Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

74Ek/1401/2018

Uznesenie

V exekučnej veci oprávneného: Q. G. V., V..R..J.., E.: XX XXX XXX, Q. XX, XXX XX M., C..: L. Z. F.. L. G., V.. R.. J.., Z. XX, XXX XX M. - V. X., proti povinnému v prvom rade: R. L., S.. XX.X.XXXX, X. XX/XX, XXX XX V., proti povinnému v druhom rade: R. L., S.. XX.X.XXXX, X. XX/XX, XXX XX V., o vymoženie sumy 4.174,80 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Alexander Šemperger, so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 040 01 Košice, pod sp. zn. 245EX 365/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods.3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd priznáva oprávnenému náhradu trov konania vo výške 203,36 Eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom súdneho exekútora dňa 01.10.2018 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia istiny vo výške 4.174,80 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 18.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.02.2014 (ďalej len „exekučný titul“). Poverením č. ECLI:SK:OSBB:2018:6118345684.1 poveril súd vykonaním exekúcie dňa 15.10.2018 súdneho exekútora Mgr. Alexandra Šempergera.

2. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinným doručené dňa 25.10.2018. Dňa 06.11.2018 povinný v prvom rade odoslal návrh povinných na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu, ktorý bol exekútorskému úradu doručený dňa 07.11.2018. Povinní v ňom uvádzajú nasledovné: „Týmto podávame návrh na zastavenie exekúcie 245EX 365/18 z dôvodu, že exekúcia je vykonávaná nezákonným spôsobom, lebo poverenie súdneho exekútora Mgr. Alexandra Šempergera Okresným súdom Banská Bystrica pod č. 6118345684 dňa 15.10.2018 bolo vydané na vymáhanie plnenia, ktoré nie je právom dovolené. Oprávnený PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752 a povinní uzavreli dňa 05.04.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXX - XXXXX podľa § 497 a nasl. J. zákonníka, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške XXXX eur, za zmluvnú odmenu XXXX,XX eur splatnú ku dňu poskytnutia úveru. V. uvedenej zmluvy je dohoda účastníkov na zabezpečenie záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenky bod. X.X. zmluvy, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum splatnosti zmenky. Na zmenkovú sumu vyplnenú zo strany Q. CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava IČO: 35792752, bol vydaný zmenkový platobný rozkaz č. -12 na sumu 4174,80 Eur. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z dôvodu, že účastníci predmetnej zmluvy v danom prípade vylúčili povinnosť dlžníka zaplatiť z prijatých

