Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/101/2019

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom, Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: X. D., K.. X.XX.XXXX, O. J. XXX, právne zastúpeného JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, IČO: 42232805, o zaplatenie 30.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -273 zo 06.02.2013 takto

rozhodol:

Dopĺňa rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. -470 zo 14. novembra 2019 tak, že potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.206,80 eur s príslušenstvom.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.206,80 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 30.11.2009 do zaplatenia, a to v splátkach po 30,- eur mesačne, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obe sporové strany. O odvolaní bolo pôvodne rozhodnuté Krajským súdom v Prešove ako odvolacím súdom rozsudkom z 30.01.2014 pod sp. zn. tak, že tento zmenil rozsudok súdu a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19.01.2010 do zaplatenia, sumu 3.813,33 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 07.02.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti ohľadne zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 30.000,- eur od 30.11.2009 do 18.01.2010 a zo sumy 3.813,33 eur od 11.02.2010 do 06.02.2013 žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy celého konania vo výške 3.608,77 eur.

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 28.06.2016 sp. zn. dovolanie žalovaného zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, keďže dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.

4. Na základe ústavnej sťažnosti žalovaného Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom, sp. zn. rozhodol, že základné právo sťažovateľa (žalovaného) podľa Čl. 46 ods. 1 a právo podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 28.06.2016 boli porušené, rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 28.06.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. V nadväznosti na nález Ústavného súdu SR Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane prejednal dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30.01.2014, sp. zn. a uznesením zo 16.07.2019 pod sp. zn. rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia Najvyšším súdom Slovenskej republiky, rozhodol o odvolaní žalobcu opakovane rozsudkom, č.k. -470 zo 14.11.2019 tak, že potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania. Vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

7. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento rozhodol iba o odvolaní žalobcu, ktorý namietal nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalobca v prevyšujúcej časti zamietnutá.

8. Podľa až 3 ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj žalovaný, a to proti tej časti, ktorou bolo žalobe vyhovené. Navrhol v tomto smere rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť a v celom rozsahu priznať žalovanému trovy konania. Podľa názoru žalovaného prvostupňový súd použil nesprávny predpis, ktorý nemožno aplikovať na prípady zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel, keď aplikoval vyhlášku č. a č. , ktoré sa vzťahovali na zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bola upravená v osobitných právnych predpisoch, a to vo vyhláške Ministerstva financií č. , vo vyhláške Ministerstva financií č. a vo vyhláške Ministerstva financií č. , ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla, účinnej do 30.9.2001. Žalovaný poukázal predovšetkým na to, že žalobca má právo na náhradu súm, a teda aj na celú výšku, ale pri uplatnení a zohľadnení zásady primeranosti. Táto zásada určuje hranicu maximálnej výšky uplatňovanej regresnej náhrady, pričom poisťovňa je povinná skúmať každý prípad osobitne a podľa toho stanoviť výšku regresného nároku. Účelom poistenia zodpovednosti je ochrana poisteného, ktorý za týmto účelom platí poistné. Regresný nárok či právo postihu voči poistenému má mať v takomto prípade funkciu výchovnú, čiastočnej aj represívnu, ale nikdy nie funkciu devastačno-likvidačnú, ohrozujúcu život a existenciu poisteného a jeho rodiny. Primeranosť nemožno posudzovať podľa následkov či percentuálneho určenia, ale s prihliadnutím na konkrétny prípad podľa výšky uplatňovanej regresnej náhrady a jej dopadu ekonomického, materiálneho, sociálneho na osobu žalovaného a jeho rodinu. Žalovaný zastával názor, že prvostupňový súd sa pri rozhodovaní mal zaoberať len otázkou, či suma 33.813,33 eur je primeraná alebo nie je primeraná. Súd nemal skúmať otázku, aká suma je primeraná. Vychádzajúc z teórie práva o tom, že regresná náhrada je osobitným a originálnym právom, potom súd nie je oprávnený rozhodovať o jej znížení ako pri moderačnom práve podľa , ale iba o jej primeranosti, a teda vyhovieť žalobe alebo ju zamietnuť. Pri použití historického výkladu je zrejmé, že jednotlivé vyhlášky upravujúce poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel upravovali aj možnosť poisťovne čiastočne alebo úplne upustiť od uplatnenia regresného nároku z dôvodov hodných osobitného zreteľa, resp. v odôvodnených prípadoch. Súd správne použil pri rozhodovaní logický, ako aj historický výklad, avšak použil nesprávny právny predpis, ktorý nemožno aplikovať na prípady zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel. Žalovaný ďalej zastával názor, že pri takomto rozhodnutí o merite veci mal pri rozhodovaní o trovách konania uplatniť zásadu zodpovednosti za výsledok a rozhodnúť v zmysle tak, aby priznal žalovanému plnú náhradu trov konania. Poukázal na to, že výšku primeranosti regresnej náhrady stanovuje ten, kto regresnú náhradu uplatňuje, nie súd. Súd nestanovuje

výšku primeranosti regresnej náhrady a za tým účelom nemá oprávnenie ju upraviť alebo znížiť, keďže použitie moderačného pravidla je vylúčené.

10. Keďže odvolacím súdom nebolo doposiaľ rozhodnuté o odvolaní žalovaného proti vyhovujúcemu výroku, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Preto odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu o odvolaní žalovaného dopĺňacím rozsudkom v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

11. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, žalovaný uviedol, že vzhľadom na súčasné pomery jeho a jeho rodiny nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že nie je vylúčené, že sa jeho majetkové pomery v budúcnosti zmenia. Ohľadom možnosti zmeny majetkových pomerov do budúcna uviedol, že v takomto prípade by išlo o nezákonné rozhodnutie.

12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie mal oprávnenie posúdiť primeranosť náhrady podľa vyhlášky č. , ktorú primeranosť prvoinštančný súd posúdil správne a s touto sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje. Vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam poukazuje odvolací súd na odôvodnenie rozsudku zo 14.11.2019.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté už rozsudkom zo dňa 14.11.2019, ktorý výrok nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2019, preto odvolací súd nevzhliadol priestor pre zmenu rozhodnutia v tejto časti.

14. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).