Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Pc-6-2019.pdf
PDF · 93.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-9Pc/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno v konaní pred sudkyňou Mgr. Miroslavou Vaňovou, v právnej veci navrhovateľa: Q. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX J. I., proti matke maloletého dieťaťa: Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., a maloletému dieťaťu: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, o návrhu na zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že navrhovateľ Q. G., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého I. G., nar. XX.XX.XXXX z matky Q. G., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným na Okresný súd Poprad dňa 20.03.2019 domáhal zapretia otcovstva voči maloletému I. G., nar. XX.XX.XXXX. Predmetný návrh na zapretie otcovstva bol Okresným súdom Poprad postúpený tunajšiemu súdu z dôvodu miestnej príslušnosti dňa 18.04.2019.
2. Svoj návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že v septembri 2014 nastúpil výkon trestu v Košiciach. Počas neho matka mal. dieťaťa podala návrh na rozvod ich manželstva a v roku 2015 ich súd rozviedol. Od nástupu na výkon trestu nebol vôbec v kontakte s matkou mal. dieťaťa. O narodení mal. dieťaťa sa dozvedel od matky dieťaťa, pretože mu do väzenia poslala rodný list dieťaťa, kde bol on uvedený ako jeho otec. Otcom mal. dieťaťa nemôže byť, pretože od roku 2014 bol vo výkone trestu, manželstvo bolo rozvedené v októbri 2015 a mal. dieťa sa narodilo v marci 2016. Na predošlé 2 deti matky tiež podal návrhy na zapretie otcovstva. Pretože je vylúčené, aby bol otcom maloletého dieťaťa, podal na súd návrh na zapretie otcovstva.
3. Matka maloletého dieťaťa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.
4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 19.08.2019 uviedol, že vykonal sociálne zisťovanie v rodine maloletého dieťaťa dňa 14.08.2019. V čase ich návštevy sa v domácnosti zdržiavala matka maloletého Q. G. a jej 4 maloleté deti: X. G., nar. XX.XX.XXXX, O. G., nar. XX.XX.XXXX, I. G., nar. XX.XX.XXXX a W. G., nar. XX.XX.XXXX. Matka maloletých detí je na rodičovskej dovolenke, z ÚPSVR Poprad poberá rodičovský príspevok v sume 220,70 Eur a prídavky na deti v sume 97,36 Eur mesačne, je zdravá, o deti sa dokáže riadne postarať. Partner matky, s ktorým matka žije v spoločnej domácnosti, pán X. G. pracuje na týždňovky, vykonáva armovacie práce, mesačne zarobí cca 400,- Eur. Cez víkendy je u matky doma, spolu sa podieľajú na starostlivosti a výchove maloletých detí, žijú v usporiadanom harmonickom vzťahu, fungujú ako rodina. Všetky maloleté deti sú v starostlivosti matky. Mal. X. od septembra bude navštevovať MŠ v Telgárte. Mal. O. je nepočujúci, nerozpráva, má
načúvací prístroj, navštevuje OTRL ambulanciu v Košiciach. Mal. I. má zdravotné postihnutie - Downov syndróm. Mal. W. je zdravé dieťa. Matka v rozhovore uviedla, že ona s návrhom na zapretie otcovstva súhlasí, jej exmanžel pán Q. G. nie je otcom ani jedného z jej detí, je len zapísaný do rodného listu maloletého I. v zmysle zákona o rodine, chce, aby sa to dalo do poriadku; otcom mal. I. je p. G. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je otcom aj jej ďalších troch detí; spoločne žijú v jednej domácnosti v harmonickom vzťahu, spoločne sa starajú o všetky deti a pán G. má všetky deti rovnako rád, sú to jeho deti, v žiadnom prípade otcom mal. I. nemôže byť pán G., pretože ona s ním v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa intímne nežila, ani s ním nebola v žiadnom inom kontakte, ona 6 rokov žije so súčasným partnerom, s ktorým má všetky maloleté deti. Matka maloletého ďalej uviedla, že ona podala návrh zapretie otcovstva na súde v Poprade, ale jej exmanžel bol vtedy vo výkone trestu odňatia slobody, na pojednávanie sa nedostavil, ona asi nedoložila riadne všetko čo mala a konanie bolo vtedy zastavené; je rada, že teraz návrh podal pán G.; chce, aby sa to už riadne ukončilo a aby v I. rodnom liste mohol byť zapísaný ako jeho otec pán G. X.. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení ďalej uviedol, že má za to, že maloleté dieťa má právo poznať svojich rodičov, má právo na starostlivosť od obidvoch rodičov, má právo poznať svoju identitu, má právo poznať kto sú jeho rodičia a odkiaľ pochádza. V konaní o zapretí otcovstva musí byť preukázané vylúčenie otcovstva, čo je možné dosiahnuť napr. znaleckým dokazovaním a nepostačuje len samotné vyhlásenie rodičov, prípadne len jedného z nich, že muž, ktorý je zapísaný v rodnom liste dieťaťa ako jeho otec, nie je otcom dieťaťa.
