Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-320-2014.pdf
PDF · 83.9 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/320/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, v právnej veci navrhovateľky: W. E., L.. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. XXX, občan Slovenskej republiky proti odporcovi: W. E., I.. XX.X.XXXX, Z. Y. G., N. XXX/XX, občan Slovenskej republiky v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. E. - W., N., I., W., N., F., F., V. F. Z., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Poprad takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania W. E. F. W. E., L.. K. uzavreté dňa X.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Y. G. vo zväzku 3, ročník XXXX, na strane 64, pod poradovým číslom 8, r o z v á d z a .
Na čas po rozvode súd nariaďuje ústavnú starostlivosť nad maloletými deťmi W., N., I., W., N., F. F. F. E., ktorá ústavná starostlivosť sa realizuje v Detskom domove „Pre teba“, Mičurínova 22, Prešov.
Na čas po rozvode sa otec maloletých detí W. E. zaväzuje prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet príslušného detského domova.
Na čas po rozvode sa matka maloletých detí W. E. zaväzuje prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet príslušného detského domova.
Maloleté deti V. E. F. Z. E. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky W. E., Z. Y. G., N. XXX.
Otec maloletých detí sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého Jozefa sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a na výživu maloletého Borisa sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Žalovaný nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh navrhovateľky na rozvod manželstva s odporcom. V návrhu ako aj vo svojej výpovedi navrhovateľka uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela v r.XXXX O. Y. G.. Už v tom čase zo vzťahu pochádzal najstarší syn. Následne sa v ich manželstve narodilo 8 detí, pričom 7 je umiestnených v ústavnej starostlivosti, ktorá bola nariadená rozsudkom OS Poprad č.k. 15P/177/2014. Navrhovateľka označila manželstvo od počiatku ako konfliktné, pretrvávali u nich nezhody, čo vyústilo až do fyzického ale aj psychického týrania. Odporca často požíval alkoholické nápoje, v dôsledku čoho bol agresívny a fyzicky napadol ako navrhovateľku tak aj maloleté deti. Tieto situácie navrhovateľka nezvládala a v r.2013 bola hospitalizovaná a umiestnená na psychiatrickom oddelení v Levoči. Vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom sa ani následne nezlepšili. Navrhovateľka uviedla, že ani v súčasnosti nemá vytvorené podmienky pre riadnu starostlivosť o deti a súhlasí s tým, aby tieto naďalej ostali v ústavnej starostlivosti. Taktiež uviedla, že v súčasnosti porodila mal. Z., ktorého otcom nie je odporca, ale prináleží mu zákonom domnienka otcovstva a je zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa ako jeho biologický otec. Navrhovateľka je toho času na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203 eur a rodinné prídavky. Žije u svojich rodičov, kde si pristavila vlastné bývanie. Výživné do detského domova hradí celkovo vo výške 20 eur, nakoľko jej príjem nezodpovedá tomu, aby mohla hradiť aspoň minimálne výživné.
Odporca sa toho času nachádza v ÚVTOS Košice. Bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu. K predmetnej veci uviedol, že s návrhom súhlasí, ako aj s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Je nemajetný. Z manželstva s navrhovateľkou pochádza 7 maloletých detí, ktoré sú umiestnené v ústavnej starostlivosti, avšak jeho manželka má ďalšie 2 maloleté deti, ku ktorým mu prináleží zákonná domnienka otcovstva a voči ktorým chce podať návrh na zapretie otcovstva. Jedná sa o mal. Z. F. W.. V. E.. Pred nástupom do výkonu trestu bol vedený ako opatrovateľ svojej matky a poberal opatrovateľský príspevok vo výške 220 eur mesačne. Vo výkone trestu nie je pracovne zaradený. Iné vyživovacie povinnosti okrem uvedených detí nemá. V súčasnosti si neplní ani vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré sú v ústavnej starostlivosti, pretože nemá príjem.
Kolízny opatrovník uviedol, že pre prípad rozvodu doporučuje, aby u maloletých detí, voči ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť, táto bola ďalej nariadená aj na čas po rozvode a aby rodičia boli naďalej zaviazaní výživným v sume 30% zo sumy životného minima na každé z maloletých detí. Pokiaľ sa týka mal. V. F. W.. Z., u ktorých odporca nie je skutočným biologickým otcom, avšak doposiaľ k zapretiu otcovstva nedošlo, prináleží mu domnienka otcovstva a preto tieto deti navrhol kolízny opatrovník ponechať v starostlivosti matky a zaviazať otca výživným v sume 30% zo sumy životného minima na každé z maloletých detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obidvaja účastníci konania s predmetným návrhom navrhovateľky súhlasia a žiadajú manželstvo rozviesť. Ich manželstvo neplní žiadnu spoločenskú funkciu, dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a ani jeden z nich nechce obnoviť spolužitie. Súd pokladá toto manželstvo za hlboko a trvale rozvrátené a preto súd toto manželstvo rozviedol.
Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k
náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd aj na čas po rozvode nariadil ústavnú starostlivosť nad mal. deťmi W., N., I., W., N., F. F. F.I. E., keďže matka nemá vytvorené podmienky pre riadny a zdravý vývoj maloletých detí a otec maloletých detí je toho času vo výkone trestu a nemôže sa o deti postarať. Trvajú teda podmienky pre nariadenie ústavnej starostlivosti a súd túto u maloletých detí nariadil aj na čas po rozvode.
S poukazom na ust. § 81 ods. 1 Zákona o rodine a § 62 ods. 3 Zákona o rodine súd zaviazal oboch rodičov úhradou výživného v minimálnej výške na všetky maloleté deti, ktoré sú umiestnené v ústavnej starostlivosti.
Matka maloletých detí počas manželstva porodila aj mal. V. E. F. W.. Z. E., ktorých biologickým otcom nie je odporca. Prináleží mu však zákonná domnienka otcovstva, keďže ani doposiaľ k zapretiu otcovstva nedošlo. Súd preto maloleté deti V. F. Z. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa aj v súčasnosti o
deti riadne stará. V zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine súd zaviazal otca maloletých detí prispievať na ich výživu minimálnou výškou počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode. Zároveň je potrebné uviesť, že v tejto veci je čo najskôr potrebné podať návrh na zapretie otcovstva zo strany odporcu.
Čo sa týka poplatkovej povinnosti, navrhovateľka bola oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku na základe uznesenia 15P/320/2014-27z 1.7.2015, na základe ktorého bolo priznané navrhovateľke oslobodenie od súdneho poplatku. Poplatková povinnosť by takto mala prechádzať na odporcu. Menovaný je však toho času vo výkone trestu, nie je pracovne zaradený, nemá žiaden príjem, navyše má vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, a preto súd rozhodol o tom, že ani žalovaný nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.