Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-97-2018.pdf
PDF · 110.29 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/97/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: I.. L. W., U.., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX Q. - P. L. proti žalovanej: I.. I. B., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, XXX XX Q., zast.: JUDr. Michal Rebro, advokát, so sídlom Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, o žalobe z dôvodu nekalej súťaže, zneužitia účasti na hospodárskej súťaži, poškodenia dobrej povesti, značnej škody, nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže, ohrozenia chodu firmy, vážnej ujmy a narušenia rodinných vzťahov o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/71/2015-267 zo dňa 23.11.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/71/2015-267 zo dňa 23.11.2017 p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal na Okresný súd Bratislava I žalobu voči žalovanej z dôvodu nekalej súťaže, zneužitia účasti na hospodárskej súťaži, poškodenia dobrej povesti, nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže, značnej škody, ohrozenia chodu firmy, vážnej ujmy a narušenia rodinných vzťahov. V žalobnom návrhu uviedol, že dňa 16.3.2015 podal na NAKA (Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Bratislava, č.p.: PPZ-NKA-PKJ1-137/2015 oznámenie pre podozrenie z nekalosúťažného konania podnikateľského subjektu YVON AGENCY, resp. I.. I. B., bytom G. XXX/X, Q.. Žalobca uviedol, že žalovaná pôsobí od 90-tych rokov na trhu japonských turistov v Bratislave, kde má dominantné postavenie. Žalovaná poškodzuje manželku žalobcu nekalou súťažou a priamo dlhodobou diskrimináciou na trhu. Zneužíva svoje postavenie na trhu a snaží sa o úplné vytesnenie manželky žalobcu z trhu, pričom poškodzuje obchodné meno jeho manželky, jej dobrú povesť u obchodných partnerov jeho manželky. Manželka žalobcu, U.. I. W. od roku 1991 pracuje ako japonsky hovoriaca sprievodkyňa v Bratislave, pričom žalovaná znemožňuje manželke žalobcu vstup na trh, tým jej spôsobuje značnú škodu. Žalovaná trvale ohrozuje existenciu firmy manželky žalobcu a rodiny žalobcu, dopúšťa sa nekalej súťaže tým spôsobom, že bráni manželke žalobcu v prístupe na trh japonských turistov v Bratislave, ďalej stratu trhu a stratu obchodných partnerov a tým jej spôsobuje vážne škody, pričom nekalou súťažou spôsobila a spôsobuje vážne ujmy a trvalo narúša rodinné vzťahy žalobcu, to všetko minimálne od roku 2004. Manželka žalobcu pracuje ako sprievodkyňa pre japonských turistov
od roku 1991 na základe živnosti. Žalobca odhaduje, že žalovaná pripravila svojim nekalosúťažným konaním jeho manželku v období od roku 2004 do roku 2014 približne o 2.300 skupín japonsky hovoriacich turistov, ktorí navštívili Bratislavu, žalovaná po celý čas „rozdeľuje“ balík japonských turistov v Bratislave na trhu od roku 1998, pričom manželka žalobcu naráža na diskrimináciu rozdeľovania turistov od žalovanej. Odhadovaná škoda za kalendárne roky 2004 - 2015 je žalobcom odhadnutá na sumu 150.000 eur až 200.000 eur. Pokiaľ ide o agentúru YVON AGENCY, manželka žalobcu mala nulovú bilanciu, taktiež v skupine Prague International, s ktorou žalovaná spolupracovala od roku 2009, mala manželka žalobcu nulovú bilanciu. V cestovnej kancelárii TUMLARE Praha manželka žalobcu odpracovala v rokoch 2005 - 2009 asi 330 japonských skupín ročne. Od roku 2010 do marca 2015 kedy „sem“ vstúpila naplno žalovaná, má manželka žalobcu takmer nulovú bilanciu (5 skupín).
