Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoP-167-2019.pdf
PDF · 173.07 KB
Case nature
Subarea
20CoP/167/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. X., X. G. XX.XX.XXXX, dieťa matky: H., E. G., X. G. XX.XX.XXXX, L.: K.Á. XX, L., zastúpená advokátom JUDr. Andrej Gara, so sídlom: Štefánikova 14, Bratislava a otca: H.. R. X., X. G. XX.XX.XXXX, L.: F. X/A, L., zastúpený advokátskou kanceláriou Fiľo & Partners s.r.o., so sídlom: Štúrova 11, Bratislava o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 03. septembra 2019, č.k. 27P/119/2019-75, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 03. septembra 2019, č.k. 27P/119/2019-75, potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 03.09.2019, č.k. 27P/119/2019-75, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp.zn. 27P/106/2019 predbežne upravil styk otca s maloletou R. X., X. G. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou, každý párny týždeň v roku v sobotu od 10.00 hod do 18.00 hod, a každý párny týždeň v roku v nedeľu od 10.00 hod do 18.00 hod, vždy za prítomnosti matky. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho uznesenia uviedol, že otec sa návrhom podaným na súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 27P/106/2019 domáha rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. X., narodenej z manželstva. Na čas po rozvode manželstva navrhoval dcéru zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že jeho styk s dcérou bude upravený každý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty od 08.00 hod do nedele do 19.00 hod, bez prítomnosti matky, každý 30. týždeň v každom kalendárnom roku od pondelka od 9.00 hod do nedele do 19.00 hod bez prítomnosti matky, každý párny kalendárny rok od 24.12. od 09.00 hod do 30.12. do 18.00 hod bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletú prevezme aj odovzdá v mieste bydliska matky.
3. Návrhom zo dňa 02.08.2019 otec navrhoval nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd do právoplatného skončenia konania vo veci rozvodu a úpravy výkonu rodičových práv a povinností k maloletej R. upraví jeho styk s dcérou, počas každého párneho týždňa v kalendárnom roku od soboty od 09.00 hod do nedele do 19.00 hod, bez prítomnosti matky s tým, že otec si dcéru prevezme aj odovzdá v mieste bydliska matky, matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť, otec je povinný dieťa v určenom čase prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia ho matke v určenom čase v mieste jej bydliska vrátiť. Potrebu neodkladnej úpravy otec dôvodil tým, že matka odmieta, aby sa otec so svojou dcérou stretával bez prítomnosti matky. Tento postoj matka dôvodí tým, že dcéra nie je
zvyknutá stráviť deň, prípadne aj noc bez jej prítomnosti, že ešte sama u otca bez prítomnosti matky nikdy neprespala. Otec tvrdenia matky popiera, poukazuje na to, že má s dcérou vybudovaný láskyplný vzťah, v Bratislave má vybudované všetky podmienky na to, aby mohol zabezpečovať starostlivosť o svoju dcéru. Okrem toho, ak matka nemá problém prenechať dieťa v starostlivosti opatrovateľky, nechápe prečo by sa o dieťa nemohol postarať ako otec, na ktorého je dcéra zvyknutá. Matka sa voči otcovi okrem toho správa agresívne, fyzicky ho napadá, dokonca ho zatvorila na 2 hodiny do skrine. Ak by sa obaja rodičia stretali pri styku s dcérou, vyvolalo by to len hádky a nezhody, čo by v žiadnom prípadne nevplývalo pozitívne na dieťa. Aj z uvedeného dôvodu trval otec na tom, aby jeho styk s dcérou prebiehal bez prítomnosti matky. Jeho eminentným záujmom je udržiavať rodičovský vzťah s maloletou R., s ktorou má vybudovaný hlboký citový vzťah.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 331 ods.1, CSP, § 1, § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 CMP, § 28 ods. 2, § 24 ods. 4 zákona o rodine a vecne tým, že po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, písomným vyjadrením matky a obsahom listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že je potrebné dočasne upraviť styk otca s maloletým dieťaťom. V danom prípade rodičia, ktorí spolu nežijú sa o úprave styku nedokážu dohodnúť. Otec požaduje styk s dcérou bez prítomnosti matky. Matka je pripravená umožniť otcovi styk s dcérou, avšak trvá na tom, aby sa stretnutie otca s dcérou realizovalo výlučne v jej prítomnosti. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že s otcom dieťaťa bývali pôvodne v Miláne, po ukončení pracovného pomeru otca sa dňa 24.06.2018 presťahovali do Bratislavy do bytu jej matky. Otec dieťaťa začal od júla 2018 pracovať vo Viedni, domov do Bratislavy chodieval v neskorých večerných hodinách, keď R. už spala alebo sa na spánok chystala, cez víkendy deklaroval fyzickú a psychickú únavu z práce. Po kúpe bytu vo Viedni prespával cez týždeň vo Viedni a za rodinou do Bratislavy chodieval iba cez víkendy. Ani počas víkendov sa nevenoval dieťaťu, nesnažil sa pripraviť pre dcéru adekvátny program. Matka potvrdila, že od augusta 2018 sa začali medzi rodičmi nezhody, hádky. Otec vo svojom návrhu uvádza, že o dieťa sa dokáže postarať sám, má s ňou vybudovaný blízky citový vzťah, dcéra je na neho zvyknutá. Nestotožnil sa s názorom matky, že dcéra nie je pripravená osamote tráviť s ním čas, keď sama matka si najíma opatrovateľku, ktorú platí. Uvedené tvrdenia otca vyplynuli aj z e-mailovej komunikácie medzi rodičmi. Otec poukázal na to, že má záujem stretávať sa s dcérou a podieľať na jej výchove okrem toho v čase, keď mala matka krátko po pôrode dieťaťa v roku 2017 zdravotné problémy, staral sa o dcéru výlučne sám.
