Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/54/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO 35 838 825, právne zastúpený, Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinným: 1./ M. C., nar. XX.X.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. S. XXX, XXX XX G. S., 2./ G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. S. XXX, XXX XX G. S., právne zastúpená : Mgr. Marek Tauber, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, 3./ M. C., nar. X.X.XXXX, bytom G. S. XXX, XXX XX G. S., 4./ I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. S. XXX, XXX XX G. S. o vymoženie sumy 790,85 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. -30 zo dňa 4.8.2016, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Exekučné konanie proti povinnému v 1. rade zastavuje.

Povinná v 2. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému v celom rozsahu.

Súdnemu exekútorovi vo vzťahu k povinnému v 1. rade trovy exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že „I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp.zn.: EX 24244/12 sa voči povinnej v 2.rade vyhlasuje za neprípustnú. II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp.zn. : EX 24244/12 sa voči povinnej v 2.rade zastavuje. III. Povinná v 2.rade má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený podal 17.10.2012 na exekútorský úrad vo výroku označeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinným pre vymoženie pohľadávky vo výške 790,85 eur s príslušenstvom priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Poprad, č.k. -7 zo dňa 16.6.1994. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.8.1994 a vykonateľnosť 30.8.1994. 7.11.2012 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Povinná v 2.rade podaním zo dňa 12.7.2013 vzniesla námietku premlčania vymáhanej istiny podľa a navrhla exekúciu podľa Exekučného poriadku zastaviť. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 18.3.2016 uviedol, že istina už bola splatená a návrhom na vykonanie exekúcie sa domáha len úrokov z omeškania. Je toho názoru, že predmetná pohľadávka nie je premlčaná v celom rozsahu. V nadväznosti na úroky z omeškania vzniknuté z nezaplatenej istiny do 17.9.2009 bol návrh dôvodný. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh

na vykonanie exekúcie podal oprávnený dňa 17.10.2012, čo nespochybniteľne je po zákonnej 10- ročnej premlčacej dobe, keďže tá plynula od 30.8.1994 do 30.8.2004. V dôsledku vznesenej námietky premlčania povinnou v 2.rade považoval súd prvej inštancie za premlčané aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania od okamihu, kedy márnym uplynutím premlčacej doby došlo k premlčaniu istiny. Účinným vznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku, t.j. subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynútiteľné a tento účinok sa prejaví nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale aj k jej príslušenstvu, ktoré predstavuje zmluvný úrok alebo úrok z omeškania. V danom prípade, keďže exekučný titul nadobudol právoplatnosť 26.8.1994 a vykonateľnosť 30.8.1994, uplynutím 10-ročnej lehoty dňom 30.8.2004 sa právo priznané exekučným titulom premlčalo a rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané týmto exekučným titulom, ktorých splatnosť nastala či už ku dňu právoplatnosti rozsudku alebo po jeho právoplatnosti. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení poukázal aj na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 29.6.2010, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie istiny a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov, a podľa ktorého úroky za každý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčujú samostatne, teda právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za každý deň samostatne. Úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením hlavného záväzkového právneho vzťahu. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Súd na základe týchto zistených skutočností vyhlásil exekúciu voči povinnej v 2. rade za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, právny následok čoho bolo jej zastavenie.

3. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúcia bude pokračovať v rozsahu úroku 6% p.a. zo sumy 82,39 eur od 17.10.2009 do zaplatenia a trov exekúcie, alternatívne, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že pokiaľ právo na zaplatenie úrokov vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčanie práva na zaplatenie úrokov posudzovať samostatne. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.04.2006 sp.zn. . Podľa oprávneného právo na vymoženie úrokov z omeškania z dlžnej istiny do 16.10.2009 je premlčané; keďže zvyšný úrok sa dosiaľ nestal zročným a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 17.10.2012, kedy došlo k uplatneniu práva oprávneného a k spočívaniu premlčacej doby. Oprávnený uviedol, že nárok oprávneného v časti exekúcie o vymoženie úroku vo výške 6 % p.a. zo sumy 82,39 eur (výška dlžnej istiny k 17.10.2009) od 17.10.2009 do zaplatenia v uvedenom rozsahu premlčaný nie je a exekúcia v časti vymoženia úroku vo výške 6% p.a. zo sumy 82,39 eur od 17.10.2009 do zaplatenia a trov exekúcie je dôvodná.