5. Súd nariadil pojednávanie v predmetnej veci na deň 14.11.2019, na ktoré sa dostavila matka maloletého dieťaťa aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“) (keď predvolanie na pojednávanie mu nebolo doručené z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote, pričom informácia o výsledku doručenia bola súdu oznámená dňa 06.11.2019), podľa ktorého ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní navrhovateľ neospravedlnil, ani nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 CSP a podľa ust. § 31 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.
6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, výsluchom svedka X. G., oboznámil sa s prednesom kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom maloletého dieťaťa, rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 15P/320/2014-51 zo dňa 28.10.2015, správou Okresného súdu Poprad zo dňa 11.10.2019.
7. Z výsluchu matky maloletého dieťaťa na pojednávaní súd zistil, že s návrhom súhlasí, pričom všetky skutočnosti uvedené v návrhu sú pravdivé. V čase rozhodnom pre splodenie maloletého dieťaťa sa stýkala len s X. G., s navrhovateľom nebola v žiadnom kontakte asi od roku 2013, pričom zhruba od tej doby žije len s X. G.. Je presvedčená, že otcom dieťaťa nemôže byť v žiadnom prípade jej bývalý manžel, a teda navrhovateľ a otcom dieťaťa je jej súčasný partner X. G.. Maloletý sa narodil predčasne v 8. mesiaci, nakoľko má downov syndróm.
8. Súd v konaní vypočul ako svedka X. G., ktorého označila matka maloletého dieťaťa za biologického otca maloletého dieťaťa. Z výpovede svedka na pojednávaní súd zistil, že sa cíti byť biologickým otcom maloletého I., ktorý sa narodil zo spolužitia s matkou maloletého. S matkou maloletého býva v spoločnej domácnosti už asi 5 alebo 6 rokov. Maloletý žije s nimi v spoločnej domácnosti, riadne sa o neho spolu s matkou maloletého starajú. Okrem maloletého má s matkou ešte ďalšie 3 deti, a to mal. O., X. a W. s tým, že O. a X. sa narodili ešte pred maloletým I., pričom voči všetkým ostatným deťom už bolo z jeho strany uznané otcovstvo. Po narodení maloletého I. bol aj na matrike, avšak tam mu povedali, že od rozvodu neprešla zákonná lehota, a preto on nemôže byť zapísaný za otca maloletého, nakoľko za otca bol zapísaný bývalý manžel matky dieťaťa. Na otázku kolízneho opatrovníka, či plánuje uznať otcovstvo po zapretí otcovstva bývalým manželom matky, svedok potvrdil, že plánuje uznať otcovstvo k maloletému hneď ako to bude možné.
9. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní vyslovil súhlas s podaným návrhom. Uviedol, že vykonal sociálne zisťovanie v rodine matky maloletého dieťaťa dňa 14.08.2019. Matka mal. dieťaťa
má okrem tohto mal. dieťaťa ďalšie 3 deti, pričom podľa vyjadrenia matky všetky tieto deti sú deťmi jej súčasného partnera X. G.. Pri rozhovore s matkou zistili, že táto je presvedčená, že navrhovateľ nemôže byť biologickým otcom mal. I., nakoľko v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa s ním intímne nežila, ani s ním nebola v žiadnom kontakte.