5. V rámci svojho odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že z písomných podaní rodičov vyplýva, že nie sú schopní dohodnúť sa ohľadom formy stretávania sa otca s maloletou R.. Matka do spisu založila lekársku správu MUDr. Ivany Macúchovej, ošetrujúcej pediatričky maloletej R., z ktorej vyplýva, že dieťa na pravidelné kontroly chodí v doprovode matky, bola 2 x hospitalizovaná pre vírusové ochorenie a pre infekčnú mononukleózu, komplikovanú rotavírusovou infekciu. Hospitalizáciu s dieťaťom absolvovala matka. Dieťa je výrazne naviazané na matku, má obdobie separačnej úzkosti, ktoré sa vystupňovalo po opakovanej hospitalizácii, veľmi zle reaguje na odlúčenie od matky, niekedy až afektívnym záchvatom. Otec styk s dcérou v prítomnosti matky odmieta. Pre dieťa je veľmi dôležité, aby vnímalo vo svojom živote prítomnosť tak matky, ako aj otca a to aj v situácii, keď títo nežijú v spoločnej domácnosti. Pri rozhodovaní o rozsahu styku otca s maloletou R., súd prvej inštancie vzal do úvahy, že otec sa dožaduje svojich rodičovských práv - styku s dieťaťom, ktorý mu po odchode zo spoločnej domácnosti nie je umožňovaný podľa jeho predstáv. Pre celkový rozvoj dieťaťa po stránke citovej, rozumovej aj fyzickej je potrebné zabezpečiť aj styk s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Avšak rodičia si nemôžu zamieňať svoje záujmy a svoje predstavy s najlepším záujmom maloletej. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva rozsiahle dokazovanie, ako v konaní vo veci samej, súd prvej inštancie mohol vychádzať iba z tvrdení rodičov a z obsahu založených listinných dôkazov. Tieto potom vyhodnotil tak, aby bol zabezpečený najlepší záujem maloletého dieťaťa, aby dieťa nebolo vystavované stresovým situáciám. Aj keď otec tvrdí, že je schopný zabezpečovať starostlivosť o maloletú, čo aj robil v období krátko po jej narodení, keď matka mala zdravotné problémy, situácia sa od vtedy zmenila, keď otec žije vo Viedni a matka s dcérou v Bratislave, pričom otec do Bratislavy chodieva iba cez víkendy. Podľa lekárskej správy dieťa trpí separačnou úzkosťou, ktorá sa prehĺbila opakovanými hospitalizáciami. Nateraz preto súd prvej inštancie predbežne upravil styk otca s dcérou bez prespatia za prítomnosti matky, aby sa predišlo prípadným ďalším úzkostným prejavom pri odlúčení od matky a vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. Ak rodičom na svojej dcére záleží, o čom nemal súd prvej inštancie dôvod pochybovať, musia svoje manželské nezhody oddeliť od rodičovských povinnosti a nevnášať svoje negatívne emócie do starostlivosti o dieťa. Je potrebné si uvedomiť, že R. je v útlom veku, kedy je
prirodzene viac citovo naviazaná na matku, avšak rola otca je v jej živote tiež nenahraditeľná. Rodičia si musia uvedomiť, že ich rodičovská rola rozvodom manželstva nekončí, aj naďalej budú musieť spolu komunikovať o spoločnom dieťati, či už o výchovných metódach, o jej zdravotnom stave, záujmových aktivitách a pod.
6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že neodkladným opatrením rieši dočasnú úpravu styku otca k maloletej, na základe osvedčených skutočností a rozsiahlejšia úprava styku môže byť upravená vo veci samej, po vykonanom dokazovaní a posúdení všetkých skutočností.
7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec, ktorý v rámci odvolania uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku v spojení, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku a taktiež z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, podľa § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok" a/alebo „CMP"). Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v úprave jeho styku s maloletou výlučne bez prítomnosti matky, a to s trvaním do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava II, pod sp.zn. 27P/106/2019. Okresný súd sa podľa názoru otca nesprávne vysporiadal so skutočným stavom, ktorý existoval v čase vydania uznesenia o neodkladnom opatrení, keďže vo výroku I. uznesenia o neodkladnom opatrení, ktorým upravil styk otca s maloletou za prítomnosti matky len deklaroval stav, ktorý existoval už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda pri takomto rozhodnutí chýbala požiadavka bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, keďže otec podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal o vydanie špecifického neodkladného opatrenia upravujúceho styk otca s maloletou bez prítomnosti matky, pričom iba za tejto situácie je možné považovať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný, keďže je a aj bolo v čase vydania uznesenia o neodkladnom opatrení potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, avšak iba za stavu, ako ich uvádza otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené má otec za to, že pokiaľ súd prvej inštancie nemal na základe tvrdení a dôkazov predložených otcom a matkou za preukázanú bezodkladnosť úpravy styku otca s maloletou bez prítomnosti matky