Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/250/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: X. Q., a.s., D.: XX XXX XXX, so sídlom B. XX, XXX XX B., proti žalovaným: X.) I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX I., X.) F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, XXX XX A., o zaplatenie sumy 24.449,56 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný 2.) je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.304,56 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 24.304,56 Eur od 27.04.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 99,20 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Súd konanie v časti o zaplatenie 58,- Eur spolu s príslušenstvom zastavuje.

Žalovanému 2.) súd náhradu trov konania v zastavenej časti nepriznáva.

Súd konanie voči žalovanej 1.) zastavuje.

Žalobca a žalovaná 1.) nemajú nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.12.2016 domáhal voči žalovaným 1.) a 2.), aby boli spoločne a nerozdielne zaplatili 24.449,56 Eur, s 6,69 % úrokom za úver ročne zo sumy 23.438,24 Eur od 27.04.2016 do zaplatenia a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24.449,56 Eur od 27.04.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.06.2012 na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a o stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovaným 1.) a 2.) poskytol medziúver vo výške 25.000,- Eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať 3,69 % úroky mimoriadneho medziúveru mesačnou splátkou vo výške 76,88 Eur pre prvý rok a 6,69 % úroky medziúveru mesačnou splátkou vo výške 139,38 Eur splatnou do 15. dňa v mesiaci. Zároveň sa žalovaní zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 40,- Eur. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 03.03.2016 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 26.04.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zaúčtoval žalobca v zmysle čl. VII bod 9 úverovej zmluvy nasporenú

sumu vo výške 1.561,76 Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 25.000,- Eur, čo predstavuje po započítaní sumu 23.438,24 Eur. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 26.04.2016 predstavuje sumu vo výške 24.449,56 Eur, ktorá pozostáva z istiny 23.438,24 Eur, z nezaplatených úrokov za úver zo sumy vo výške 866,32 Eur a z nezaplatených poplatkov vo výške 145,- Eur.

2. Žalovaný 2.) sa k žalobe napriek výzve nevyjadril.

3. Pred začatím pojednávania vo veci vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 58,- Eur (poplatky za vedenie účtu) späť a žiadal konanie zastaviť bez uvedenia dôvodu.

4. Podľa (ďalej len ) žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, pričom neskúmal, či žalovaní 1.) a 2.) so späťvzatím súhlasia, nakoľko k späťvzatiu prišlo pred začatím pojednávania vo veci.

8. Z vyjadrenia žalovanej 1.) zo dňa 11.07.2019 ako aj z uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 21.06.2019 vyplýva, že súd vyhlásil konkurz na majetok žalovanej 1.) a za správcu konkurznej podstaty dlžníka ustanovil P..

9. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

10. Podľa pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

11. Podľa ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze () alebo sa považuje za nevymáhateľnú ().

12. Súd po oznámení žalovanej 1.) zistil, že pohľadávka, ktorú si voči žalovanej 1.) v konaní uplatňuje žalobca sa v zmysle považuje za pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo splátkovým kalendárom, preto konanie v zmysle konanie voči žalovanej 1.) zastavil, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

13. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil a zároveň súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd preto konal v neprítomnosti žalobcu v zmysle .

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom

- spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.06.2012, amortizačnou tabuľkou pre medziúver, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.03.2016, s oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 26.04.2016, kópiami doručených a nedoručených zásielok, s výpisom z účtu stavebného sporenia, s výpisom z účtu zo zosplatneného medziúveru, so Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, so sadzobníkmi poplatkov pre fyzické osoby, špecifikáciou dlžnej sumy a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

15. Dňa 25.06.2012 bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanými 1.) a 2.) ako dlžníkmi uzatvorená zmluva o medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným 1.) a 2.) medziúver pod číslom XXXXXXXXXX vo výške 25.000,- Eur na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, pričom po pridelení tejto cieľovej sumy a súčasne pri dodržaní všeobecných zmluvných podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod číslom 2905731501 vo výške cca 15.133,46 Eur. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. V súvislosti s výškou poplatkov, ako aj poplatkov za vedenie účtu stavebného úveru a medziúveru je v čl. I zmluvy odkaz na aktuálny Sadzobník poplatkov. Úver bol poskytnutý na dobu určitú. Celková čiastka splatná dlžníkom predstavovala 57.190,18 Eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 40,- Eur úročné 2 % ročne a splácať úroky z medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 76,88 Eur pre prvý rok a vo výške 139,38 Eur pre druhý rok, s tým, že splátky sú splatné k prvému dňu v mesiaci. Úroková sadzba medziúveru je fixná pre 1. rok vo výške 3,69 % ročne a pre 2. - 5. rok vo výške 6,69 % ročne, RPMN medziúveru 6,75 %, priemerná RPMN 20,23 %. Úroková sadzba stavebného úveru je fixná na celú dobu trvania stavebného úveru 4,7 % ročne, RPMN stavebného úveru 5,10 %, priemerná RPMN 20,23 %. Podľa čl. I bodu 2 zmluvy účelom medziúveru ako aj stavebného úveru je modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Podľa čl. V., bod 1. zmluvy, zmluvné strany sa zaväzujú plniť všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok, dlžník najmä všetky splátky mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne. Podľa čl. VI., bod 3. zmluvy, v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

