Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-2P/30/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci navrhovateľa - manžela: N. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, t.č. bytom Z. X, M. S., právne zastúpeného: JUDr. Alan Zvara, advokát so sídlom SNP 1/A, Veľký Krtíš, proti manželke: M. M., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, t.č. bytom D. XXX, Ž., právne zastúpenej: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, maloleté dieťa v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľa N. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX a manželky M. M., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v M. E., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M. E., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.

II. Maloletý Z. M., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti manželky - jeho matky M. M., rod. F., nar. XX.XX.XXXX. Maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok sú naďalej oprávnení navrhovateľ aj manželka spoločne.

III. Navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa N. M., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva na výživu mal. Z. mesačne sumou 300,- eur, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám manželky a sumou 50,- eur mesačne na tvorbu úspor, ktorú sumu je povinný poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech maloletého zriadi jeho matka do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, pričom na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

IV. Navrhovateľ - otec maloletého je oprávnený stretávať sa s maloletým neobmedzene.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronicky dňa 22.07.2019 žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s manželkou M. M., maloletého Z. M. zveril do osobnej starostlivosti matky a jeho zaviazal prispievať mu na výživu po 150,- eur mesačne k rukám matky maloletého vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Styk s maloletým navrhol neupravovať. Svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou sa vzájomne odcudzili, ich vzájomné rozpory sa dlhodobo opakujú, už spolu ani nehospodária a prakticky ani nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ dlhodobo pracuje v zahraničí a po návrate odchádza manželka aj s deťmi zo spoločnej domácnosti, preto sa s ňou aj deťmi vída len málo. Z ich manželstva pochádzajú tri deti, z toho dve sú už plnoleté a maloletý Z. je žiakom základnej školy. Navrhovateľ tiež uviedol, že má príjem zo