mal pravdepodobne v súlade s procesným postupom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Otec ďalej uviedol, že súd prvej inštancie pri vydaní uznesenia o neodkladnom opatrení vychádzal len z tvrdení matky, ktoré matka uviedla vo vyjadrení zo dňa 26.08.2019, a ktoré považuje otec za účelové a zavádzajúce, a rovnako aj z matkou priložených podľa jeho názoru nerelevantných dôkazov, a to lekárskej správy o maloletej vyhotovenej všeobecnou lekárkou MUDr. Ivanou Macúchovou zo dňa 08.08.2019 a lekárskej správy z psychologického vyšetrenia maloletej zo dňa 15.08.2018 vyhotovenej detskou klinickou psychologičkou PhDr. Kornéliou Dibarborovou, čo súd prvej inštancie uvádza v odôvodnení rozhodnutia. V oboch uvedených lekárskych správach je zhodnotenie emocionálneho stavu maloletej na úrovni separačnej úzkosti. Otec má za to, že vyššie uvedené listinné dôkazy nemožno považovať za relevantné, keďže ani v jednej z lekárskych správ nie je uvedený ten fakt, že maloletá trpí stavom separačnej úzkosti, (ak ňou vôbec trpí) aj za prítomnosti otca, a ako otcovi následne potvrdila aj doktorka Dibarborová, maloletej bol vykonaný len vývojový (inteligenčný) test a žiadne iné metódy na posúdenie psychického stavu maloletej pani doktorka nevykonala. Otec odmieta tvrdenia pediatričky o možnej separačnej úzkosti maloletej, keďže tento stav za jeho prítomnosti s maloletou neexistoval a ani neexistuje. Dňa 20.09.2019 sa konalo psychologické vyšetrenie maloletej s otcom u pani doktorky PhDr. Kornélie Dibarborovej, kde pani doktorka potvrdila, že maloletá nemá za prítomnosti otca ani náznak separačnej úzkosti, strachu, paniky, či iných úzkostlivých prejavov. Stretnutie prebehlo bez akýchkoľvek komplikácií, keďže matka pred vyšetrením odovzdala maloletú otcovi a následne si ju prevzala až po ukončení vyšetrenia, ktorého nebola súčasťou, a teda má za preukázané, čo následne aj písomnou správou potvrdí detská psychologička, že otec môže s maloletou plnohodnotne tráviť čas bez prítomnosti matky. Otec má za to, že matka vo vyjadrení účelovo fabuluje a uvádza nepravdivé, skresľujúce a zavádzajúce tvrdenia, pričom vo vzťahu k tomuto odvolaniu a zisteniu objektívneho skutočného stavu veci uvádza, že matka v celom vyjadrení vzbudzuje dojem, že otec nezabezpečoval starostlivosť o maloletú a rovnako prehnaným spôsobom opisuje naviazanosť a silnú citovú väzbu maloletej k matke. Aj napriek skutočnosti, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva rozsiahle dokazovanie, čo je odôvodnené aj samotnou povahou konania, súd pri vydaní uznesenia o neodkladnom
opatrení nesprávne zistil skutočný stav veci. Otec, tak ako uvádza v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má imanentný záujem na tom, aby sa mohol stretávať s maloletou v nerušenom a pokojnom prostredí, čo nie je za prítomnosti matky možné účelne zabezpečiť, keďže medzi navrhovateľom a matkou v súčasnosti panuje útočná a konfliktná nálada. Je v najlepšom záujme maloletej, aby vyrastala v harmonickom a zdravom výchovnom prostredí bez konfliktov a zbytočných urážok, a preto aj vzhľadom k uvedenej situácii otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého bolo zrejmé, že má záujem zabrániť tomu, aby bola maloletá vystavovaná stresovým situáciám pri stretnutiach otca s matkou, a preto žiadal súd, aby neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletou výlučne bez prítomnosti matky, keďže len za daných okolností mal za opodstatnenú podmienku bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá je podľa § 325 Civilného sporového poriadku základom pri vydaní akéhokoľvek neodkladného opatrenia. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že stav, ktorý existoval v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd v uznesení o neodkladnom opatrení len deklaroval, to znamená, že otcovi bolo aj pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia umožnené zo strany matky stretávať sa s maloletou za jej prítomnosti, pričom otec návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia požadoval špecifickú úpravu jeho stretávania sa s maloletou, teda bez prítomnosti matky. Vzhľadom na vyššie uvedené, má otec za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutočný stav a v uznesení o neodkladnom opatrení nie je rešpektovaná požiadavka bezodkladnosti úpravy pomerov účastníkov, a teda má za to, že súd prvej inštancie mal pravdepodobne z procesného hľadiska za takého stavu ako uvádza v odôvodnení, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, čo by však v takom prípade pre otca znamenalo, že stratí kontakt s maloletou, keďže odmieta stretávanie sa s matkou. Otec v rámci svojho odvolania ďalej uviedol, že matka predložila k vyjadreniu aj lekársku správu všeobecnej lekárky MUDr. Ivany Macúchovej zo dňa 08.08.2019, z ktorej okrem iného vyplýva, že pediatrička zhodnotila vzťah matky a maloletej ako vzťah, v ktorom je výrazná citová väzba a pri spracovaní vyššie uvedenej lekárskej správy