peňažných prostriedkov úroky ale dohodli sa na zaplatení odmeny splatnej po prevedení finančných prostriedkov, nemôže byť daná zmluva posudzovaná ako úverová, aj keď ju účastníci tak nazvali. Predmetnú zmluvu je preto potrebné posudzovať ako zmluvu o pôžičke a musí sa riadiť režimom , to znamená, že sa na ňu vzťahuje zákaz splniť dlh zmenkou alebo šekom. Na skutkový stav je potrebné aplikovať článok 2. 3, 5 a 9 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2001 z II. júla 2007 a ďalej všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa , 53, 54 a o spotrebiteľských úveroch resp., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, z ktorých vyplýva, že v danom prípade bola zmenka vystavená ako zabezpečovací prostriedok pôvodného právneho vzťahu, ktorý má povahu spotrebiteľského vzťahu. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v , ktorý zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. Spotrebiteľská právna úprava má kogentný charakter a súd ex offo musí skúmať jej prípustnosť práve vo vzťahu k spotrebiteľovi. Zmluvné dojednanie, dohodu o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá ako zmluvne dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (, , ) a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s ods. I , podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy. ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré brania vymáhateľnosti exekučného titulu V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o udelenie poverenia tu vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonáme exekúcie alebo exekučného titulu to zákonom počas celého konania Z dôvodu, že v danom prípade tu existuje po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nesúlad so zákonom, lebo exekučný titul bol vydaný na základe exekučného titulu. ktorý odporuje zákonu musí súd aj následne exekúciu zrušiť. Súd v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, prelo súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže urobiť na návrh ako aj bez návrhu. V tejto to súvislosti poukazujeme na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 372V20II-18ZO dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod Č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.“ V zmysle uvedených skutočností povinný navrhujú, aby konajúci súd predmetnú exekúciu zastavil. 3. Dňa 29.11.2018 a dňa 30.11.2018 súdny exekútor doručil súdu nasledovné listinné dokumenty: 1.) Návrh povinných na zastavenie exekúcie, 2.) Postúpenie návrhu povinných na zastavenie exekúcie a Návrh na zastavenie exekúcie - zaslanie vyjadrenia oprávneného (vyjadrenie súdneho exekútora), 3.) Plnomocenstvo pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. na zastupovanie oprávneného, 4.) Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, 5.) Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, 6.) Upovedomenie o začatí exekúcie, 7.) Doručenky a obálku, 8.) Osvedčenie o živnostenskom oprávnení, 9.) Potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011, 10.) Potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, 11.) Zmluva o revolvingovom úvere č. 168620 - 71418 zo dňa 08.04.2013, 12.) Splátkový kalendár k Zmluve o revolvingovom úvere č. 168620 - 71418 zo dňa 08.04.2013, 13.) Žiadosť o poskytnutie PROFI úveru zo dňa 02.04.2013., 14.) Faktúra.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia povinného sú nedôvodné a uvádza nasledovné: „Ohľadne tvrdení povinných uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu). Povinní však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužili. Povinní boli v základnom konaní nečinní a exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinní by nemali mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenuli a neuplatnili v základnom konaní. Povinnými tvrdené skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Celý § 61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu „námietok proti upovedomenou o začatí exekúcie.“ Podľa tejto dôvodovej správy práve k § 61k Exekučného poriadku : Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne napr. R 47/1970). Obdobne aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 15.04.2015 Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu teda, ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Povinný má možnosť brániť sa len po doručení predmetného rozhodnutia a namietať tieto okolnosti v základnom konaní. Pokiaľ mal povinný výhrady voči právu priznanému v exekučnom titule, tieto mohol uplatniť len riadnym opravným prostriedkom podaným proti tomuto rozhodnutiu. V exekučnom konaní súd už nemôže posudzovať dôvodnosť, alebo nedôvodnosť práva priznaného v exekučnom titule. Z uvedených dôvodov odvolanie povinného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nie je dôvodné. Ako uviedol napríklad aj Okresný súd Bratislava IV v uznesení sp. zn. - 56 zo dňa 01.12. 2015 ... v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (od 03.09. 2012) a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom spočívajúce vo výške pohľadávky uplatňovanej v súdnom konaní, ktorá je následne vymáhaná v exekučnom konaní, resp. v podobe riešenia otázky platnosti alebo neplatnosti úverovej zmluvy. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mali povinní možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním opravného prostriedku so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami (námietkami voči zmenkovému platobnému rozkazu). Povinní však možnosť namietať tieto dôvody v námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu nevyužili a exekučný súd aj s poukazom na znenie § 50 ods. 1 EP nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd uvádza, že inštitút námietok nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu. Tvrdenia povinných poukazujúce na ich postavenie spotrebiteľa sú nedôvodné, pretože Zmluva o úvere č. 168620-71418 zo dňa 05.04. 2013 (ďalej aj Zmluva) nie je zmluvou spotrebiteľskou. Charakter zmluvného vzťahu sa určuje na základe prejavenej vôli oboch zmluvných strán pred a pri uzavretí zmluvy. V tomto smere sú rozhodujúce obsah žiadosti o úver a zmluvy o úvere. Považujeme za nereálne, aby povinný v 1. rade vstupoval do zmluvného vzťahu s oprávneným, s ktorého obsahom by nesúhlasil a nebol stotožnený. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že povinný v 1. rade ju uzatváral ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom Róbert Adam, sídlo Okružná 451/20, Strážske 072 22, IČO: 43637949, zapísaný v živnostenskom registri Obvodného úradu Michalovce, reg.č. 840-15369. Zo Zmluvy vyplýva, že pri označení dlžníka sa uvádza aj jeho IČO. Prideľovanie IČO upravuje o štátnej štatistike v ust. a nasl. Z uvedených ustanovení vyplýva: Identifikačné číslo sa používa na jednoznačnú identifikáciu právnickej osoby a