zamestnania cca 2.000,- eur mesačne, z čoho spláca pôžičky spolu vo výške cca 1.100,- eur. Manželka je samostatne zárobkovo činná a prevádzkuje svadobný salón v Q.. O zverenie maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky žiadal s prihliadnutím na jeho pracovné zaradenie v zahraničí, pričom matka dokáže maloletému poskytnúť adekvátnu starostlivosť. 2. Uznesením zo dňa 09.09.2019 (č.l. 28) súd maloletému dieťaťu ustanovil za opatrovníka vo veci Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín (ďalej len „opatrovník“). 3. Dňa 22.10.2019 bolo súdu elektronicky doručené vyjadrenie manželky, prostredníctvom jej právneho zástupcu, k návrhu navrhovateľa. Táto uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, keďže vzájomné vzťahy s manželom ochladli. Navrhovateľ sa z práce v zahraničí vracia domov len sporadicky a ich manželstvo už neplní svoju funkciu. Manželka zároveň navrhla maloletého Z. zveriť do jej osobnej starostlivosti a zaviazať navrhovateľa prispievať maloletému na výživu sumou 500,- eur mesačne vopred k jej rukám vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku. S navrhnutou výškou výživného teda nesúhlasila, spochybnila navrhovateľove tvrdenia o výške jeho príjmov a výdavkov, navyše predpokladá, že tento poberal v zahraničí aj prídavky na deti, ktoré si ponechal. Tiež uviedla, že životná úroveň navrhovateľa je taká, že navrhované výživné v sume 150,- eur mesačne je nepomerne nízke a táto suma, s prihliadnutím k veku maloletého Z., ani nepostačuje na uspokojenie všetkých jeho potrieb. Mesačné výdavky na maloletého sú cca: 200,- eur na školské potreby, 300,- eur na oblečenie, 50,- eur na stravné v škole, 120,- eur na cestovné, 100,- eur na florbalový krúžok, 25,- eur na mobilný telefón a 100,- eur na futbalový krúžok. Maloletý navštevuje 5. ročník základnej športovej školy. Manželka tiež uviedla jej mesačné výdavky, ktoré sú cca: 68,- eur za elektriku, 280,- eur za pohonné hmoty, 300,- eur na stravu, 160,- eur na hygienické potreby; a ročné výdavky, ktoré sú cca: 480,- eur za elektrinu, 490,- eur za vodu, 1.500,- eur za peletky na kúrenie, 200,- eur za poistku a vo výške 250,- eur spláca úver. Zároveň uviedla, že okrem maloletého Z. sa stará o ďalšie nezaopatrené dieťa, syna N., ktorý je študentom vysokej školy v Brne, pričom jej výdavky na tohto syna sú spolu cca 2.060,- eur, a to za cestovné, stravu, internát, notebook, vreckové, telefón, zariadenie na internáte, knihy a pomôcky (č.l. 46). 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul navrhovateľa a manželku, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletého Z., správou opatrovníka zo šetrenia rodinných pomerov, potvrdením o návšteve základnej školy maloletého Z. a potvrdením o návšteve vysokej školy syna N., prehľadom príjmov a výdavkov obidvoch účastníkov konania, a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 5. Manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v M. E., u obidvoch sa jednalo o prvé manželstvo. Z potvrdenia obce N. vyplýva, že v tejto obci mali manželia posledné spoločné bydlisko. Z manželstva sa im narodili tri deti: dcéra G., nar. XX.XX.XXXX, syn N., nar. XX.XX.XXXX a syn Z., nar. XX.XX.XXXX. 6. Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu. Ohľadom svojich príjmov uviedol, že v H. zarábal cca 2.000,- eur mesačne, od septembra 2019 už pracuje v Q., kde má príjem od 1.250,- eur do 1.880,- eur mesačne, má však viac voľného času, t.j. 10 dní v práci a 5 dní voľna. Zo svojho príjmu uhrádza hypotéku po 550,- eur (na dom, v ktorom býva manželka s deťmi) a všetky pôžičky (použité kúpu a rekonštrukciu spoločných nehnuteľností) spolu po 499,- eur. Tiež uviedol, že počas práce v H. poberal rodinné prídavky, ktoré mu boli vyplácané nepravidelne v sume cca 558,- eur a neskôr dostal jednorázovo vyrovnanie k rodinným prídavkom vo výške 2.000,- eur, ktoré odovzdal manželke. S manželkou nežijú v spoločnej domácnosti asi 3 mesiace, neprispieva jej teda ani na chod domácnosti. Kým žili spoločne rovnako platil všetky pôžičky a navyše prispieval na chod domácnosti sumou 1.300,- až 1.400,- eur. Výživné na maloletého neplatí, neplatí mu ani žiadne poistenie, či sporenie. Ohľadom svojich výdavkov uviedol, že mesačne má výdavky na cestovanie cca 100,- eur, na ubytovanie 150,- eur, na stravu 200,- eur, na cigarety denne 3,40 eur a na okuliare každé dva roky cca 220,- eur. S manželkou vlastnia dve motorové vozidlá: N. R. a Š. U., obidve rok výroby 2006. 7. Manželka sa na pojednávaní vyjadrila, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí pre opakovanú neveru manžela, keďže manželstvo už dlhodobo neplní svoj účel, a manžel s nimi nežije v spoločnej domácnosti od júna 2019. Rovnako tak súhlasí aj so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti a s tým, aby sa navrhovateľ mohol s maloletým stretávať neobmedzene, avšak nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného. Navrhla, aby súd zaviazal otca prispievať maloletému na výživné sumou 400,- eur a na tvorbu úspor sumou 100,- eur mesačne. Manželka uviedla, že rodinné prídavky, ktoré boli navrhovateľovi vyplácané v Nemecku jej neodovzdával, niekedy ani nepriznal, že mu boli vyplatené. Kým žili v spoločnej domácnosti posielal manželke cca 800,- eur mesačne, nie však pravidelne. Tiež uviedla, že si ponechal sumu 4.000,- eur, ktorú mala nasporenú ich dcéra. Manželka uviedla, že jej príjem je 1.100,- až 1.200,- eur mesačne a náklady na bývanie 50,- eur za elektrinu mesačne, 500,- za vodu ročne, 170,- eur mesačne za poistenie pre prípad neschopnosti splácať hypotéku/úver a 300,- eur

