 191 ods. 1 C.s.p. a akcentoval v tomto smere na zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Objektívne je potrebné konštatovať, že hodnotenie tohto dokazovania bolo pre súd prvej inštancie značne obtiažne, keďže žalovaný na preukázanie svojich tvrdení označil dôkazy predovšetkým svedecké výpovede a to svojich príbuzných, ako aj osôb spriaznených. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že dôkaznú silu týchto dôkazov je potrebné hodnotiť aj s prihliadnutím na nepochybný záujem uvedených osôb vypovedať tak, aby to v konaní bolo na prospech žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že voľným hodnotením dôkazov v tejto spornej otázke možno vyvodiť logický záver, svedčiaci o tom, že uvedené zariadenie hydraulického autodrómu sa stalo súčasťou BSM účastníkov a to titulom kúpy. Pri takýchto záveroch je potrebné tak, ako to súd prvej inštancie správne vykonal prihliadnuť na preukázané skutočnosti a to, že žalovaný bol nesporne účastníkom ústnej kúpnej zmluvy od predchádzajúceho vlastníka X. T.. Rovnako bol nesporne aj účastníkom kúpnej zmluvy, ktorou bolo toto zariadenie za trvania BSM účastníkov odpredané spoločnosti JMR Invest, s.r.o.. V kontexte týchto skutkových záverov je potrebné prihliadnuť aj na ďalšie preukázané skutočnosti a to, že uvedené zariadenie po jeho nadobudnutí užívali výlučne účastníci konania a jeho prevádzkovanie bolo zdrojom príjmu, ktorým uspokojovali potreby rodiny. Nesporným bolo konštatovanie, že rodičia žalovaného, ako aj jeho brat prevádzkovali iné zábavné zariadenia. V tomto kontexte je potrebné prihliadnuť aj na obsah svedeckej výpovede matky žalovaného, ktorá potvrdila, že ako rodičia sa snažili pomôcť obom synom a v rámci toho syn U. dostal rodinný dom a žalovaný dostal práve sporné zariadenie autodrómu. Nebolo pritom sporné, že brat žalovaného U. mal označený rodinný dom v svojom vlastníctve, z čoho možno vyvodiť záver, že rovnako za vlastníka považovali aj žalovaného vo vzťahu k uvedenému autodrómu. Rovnako bolo v konaní preukázané, že žalovaný mal zriadené 2 účty v bankách, na ktorých ukladal finančné prostriedky získané prevádzkou uvedeného zariadenia, čo je v rozpore so všeobecným tvrdením tak
žalovaného, ako aj jeho brata o tom, že uvedené zariadenie lunaparku bolo vo vlastníctve rodičov žalovaného a tento mal rodičom odovzdávať aj peňažné prostriedky z prevádzky tohto zariadenia. Takto označenými dôkazmi zo strany žalovaného teda nebolo jednoznačne preukázané, aby kúpna cena, za ktorú bolo uvedené zariadenie zakúpené za trvania manželstva účastníkov bola uhradená z výlučných prostriedkov žalovaného v celom rozsahu, resp. z iných, ako spoločných peňažných prostriedkov účastníkov. Súd prvej inštancie správne poukázal na tendenčnosť svedeckých výpovedí osôb, ktoré ako svedkov označil žalovaný, keďže tieto osoby sa zjavne podieľali na úkonoch pomocou ktorých sa žalovaný snažil dosiahnuť vyčlenenie tohto zariadenia z BSM. Za takéto konanie totiž možno nesporne považovať postup, na základe ktorého bolo toto zariadenie za trvania BSM účastníkov odpredané obchodnej spoločnosti, ktorej bol žalovaný spoločníkom a na konanie ktorej mala celá jeho rodina nesporne zjavný vplyv, keďže vedeli zabezpečiť, aby po zániku BSM účastníkov bolo toto zariadenie opätovne odpredané matke žalovaného a táto ho následne darovala žalovanému. Odvolací súd preto považuje za správne skutkové závery súdu prvej inštancie, pokiaľ tento z takto vykonaného dokazovania vyvodil záver o tom, že sporné zariadenie autodrómu patrilo do BSM účastníkov a toto bolo pred jeho zánikom odpredané žalovaným za konkrétnu sumu. Keďže žalobkyňa relatívnu neplatnosť tejto zmluvy nenapadla, je potrebné považovať ju za platnú a teda aj sumu, ktorú žalovaný získal za odpredaj tohto zariadenia pojať do vyporiadania BSM.
22. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného o neobjektívnom hodnotení dôkazov označených žalobkyňou. Žalobkyňa totiž nebola stotožnená procesnou dôkaznou povinnosťou, keďže v jej prospech svedčila vyvrátiteľná domnienka, že zariadenie hydraulického autodrómu patrí do BSM účastníkov, pokiaľ bolo nadobudnuté titulom kúpy za trvania manželstva. Pokiaľ žalovaný mienil vyvrátiť túto zákonnú domnienku, bolo jeho procesnou povinnosťou uniesť v tomto smere svoje dôkazné bremeno.
22. Za dôvodnú však odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalovaného o tom, že súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ pri vyporiadaní BSM neprihliadol na skutočnosť, ktorá bola medzi účastníkmi nespornou (potvrdila ju v svojej účastníckej výpovedi aj žalobkyňa) a to, že na kúpu zariadenia centrifúgy boli použité aj peňažné prostriedky za odpredaj zariadenia pôvodného autodrómu, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve žalovaný ešte pred uzavretím manželstva. Táto sama vo svojej výpovedi potvrdila, že za odpredaj tohto autodrómu žalovaný získal sumu 420.000,-Sk, ktorá bola použitá na kúpu centrifúgy. Keďže bolo nesporným, že aj uvedená centrifúga bola odpredaná za trvania manželstva oboch účastníkov a peňažné prostriedky získané za ňu boli použité na kúpu práve sporného hydraulického autodrómu, nasvedčuje to záveru, že samotná žalobkyňa potvrdila, že do tohto zariadenia, ktoré sa stalo súčasťou BSM bola vykonaná investícia žalovaného z jeho výlučných peňažných prostriedkov v sume 420.000,- Sk. Ide teda o právne významnú okolnosť, na ktorú bol súd prvej inštancie povinný prihliadnuť pri vyporiadaní BSM vychádzajúc zo zásady, že každý z manželov má právo, aby sa mu vrátili prostriedky, ktoré za trvania manželstva investoval zo svojich výlučných peňažných prostriedkov do BSM. Keďže súd prvej inštancie na uvedenú skutočnosť pri vyporiadaní neprihliadol, je v tejto časti jeho rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení a z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
23. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu opätovne vykonať vyporiadanie BSM a v rámci neho sa vyporiadať s investíciou žalovaného do BSM účastníkov.
24. V novom rozhodnutí bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.