4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná v 2. rade. S právnym názorom oprávneného sa nestotožnila. Právo oprávneného domáhať sa tejto kategórie je obmedzené trojročnou premlčacou lehotou, avšak posledná možnosť zročnosť úrokov môže nastať len v období existencie judikovanej istiny, nie po jej premlčaní, kedy pretrváva už len ako naturálna obligácia. Nie je možné, aby v exekúcii uplatnené úroky mali svoj právny pôvod v premlčanej istine (z premlčaného nemôže vznikať nepremlčané), pretože úroky, ich výška vyplývajú a závisia od istiny, keďže zo sumy istiny je na základe percentuálnej miery určovaná suma úrokov. Ak teda k premlčaniu istiny došlo, nemohlo dochádzať k zročnosti úrokov po tejto právnej skutočnosti. Poukázala aj na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn. ohľadom príslušenstva, ktorý je totožný s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

5. Dňa 22.06.2018 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému v 1.rade, nakoľko zistil, že povinný zomrel dňa 12.10.2017, teda po rozhodnutí súdu prvej inštancie, a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené Uznesením č. -13, , ktoré vydal Okresný súd Kežmarok. V prípade zastavenia exekúcie si neuplatňuje voči oprávnenému trovy exekúcie. Zároveň uviedol, že voči povinnému v 2., 3. a 4. rade naďalej pokračuje exekučné konanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie , ďalej len „“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. -7 zo dňa 16.6.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.8.1994 a vykonateľnosť dňa 30.8.1994.

9. Podstatnou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť je, kedy dochádza k premlčaniu úrokov, keďže oprávnený v podanom odvolaní namietal postup súdu prvej inštancie, ktorým zastavil konanie z dôvodu premlčania vymáhanej pohľadávky. Mal za to, že pokiaľ ide o úroky vyplývajúce z exekučného titulu, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti exekučného titulu, teda odo dňa 30.8.1994 a tieto sa v súlade s právnou úpravou premlčia v trojročnej premlčacej dobe a právo oprávneného na vymoženie úrokov z omeškania z dlžnej istiny do 16.10.2009 je premlčané, avšak zvyšný úrok sa nestal zročným a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 17.10.2012, kedy došlo k uplatneniu práva oprávneného a k spočívaniu premlčacej doby. Preto nárok oprávneného v časti úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 82,39 eur (výška dlžnej istiny k 17.10.2009) od 17.10.2009 do zaplatenia podľa jeho názoru premlčaný nie je.

10. Podľa ustanovenia odsek l, 2 , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

11. Podľa ustanovenia , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

12. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky ( ). Záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže byť hlavný alebo vedľajší (akcesorický). O hlavný záväzkový vzťah ide vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu, resp. k získaniu určitej peňažnej čiastky. Vedľajším peňažným záväzkovým vzťahom je mimo iného záväzok (povinnosť dlžníka) vyplývajúci zo zmluvy (v danom prípade vrátenie požičanej sumy) alebo zo zákona, zaplatiť veriteľovi úrok, ako určitú pomernú časť (spravidla určenú percentuálnou sadzbou) hlavného peňažného záväzku. Úrokový právny vzťah môže vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi platne založený hlavný peňažný záväzkový právny vzťah. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu ( ). V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový (ďalší) záväzkový právny vzťah.

13. Nemožno súhlasiť s právnym názorom oprávneného, podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie hlavného záväzku a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov, podľa ktorého úroky z omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčujú samostatne, a teda právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa samostatne.

