Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - X. XXXX/X, S., právne zastúpená: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, IČO: 35 510 722, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -57 zo dňa 25.10.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 392,58 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Ďalším výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.,,,, , a a ust., a o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe zisteného skutkového stavu veci a citovaných právnych ustanovení ma za to, že žaloba je dôvodná. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je bezpochyby vzťahom spotrebiteľským, a to aj napriek tomu, že ide o zmluvu o úvere, ktorá sa riadi režimom . Niet žiadnych pochybností o tom, že predmetom konania bol nárok zo zmluvy, ktorá na základe vyššie uvedeného, zodpovedá definícií spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľom je v súlade s európskou aj vnútroštátnou súkromnoprávnou aj verejnoprávnou úpravou osoba, ktorá v zmluvnom vzťahu, do ktorého vstupuje so subjektom vykonávajúcim obchodnú činnosť, nejedná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci výkonu svojho povolania. Kritériom pre posúdenie zmluvnej strany ako spotrebiteľa je jednak označenie tejto strany v zmluve, ako aj samotný predmet záväzkového vzťahu. V konkrétnom prípade žalobca poskytol úver vykonávajúc svoju podnikateľskú činnosť a zároveň žalovaná ako dlžník, z poskytnutých úverových prostriedkov financoval svoje osobné potreby. Zmluva, ktorá bola uzavretá, je preto zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, z ktorej nárok je predmetom tohto sporu, znamená, že na právny vzťah založený zmluvou je potrebné

aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia iných právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa.

4. Žalovaný ďalej tvrdil, že nárok spotrebiteľa na finančné zadosťučinenie je viazaný na rozhodnutie súdu o porušení práva alebo povinnosti podľa a osobitných predpisov, čo rozsudkami sp. zn. , resp. sp. zn. konštatované nebolo. Predpoklad formulovaný v zákone o ochrane spotrebiteľa vyžaduje rozhodnutie vo výroku súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Súd má za to, že toto tvrdenie žalovaného je vyvrátené priamo v predmetných rozsudkoch. Z rozsudku sp. zn. jednoznačne vyplýva, že boli porušené práva žalobkyne ako spotrebiteľa tým, že žalovaný voči žalobkyni použil neprijateľnú zmluvnú podmienku - dohodu o zrážkach zo mzdy. Na základe takejto neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy došlo k faktickým zrážkam zo mzdy žalobkyne. Z predmetného rozsudku sp. zn. jednoznačne vyplýva, že uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu medzi žalobkyňou a žalovaným boli porušené spotrebiteľské práva žalobkyne tým, že predmetná zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované , čo malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne nastalo aj zakomponovaným neprijateľných podmienok do predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak nie je priamo vo výroku predmetného rozsudku konštatované porušenie práva spotrebiteľa, je to dané len tým, že „cieľom“ konania bolo napraviť stav, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, a to zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, resp. určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, pričom tento cieľ bolo možné dosiahnuť len výrokom súdu o zdržaní sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, resp. výrokom o určení úveru za bezúročný a bez poplatkov a o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok. Iný výklad by bol v rozpore s logikou, nakoľko ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že predmetné rozsudky nekonštatujú porušenie práv spotrebiteľa, boli by tieto rozsudky vydané v rozpore s ustanoveniami ako aj s ustanovením o spotrebiteľských úveroch a teda súd by prikázal zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, resp. by určil úver za bezúročný a bez poplatkov a neprijateľnosť zmluvných podmienok bez toho, aby bolo súčasne konštatované porušené práva spotrebiteľa. Teda ak súd konštatoval v predmetných rozsudkoch neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a neprijateľnosť zmluvných podmienok, bolo porušené právo žalobkyne jednak podľa ako aj .

5. Žalobkyňa v žalobe žiadala priznať ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 392,58 Eur. Túto sumu považovala za primeranú vzhľadom na to, že ujma, ktorá jej reálne vznikla v dôsledku zrealizovaných zrážok zo mzdy bola vo výške 785,16 Eur.

