Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_25Csp-55-2019.pdf
PDF · 89.69 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/55/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. Q. XXX/X, XXX XX K., o zaplatenie 2.224,95 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 897,61 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 31.5.2016 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25.3.2019 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.224,95 EUR s príslušenstvom, titulom nesplatenia poskytnutej pôžičky. Súčasne požadoval náhradu trov konania
2. Uviedol, že dňa 5.5.2014 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 6177226, na základe ktorej mu poskytol pôžičku 2.500 EUR. Podľa zmluvy mal žalovaný pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 80,23 EUR, a to do celkovej sumy vo výške 4.813,80 EUR. Žalovaný z dlžnej sumy uhradil 1.602,39 EUR. Vzhľadom na to, že porušil povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu dňa 26.3.2016 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.5.2016 úver zosplatnil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 2.224,95 EUR.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 21.9.2019, ku ktorej sa nevyjadril.
4. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
5. Dňa 5.5.2014 právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 1360986, na základe ktorej mu poskytla úver vo výške 2.500,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať pravidelne v 60 mesačných splátkach vo výške 80,23 EUR, pri fixnej úrokovej sadzbe 32%, rovnakej výške RPMN, s tým, že celková výška úveru predstavovala sumu 4.678,20 EUR. Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaný z poskytnutého úveru uhradil splátky vo výške 1.602,39 EUR.
6. Právny predchodca žalobcu dňa 26.3.2016 zaslal žalovanému predžalobnú upomienku, v ktorej ho vyzval k úhrade dlžných splátok vo výške 240,69 EUR, zároveň ho upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy dôjde k vyhláseniu splatnosti celého úveru.
7. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.5.2016 právny predchodca žalobcu poskytnutý úver zosplatnil a žalovaného vyzval na úhradu celkovej dlžnej sumy vo výške 2.287,71 EUR.
8. Podaním zo dňa 26.6.2019 spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobca prostredníctvom toho istého právneho zástupcu oznámili, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania bola postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.
9. Okresný súd Košice I uznesením č. k.: 25Csp/55/2019-60 zo dňa 30.7.2019 vyhovel návrhu na zmenu žalobcu, aby na miesto doterajšieho žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s. vstúpil do konania ako žalobca: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom: Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.9.2019.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonník (ďalej len „OZ“), účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods. 3 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 53 ods. 3 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 54 ods. 1 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Podľa § 54 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), účinnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Súd má za to, že aj keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na žalovaného hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
23. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právny predchodca žalobcu, ako dodávateľ, a žalovaný, ako spotrebiteľ, dňa 5.5.2014 uzavreli Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 2.500,- EUR.
24. V danom prípade súd po posúdení výšky ročnej úrokovej sadzby uplatňovanej žalobcom v zmluve (35 %) dospel k záveru, že požadovaný úrok nie je v zákonom dovolenej výške. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvykle určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska (https://www.nbs.sk/_img/Documents/STATIST/URSADZ/ PUM/0710-01-2013.XLS) boli priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch za obdobie od 1 roka do 5 rokov v máji 2014, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 10,71 %. Úroková sadzba predmetnej pôžičky je takmer 3-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky)
pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).
25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval dohodu o výške úrokov z pôžičky 32 % ročne za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Žalovaný z poskytnutej pôžičky 2.500 EUR uhradil sumu vo výške 1.602,39 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú platí, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, z ktorého dôvodu má žalobca nárok na zaplatenie rozdielu medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami a žalovaným uhradenou sumou vo výške 897,61 EUR (2.500 EUR - 897,61 EUR). Z uvedeného dôvodu žalovaného zaviazal na túto sumu a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
26. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 27. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 29. Základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, bola vo výške 0 %. Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov je teda vo výške 5% ročne.
30. Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením dlžnej istiny, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy. Žalobca požaduje príslušenstvo pohľadávky od 31.5.2016 do zaplatenia, zákonné úroky z omeškania uplatňuje od šiesteho dňa po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti t. j. 25.5.2016, keďže v zmysle čl. 15, bod 2 zmluvných podmienok sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Úrok z omeškania požadoval od 31.5.2016, z ktorého dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 31.5.2016 do zaplatenia.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.224,95 EUR, súd mu priznal sumu 897,61 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca tak bol v konaní v prevažnej miere, percentuálne vyjadrenej na 40,34 % úspešný a neúspešný v pomere 59,66 % (v prevyšujúcej zamietnutej časti). Z uvedeného dôvodu vznikol žalovanému nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške 19,32 %. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).