vychádzala len z tvrdení, ktoré jej boli poskytnuté výlučne matkou. Pani doktorka Macúchová taktiež v lekárskej správe uviedla, že maloletá má obdobie separačnej úzkosti, pričom separačná úzkosť bola vystupňovaná po opakovanej stresovej záťaži pri hospitalizácii. Aj napriek skutočnosti, že všeobecná lekárka maloletej tvrdí, že maloletá mala vystupňovanú separačnú úzkosť po jej hospitalizácii v nemocnici, ktorá sa uskutočnila v období mája roku 2019, následne otec trávil s maloletou čas výlučne osamote, a to už v deň prepustenia maloletej z nemocnice (11.05.2019), kedy bola maloletá kľudná, bez akýchkoľvek afektov alebo prejavov úzkosti, čo potvrdzuje videodokumentácia. Otec v rámci svojho odvolania zdôraznil, že maloletá má s otcom vybudovaný láskyplný vzťah, ktorý je potrebné rozvíjať. Maloletá otca objíma, hladká a prejavuje mu lásku nielen bez prítomnosti matky, ale aj za jej prítomnosti, pričom z príkladmej fotodokumentácie, ktorú otec priložil k odvolaniu je zrejmé, že maloletá sa nachádza v stave pohody a bez akejkoľvek úzkosti. Otec zdôraznil, že súd prvej inštancie rozhodol tak, že otec sa môže s maloletou stretávať len za prítomnosti matky, keďže súd uvádza; „Podľa lekárskej správy diéta trpí separačnou úzkosťou, ktorá sa prehĺbila opakovanými hospitalizáciami. Nateraz preto súd predbežne upravil styk otca s dcérou bez prespatia za prítomnosti matky." Otec má za to, že stav separačnej úzkosti maloletej sa spomína aj v lekárskej správe od detskej klinickej psychologičky PhDr. Kornélie Dibarborovej, ktorú matka taktiež predložila k vyjadreniu. Potom, ako sa otec oboznámil s vyššie uvedenou správou kontaktoval detskú psychologičku, ktorá potvrdila, že vo vzťahu k maloletej vykonala len vývojový test prostredníctvom Stanford -Binetovej inteligenčnej škály, ktorý sa zaoberá len psychomotorickym vývinom dieťaťa a žiadny test na preverovanie aktuálneho citového a psychického stavu maloletej vykonaný nebol. Okrem iného, pani doktorka Dibarborová potvrdila otcovi, že k tomu, aby mohla objektívne psychologicky zhodnotiť stav maloletej je potrebné, aby bolo vyšetrenie vykonané aj za prítomnosti otca. Z voľne dostupných zdrojov je zrejmé, že separačnú úzkosť pociťujú deti len v prítomnosti cudzích ľudí, prípadne nepoznaného prostredia, čo vylučuje stav separačnej úzkosti maloletej za prítomnosti otca, pričom citový a psychicky stav maloletej nebol odborne lekársky posudzovaný, a preto vyššie uvedené správy pediatrický MUDr. Ivany Macúchovej a detskej klinickej psychologičky PhDr. Kornélie Dibarborovej (z ktorých súd prvej inštancie vychádzal), nemôžu spolu vytvoriť komplexný obraz a ani objektívne odrážať aktuálny citový a psychický stav maloletej. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má otec za to, že aj napriek matkou deklarovanej úzkosti maloletej (ak táto vôbec existuje) je pravdepodobne priamo konaním matky spôsobené to, že maloletá sa v súčasnosti nachádza v stave emocionálnej neistoty, keďže matka bráni, aby otec zabezpečoval starostlivosť o maloletú, čo má na maloletú a jej zdravý psychický vývoj nepriaznivé účinky. Rovnako má otec za to, že na maloletú nepriaznivo psychicky pôsobí aj stará matka maloletej z matkinej strany, čo vyplýva aj z e-mailu, ktorý zaslala otcovi dňa 07.08.2019, a ktorý priložil otec aj ku konaniu o neodkladnom opatrení, ktorý okrem iného preukazuje svojvôľu matky pri určovaní starostlivosti o maloletú, keďže otec sa až z tohto e-mailu
dozvedel o plánovanej, takmer 3-týždňovej dovolenke matky s maloletou a rodinou maloletej z matkinej strany (e-mail obsahuje vulgarizmy, vyhrážky v podobe smrti matky z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania). Na základe spomínaných lekárskych správ priložených matkou ku konaniu, otec objednal termín psychologického vyšetrenia maloletej len za prítomnosti otca u detskej klinickej psychologičky PhDr. Kornélie Dibarborovej. Matka maloletú odovzdala otcovi pred budovou ambulancie a nebola súčasťou vyšetrenia. Maloletá počas celého vyšetrenia neprejavovala známky strachu, paniky, afektu, či iných prejavov a už vôbec nebola plačlivá z dôvodu neprítomnosti matky. Práve naopak, vyšetrenie prebehlo bez akýchkoľvek komplikácií. Otec sa s maloletou hral a maloletá bola spokojná a usmiata v jeho prítomnosti, čo všetko prebiehalo pred očami svedka - doktorky Dibarborovej. Pani doktorka jednoznačne potvrdila a odporučila, že otec má mať zabezpečený styk s maloletou, okrem iného aj v kľudnom prostredí. Detská psychologička, taktiež potvrdila, že za prítomnosti otca maloletá neprejavuje žiadne známky separačnej úzkosti. Pani psychologička vysvetlila otcovi, že separačná úzkosť je len vývojové obdobie, ktorým si dieťa prechádza, pričom separačnú úzkosť dieťa pociťuje len vo vzťahu k cudzím osobám, čo rodičia v tomto prípade nie sú. Lekársku správu zo psychologického vyšetrenia, ktoré sa konalo dňa 20.09.2019 u detskej klinickej psychologičky PhDr. Kornélie Dibarborovej