14. Niet pochýb o tom, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To okrem iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň, mesiac, rok, dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový právny vzťah, teda nie je, ako sa oprávnený mylne domnieva, pre povinnosť dlžníka platiť

úroky z omeškania právne významná. V tomto smere Najvyšší súd SR v rozsudku z 29.6.2010 vyslovil názor, cit: „Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením peňažného záväzku. Týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.“

15. Ak by súd prijal argumentáciu oprávneného, znamenalo by to, že bez ohľadu na uplynutú dobu od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola priznaná istina, dokonca bez ohľadu na moment premlčania istiny a dobu uplynutú od premlčania istiny, by vždy existoval „trojročný blok úrokov“, ktorý by existoval izolovane a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa ich domáhal uplatnením návrhu na vykonanie exekúcie. Odvolací súd sa domnieva, že takáto „nadčasová“ povaha zmienenej časti úrokov nie je právne udržateľná. Znamenalo by to „nepostihnuteľnosť“ istej časti úrokov inštitútom premlčania, a toto podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné z uvedených zákonných ustanovení vyvodiť. Právo oprávneného domáhať sa tejto kategórie úrokov je obmedzené trojročnou premlčacou lehotou, avšak posledná možná zročnosť úrokov môže nastať len v období existencie judikovanej istiny, nie po jej premlčaní, kedy pretrváva už len ako naturálna obligácia. Nie je možné, aby v exekúcii uplatnené úroky mali svoj právny pôvod v premlčanej istine (z premlčaného nemôže vznikať nepremlčané), pretože úroky, ich výška, vyplývajú, závisia od istiny, keďže zo sumy istiny je na základe percentuálnej miery určovaná suma úrokov.

16. Ak teda k premlčaniu istiny došlo po uplynutí 10-ročnej doby na uplatnenie práva priznaného právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 30.08.1994, nemohlo dochádzať k zročnosti úrokov po tejto právnej skutočnosti. Nepochybne zročnosťou posledných úrokov v posledný deň existencie judikovanej istiny začala plynúť trojročná premlčacia lehota na ich uplatnenie.

17. Nad rámec prejednávanej veci a v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej, cit.: „Niet pochybností o tom, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah, teda nie je, ako sa žalobca mylne domnieva, pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.“ (Pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.06.2012)

18. Odvolací súd v prejednávanej veci aplikoval i právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený rozsudkom , podľa ktorého cit: „Premlčaním práva na splnenie hlavného peňažného záväzku dochádza k premlčaniu práva na dohodnuté úroky z omeškania za nesplnenie hlavného záväzku vo forme určeného percenta za určitý časový úsek (t.j. narastajúcim spôsobom za pokračujúce omeškanie), a to za dobu omeškania nasledujúcu po premlčaní hlavného záväzku. Z akcesorickej povahy úrokového záväzku možno vyvodiť, že jeho osud je spätý s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj úrokový záväzok, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku, prostredníctvom úrokov z omeškania by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania. Z toho vyplýva, že ak sa dlžník môže brániť proti rozhodnutiu o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti uplatneniu práva na úroky z omeškania za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. To znamená, že záväzok platiť úroky z omeškania ako akcesorický zabezpečovací záväzok sleduje osud hlavného záväzku.“

19. Súd prvej inštancie správne posúdil otázku premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania aj za čas od 17.10.2009. Pokiaľ totiž zanikla vymáhateľnosť hlavnej pohľadávky, zanikla aj vymáhateľnosť úrokov z omeškania aj za čas od 17.10.2009.

20. Nakoľko bolo zistené, že povinný v 1. rade dňa 12.10.2017 zomrel a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené Uznesením č. -13, , ktoré vydal Okresný súd Kežmarok, súd v zmysle a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

21. V podaní zo dňa 19.6.2018, v ktorom súdny exekútor navrhol súdu zastavenie exekúcie voči povinnému v 1. rade uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie si neuplatní voči oprávnenému nevyhnutné trovy exekúcie. Z tohto dôvodu súd nepriznal súdnemu exekútorovi vo vzťahu k povinnému v 1. rade trovy exekúcie.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením a .

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia C.s.p v spojení s tak, že povinnej v 2. rade, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).