podnikateľa a má evidenčný význam. Spôsob jeho tvorby určuje úrad (§ 27 ods. 1), Identifikačné číslo sa prideľuje každej právnickej osobe a podnikateľovi. (§ 27 ods. 2), Každej právnickej osobe a každému podnikateľovi sa prideľuje len jedno identifikačné číslo (§ 27 ods. 3). Fyzická osoba môže tak mať, v zmysle uvedených zákonných ustanovení, pridelené IČO len titulom svojho postavenia podnikateľa (keďže v prípade právnických osôb sa prideľuje bez ohľadu na to, či ide o podnikateľský subjekt alebo nie napr. nadácie, občianske združenie, akciová spoločnosť založená za iným účelom než podnikaním majú takisto pridelené IČO). Podľa Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len "") uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Predmetná skutočnosť, t.j. že na zmluve je uvedené IČO, nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri jej uzavieraní. Rovnako aj skutočnosť, že v označení dlžníka ako zmluvnej strany sa uvádza aj adresa miesta jeho podnikania a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom registri. Z ustanovenia článku 1., ods. 1.1 Zmluvy vyplýva Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky (...) Podľa článku 14., ods. 14.1 písm. a), b) Zmluvy Dlžník sa týmto Veriteľovi zaväzuje po celú dobu trvania tejto Zmluvy a) udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie alebo schválenia (vládne či iné) nevyhnutne vyžadované v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom Dlžníka a rovnako i uzatvorením plnením, platnosťou či vymožiteľnosťou tejto Zmluvy, b) nevykonať nič, čím by ohrozil platnosť a účinnosť svojej existencie ako právnickej osoby, resp. fyzickej osoby - podnikateľa, či vyvolal spochybnenie či zánik platnosti oprávnení alebo povolení, ktoré sú potrebné pre výkon jeho činnosti alebo k tomu, aby držal, užíval a disponoval svojím majetkom. Podľa článku 14., ods. 14.2 Zmluvy Neobmedzujúc ostatné záväzky a povinnosti Dlžníka podľa tejto Zmluvy sa Dlžník zaväzuj informovať Veriteľa bez zbytočného odkladu o všetkých okolnostiach, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť Dlžníka splniť ktorýkoľvek z jeho záväzkov uvedených v tejto Zmluve alebo vplyv na platnosť i vymožiteľnosť zabezpečenia alebo ktoré môžu v konečnom dôsledku zapríčiniť alebo vyústiť v porušenie tejto Zmluvy. Podľa článku 17, ods. 17.1 písmeno b) Zmluvy Ktorákoľvek z nižšie uvedených udalostí bude považovaná za prípad neplnenia (ďalej len „Prípad neplnenia“) : Dlžník prestane prevádzkovať svoju činnosť ... Od začiatku povinný v 1. rade vo vzťahu k oprávnenému vystupoval ako podnikateľský subjekt. Keby povinný v 1. rade mal záujem uzatvoriť zmluvu ako spotrebiteľ, zmluva by mala inú formu, aj obsah so všetkými náležitosťami podľa o spotrebiteľských úveroch, tak ako je to v prípade iných zmlúv, ktoré oprávnený uzatvára so spotrebiteľmi. Aj fyzická osoba - podnikateľ môže uzatvoriť zmluvu o úvere, na základe ktorej mu budú poskytnuté peňažné prostriedky na súkromné účely, ale z takejto zmluvy tiež musí vyplývať jej nepodnikateľský - spotrebiteľský charakter. Pokiaľ dlžník podpíše zmluvu, v ktorej sa jednoznačne, určito a zrozumiteľne, hneď v úvodných ustanoveniach deklaruje, že peňažné prostriedky sú poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej činnosti a z ďalších ustanovení zmluvy je nesporné, že sa týkajú povinností podnikateľa, nie je žiadna pochybnosť o tom, že zmluvu uzatvoril ako podnikateľ za účelom čerpania peňažných prostriedkov na iný než súkromný účel. Povinný v 1. rade pred uzatvorením zmluvy ako aj v čase jej uzatvárania vystupoval ako podnikateľský subjekt a o úver žiadal za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Tvrdenie povinných podľa ktorého by sa spotrebiteľský charakter zmluvy mal odvodzovať z toho, že v zmluve o úvere neboli dohodnuté úroky za poskytnutie úveru ale zmluvná odmena je právne irelevantné na posúdenie právneho charakteru zmluvy. Oprávnený poukazuje aj na nedôvodnosť a nepravdivosť uvedeného tvrdenia, pretože zmluvná odmena (vyjadrená sumou v eurách za celú dobu čerpania úveru) predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Podľa článku 4.1 zmluvy „Za poskytnutie úveru sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena predstavuje 3.816,- EUR a je splatná ku dňu poskytnutia úveru.“ Skutočnosť, že úrok nie je uvedený v percentách neznamená, že úroky za poskytnutie úveru neboli v zmluve dohodnuté. Aj v prípade, ak by zmluvné strany neuzavreli zmluvu o úvere podľa ale zmluvu o pôžičke upravenú ako zmluvný typ v , nebolo by ju možné automaticky posudzovať podľa predpisov na ochranu spotrebiteľa a dlžníkov považovať za spotrebiteľov. Na určenie právneho režimu, ktorým sa zmluva riadi (bez ohľadu na to, v ktorom kódexe je upravená), je podstatné, že ju uzatváral oprávnený s povinným v 1. rade ako podnikateľským subjektom pri výkone jeho podnikateľskej činnosti a peňažné prostriedky boli poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti povinného v 1. rade. Povinný v 1. rade uzavrel zmluvu nesporne ako podnikateľ. Pred jej uzavretím vyplnil žiadosť o poskytnutie PROFI úveru, kde vyplnil všetky údaje ako podnikateľský subjekt a ako účel čerpania uviedol „oprava auta“. Pri podaní žiadosti zároveň predložil oprávnenému Osvedčenie o živnostenskom oprávnení, Daňové priznanie typu B za rok 2011 a 2012 určené pre podnikateľské subjekty, z ktorých na strane 3 vyplývajú príjmy