predloží otec súdu bez zbytočného odkladu, ako bude pani doktorkou vyhotovená. S odkazom na vyššie uvedené stretnutie otca s maloletou, ktoré bolo uskutočnené v nerušenom a pokojnom prostredí bez prítomnosti matky, má otec za to, že nárok a právo otca na stretávanie sa s jeho dcérou je odôvodnený a v najlepšom záujme maloletej. Otec uviedol, že matka vo vyjadrení účelovo tvrdí, že otec o maloletú vo voľnom čase neprejavoval záujem a nezabezpečoval jej starostlivosť ani po prisťahovaní z Milána. Ako už bolo uvedené aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, otec detailne pozná režim a potreby maloletej, keďže práve on zabezpečoval celkovú starostlivosť o maloletú a matku aj v čase spoločného pobytu v Miláne a nepriaznivého zdravotného stavu matky, za čo mu matka niekoľkokrát prízvukovala, že si zaslúži „medailu za otca roka". Taktiež po návrate z Milána, otec v každej voľnej chvíli zabezpečoval maloletej program a jej dennú starostlivosť, častokrát maloletú uspával, kŕmil, zabezpečoval jej kultúrny program (napríklad zakúpil celoročné lístky do ZOO a Belvedere Museum vo Viedni). Vždy, keď matka s maloletou trávili čas v spoločnom byte vo Viedni, otec každé ráno pred odchodom do práce opatril maloletú, prichystal maloletej raňajky a zabezpečil jej celkovú starostlivosť, čo má niekoľkokrát v priebehu roka zaznamenané aj prostredníctvom videodokumentácie. To, že otec pracuje, aby finančne zabezpečil rodinu nie je tak, ako to naznačuje matka jeho prejavom nezáujmu o maloletú. Je prirodzený stavom v rodine, že pokiaľ jeden z rodičov pracuje, tak druhý rodič bude v tom čase zabezpečovať starostlivosť o deti, a teda ako v ktoromkoľvek spoločenstve, tak aj v rodine funguje určitá deľba povinností. Otec uviedol, že sa neustále zaujíma o zdravotný stav maloletej, pričom niekoľkokrát s maloletou navštívil aj všeobecnú lekárku maloletej, doktorku Macúchovú, a dokonca maloletej zaplatil aj ročnú nadštandartnú lekársku starostlivosť u pediatričky, čo znamená, že maloletá môže byť kedykoľvek ošetrená v domácom prostredí, preto otec nechápe vyjadrenie pediatričky, že maloletá sa zúčastňovala vyšetrení len v prítomnosti matky. Taktiež v čase hospitalizácie maloletej, ktorá trvala len 5 dní (matka v úradnom zázname z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 29.07.2019 okrem ďalších účelovo klamlivých tvrdení uvádza, že maloletá bola hospitalizovaná 6 týždňov) bol otec matke a maloletej neustále nápomocný, zabezpečoval im odvoz, priniesol im kedykoľvek všetky potrebné veci a samozrejme bol prítomný aj pri ukončení hospitalizácie maloletej, čo potvrdzuje aj prepúšťacia správa, a teda z uvedeného vyplýva, že matka opätovne vo vyjadrení zavádza. Otec má neustále za to, že aktuálna situácia medzi ním a matkou je neúnosná, čo má nemalý vplyv na vývoj maloletej a podľa jeho názoru je možné, že maloletá je ovplyvňovaná nie len zo strany matky, ale ako z vyššie uvedeného vyplýva pravdepodobne aj zo strany starej matky maloletej z matkinej strany. Pokiaľ ide o fyzický útok zo strany matky k otcovi, respektíve to, že obmedzila otcovi osobnú slobodu tým, že uzavrela otca do uzavretého priestoru (skrine), tak jej argumentácia vo vyjadrení spočíva okrem iného aj v tom, že nemajú v domácom prostredí žiadnu skriňu. Skriňou bola v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia myslená šatníková miestnosť o rozmeroch cca 0,5 m x l m, pričom matka v noci v priebehu asi 2 hodín blokovala výstup otca z uvedenej miestnosti. Ráno po vyššom uvedenom incidente matka otca fyzicky napadla a lomcovala s ním o stenu až dovtedy, kým ju otec niekoľkokrát neupozornil, že maloletá sa nachádza na zemi a plače. Otec sa voči agresívnym útokom matky nechce brániť, keďže odmieta akékoľvek fyzické násilie voči komukoľvek a opakovane prízvukuje, že lekár matky oznámil otcovi, aby matka neutrpela žiadny úraz v oblasti hlavy. Vzhľadom k všetkému vyššie uvedenému a pri rešpektovaní otcovho práva na výchovu a práva na styk s maloletou má otec za to, že v najlepšom záujme maloletej je, aby jej bolo umožnené stretávať sa otcom bez prítomnosti matky, a teda zabrániť negatívnym a neželaným dôsledkom na maloletú pri spoločných stretnutiach matky, otca a maloletej. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má otec za
to, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, čím naplnil odvolací dôvod podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, a taktiež konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku v spojení, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, keďže súd pri vydaní uznesenia o neodkladnom opatrení nezohľadnil bezodkladnosť potreby úpravy pomerov účastníkov konania, v konečnom dôsledku na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam, a pokiaľ možno v čo najväčšej miere správne nezistil skutočný stav veci. Na základe uvedeného otec navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.09.2019 vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 27P/119/2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že v časti, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mu vyhovel, a teda navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že: „Do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 27P/106/2019 sa predbežne upravuje styk otca s maloletou R. X., X.. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou, každý párny týždeň v roku v sobotu od 10.00 hod do 18.00 hod a každý párny týždeň v roku v nedeľu od 10.00 hod do 18.00 hod bez prítomnosti matky. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otec je povinný maloletú v určenom čase prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia ju matke v určenom čase, v mieste jej bydliska vrátiť.“
8. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že má za to, že otcom podané odvolanie je nedôvodné, nakoľko prvoinštančný súd pred vydaním rozhodnutia riadne zistil skutočný stav veci, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a zohľadnil najlepší záujem maloletého dieťaťa. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné si uvedomiť, že súd vzhľadom na jeho krátkosť nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie, ako v konaní vo veci samej. Otec na rozdiel od matky svoje tvrdenia v návrhu žiadnym spôsobom nepreukázal, pretože nie sú pravdivé a dôkazmi preto nedisponuje. Súd prvej inštancie napriek tomu vyhovel jeho návrhu a upravil jeho styk s maloletou dcérkou tak, aby bol zabezpečený ich kontakt do rozhodnutia súdu vo veci samej a zohľadnil pritom vek, zdravotný stav, ako aj najlepší záujem maloletej dcérky. Súd pritom nemusí návrhu buď v celom rozsahu vyhovieť, alebo ho zamietnuť ako tvrdí otec. Súd môže rozhodnúť aj inak, nakoľko sa jedná o konanie vo veci maloletého dieťaťa, pri ktorom treba primáme rozhodovať podľa jeho najlepšieho záujmu. Matka zdôraznila, že otec má možnosť stýkať sa s dcérkou, či už podľa dohody alebo podľa súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Otca pravidelne kontaktuje za účelom naplánovania stretnutia, ich stretávanie podporuje, no otec o stretnutia neprejavuje skutočný záujem, keďže za dcérkou ani raz neprišiel. Vzhľadom na uvedené, nie je na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia zo dňa 03.09.2019 splnená podmienka bezodkladnej potreby upraviť pomery účastníkov konania. So skutkovými tvrdeniami otca, ktoré uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 20.09.2019 matka absolútne nesúhlasí, nakoľko sú nepravdivé, účelové a nezodpovedajúce skutočnosti. Matka v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu uviedla, že v celom rozsahu trvá na skutočnostiach, ktoré uviedla vo svojom predchádzajúcom vyjadrení. Napriek tomu považuje za potrebné vyjadriť sa nielen k skutkovým tvrdeniam otca uvedeným v odvolaní, ale aj k aktuálnemu zabezpečovaniu starostlivosti o maloletú dcérku a jeho záujme o ňu. Otec tak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani v odvolaní nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho tvrdenia. Napriek tomu bezdôvodne napáda matkou predložené dôkazy a spochybňuje tak lekársku správu od dcérkinej pediatričky MUDr. Macúchovej zo dňa 08.08.2019, ako aj od detskej psychologičky PhDr. Kornélie Dibarborovej zo dňa 15.08.2019. Otec na jednej strane závery pani psychologičky z vyšetrenia na ktorom sa zúčastnil, no ničím nepreukázal, uvádza ako relevantné, a na druhej strane jej závery zo sedenia, z ktorého správu matka predložila súdu spochybňuje a vyjadruje sa k odbornosti pani detskej psychologičky. Vzhľadom na uvedené matka spochybňuje jeho tvrdenia o priebehu vyšetrenia, ako aj o záveroch, ktoré vo svojom odvolaní uvádza. Matka poukázala na to, že v deň uskutočnenia sedenia dcérky s otcom u pani psychologičky otec prišiel s darčekom - plyšovou hračkou, ktorá spieva, aby dcérku zaujal. Dcérka išla k pani psychologičke, ktorú už poznala a nebola pre ňu cudzou osobou. Počas sedenia, ktoré trvalo asi 45 minút, matka najskôr bola v budove a potom čakala pred ambulanciou, o čom dcérku informovala a ubezpečila ju, že nikam neodíde. Dcérka tak bola s otcom „sama" len 45 minút pričom vedela, že matka v blízkosti. Vyjadrenia otca o tom, čo všetko pani psychologička údajne potvrdila na stretnutí sú len jeho tvrdeniami, ktoré účelovo opakuje vo svojom odvolaní na viacerých miestach bez predloženia akéhokoľvek dôkazu. O priebehu sedenia otca s dcérkou sa matka telefonicky informovala aj u pani psychologičky, ktorá jej povedala, že stretnutie prebehlo v poriadku, dcérka neplakala, ale asi po 40 minútach ma začala hľadať. Dcérka bola v deň vyšetrenia vyspatá,