3. Manželka žalobcu viac ráz oslovila žalovanú so žiadosťou o prácu a žiadala zdôvodnenie jej diskriminácie k prístupu na trh - sprevádzanie japonských turistov v Bratislave, bola však vždy odmietnutá. Žalovaná nekalými praktikami likviduje konkurenciu sprievodcov pre japonských turistov, šíri o nich nepravdivé informácie, teda o manželke žalobcu, je prekážkou v podnikaní manželky žalobcu, marí konkurenciu na trhu a nekalými praktikami ju likviduje. Žalovaná dlhodobo znižuje v značnej miere dôstojnosť a vážnosť manželky žalobcu u obchodných partnerov a jednoznačne poškodzuje obchodné meno manželky žalobcu v zmysle Obchodného zákonníka. Žalovaná sa v zmysle prísl. ustanovení Obchodného zákonníka dopúšťa nekalosúťažného konania.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že od roku 1993 pracovala v cestovnej kancelárii LUCKY TOUR najskôr ako referentka, v roku 1999 došlo k pretransformovaniu z fyzickej osoby na právnickú osobu LUCKY TOURS s.r.o., pričom od roku 1.9.1999 do 30.6.2000 žalovaná opäť pracovala na pozícii referentky. Už v tom čase dostávali objednávky z Českej republiky (MIKI TRAVEL, Sportturist Special, Čedok a iné) pre klientelu z Japonska, Malajzie, Thajska, Indonézie, Filipín a iných krajín juhovýchodnej Ázie. Pohovory so sprievodcami, ktorí sa o prácu uchádzali boli v kompetencii majiteľky a konateľky cestovnej kancelárie, takže žalovaná ako referentka nemala žiaden vplyv na výber zamestnancov.
5. V období od 1.7.2000 do 30.6.2005 bola žalovaná zamestnaná na Magistráte Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, kde pracovala na oddelení cestovného ruchu a propagácie ako referentka, takže ani v tomto období nemala žiaden vplyv na rozdelenie trhu s japonskou ani žiadnou inou klientelou. Medzičasom si žalovaná urobila rôzne sprievodcovské kurzy a v roku 2009 začala podnikať pod obchodným menom YVON AGENCY, s.r.o., kde bola jedinou spoločníčkou a konateľkou.
6. Podľa vyjadrenia žalobcu pracuje jeho manželka U.. I. W. od roku 1991 ako japonsky hovoriaca sprievodkyňa v Bratislave. Žalovaná však uviedla, že U.. I. W. získala Osvedčenie o získanom vzdelaní s celoštátnou pôsobnosťou ako Sprievodca CR - vlastivedný sprievodca po Bratislave v roku 1999. Na základe Všeobecného záväzného nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavy č. 1/1991 podľa § 1 odsek 2, ktoré bolo v platnosti do roku 2004 mohli sprievodcovskú činnosť na území mesta Bratislavy vykonávať sprievodcovia na základe oprávnenia vydaného vo forme preukazu Magistrátom Hlavného mesta SR Bratislavy. Preukaz bolo možné získať absolvovaním odborného školenia - kurzu a odborná spôsobilosť sa overila skúškou. Keďže U.. I. W. tento kurz absolvovala až v roku 1999, v prípade ak vykonávala sprievodcovskú činnosť tak, ako to tvrdí jej manžel - žalobca od roku 1991, vykonávala ju v rozpore v tom čase platným Všeobecne záväzným nariadením Hlavného mesta SR Bratislavy č. 1/1991. Manželka žalobcu oslovila žalovanú so žiadosťou o prácu až v roku 2007, sprevádzala niekoľko skupín, žalovaná nikdy nespochybňovala kvalitu práce manželky žalobcu, v roku 2007 žalovaná uhradila manželke žalobcu faktúru na 1.000 Sk, v roku 2008 na 9.450 Sk,- a v roku 2009 faktúry na sumy 90 eur a 60 eur. Žalovaná s U.. I. W. ukončila spoluprácu v roku 2009, táto sa však nikdy nedomáhala vysvetlenia, prečo s ňou žalovaná nechce ďalej spolupracovať. Žalovaná bola v tom, že až do roku 2014 mala U.. I. W. dostatok práce.
7. V septembri, resp. októbri roku 2014 stretla žalovaná náhodne v hoteli Park Inn U.. I. W.G., ktorá sa domáhala zdôvodnenia, prečo nemôže pre žalovanú pracovať. Žalovaná mala v tom čase dostatočný počet sprievodcov, takže ďalších nepotrebovala, čo povedala i U.. W.. Tá na ňu slovne zaútočila, prečo jej žalovaná nedáva prácu a aby jej to vysvetlila. Žalovaná U.. W. povedala, že jej vysvetľovať nič nemusí, pretože medzi nimi nie je žiadny ani pracovno-právny a ani obchodný vzťah. Bola to práve U.. I. W., ktorá osobne navštívila obchodných partnerov žalovanej, a to MIKI TRAVEL PRAGUE s.r.o. a TUMLARE
CORPORATION CZECH REPUBLIC s.r.o., obe so sídlom v Prahe, aby im ponúkla svoje služby. Obsah stretnutí žalovanej známy nie je. Dňa 7.3.2015 mala žalovaná telefonát od žalobcu, v ktorom jej najprv vysvetlil, že je manželom U.. I. W. a oznámil jej, že ohovára jeho manželku a poškodzuje jej dobré meno, čím sa dopúšťa trestného činu. Žalobca bol v telefonickom rozhovore čím ďalej tým viac agresívny, preto žalovaná rozhovor ukončila. Manžela U.. W. žalovaná nepozná, nikdy sa s ním nestretla a tento telefonát bol jediný rozhovor, ktorý s ním viedla.