zo živnosti a faktúry vystavené povinným v 1. rade jeho odberateľom. Uvedené dokumenty mohol oprávnený získať len od povinného v 1. rade pri rokovaní o uzavretí zmluvy s ním ako podnikateľom, t.j. len na základe súčinnosti a vedomého konania povinného v 1. rade. Súdny dvor Európskej únie pri riešení výkladu únijného práva (smernica 93/13/ EHS) vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom rozhodol takto: Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Tento záver je pritom opakovane preberaný vrcholnými súdnymi inštanciami členských štátov EÚ, napríklad: Rovnako, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04). Podľa , účinného ku dňu uzavretia zmluvy Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa , účinného ku dňu uzavretia zmluvy Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy : zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte (). Povinný v 1. rade ako zmluvná strana vedel do akého záväzkového vzťahu vstupuje, keďže pod názvom zmluvy je ustanovenie, že sa uzatvára podľa , aj s akým obsahom, pretože podnikateľský účel poskytnutia úveru je hneď v prvom článku zmluvy. Všetky údaje a skutočnosti uvádzané v dokumentoch, ktoré boli povinnému v 1. rade poskytnuté, boli v zhode s údajmi, s ktorými sa oboznámil a podpisom ich odsúhlasil. V článku 19., ods. 19.9 uzatvorenej zmluvy o úvere povinný vyhlásil, že si zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel, uzatvára ju na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, nie v tiesni, nie pod nátlakom a ani za inak nevýhodných podmienok. Rovnako sa to týka aj súhlasu povinného v 2. rade pri pristúpení k záväzku povinného v 1. rade zo zmluvy. Správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Pokiaľ by teraz s odstupom času mal povinný v 1. rade tvrdiť, že uzatvoril Zmluvu ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní, a to buď v čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu a je irelevantné, v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí) alebo pre účely tohto konania. Zároveň nie je zrejmé, z akého dôvodu by sa malo uprednostniť súčasné tvrdenie povinného v 1. rade oproti jeho skoršiemu pri uzatváraní Zmluvy, teda v čom má súčasné tvrdenie „pravdivejšiu“ hodnotu ako skoršie vyjadrenie povinného v 1. rade. Povinný v 2. rade v zmysle článku 5 ods. 5.8 zmluvy pristúpil na základe k peňažnému záväzku povinného v 1. rade ako dlžníka spočívajúcemu v úhrade úveru ako aj jej príslušenstva, zmluvných pokút a všetkých ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o pristúpenie k obchodnoprávnemu záväzkovému vzťahu, nemožno považovať povinného v 2. rade za spotrebiteľa. Na právne postavenie povinného v 2. rade preto tiež nie je možné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Osoba pristupujúca k obchodnoprávnemu záväzku nemusí byť zároveň podnikateľom a nemusí konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spoludlžník - povinný v 2. rade zabezpečuje splnenie záväzku dlžníka zo zmluvy o revolvingovom úvere. Jeho postavenie nie je rovnaké ako postavenie dlžníka. Nemá nárok napr. na poskytnutie úveru, ktoré patrí len dlžníkovi. Podľa , účinného ku dňu uzavretia zmluvy „Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.“ Pre vymedzenie povahy pristúpenia k záväzku podľa (t.j. spoludlžník využívaný aj v zmluvách uzatváraných oprávneným) podporne vychádzame aj z názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2012, sp. zn. , ktorý zabezpečovací charakter pristúpenia spoludlžníka pristupujúceho k záväzkom dlžníka podľa posúdil nasledovne : Podľa kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne; ustanovenie tu platí obdobne. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu

a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka s dohodou nevyžaduje. Je tomu tak preto, že nedochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu (pôvodný dlžník neprestáva byť dlžníkom a nezaniká jeho povinnosť z už vzniknutého záväzkového vzťahu). V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. V plnom rozsahu je tu potrebné aplikovať ustanovenie o pasívnej solidarite, vrátane práva na následný postih medzi pôvodným a novým dlžníkom. V naposledy uvedenom prípade sa zrejme bude vychádzať z toho, že pokiaľ nebolo inej dohody, podiely dlžníkov na dlhu sú rovnaké ( ). Splnením záväzku ktorýmkoľvek dlžníkom dochádza k zániku pôvodného záväzkového vzťahu a súčasne aj k zániku zabezpečenia záväzku. Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. Súd dospel k záveru, že poskytnutie záruky za podnikateľský úver nemá za následok, aby bola osobe poskytujúcej záruky poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi a to z dôvodu, že prísľub úveru a samotná úverové zmluva sú zmluvami o dodávke služby, avšak záruka je iba prostriedkom, ktorého realizácia je závislá na samotnom poskytnutí úveru. Čo sa týka postavenia zmenkového ručiteľa, teda povinného v 2. rade (v tomto prípade avalistu na zmenke), tak oprávnený poukazuje na rozhodnutie ESD vo veci C 45/96, v zmysle ktorého ručiteľovi, ktorý poskytuje zabezpečenie za splatenie podnikateľského úveru nemôže byť poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi a to preto, lebo nemožno za spotrebiteľa považovať osobu, ktorej nie je úver (služby) určené. Konanie povinného v 1. rade pri uzatváraní zmluvy ako aj konanie povinného v 2. rade pri pristúpení k záväzku je potrebné posudzovať z hľadiska príslušných zákonných ustanovení, ktoré určujú ako sa má vykladať písomný právny úkon, teda najmä na ustanovenie v platnom znení (ďalej aj ). Podľa ust. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o.i. zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k sporovaniu toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený atď. Vôľa konajúcej osoby predstavuje vnútorný, psychický stav, odraz psychického vnútra danej osoby k určitému následku, ktorý sa sleduje, alebo môže nastať. Jej zisťovanie je možné teda len na základe jej vonkajšieho prejavu, teda v konkrétnom konaní, opomenutí, nekonaní, teda v okolnostiach spojených s jej prejavom. V súvislosti s výkladom právneho úkonu oprávnený poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. podľa ktorého : Ustanovenie predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa ), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nie je zmluva o úvere zmluvou spotrebiteľskou a nedôvodné sú preto tvrdenia povinných o zákaze zabezpečenia alebo splnenia dlhu zmenkou ako aj aplikovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.“ Na podloženie svojich tvrdení oprávnený priložil k návrhu na zastavenie nasledujúce dôkazy: Zmluva o revolvingovom úvere č. 168620-71418 zo dňa 08.04.2013, Žiadosť o poskytnutie PROFI úveru zo dňa 02.04. 2013, Osvedčenie o živnostenskom oprávnení, Daňové priznanie za rok 2011 a 2012, Faktúry povinného v 1. rade. Vzhľadom na uvedené