najedená, a pripravená. Pred príchodom otca jej povedala, že pôjde k tete doktorke, u ktorej už bola, a že ju bude čakať. Dcérka vedela, že neodišla. Na začiatku nechcela s otcom nastúpiť ani do výťahu, ale nalákal a zaujal ju novou hračkou. Po skončení stretnutia dcérku musela mať stále na rukách, z ktorých nechcela ísť dole. Matka má za to, že otec na jednej strane odmieta a spochybňuje správu pani psychologičky, ktorá bola vyhotovená po vyšetrení dcérky za jej prítomnosti a tvrdí, že žiadny test na preverovanie aktuálneho citového a psychického stavu dcérky vykonaný nebol. Na druhej strane hlavným dôkazom a argumentom jeho odvolania má byť vyšetrenie u tej istej pani psychologičky. Matka zdôraznila, že tvrdenia otca, že pani pediatrička vo svojej správe vychádzala len z vyjadrení matky sú nepravdivé. Pani pediatrička vychádzala z uskutočnených návštev v jej ambulancii a jej lekárskych skúseností. Dcérkina pediatrička je erudovanou odborníčkou s dlhoročnou odbornou praxou, ktorá vie vyhodnotiť správanie detí. Vo svojej správe zhodnotila správanie dcérky pred hospitalizáciou, po hospitalizáciách a po 5 týždňových nepretržitých horúčkovitých ochoreniach. Dcérku pediatrička dôverne pozná, vzhľadom k počtu návštev v ambulancii a vie posúdiť a odborne zhodnotiť zmenu jej správania. Na tomto mieste matka uviedla, že na návštevy k pani pediatričke s dcérkou chodievala sama. Otcove tvrdenie, že s dcérkou niekoľkokrát absolvoval vyšetrenie je nepravdivé. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie otca, že s ním po hospitalizácii trávila dcérka množstvo času bez prítomnosti matky. Po prepustení dcérky z nemocnice sa o maloletú starala matka sama u matky v byte v Bratislave, zatiaľ čo otec pracoval vo Viedni a počas pracovného týždňa do Bratislavy vôbec nechodil. Cez víkendy trávil s dcérkou len obmedzený čas. Ďalej uviedla, že vzhľadom k dôvodu hospitalizácie, ktorým bola infekčná mononukleóza komplikovaná rotavírusovou infekciou bola potrebná nielen návšteva pediatra do 3 dní po prepustení z nemocnice, ale aj následné pravidelné lekárske kontroly obsahujúce aj odbery krvi, ktoré dcérka znášala veľmi ťažko a predstavovali pre ňu opakované stresujúce situácie. Návštevu pediatra matka s dcérkou absolvovala sama, ako aj všetky následné kontroly. Primárka infekčného oddelenia Dérerovej nemocnice v Bratislave odporučila dlhú rekonvalesceniu, pretože infekčná mononukleóza znížila dcérkinu imunitu na obdobie minimálne šesť mesiacov a rekonvalescencia po prekonaní rotavírusovej infekcie trvá najmenej 8 týždňov. Pani doktorka Macúchová okrem uvedeného odporučila nenavštevovať kolektívy a cudzích ľudí z dôvodu protrahovaného priebehu infekcií a náchylnosti na vírusové choroby do dosiahnutia veku 2,5 až troch rokov dcérky. K otcom predloženým fotografiám matka uviedla, že tieto fotky boli vyhotovené a odzrkadľujú situáciu pred odchodom otca zo spoločnej domácnosti. Dcérka bola už v tom čase na matku silno citovo naviazaná, avšak separačná úzkosť sa začala vo väčšej miere prejavovať najmä po zmene rodinnej situácie a prekonaní chorôb. Fotografie, ktoré otec pripojil k odvolaniu sú však podľa matky účelové, zavádzajúce a pri ich vyhotovovaní bola prítomná aj ona. Niektoré dokonca sama fotila. Dcérka asi ako každé malé dieťa sa pri fotografovaní a nahrávaní videí automaticky usmieva. Rada si dokonca sama robí „selfie" a keď sa vidí v telefóne vždy sa na seba smeje. Dňa 29.06.2019 dcérka nestrávila deň s otcom bez prítomnosti matky tak, ako tvrdí. Počas návštevy otcových príbuzných matka bola celý čas prítomná, okrem asi 1,5 hod., keď sa išiel otec prejsť aj s návštevou do mesta. Dcérka išla na prechádzku až po niekoľkých hodinách od príchodu návštevy, kedy sa s deťmi zoznámila a v zápale hry s nimi nadšene išla na prechádzku. Rovnako bola matka prítomná pri návšteve ZOO vo Viedni dňa 26.05.2019, následnej návšteve ZOO, ako aj pri návšteve motýlieho múzea, kedy matka otca s dcérkou sama fotila. Pokiaľ sa jedná o otcom predložené videá matka uviedla, že počas ich nahrávania bola v byte prítomná aj ona, o čom dcérka vedela. Matka má za to, že otcom predložené dôkazy o jeho vzťahu s dcérkou sú tak značne skreslené, nakoľko matka bola pri ich vyhotovovaní prítomná. Okrem toho sú aj neaktuálne, nakoľko boli vyhotovené predtým, ako otec opustil ich spoločnú domácnosť a prestal sa o dcérku zaujímať. Otcom predložené listinné dôkazy tak neodzrkadľujú skutočnosť a sú účelové. Ku krivým obvineniam otca z fyzického násilia a jeho zavretiu do skrine sa už matka vyjadrila v predchádzajúcom podaní. Absolútne popiera všetky tieto obvinenia a poukazuje na rozporuplnosť jeho tvrdení. Otec v každom ďalšom podaní údajné útoky zveličuje. V poslednom až natoľko, že po jeho údajnom zatvorení do skrine ho matka na druhý deň napadla a lomcovala s ním o stenu, pričom dcérka mala byť prítomná. Realizácia otcom uvedeného incidentu je nepredstaviteľná už len vzhľadom na ich fyzickú predispozíciu. Otec si účelovo vymýšľa s cieľom dosiahnuť styk s dcérkou bez prítomnosti matky, bez ohľadu na dôsledky. Nemá pritom problém zneužiť vo svojich vymyslených príbehoch aj ich dcérku. Otec vo svojom odvolaní uvádza, že má imanentný záujem o stretávanie sa s dcérkou v nerušenom a pokojnom prostredí, čo nie je možné za prítomnosti matky zabezpečiť, keďže medzi nimi v súčasnosti panuje útočná a konfliktná nálada. Toto tvrdenie je podľa matky účelové, nepravdivé a ničím nepreukázané. Otec s matkou od 05.07.2019 nekomunikuje a bezdôvodne sa s ňou odmieta stretávať. Vzhľadom na uvedené dohodnúť sa na spoločných nevyriešených veciach, ako aj starostlivosti o dcérku, či zabezpečení jej potrieb nie je možné. S otcom dcérky sa stretla naposledy dňa 12.07.2019, s výnimkou krátkeho stretnutia u pani