10. Z rodného listu maloletého dieťaťa zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu V., vo zväzku XXX, ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XXX je zapísané narodenie dieťaťa I. G., nar. XX.XX.XXXX, kde ako otec je uvedený Q. G., nar. XX.XX.XXXX a ako matka Q. G., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX.
11. Z rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15P/320/2014-51 zo dňa 28.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.12.2015, súd zistil, že týmto rozsudkom súd rozviedol manželstvo účastníkov konania Q. G., nar. XX.XX.XXXX a Q. G., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Zároveň súd v tom čase rozhodoval o maloletých deťoch G. Q., S., K., Q., S., U., U., X. a O., ktoré pochádzali z manželstva účastníkov konania, pričom nad maloletými deťmi Q., S., K., Q., S., U. a U. G. súd na čas po rozvode nariadil ústavnú starostlivosť, ktorá sa realizovala v Detskom domove „Pre teba“ Prešov. Maloleté deti X. a O. súd na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky Q. G..
12. Zo správy Okresného súdu Poprad zo dňa 11.10.2019 súd zistil, že navrhovateľ Q. G. bol vo väzbe od 23.09.2014 do 02.07.2015 v Ústave na výkon väzby a ÚVTOS Prešov, vo výkone trestu odňatia slobody bol od 02.07.2015 do 07.02.2019, kedy bol podmienečne prepustený na slobodu, pričom trest odňatia slobody vykonával v ÚVTOS Prešov a ÚVTOS Košice, a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/6/2015.
13. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
14. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
15. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
16. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
17. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
18. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
19. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že maloletý I. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, t.j. po zrušení manželstva navrhovateľa a Q. G. rozvodom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.12.2015. Keďže sa však maloletý narodil v zákonnej lehote v zmysle § 85 ods. 1 Zákona o rodine, bol navrhovateľ ako otec maloletého zapísaný do rodného listu dieťaťa podľa zákonnej domnienky svedčiacej manželovi matky dieťaťa. Návrh na začatie konania podal navrhovateľ na súd dňa 20.03.2019, teda súd konštatoval, že bola zachovaná zákonná prekluzívna lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva v zmysle § 86 ods. 1 Zákona o rodine. Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd skúmal pri rozhodovaní vo veci bolo, či otcovstvo navrhovateľa k maloletému I. G. je vylúčené. Ako vyplynulo z tvrdenia navrhovateľa a zo súhlasných výpovedí matky maloletého dieťaťa a svedka X. G., v čase rozhodnom pre splodenie maloletého (od začiatku júna 2015 do začiatku októbra 2015) sa matka maloletého intímne stýkala len s uvedeným svedkom, ktorý sa podľa vlastných tvrdení považuje za
biologického otca maloletého, uznáva otcovstvo k maloletému a je pripravený toto uznať aj na matričnom úrade. S navrhovateľom sa matka maloletého v rozhodnom období pre splodenie maloletého intímne vôbec nestýkala, pretože od roku 2013 nežila s bývalým manželom v spoločnej domácnosti a neboli v žiadnom kontakte, od tejto doby matka maloletého žije v spoločnej domácnosti len s uvedeným svedkom. Navyše navrhovateľ sa v období od 23.09.2014 do 07.02.2019 nachádzal vo väzbe, resp. vo výkone trestu odňatia slobody a ako vyplynulo z jeho tvrdenia, ktoré nebolo zo strany matky maloletého popreté, od nástupu navrhovateľa do väzenia sa navrhovateľ s matkou maloletého nevidel, neboli v žiadnom kontakte. Podľa názoru súdu na základe týchto dôkazov je vylúčené, že by navrhovateľ mohol byť otcom maloletého I. G.. Vzhľadom na všetky takto zistené skutočnosti súd potom návrhu na zapretie otcovstva vyhovel. Znalecké dokazovanie analýzou DNA súd v prejednávanej veci nenariadil, pretože by to bolo neekonomické a nehospodárne, keďže vykonané dôkazy sú podľa jeho názoru dostatočným podkladom pre záver, že navrhovateľ nie je otcom maloletého I. G..
20. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V súlade s § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 CMP), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.