oprávnený tvrdí, že povinní nepreukázali splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinných na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Oprávnený ďalej navrhuje, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, ktoré sú k dňu vypracovania jeho vyjadrenia v celkovej výške 203,36 EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 4.174,80 EUR vo výške 90,63 EUR vrátane DPH /75,53 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,05 EUR vrátane DPH /9,21 EUR + 20% DPH/).

5. Súdny exekútor priložil k návrhu povinného na zastavenie exekúcie krátke vyjadrenie, v ktorom uvádza, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný a nedošlo k jeho zrušeniu. Návrh na zastavenie exekúcie neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie v zmysle ust. 61k a nasl. Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu navrhuje návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť. 6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa ods. 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorenie, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa čl. (ďalej len „“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

14. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

15. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

16. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

17. Podľa ust. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“): „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu."

18. Podľa ust. Vyhlášky č. : „Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu."

19. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.

20. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.

21. Súd v rámci preskúmavania návrhu povinného na zastavenie exekúcie zisťoval existenciu dôvodov, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie. Povinní vo svojom vyjadrení namietajú, že zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, nemôže byť posudzovaná ako úverová aj keď ju tak účastníci právneho vzťahu nazvali. V zmysle uvedeného majú za to, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať ako zmluvu o pôžičke, ktorá sa musí riadiť režimom . Povinní sú toho názoru, že v danom prípade bola zmenka vystavená ako zabezpečovací prostriedok pôvodného právneho vzťahu, ktorý má povahu spotrebiteľského vzťahu a sú toho názoru, že danej veci došlo k obchádzaniu zákonov o ochrane spotrebiteľa. Na základe týchto skutočností sú presvedčení, že v tomto prípade existuje po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nesúlad so zákonom, lebo exekučný titul bol vydaný na základe exekučného titulu, ktorý odporuje zákonu a žiadajú exekúciu zastaviť.

22. Tunajší súd vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku a k tvrdeniu povinných, kde uvádzajú, že vymáhaný nárok v danom exekučnom konaní vznikol v

súvislosti so spotrebiteľkou zmluvou, a teda, že ide o spotrebiteľský právny vzťah podliehajúci režimu spotrebiteľského práva, uvádza nasledovné. Za účelom preskúmania vyššie uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom spisu, ktorého súčasťou boli aj Žiadosť o úvere a Zmluva o revolvingovom úvere dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnými je vzťahom obchodnoprávnym. Súd ma za preukázané, že oprávnený a povinní na základe Žiadosti o poskytnutie PROFI úveru zo dňa 02.04.2013 uzavreli spolu Zmluvu o revolvingovom úvere č. 168620 - 71418 (ďalej iba „zmluva o úvere“). Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa a násl. . Z obsahu žiadosti o poskytnutie PROFI úveru ako aj zo zmluvy o úvere je zrejmé, že príslušné údaje vypĺňajú výlučne podnikatelia fyzické osoby a právnické osoby ako aj to, že nie je určená pre fyzické osoby - spotrebiteľov. Povinní v žiadosti o poskytnutie PROFI úveru uviedli konkrétne ako účel čerpania úveru opravu auta, a k žiadosti okrem osobných dokumentov povinný v prvom rade predložil živnostenský list a daňové priznanie pre daň z príjmov fyzických osôb typu B za rok 2011 a 2012. V ustanovení 1 čl. 1.1 predmetu zmluvy je uvedené, že veriteľ (oprávnený) poskytne dlžníkovi (povinnému v prvom rade) na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške, t. j. 6.816 Eur. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že povinný v prvom rade sa zaväzuje zaplatiť oprávnenému zmluvnú odmenu vo výške 3.816 Eur, ktorá je splatná ku dňu poskytnutia úveru. Zo zmluvy ako aj vyjadrenia oprávneného je zrejmé, že rozdiel v sume poskytnutého úveru a sumy vyplatenej na účet spočíva v tom, že povinný v prvom rade ako dlžník bol povinný zaplatiť za poskytnutie úveru zmluvnú odmenu splatnú ku dňu poskytnutia úveru, pričom sa zmluvné strany dohodli na uhradení tejto odmeny započítaním vzájomných pohľadávok. Zo záverečných ustanovení zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že právne vzťahy touto zmluvou výslovne neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami . Povinní v zmluve o úvere vyhlásili, že túto zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli, uzatvorili ju na základe slobodnej a vážnej vôle, nie pod nátlakom, v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok a na dôkaz súhlasu so všetkými ustanoveniami tejto zmluvy túto vlastnoručne podpísali. Táto zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 08.04.2013. V rovnaký deň povinný v prvom rade vystavil vlastnú zmenku v ktorej je označený rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a identifikačným číslom pod ktorým je registrovaný v Živnostenskom registri Slovenskej republiky. Povinný v prvom rade je v žiadosti o úver a v zmluve o úvere označený rodným číslom a identifikačným číslom pod ktorým je registrovaný v Živnostenskom registri Slovenskej republiky. Povinný v druhom rade v zmysle ustanovenia 5 čl. 5.8 zmluvy pristúpil na základe k peňažnému záväzku povinného v prvom rade ako dlžníka spočívajúceho v úhrade úveru ako aj jeho príslušenstva, zmluvných pokút a všetkých ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o pristúpenie k obchodnoprávnemu záväzkovému vzťahu, nemožno považovať povinného v druhom rade za spotrebiteľa. Na právne postavenie povinného v druhom rade preto tiež nie je možné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Osoba pristupujúca k obchodnoprávnemu záväzku nemusí byť zároveň podnikateľom a nemusí konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spoludlžník, t.j. povinný v druhom rade, zabezpečuje splnenie záväzku dlžníka zo zmluvy o revolvingovom úvere.