8. Žalobca podal na osobu žalovanej trestné oznámenia, k týmto trestným oznámeniam bola žalovaná vypovedať. Žalobca podal na žalovanú aj trestné oznámenie na NAKA, jeho konanie ako aj konanie jeho manželky považuje žalovaná za snahu o diskreditáciu jej osoby ako aj poškodenie dobrej povesti spoločnosti YVON AGENCY, s.r.o.. Tvrdenia žalobcu sú podľa žalovanej nepravdivé, požiadavka na finančné plnenie (zadosťučinenie) nie je dôvodná a žalobný návrh nie je dôvodný, pretože sa zakladá na nesprávnych skutkových zisteniach a obvineniach žalobcu a jeho manželky, preto žalovaná navrhuje žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.
9. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že výzvou zo dňa 12.10.2016 súd vyzval sporové strany, aby si v súlade s § 90 CSP zvolili advokáta, keďže sa v prejednávanej veci jedná o spor z nekalého súťažného konania, keďže ani jedna zo strán sporu nie je fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Obe strany sporu boli poučené o tom, že ak si v primeranej lehote určenej súdom nezvolia advokáta, na ich úkony sa neprihliada. Žalovaná splnomocnila na zastupovanie JUDr. Michala Rebra, advokáta so sídlom Maróthyho 6, 811 06 Bratislava .Žalobca si v konaní advokáta nezvolil. Vytýčený termín pojednávania na deň 12.10.2017 bol súdom zrušený z dôvodu námietky zaujatosti, ktorú vzniesol žalobca voči zákonnej sudkyni listom doručeným osobne na Krajský súd v Bratislave dňa 26.9.2017, Krajský súd v Bratislave vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I dňa bez rozhodnutia o námietke zaujatosti zákonnej sudkyne.
10. Súd prvej inštancie vytýčil ďalšie prejednanie veci na deň 23.11.2017, a to aj napriek skutočnosti, že nebola žalobcom naplnená podmienka ust. § 90 CSP. V odôvodení súd uviedol, že pojednávanie vytýčil predovšetkým preto, aby vysvetlil žalobcovi dôvody, pre ktoré je v tomto konaní nutné, aby bol zastúpený advokátom a za účelom poučenia žalobcu (aj keď mu poučovacia povinnosť zo zákona nevyplýva) predpokladajúc i alternatívu, že v prípade poučenia žalobcu, bez prítomnosti advokáta žalobcu, právny zástupca žalovanej napadne (oprávnene) rovnosť zbraní pred súdom, poukáže na rovnosť strán sporu, ktorá sa prejavuje v rovnosti ich procesného postavenia, v rovnosti možností uplatňovať svoje procesné práva a rovnako plniť svoje procesné povinnosti. Za predpokladu, že by sa bol žalobca dostavil na pojednávanie a právny zástupca by použil argumentáciu vyššie uvedenú, súd by poukázal na čl. 6 odsek 2 CSP a poukázal by na sociálne postavenie žalobcu.
11. Dňa 6.11.2017 doručil žalobca Žiadosť o odročenie pojednávania dňa 23.11.2017 z dôvodu zaujatosti súdu a žiadosť o presun súdneho sporu z OS BA I na Okresný súd Trnava. Listom zo dňa 14.11.2017 predsedníčka Okresného súdu Bratislava I odpovedala na žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania a na žiadosť o presun súdneho pojednávania. Na pojednávanie dňa 23.11.2017 sa dostavil právny zástupca žalovanej, žalobca sa nedostavil, predvolanie na pojednávanie mal vykázané. Súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalobcu. Právny zástupca žalovanej namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, nakoľko prejednávaná vec sa netýka jeho, ale jeho manželky. Žalobca nepredložil žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal oprávnenosť uplatneného nároku a poukázal aj na skutočnosť, že žalobca nie je v súlade s ust. § 90 CSP zastúpený advokátom, preto je na mieste žalobný návrh zamietnuť.
12. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. § 44 ods. 1, § 46, § 48 a § 53 Obch. zák., ale najmä na ust. § 90 CSP a uviedol, že žalobca si v konaní napriek viacerým výzvam uzneseniami a prípismi zo strany súdu nezvolil pre účely tohto konania advokáta. Pri sporoch upravených v § 90 CSP sa pre náročnosť v ňom vedených vyžaduje, aby strana bola vždy zastúpená advokátom. Výnimka sa pripúšťa len v prípade, ak je strana fyzickou osobou a má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o právnickú osobu, ktorá zamestnáva takúto osobu, prípadne je takáto osoba jej členom. V týchto prípadoch nemusí byť strana zastúpená advokátom. Ak však nejde o tieto prípady a strana súdu nepredloží splnomocnenie na zastupovanie v konaní udelené advokátovi, súd ju na predloženie splnomocnenia vyzve a určí lehotu v rámci ktorej si má advokáta zvoliť, udeliť mu splnomocnenie a následne ho súdu predložiť. Ak v stanovenej lehote strana splnomocnenie nepredloží,
na úkony strany súd neprihliada. V dôsledku kvalifikovane nezastúpenej strany sporu môže dôjsť k strate sporu vo forme kontumačného rozsudku.
13. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca vyššie uvedenú podmienku ust. § 90 CSP nenaplnil a právny zástupca žalovanej na pojednávaní namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Súd poukázal aj na ust. § 91 CSP: „V sporoch z ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, v sporoch z ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch z právnych vzťahoch zo zmenky, šeku alebo iného cenného papiera a v sporoch medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti sa zastúpenie nepripúšťa, to neplatí ak je zástupcom osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.“ Ide teda o ustanovenie upravujúce spory, v ktorých sa nepripúšťa zastúpenie neprávnikom. Ak by v takýchto sporoch mala strana záujem byť v konaní zastúpená, za zástupcu si môže zvoliť len právnika s ukončeným vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorý nemusí byť advokátom (žalobca - manžel U.. W. nemá ukončené vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, je preto vylúčené, aby v prejednávanom spore zastupoval svoju manželku a podával za ňu žalobný návrh).
14. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Súd sa stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu v tom smere, že žalobca - manžel U.. I. W. - I.. L. W. nie je v prejednávanej veci účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, resp. oprávnenia, a v prejednávanom spore mu neprislúcha aktívna vecná legitimácia.
15. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie založil na ust. § 90 a 91 CSP, nezaoberal sa otázkou nekalosúťažného konania, zneužitia účasti na hospodárskej súťaži, poškodením dobrej povesti, nedovoleným obmedzovaním hospodárskej súťaže, značnou škodou, ohrozením chodu firmy, vážnou ujmou a narušením rodinných vzťahov. Súd sa taktiež nezaoberal prípadnou nevykonateľnosťou žalobného petitu tak, ako ho v žalobnom návrhu formuloval žalobca a žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie ho nesprávnym procesným postupom poškodzuje ako žalobcu aj tým, že sudkyňa uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sudkyňa nevyhodnotila žalovanú v rozsudku v zmysle zák. č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe a ďalších cit. zákonov, ako osobu konajúcu v prospech informačnej služby a jej firmy (LUCKY TOUR a LUCKY TOURS, s.r.o., YVON AGENSY, s.r.o.) ako krycí subjekt. Žalobca ďalej uviedol, že sudkyňa mu ako žalobcovi vo veci nezaslala doporučeným listom termín pojednávania 12. októbra 2017 a ani mu nezaslala zápisnice z pojednávaní k veci, ani zápisnice o odročení pojednávania, len rozsudok bez predchádzajúcich zápisníc.
17. Z odvolania o.i. vyplýva, že sudkyňa v rozsudku nesprávne v celom rozsahu zamieta tvrdenia žalobcu a žalovanej doložené výpoveďami žalobcu a jeho manželky na NAKA a Okresnej Prokuratúre a na Polície SR a nevyžiadala si od žalovanej jej prehľad tisícok zájazdov za uplynulé roky, ktoré jasne dokazujú nekalosúťažné správanie žalovanej a jej firiem a jej neprávne rozdeľovanie skupín v neprospech manželky žalobcu za uplynulé roky. Rovnako si sudkyňa v Rozsudku nevyžiadala stanovisko či posudok tretích strán (Asociácie Sprievodcov, Daňového úradu, Sociálnej poisťovne a pod.) ktoré by poukázali na výšku a smerovanie tokov vyplývajúce z počtov tisícok skupín žalovanej za uplynulé roky a ktoré poškodili a stále poškodzujú manželku žalovaného.