6. Súd prvej inštancie v otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia zastával názor, že túto nie je možné paušalizovať tak, aby vo všetkých prípadoch, kedy voči žalovanému boli žalobcovia úspešní, bola priznaná aj rovnaká suma finančného zadosťučinenia.

7. Žalovaný tvrdil, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma, nakoľko neuhradila sumu, ktorá jej bola poskytnutá. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné stotožňovať výšku finančného zadosťučinenia s výškou plnenia, ktoré je ešte žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému z titulu poskytnutého úveru.

8. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie vyplýva žalobkyni priamo zo zákona. Výšku však musí žalobkyňa preukazovať sama. Tu jej nie je možné priznať právo v určitej výške bez preukázania jeho výšky, alebo aspoň označenia dôkazov preukazujúcich jeho výšku.

9. Súd prvej inštancie zohľadnil pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia najmä to, za akých okolností došlo k porušeniu práva žalobkyne.

10. Žalobkyni vznikla ujma vo výške 785,16 Eur tým, že v rozpore so zákonom jej boli vykonané zrážky zo mzdy.

11. Preto súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie primerané v rozsahu 392,58 Eur. Na jednej strane je to určitá forma prevencie voči žalovanému nepoužívať tieto nekalé obchodné praktiky, ale na druhej strane nejde o sumu, kde by hrozilo nebezpečenstvo neprípustného obohacovania sa

žalobkyne a zneužívania tohto prostriedku ochrany spotrebiteľa. Preto priznanie sumy vo výške 392,58 Eur žalobkyni, je primeraným finančným zadosťučinením za znášanie stavu svojej právnej neistoty od realizácie zrážok zo mzdy až do právoplatnosti rozsudkom sp. zn. .

12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. a , (ďalej ) a v súlade s týmito ustanoveniami priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 %, nakoľko jej žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namietal nezákonnosť rozsudku a jeho nepreskúmateľnosť čo do základu priznaného nároku, ako aj čo do jeho výšky. Z napádaného rozsudku vyplýva, že priznaný nárok má byť finančným zadosťučinením za porušenie práva žalobcu ako spotrebiteľa tým, že s ním žalovaný uzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy. Záver súdu je v rozpore so , ktorý v definuje podmienky použitia a prípustnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Keď súd prvej inštancie tvrdí, že malo byť porušené nejaké právo žalobcu, potom by ho musel určiť a zdôvodniť, v čom bolo uvedené zákonné ustanovenie porušené. Žalovaný namieta aj dôvody, ktorými súd odôvodňuje výšku finančného zadosťučinenia, a najmä preto, lebo neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by zdôvodnili jeho výšku. Odôvodnenie neobsahuje žiadne skutočnosti, len vyjadrenie subjektívneho názoru konajúceho sudcu. Úvaha o výške finančného zadosťučinenia neznamená svojvôľu pri rozhodovaní, ale úvahu založenú na preukázaných skutkových tvrdeniach v prípadoch, v ktorých konkrétnu sumu právny poriadok priamo a ani sprostredkovane nešpecifikuje. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok, žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v celom rozsahu.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na to, že rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 16.12.2016 č.k. -57, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.05.2017 č.k. - 100 a rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 18.01.2017 č.k. -59, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.02.2018 č.k. -103 si žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojich práv zo spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2015. Citovanými rozsudkami považuje žalobkyňa za preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti ustanovené v osobitnom predpise a to neuvedenie obligatórnych náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch, zakomponovanie neprijateľných zmluvných podmienok a neplatné uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný svojou argumentáciou popiera princíp res iudicata, keď tvrdí, že záver súdu je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, pretože súd neurčil a nezdôvodnil porušenie práva žalobkyne. Čo sa týka výšky priznaného primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyňa uviedla, že v súčasnosti neexistuje exaktne stanovené kritérium ani vzorec pre stanovenie jeho výšky. Z týchto dôvodov výška závisí vždy od úvahy súdu. Jediným kritériom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť a zároveň musí pre dodávateľa predstavovať účinný, primeraný a odradzujúci prostriedok nápravy. Žalobkyni bola na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy zrazená suma 785,16 Eur. Preto suma vo výške polovici tejto sumy 392,58 Eur je zo strany žalobkyne považovaná za primeranú vzhľadom na judikované porušenia jej spotrebiteľských práv, čo súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku aj podrobne odôvodnil. Preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Vyjadrenie k odvolaniu bolo zaslané na vyjadrenie žalovanému. Ďalšie vyjadrenie do spisu predložené nebolo.

16. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. C.s.p a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil odvolací súd na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.11.2019 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistenej skutočnosti vyvodil aj správne právne závery. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na uvedenom

nič nezmenilo. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu v zmysle ust. poukazuje.

18. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť so žalovaným, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle Podmienky ohľadom úspešného uplatnenia porušenia práv alebo povinnosti splnené boli.

19. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

20. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva „odradzujúci“).

21. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľka má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní porušenie práva, alebo povinnosti stanovenej o ochrane spotrebiteľa má právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá.

22. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie správne zistil, že z rozsudku sp.zn. jednoznačne vyplýva, že boli porušené práva žalobkyne ako spotrebiteľa tým, že žalovaný voči žalobkyni použil neprijateľnú zmluvnú podmienku - dohodu o zrážkach zo mzdy. Na základe takejto neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy došlo k faktickým zrážkam zo mzdy žalobkyne. Z predmetného rozsudku sp. zn. jednoznačne vyplýva, že uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu medzi žalobkyňou a žalovaným boli porušené spotrebiteľské práva žalobkyne tým, že predmetná zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované , čo malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne nastalo aj zakomponovaným neprijateľných podmienok do predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak nie je priamo vo výroku predmetného rozsudku konštatované porušenie práva spotrebiteľa, je to dané len tým, že „cieľom“ konania bolo napraviť stav, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, a to zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, resp. určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, pričom tento cieľ bolo možné dosiahnuť len výrokom súdu o zdržaní sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, resp. výrokom o určení úveru za bezúročný a bez poplatkov a o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok. Iný výklad by bol v rozpore s logikou, nakoľko ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že predmetné rozsudky nekonštatujú porušenie práv spotrebiteľa, boli by tieto rozsudky vydané v rozpore s ustanoveniami ako aj s ustanovením zákona č.

o spotrebiteľských úveroch a teda súd by prikázal zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, resp. by určil úver za bezúročný a bez poplatkov a neprijateľnosť zmluvných podmienok bez toho, aby bolo súčasne konštatované porušené práva spotrebiteľa. Teda ak súd konštatoval v predmetných rozsudkoch neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a neprijateľnosť zmluvných podmienok, bolo porušené právo žalobkyne jednak podľa ako aj Občianského zákonníka.

23. Úvaha súdu prvej inštancie, že zohľadnil pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia najmä to, za akých okolností došlo k porušeniu práva žalobkyne a že žalobkyni vznikla ujma vo výške 785,16 Eur tým, že v rozpore so zákonom jej boli vykonávané zrážky zo mzdy zodpovedá pravidlám formálnej logiky. Súd prvej inštancie zároveň uvažoval o tom, že žalobkyňa vzhľadom na široko medializovanú osvetu v oblasti spotrebiteľských správ a s poukazom na možnosť bezplatne sa poradiť o svojich spotrebiteľských právach pred uzatvorením zmluvy so žalovaným, prípadne aj počas jeho trvania svoje práva nestrážila natoľko bdelo, aby sa vyhla prípadnému nekalému konaniu zo strany žalovaného, a preto priznal primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu 392,58 Eur zodpovedá jednej zo všeobecných právnych zásad vlastných európskej právnej kultúre medzi ktoré patrí princíp primeranosti. Odvolacia námietka žalovaného preto čo do neodôvodnenia primeranosti priznanej výšky finančného zadosťučinenia nie je dôvodná.

24. Súd prvej inštancie správne rozhodol. Správny je i výrok o trovách konania. Preto odvolací súd postupom podľa ust., rozsudok ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. v spojení s ust. a V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.