mesačne za stravu a pohonné hmoty. V spoločnej domácnosti s nimi býva aj plnoletá dcéra, ktorá jej prispieva mesačne sumou 400,- eur. Ohľadom maloletého uviedla, že tomuto uhrádza ročný poplatok za florbalový krúžok 60,- eur, bude mu platiť aj poplatky súvisiace so sústredeniami a turnajmi, tiež mu kupuje halové tenisky za 70,- eur. Synovi N. prispieva zo svojho príjmu na štúdium sumou 400,- eur mesačne. Manželka na tomto pojednávaní súčasne navrhla zaviazať navrhovateľa platiť výživné na maloletého aj 3 roky spätne odo dňa podania návrhu na rozvod. Navrhla vylúčiť uvedený návrh, ako aj úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu, na samostatné konanie. 8. Opatrovník na pojednávaní uviedol, že pre prípad rozvodu navrhuje zveriť maloletého do osobnej starostlivosti jeho matky, navrhol neupravovať styk otca s maloletým a otca zaviazať platiť maloletému na výživu sumu 400,- eur mesačne. 9. Zo šetrenia rodinných pomerov, ktoré vykonal opatrovník dňa 30.10.2019 a dňa 04.11.2019 vyplýva, že manželia už nežijú v spoločnej domácnosti a vôbec spolu nekomunikujú. Manželka žije v spoločnej domácnosti s maloletým Z., dcérou G. a synom N., ktorý študuje v C.. Žijú v rodinnom dome, ktorého vlastníkom sú obidvaja manželia, domácnosť je čistá a v poriadku, maloletý Z. má samostatnú izbu. Manželka pracuje ako obchodná reprezentantka v spoločnosti Home Credit Slovakia, zároveň má svadobný salón kde zamestnáva dcéru. Navrhovateľ je v kontakte s maloletým Z. telefonicky a asi raz do mesiaca aj v osobnom kontakte, na výživu maloletého neprispieva, ani na chod domácnosti. Maloletý svoju matku rešpektuje, má s ňou dobrý vzťah, ako aj so súrodencami. Chce zostať žiť s matkou a občas sa stretávať aj s otcom, nechce však u neho prespávať. Navrhovateľ pracuje ako murár v Q., keď je na Slovensku, zdržiava sa u svojich rodičov v Ž.. Kontaktuje sa s oboma synmi, dcéra ani manželka s ním nekomunikujú. Pripustil, že v H. dostal jednorázovo rodinné prídavky vo výške cca 2.000,- eur, nemá inú vyživovaciu povinnosť. 10. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, týkajúcimi sa príjmov a výdavkov obidvoch účastníkov konania, súd zistil nasledovné skutočnosti: 11. Čo sa týka pomerov navrhovateľa, tento mal mesačný príjem, podľa výplatných pások za mesiace január až jún 2019 (počas práce v H.) v priemere 2.100,- eur, aktuálne má príjem v priemere 1.550,- eur (práca v Q.). Z výpisov z účtu navrhovateľa, za mesiace máj až október 2019 vyplýva, že tento mesačne zaplatí na splátkach hypotéky a úverov sumu 1.054,52 eur. Navrhovateľ má mesačné výdavky 100,- eur na cestovné, 150,- eur na ubytovanie, 200,- eur na stravu, 100,- eur na cigarety a 2x ročne na okuliare 220,- eur. Počas práce v H. poberal tiež rodinné prídavky, hoci súd nemá preukázanú ich výšku. Z výpisov z listov vlastníctva č. XXXX k.ú. N.Á. a č. XXXX k.ú. Ž. vyplýva, že manželia majú v bezpodielovom spoluvlastníctve dve nehnuteľnosti - rodinné domy v obci N. a v obci Ž.. Zároveň majú v bezpodielovom spoluvlastníctve dve motorové vozidlá. 12. Čo sa týka pomerov manželky, táto má príjem cca 1.150,- eur mesačne. Na domácnosť jej prispieva aj jej plnoletá dcéra sumou 400,- eur mesačne. Z daňového priznania manželky za rok 2018 vyplýva, že táto mala príjem spolu vo výške 8.858,09 eur (zo živnosti a z prenájmu nehnuteľnosti) a výdavky vo výške 11.779,27 eur. Manželka má mesačné výdavky na elektrinu 68,- eur, na pohonné hmoty 280,- eur, na stravu 300,- eur, na hygienické potreby 160,- eur, ako aj ročné výdavky na vodu 500,- eur, na kúrenie 1.500,- eur a na poistenie splátok úveru 170,- eur. 13. Súd uznesením na pojednávaní návrh manželky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému Z. na čas do rozvodu manželstva vylúčil na samostatné konanie. 14. Podľa a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 15. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní svoj účel, ktorým sa rozumie riadne spolužitie manželov, ich vzájomná pomoc a vytváranie zdravého rodinného prostredia. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. 16. Podľa , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

17. Podľa , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 18. Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 19. Podľa , a , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Podľa , ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. 21. Podľa , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 22. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 23. Čo sa týka zverenia maloletého Z. do osobnej starostlivosti jedného z manželov, súd vzhľadom na súhlasný prejav obidvoch manželov zveril maloletého do osobnej starostlivosti manželky, pričom oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok ponechal súd naďalej obidvom manželom spoločne. 24. Čo sa týka uloženia vyživovacej povinnosti voči maloletému, túto súd uložil navrhovateľovi, aby ju plnil k rukám manželky - matky maloletého, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti. Spor medzi manželmi bol ohľadne výšky výživného, kedy manželka požadovala výživné v sume 500,- eur mesačne a navrhovateľ nesúhlasil s určením výživného v sume vyššej ako 150,- eur mesačne. Opatrovník navrhol výšku výživného na sumu 400,- eur mesačne. 25. Výživné pre maloleté deti slúži nielen na uspokojovanie ich výživy v užšom zmysle, ale aj na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných a ďalších potrieb dôležitých pre riadnu výchovu dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, náklady liečenia a pod.). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, schopností, možností a spôsobu prípravy na budúce povolanie. Povinná osoba musí vždy, hoci aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý zákon o rodine kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy (uznesenie Ústavného súdu SR z 10.11.2011 sp.zn. ). Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu, tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch. V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu povinného rodiča poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého zo svojich rodičov. Cieľom ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom plní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má

povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý rodič dosahuje pri vyhlasovaní rozhodnutia (R 14/1996, R 30/1990). 26. V tejto súvislosti súd vykonal dokazovanie ohľadne majetkových pomerov obidvoch účastníkov konania, pričom zistil, že navrhovateľ je od septembra 2019 zamestnaný v Q., kde dosahuje príjem v priemere do 1.900,- eur mesačne, predtým bol zamestnaný v H., kde dosahoval príjem v priemere 2.150,- eur mesačne. V súvislosti s jeho výdavkami súd prihliadol k týmto jeho výdavkom: 240,- eur na bývanie v Q., 100,- eur na cestovné do zamestnania, splátky hypotéky a úverov na spoločné nehnuteľnosti spolu vo výške cca 1.050,- eur. Súd zohľadnil, že navrhovateľ spláca všetky pôžičky týkajúce sa kúpy a rekonštrukcie spoločných nehnuteľností, navyše spláca aj pôžičku na nehnuteľnosť, ktorú prenajíma manželka, ktorá tento príjem používa na úhradu potrieb rodiny a domácnosti. Súd však nemohol prihliadnuť k neodôvodneným výdavkom navrhovateľa, ako je kúpa cigariet (cca 100,- eur mesačne) a kúpa okuliarov (cca 110,- eur ročne), ktoré používa výlučne na uspokojovanie vlastných potrieb. Súd vzal tiež do úvahy, že odkedy nežije navrhovateľ v spoločnej domácnosti s manželkou a deťmi, maloletému Z. nijako finančne neprispieva. Čo sa týka manželky, táto má príjem a teda je schopná sa porovnateľným spôsobom spolupodieľať na výžive maloletého. Maloletý však býva u nej, táto sa o neho stará, s čím sú spojené výdavky na zabezpečenie bývania (spotreba vody, elektriny, paliva na kúrenie), hygienických potrieb, stravy, oblečenia, ako aj ďalších výdavkov v súvislosti so školou a voľnočasovými aktivitami maloletého. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na časovú zaťaženosť manželky, ktorá sa musí dieťaťu venovať a primerane sa starať o jeho spoločenský, kultúrny a športový rozvoj. Maloletý je žiakom základnej školy, má aj mimoškolské aktivity, aktívne sa venuje športu, v súvislosti s čím má zvýšené finančné potreby. Mesačné výdavky na maloletého sú cca 200,- eur na školské potreby, cca 300,- eur na oblečenie, 50,- eur na stravné v škole, cca 120,- eur na cestovné, a cca po 100,- eur ročne na florbalový a futbalový krúžok. Všetky vyššie uvedené okolnosti, výdavky a príjmy súd zohľadnil pri stanovení výšky výživného. 27. Pri zvážení celkovej finančnej a majetkovej situácie obidvoch manželov, s ohľadom na zárobkové možnosti a schopnosti navrhovateľa a s prihliadnutím na najlepší záujem a potreby maloletého, určil súd napokon výšku výživného v takom rozsahu, aby boli kryté nielen výdavky maloletého, ale aby aj jeho životná úroveň bola rovnaká ako u jeho rodičov. Suma 300,- eur, určená ako mesačné výživné k rukám manželky, je tak podľa názoru súdu primeraná. 28. Ohľadne uloženia povinnosti navrhovateľovi prispievať maloletému na tvorbu úspor, súd dospel k záveru, že to jeho majetkové pomery dovoľujú. Tvorba úspor je v prospech maloletého, pričom nakladanie s prostriedkami úspor výživného podlieha schváleniu súdom. Pre tento účel musí rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti zriadiť osobitný účet pre maloletého a povinný rodič je zaviazaný zasielaním časti výživného na tento osobitný účet. Takto viazané úspory splnia aj do budúcna sledovaný cieľ zabezpečiť maloletému výživné aj v prípade zhoršenia majetkových pomerov rodičov. Podľa názoru súdu je suma 50,- eur, určená na tvorbu úspor pre maloletého, primeraná vzhľadom na majetkové a zárobkové schopnosti navrhovateľa. 29. Ohľadne úpravy styku navrhovateľa s maloletým na čas po rozvode nebol medzi manželmi spor, preto súd rozhodol, že navrhovateľ - otec maloletého je oprávnený sa s ním stretávať neobmedzene. 30. Podľa - Civilný mimosporový poridok (ďalej len „“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí. 32. O náhrade trov konania účastníkov súd následne rozhodol v súlade s vyššie citovaným ustanovením .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( - - ďalej len „CSP“).

Podľa , proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Podľa , odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , , prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Prokurátor môže do konania vstúpiť aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Podľa , , odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Podľa , ak rozsudok o rozvode manželstva neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ods. 1, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ods. 2, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.