23. K uvedenému súd poznamenáva, že povinní pred podpisom mali možnosť voľby zmluvu neprijať a nepodpísať. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Johan Gruber proti Bay Wa AG (ESD C - 464/01), podľa ktorého ,,nie je potrebné zohľadňovať okolnosti alebo skutočnosti, o ktorých mohol druhý účastník zmluvy vedieť pri uzatváraní zmluvy, s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely“. Na základe týchto skutočností súd nemal pochybnosti o tom, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnými je vzťahom obchodnoprávnym. Z uvedeného dôvodu súd nevidel dôvod aplikovať na obchodnoprávny vzťah o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, tak ako na to poukazuje povinná v predloženom návrhu. Keďže súd po preskúmaní exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, dospel k záveru, že tento nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu. Súd v zmysle uvedeného poukazuje na fakt, že povinní mali možnosť v základom konaní podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, ale túto možnosť zrejme nevyužili. Predmetný exekučný titul preto nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.02.2014. V exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Vo vykonávacom konaní súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza

súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Súd má v zmysle uvedeného za to, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody, ktoré by viedli k čo i len čiastočnému zastaveniu exekúcie.

24. Na základe preskúmania namietaných skutočností, exekučného titulu, príloh a návrhu povinného na zastavenie exekúcie, súd dospel k záveru, že povinní nepredložili žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jej návrh na zastavenie dôvodný a ani to, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, zamietol predmetný návrh na zastavenie v celom rozsahu v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

25. Povinný si v návrhu zastavenie exekúcie neuplatnil žiadne trovy, preto súd o trovách povinného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nerozhodoval.

26. Oprávnený si vo svojom vyjadrení uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 203,36 Eur s DPH za 2 úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie (2 úkony vo výške 90,63 Eur vrátane DPH + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške 11,05 Eur vrátane DPH). Tarifnou hodnotou pri výpočte trov právneho zastúpenia je istina vo výške 4.174,80 Eur.

27. Súd priznal oprávnenému náhradu trov exekúcie v súvislosti s prevzatím a prípravou zastúpenia s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 203,36 Eur s DPH, ktoré pozostávajú zo súčtu dvoch úkonov právnej služby vo výške 181,26 Eur s DPH a dvoch režijných paušálov vo výške 22,10 Eur s DPH, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci výške 4.174,80 Eur.