16. Z predloženého výpisu z účtu konta medziúveru vyplýva, že žalovaní finančné prostriedky z medziúveru čerpali nasledovne: dňa 06.07.2012 suma 20.140,88 Eur a dňa 24.08.2012 suma 4.729,12 Eur. Dňa 06.07.2012 bola o sumu 130,- Eur (poplatok za spracovanie mimoriadneho medziúveru) znížená suma finančných prostriedkov z medziúveru. Celková suma čerpaná žalovanými potom predstavovala 24.870,- Eur (20.140,88 Eur + 4.729,12 Eur). Žalobca si ďalej účtoval poplatky za vedenie účtu a to v celkovej sume 58,- Eur (za rok 2012 v sume 29,- Eur a za rok 2013 v sume 29,- Eur. V tejto časti vzal žalobca žalobu späť. Ďalej z predloženého výpisu konta medziúveru vyplýva, že žalobca účtoval žalovaným poplatky za upomienky 4 krát 15,- Eur, spolu v sume 60,- Eur, poplatok za vyhotovenie kópií dokumentov vo výške 12,- Eur a poplatok za zaslanie upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v sume 15,- Eur. Celkovo účtoval žalobca poplatky v sume 87,- Eur (bez späťvzatých poplatkov za vedenie účtu).

17. Z výpisu z účtu stavebného sporenia súd zistil, že nasporená suma ku dňu 26.04.2016 (deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) bola vo výške 1.561,76 Eur.

18. V Sadzobníkoch poplatkov pre fyzické osoby, účinných vždy k prvému dňu kalendárneho roka sú uvedené poplatky za vedenie účtu ako aj poplatky za predžalobné upomienky.

19. Listami zo dňa 03.03.2016 upozornil žalobca žalovaných na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti z dôvodu neuhradenia dlžných splátok. Žalovanému 2.) bola zásielka doručená dňa 06.04.2016.

20. Listami zo dňa 26.04.2016 oznámil žalobca žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 26.04.2015. Žalovaný 2.) si neprevzal zásielku v odbernej lehote.

21. Zo špecifikácie dlžnej sumy súd zistil, že do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola žalovanými uhradená celkovo suma 4.789,56 Eur a výška účtovaných zmluvných úrokov predstavovala ku dňu vyhlásenia sumu 5.655,88 Eur. Rozdiel medzi účtovanými úrokmi a zaplatenými úrokmi predstavoval sumu 866,32 Eur. Žalovaná suma po čiastočnom späťvzatí 24.391,56 Eur pozostávala z istiny 23.438,24 Eur (25.000,- Eur - 1.561,76 Eur ako nasporená suma), zo zmluvných úrokov vo výške 866,32 Eur a poplatkov vo výške 87,- Eur.

22. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 3 citovaného zákona, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa , v znení účinnom ku dňu 02.12.2011, účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len „") uvedených v z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.

30. Podľa o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

31. Súd vyhodnotil zmluvu medzi sporovými stranami ako spotrebiteľskú podľa a nasl. , kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

32. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

33. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom , ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení , úprava ktorých je v pre spotrebiteľa výhodnejšia.

34. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaní 1.) a 2.) ako dlžníci uzavreli dňa 25.06.2012 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver. V zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom medziúver vo výške 25.000,- Eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver vo výške 15.133,46 Eur. Na účet medziúveru bol účtovaný poplatok 130,- Eur ako poplatok za spracovanie medziúveru. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

35. Následne nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžníci podstatne porušili zmluvu v spojení so Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie (čl. VII zmluvy v spojení s čl. XIX Všeobecných podmienok ods. 2 písm. a), žalobca dňa 26.04.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal žalovaných o vrátenie celého zostatku úveru.

36. Po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom konania suma 24.391,56 Eur, pričom súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie sumy 24.304,56 Eur. Jedná sa o istinu úveru v sume 23.438,24 Eur (25.000,- Eur ako poskytnutý medziúver s poplatkom mínus 1.561,76 Eur ako nasporená suma na stavebnom sporení), ako aj o úrok z úveru do zosplatnenia 866,32 Eur. Odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov je úrok. Preto v tejto časti súd vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného 2.) na zaplatenie sumy 24.304,56 Eur ako istiny a úroku z úveru.

