Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-101-2019.pdf
PDF · 91.54 KB
No categories available
2Co/101/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom, Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: X. D., K.. X.XX.XXXX, O. J. XXX, právne zastúpeného JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, IČO: 42232805, o zaplatenie 30.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku okresného súdu Prešov, č.k. 14C/24/2010-273 zo 6.2.2013 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.206,80 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 30.11.2009 do zaplatenia, a to v splátkach po 30,- eur mesačne, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe nesporných tvrdení strán konania a predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobca plnil z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré pod vplyvom alkoholu viedol žalovaný, poškodeným náhradu ku dňu podania žaloby v sume 2.812.755,- Sk, resp. v priebehu konania aj sumu 7.149,26 eur. Zároveň bolo nesporné, že žalovaný z titulu uplatnených regresných náhrad vyplatil žalobcovi sumu 84.148,- Sk, t.j. 2.793,20 eur. Pri posudzovaní veci súd prvej inštancie považoval za nosnú aplikáciu § 826 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), z ktorého nepochybne vyplýva, že pokiaľ poistený spôsobí škodu následkom požitia alkoholu, má poistiteľ proti nemu právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnil. V tejto súvislosti mal súd prvej inštancie za to, že je namieste aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb., z ktorej vyplýva, že poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému, ktorý škodu spôsobil po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,3 ‰. Z ustanovenia § 826 OZ vyplýva, že na rozdiel od ustanovenia citovanej vyhlášky sa nejedná o náhradu celého plnenia, ale o primeranú náhradu, pričom primeranosť sa posúdi podľa okolností prípadu. V súvislosti s kritériom primeranosti súd prvej inštancie vychádzal jednak z právnej úpravy, ktorá platila do 1.11.1991, a taktiež aj zo sociálnej situácie samotného žalovaného. Čo sa týka určenia konkrétnej primeranej sumy, ktorú má žalovaný uhradiť z
titulu regresnej náhrady, súd prvej inštancie vychádzal aj zo skúmania priemernej mzdy v období roku 1991, kedy ešte platila zákonná úprava limitu regresnej náhrady maximálne do výšky 20.000,- Sk, v porovnaní s obdobím roku 2009, kedy si žalobca vo vzťahu k žalovanému uplatnil regresný nárok vo výške 30.000,- eur, hoci z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si postupne od roku 2002 uplatňoval jednotlivé regresné náhrady tak, ako ich postupne vyplácal. Súd prvej inštancie však pri určení regresnej náhrady vychádzal aj zo skutočnosti, že poškodeným budú aj naďalej vyplácané dávky, resp. je možné, že v súvislosti s dopravnou nehodou im môžu vzniknúť ďalšie náklady z titulu škody na zdraví. Preto súd prvej inštancie pri určení regresnej náhrady vo vzťahu k žalovanému určil ako primeranú sumu 5.000,- eur, a to aj s ohľadom na to, že skutočne do budúcna môžu a aj budú vznikať ďalšie nároky, pričom po ich preplatení by mal žalobca opätovne právo regresu z titulu vyplatených súm. V tejto súvislosti mal súd prvej inštancie za to, že uplatnený regresný nárok by ani do budúcna nemal existenčne ohrozovať žalovaného, resp. jeho rodinu a žalobca by mal mať podľa názoru súdu prvej inštancie právo na určitú stabilitu právnych vzťahov vo vzťahu k jeho osobe tak, aby nebol nútený do konca života splácať regresnú náhradu, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v minulosti existovali jednoznačné limity, ktoré takúto možnosť poistenému, ktorý spôsobil škodu pod vplyvom alkoholu, dávali, teda že po uhradení určitej limitovanej sumy už voči nemu neboli uplatňované regresné nároky. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že minimálne z dôvodu, že si žalobca uplatňuje nárok na základe ustanovenia vyhlášky, ktoré je v rozpore so zákonom, a to s ustanovením § 826 OZ, si už žalobca v prípade právoplatnosti tohto rozsudku nemôže časovo neobmedzene uplatňovať regresnú náhradu, a to aj pre prípad, pokiaľ by sa žalovaný dostal do priaznivejšej sociálnej situácie. V súvislosti s argumentáciou žalovaného ohľadom aplikácie ustanovenia § 450 OZ súd prvej inštancie poukázal na to, že regresný nárok ako postihové právo nemá v tomto prípade charakter nároku na náhradu škody, a teda uvedené zákonné ustanovenie nemožno aplikovať. Ohľadom priznania žalovanej istiny súd vychádzal zo skutočnosti, že primeranou je suma 5.000,- eur, od ktorej odrátal už žalovaným zaplatenú sumu 2.793,20 eur a žalobcovi tak priznal sumu 2.206,80 eur s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“ v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.).