18. Žalobca namietal, že mu sudkyňa v rozsudku vo veci nepridelila na ochranu jeho záujmu ako účastníka súdneho konania advokáta z osobitného zoznamu. Žalobca je dlhodobo nezamestnaný, bez príjmu a bol aj poberateľom jednorázovo prideľovanej dávky hmotnej núdze. Tým, že mu súd prvej
inštancie neustanovil advokáta na zastupovanie vo veci, sa dopustil vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
19. V odvolaní sa žalobca domáhal aj pristúpenia ďalšieho subjektu konania okrem žalovanej a to Slovenskej informačnej služby, Vajnorská 39, Bratislava. Žiadal, aby súd prizval intervenienta písomným oznámením podľa CSP, oznámiť mu, že sa vedie spor a vyzvať ho, aby ako intervenient vstúpil do celého konania na strane žalovaných. Dôvody vyzvania ďalšieho subjektu a konania proti žalovanej upresní na Krajskej prokuratúre v Bratislave.
20. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu v zmysle ust. § 373 ods. 1 CSP, aby presne špecifikoval či žiada, aby do konania pristúpil ďalší subjekt, alebo žiada o vstup intervenienta do konania. Žalobca následne podaním zo dňa 9.5.2018 oznámil súdu prvej inštancie, že žiada o vstup intervenienta do konania voči žalovanej.
21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 6.11.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
23. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný, dospel k záveru, že dôvody odvolania nie sú dané. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje.
25. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:
26. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp.zn. 2 Cdo 205/2009).
27. Je potrebné uviesť, že predmetom konania na súde prvej inštancie bola žaloba z dôvodu nekalej súťaže, zneužitia účasti na hospodárskej súťaži, poškodenia dobrej povesti, nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže, značnej škody, ohrozenia chodu firmy, vážnej ujmy a narušenia rodinných vzťahov. Žaloba na ochranu pred nekalosúťažným konaním sa však netýka žalobcu ale jeho manželky U.. I. W., ktorá mala byť nekalosúťažným konaním zo strany žalovanej poškodená. Žalobca doložil do spisu (č.l. 60) splnomocnenie U.. I. W., ktorým splnomocnila svojho manžela I.. L. W. (žalobcu) na zastupovanie v konaní na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 32Cb/71/2015. Je
potrebné zdôrazniť, že v žalobe je ako žalobca označený I.. L. W., a nie jeho manželka U.. I. W., preto splnomocnenie založené do spisu pre svojho manžela I.. L. W. je bez právneho významu a žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Preto správne súd prvej inštancie uviedol, že žalobca - manžel U.. I. W. nie je v prejednávanej veci účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, resp. oprávnenia, a v prejednávanom spore mu neprislúcha aktívna vecná legitimácia.
28. Vo vzťahu k nekalosúťažnému konaniu odvolací súd zhodne sú súdom prvej inštancie poukazuje na ust. § 90 ods. 1, ods. 2 CSP, podľa ktorého „Strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.“
29. Nakoľko žalobca v konaní nebol zastúpený advokátom, hoci podľa cit. ustanovenia práve v sporoch o.i. z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania musí byť strana zastúpená advokátom a žalobca nepreukázal, že je stranou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, správne súd prvej inštancie na úkony žalobcu vykonané po 30. 6. 2016 neprihliadal. O tomto bol žalobca súdom prvej inštancie riadne poučený (č.l. 121). Neprihliadanie na úkony sporovej strany má za následok to, že tieto úkony nevyvolávajú vo vzťahu k súdu žiadne právne účinky a súd postupuje v konaní tak, ako keby strana žiadnej z úkonov, na ktoré sa neprihliada, neuskutočnila. Zastúpením musí byť krytý každý úkon sporovej strany až do právoplatného skončenia konania, na ktoré sa povinné zastúpenie vzťahuje. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nebol povinný a neprihliadal ani na podanie žalobcu, ktorým žiadal o vstup intervenienta - Slovenskej informačnej služby do konania na strane žalovanej. Na toto podanie z vyššie uvedených dôvodov neprihliadal ani odvolací súd.
30. K námietke žalobcu, že mu súd prvej inštancie nepridelil na ochranu jeho záujmu advokáta z osobitného zoznamu nakoľko sa nachádza v hmotnej núdzi, odvolací súd uvádza, že žalobca bol súdom prvej inštancie riadne poučený vo výzve zo dňa 12.10.2016 (č.l. 121), že má podľa zák.č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie uvedené v tomto zákone. Súd prvej inštancie si tak splnil svoju manudukčnú povinnosť v zmysle CSP.
31. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bola v odvolacom konaní plne úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).