37. Z ustanovenia v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

38. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval aj nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 87,- Eur za upomienky, za upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a za vyhotovenie kópií dokumentov. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného 2.) hradiť žalobcovi tieto poplatky, a teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na tento poplatok, pretože súdu nepreukázal, či skutočne došlo k vyhotoveniu kópií dokumentov, aké reálne náklady mu v súvislosti s vykonaním takýchto úkonov vznikli (sumy za jednotlivé upomienky niekoľkonásobne prevyšujú poštovné za zasielanie takýchto zásielok), aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení a nasl. , preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná.

39. Žalobca nepreukázal súdu ani zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle a . V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. , v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

40. Predmetom žaloby bol aj úrok z úveru 6,69 % ročne zo sumy istiny 23.438,24 Eur a to odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti 27.04.2016 do zaplatenia.

41. Zosplatnením úveru sa rozumie určenie splatnosti celého dlhu v prípadoch, kedy bolo vrátenie dlhu dohodnuté vo forme splátok. Je zrejmé, že za úver možno dohodnúť úroky a aj obdobie na užívanie

finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Splácanie úveru v splátkach, na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Stav výhody splátok je obvyklý a teda justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako ceny dočasne poskytnutých peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele, podľa názoru súdu, spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní. S týmto stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom v spojení s a nar. vl. č. . Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom . Súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. -14 zo dňa 18.9.2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR č. , z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (určenie splatnosti celého dlhu zosplatnením). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade, by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Preto súd žalobcom uplatnené úroky 6,69% ročne zo sumy istiny od 27.04.2016 (po zosplatnení úveru) zamietol.

42. Podľa prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

43. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

44. Podľa nariadenia vlády č. (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Žalobca požadoval aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny, úrokov a poplatkov 24.391,56 Eur od 27.04.2016 (deň nasledujúci po zosplatnení) do zaplatenia.

46. Omeškanie dlžníka sa vyznačuje tým, že neplní, hoci plnenie ako predmet záväzku je už splatné. Omeškanie dlžníka vzniká uplynutím doby splatnosti dlhu. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 26.04.2016 a žalovaných vyzval k uvedenému dátumu na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný 2.) dlžnú sumu neuhradil a omeškanie sa začalo dňa 27.04.2016 (deň nasledujúci po účinnosti odstúpenia od zmluvy). Podľa a , nar. vl. č. žalobca má nárok na úroky z omeškania, ktoré si uplatnil vo výške 5 % ročne (menej ako je nariadením stanovený strop) z dlžnej sumy. Žalobca si úroky z omeškania uplatňoval zo sumy 25.391,56 Eur (istina, úroky z úveru, poplatky). Keďže súd nepriznal žalobcovi sumu 87,- Eur (poplatky) a z tejto časti súd nepriznal žalobcovi ani úroky z omeškania a žalobu v časti požadujúcej úroky z omeškania z tejto sumy zamietol.

47. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

50. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2.)súd rozhodol podľa v spojení s Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 24.449, Eur. V časti o zaplatenie sumy 58,- Eur s príslušenstvom vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, teda zavinil zastavenie konania, preto je povinný zaplatiť trovy konania žalovanému 2.). Keďže žalovaný 2.) si náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú, rozhodol súd tak, že žalovanému 2.) v späťvzatej časti náhradu trov konania nepriznal. Ďalej bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie 24.304,56 Eur, čo z celkovej uplatnenej sumy po späťvzatí (24.391,56 Eur) predstavuje 99,60 %. Žalovaný 2.) mal úspech 0,40 % čiže žalobca bol úspešný v pomernej časti 99,20 % (99,60 - 0,40). O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

52. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 1.) súd nemohol rozhodnúť podľa (ďalej len „“), nakoľko žiadna zo strán procesne nezavinila, že sa konanie muselo zastaviť, keďže k zastaveniu konania súd pristúpil ex offo z dôvodov uvedených v osobitnom zákone.

53. Podľa a 2 , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

54. Súd teda o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou 1.) rozhodol podľa , pričom dospel k záveru, že pokiaľ v absentuje ustanovenie o tom, ako má byť rozhodnuté o trovách konania v prípade, že k zastaveniu konania príde bez procesného zavinenia strán, z dôvodov uvedených v osobitnom zákone, zvolil by súd, pokiaľ by bol sám zákonodarcom, právnu normu nasledovného znenia: „Ak bolo konanie zastavené z dôvodov uvedených v osobitnom zákone, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo“; nakoľko takáto právna norma je nielen v súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti, ale aj v súlade s princípom, na ktorom spočíva (), pričom výsledkom jej použitia bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce tak stav a poznatky právnej náuky, ako aj ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).