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti zamietavému výroku odvolanie žalobca.
4. O odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté Krajským súdom v Prešove ako odvolacím súdom rozsudkom z 30.1.2014 pod sp. zn. 11Co/51/2013 tak, že tento zmenil rozsudok súdu a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19.1.2010 do zaplatenia, sumu 3.813,33 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 7.2.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti ohľadne zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 30.000,- eur od 30.11.2009 do 18.1.2010 a zo sumy 3.813,33 eur od 11.2.2010 do 6.2.2013 žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy celého konania vo výške 3.608,77 eur.
5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 28.6.2016 sp. zn. 1Cdo/204/2014 dovolanie žalovaného zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, keďže dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.
6. Na základe ústavnej sťažnosti žalovaného Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. IV. ÚS 377/2018 rozhodol, že základné právo sťažovateľa (žalovaného) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/204/2014 z 28.6.2016 boli porušené, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/204/2014 z 28.6.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa vysloveného názoru Ústavného súdu primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnu alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolnosti, za ktorých škoda vznikla a skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Tiež uviedol, že aplikácia dvoch komponentov, a to výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode, nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t.j. konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný účinok a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka, keď nenaplní svoj účel, a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná. Nad rámec veci
ústavný súd dodal, že v závislosti od konkrétnych okolností by bolo ústavne akceptovateľné aplikovať aj podporné komponenty, prípadne modifikované postupy pri určení primeranej regresnej náhrady, napr. zohľadnenie priemernej, prípadne minimálnej mzdy v hospodárstve v prípade nemožnosti riadneho zistenia pomerov, kontumačné určenie výšky regresnej náhrady (t.j. bez ohľadu na pomery toho, kto škodu spôsobil) pri zjavne špekulatívnom a zneužívajúcom prístupe pri preukazovaní svojich pomerov tým, kto škodu spôsobil. Uzavrel, že je zjavné, že najvyšší súd v spojení s krajským súdom aplikoval len dva komponenty, celkovú sumu vyplatenej náhrady a okolnosti, za ktorých ku škode došlo.
7. V nadväznosti na nález Ústavného súdu SR Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane prejednal dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30.1.2014, sp. zn. 11Co/51/2013 a uznesením zo 16.7.2019 pod sp. zn. 1Cdo/73/2019 rozsudok krajského súdu napadnutý dovolaním zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Po opísaní priebehu doterajšieho konania a rozhodnutí v predmetnej veci uzavrel, že „bude potrebné doplniť dokazovanie v zmysle názoru, vysloveného v náleze ústavného súdu, a venovať sa primeranosti náhrady. Bude potrebné ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať, zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil, pri zohľadnení skutočnosti, že žalovaný niekoľkonásobne prekročil obsah alkoholu v krvi zistený v čase dopravnej nehody vo výške nad 0,30 ‰, keď tento bol zistený až 1,72 ‰ (viac než päťnásobne). Až po zistení relevantných skutočností a zohľadnení všetkého uvedeného bude možné primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka, keď nenaplní svoj účel, a na druhej strane, aby nebola ekonomicky likvidačná.“
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), po zrušení svojho predchádzajúceho rozhodnutia, opakovane preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje v celom rozsahu. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.
9. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 377/2018 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/73/2019. Nemôže byť pochýb, že otázka výšky sumy, ktorá bude žalovaným vyplatená žalobcovi titulom regresnej náhrady musí byť ustálená s ohľadom na to, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa bude v budúcnosti zvyšovať.
10. Zo skutkového stavu je nepochybne zistené, že sa nejedná o sumu konečnú, ale o sumu, ktorá sa bude v budúcnosti opakovať, keďže poškodený má nárok na výplatu invalidného dôchodku až do doby, pokiaľ nenadobudne nárok na starobný dôchodok, pričom vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 2T/44/2002 je zrejmé, že poškodený Q. X. je narodený v roku 1978. Vzhľadom na jeho vek nadobudne nárok na výplatu starobného dôchodku, ak budú splnené ďalšie zákonné podmienky najskôr niekedy v roku 2040. Tento údaj nie je možné v súčasnosti presne stanoviť pre vyvíjajúcu sa právnu úpravu v oblasti ustálenia dôchodkového veku. Nepochybne však dnes možno konštatovať, že minimálne dvadsať rokov bude trvať nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu vyplatených súm. Jedná o veľmi dlhé obdobie, ktoré je nutné zohľadniť pri stanovení výšky primeranej náhrady vyplatených súm. Zo záveru najvyššieho súdu je nepochybné, že žalovaný je povinný vo forme regresnej náhrady platiť žalobcovi náhradu vyplatených súm tak, aby táto regresná náhrada mala výchovný účinok. Je nutné, aby žalovaný aj po plnení v prospech žalobcu mal zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň, aby mal dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných životných potrieb seba ako aj svojej rodiny, teda osôb, ktoré sú odkázané výživou na jeho príjem. Je zrejmé, že túto sumu je nutné ustáliť tak, aby zahŕňala mesačné náklady na stravu, bývanie a ostatné výdavky - oblečenie, hygiena, bežné potreby, ako aj určitú finančnú rezervu pre použitie v mimoriadnych situáciách. Právo každého občana na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne je právom, ktoré je v súlade s ústavou, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskej únie. Preto je v danej veci nutné vychádzať z možností a schopností žalovaného na
dosiahnutie určitého príjmu, ako aj z nutnosti jeho nevyhnutných výdavkov v súvislosti so zabezpečením vyživovacej povinnosti voči členom jeho rodiny. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný býva v dome svojho svokra spolu s manželkou a ich dvoma deťmi, pričom náklady na inkaso uhrádzajú po polovici zo svokrom, ktorý im v rámci možnosti aj finančne vypomáha. Manželka Q.. Q. D. pracuje na živnosť ako účtovníčka, pričom jej príjem za rok 2013 predstavoval sumu 421,- eur mesačne. Žalovaný si v novembri 2012 otvoril živnosť na zámočnícke pričom jeho čistý príjem za rok 2013 predstavoval sumu 7.500,- eur, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 625,- eur.
11. Vzhľadom na zistené sociálne pomery žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že nie je v silách žalovaného za súčasnej situácie, teda počas existencie vyživovacej povinnosti k trom maloletým deťom a za stavu jeho súčasných príjmov a výdavkov zaplatiť žalobcovi sumu vyššiu než priznanú súdom prvej inštancie. Odvolací súd má za to, že v prípade vyššie priznanej sumy nebude schopný žalovaný zabezpečiť dôstojné životné podmienky pre život jeho rodiny, čo je nepochybne v rozpore so zásadami, ku ktorým sa Slovenská republika hlási a medzi ktoré patrí aj ústavná garancia práva na dôstojnú životnú úroveň. V tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že žalobca ako poisťovacie spoločnosť na základe zákona musí kryť zvýšené riziko škôd, ktoré sú spôsobené pri prevádzke motorového vozidla, a to aj v prípade, ak dôjde k situácií, ako to bolo v tomto prípade, že škoda je spôsobená pod vplyvom alkoholu. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno za jednotlivé „skratové konania“ sankcionovať škodcu počas trvania prakticky celého jeho aktívneho života tým, že by v neprimeranej miere znášal následky svojho neuváženého konania, ktoré bolo v rozpore s právnym predpisom, a za ktoré bol aj právoplatne odsúdený.
12. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj v zamietavom výroku, keďže priznané regresné plnenie vo výške 5.000,- eur (pred odpočtom už uhradenej regresnej náhrady vo výške 2.793,20 eur) považoval za primerané všetkým aspektom, ktoré pri posudzovaní tohto nároku bolo potrebné zohľadniť. Rozhodol tak v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP.
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.
14. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).