psychologičky dňa 20.09.2019. Ani na jednom z týchto stretnutí nedošlo k žiadnemu konfliktu. Práve naopak, pri odchode sa objali a pobozkali na líce. Matka má za to, že otec o dcérku nejaví žiaden skutočný záujem, a to od jeho odchodu z ich spoločnej domácnosti. Tvrdenia otca o jeho záujme o styk s dcérkou je preto potrebné posudzovať podľa jeho skutočného správania a konania vo vzťahu k dcérke a nie podľa jeho tvrdení a vyjadrení, či už vo vyjadreniach na súd alebo v SMS, ktoré matke zasiela. Otec sa o dcérku vôbec nezaujíma, nepýta sa na jej zdravotný stav, nechodí na súdom určený styk a jediné, čo ho zaujíma je, aby sa s ňou mohol stretnúť bez prítomnosti matky. Ako vyplýva z e-mailovej komunikácie, ktorú matka súdu predložila, styku otca s dcérkou matka nikdy nebránila ani nebráni. Otcovi matka opakovanie navrhovala stretnutia na rôznych miestach a v rôznych časoch tak, ako to sám žiadal avšak s tým, že počas styku bude v blízkosti, ak by ju dcérka potrebovala alebo hľadala. Otec nesúhlasil. Matka má za to, že otec nezohľadňuje aktuálne potreby maloletej dcérky, ale tvrdohlavo a bezdôvodne trvá na svojich podmienkach. V prípade, že im nevyhovie, s dcérkou sa nestretne. Otcovo správanie nemožno hodnotiť ako racionálne a už vôbec nie zohľadňujúce najlepší záujem dcérky, či jej zdravý fyzický a psychický vývoj. Otec sa dožaduje ako rodič práva na styk s dcérkou podľa jeho predstáv, pričom svoje rodičovské povinnosti hrubým spôsobom zanedbáva, a to od 03.07.2019. Otec záujmy svojej dcérky vôbec nezisťuje a nezohľadňuje, stále tvrdošijne a nekompromisne preferuje svoje vlastné záujmy. Otec tak nerešpektuje ani súdom nariadené neodkladné opatrenie zo dňa 03.09.2019, v ktorom bol upravený jeho styk s dcérkou. V termínoch určených súdom sa otec nedostavuje a matka sa ho musí dopytovať, či príde. Na jej správy reaguje kladením podmienok s tým, že na styk s dcérkou príde, len ak s ňou môže byť sám. Matka dcérku napriek tomu zakaždým riadne pripraví na stretnutie s otcom, ktorý sa ešte ani raz nedostavil. Matka má za to, že aj z priložených správ je zrejmé, že otec vôbec nezohľadňuje útly vek dieťaťa a jeho naviazanosť na matku a sleduje len svoje vlastné záujmy, bez zohľadnenia dopadu na psychický vývoj dieťaťa. Naviazanosť vznikla hospitalizáciami, otcovým svojvoľným opustením spoločnej domácnosti, ako aj jeho následným správaním a absolútnym nezáujmom o stretávanie s dcérkou. Matka má za to, že požiadavka otca na stretávanie s dcérkou výlučne bez prítomnosti matky vzbudzuje v matke vzhľadom na otcove aktuálne správanie obavy. Otec z dôvodu jeho nezáujmu nepozná aktuálne potreby maloletej dcérky, jej režim, stravovacie, či hygienické návyky. Obáva sa, že v prípade výskytu akýchkoľvek nezvyčajných situácií, problémov, zhoršenia zdravotného stavu maloletej, či krízovej situácie matku otec nebude kontaktovať a danú situáciu riešiť s ňou, ani jej o nej následne nepovie. Dcérka je v útlom veku a nerozpráva, z tohto dôvodu ani nie schopná poskytnúť spätnú väzbu a popísať, či sa mala dobre alebo plakala, pretože jej otec nerozumel a matke nezavolal. K otcovým tvrdeniam, ako sa o dcérku údajne staral sa matka vyjadrila v predchádzajúcom vyjadrení. Je nepravdivé tvrdenie, že otec v každej voľnej chvíli zabezpečoval maloletej program a dennú starostlivosť, častokrát maloletú uspával, kŕmil, či zabezpečoval jej kultúrny program. Celoročné lístky do ZOO boli matkiným darčekom od otca k Valentínovi, ktorý si vypýtala s ohľadom na maloletú, lebo otec tvrdil, že majú nedostatok peňazí a nemôžu rozhadzovať. Matka uviedla, že nikdy nenaznačovala ako uvádza otec, že to, že pracuje, aby finančne zabezpečil rodinu je prejavom jeho nezáujmu. Prejavom nezáujmu boli jeho časté neskoré večerné a nočné príchody a vyhlasovanie, že jeho prioritou je práca a nie rodina a aj jeho tomu zodpovedajúce správanie. Otec reagoval podráždene, keď sa matka spýtala, či by nemohol prísť skôr, ak mu to práca dovolí a stráviť s nimi čas. Matka v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že po opustení spoločnej domácnosti otcom jej otec ani raz nenapísal dôvod, pre ktorý tak nečakane odišiel a odmieta komunikovať. Bála sa oňho aj jeho zdravie, prežili spolu viac ako 10 rokov a majú spolu dieťa, za čo mu je vďačná. Uvedomuje si dôležitosť otca v živote dieťaťa, podľa jej názoru dieťa potrebuje oboch rodičov, ktorí spolu vedia korektne komunikovať. Ubližovanie, klamstvá a osočovanie jedného rodiča druhým povedie len k zhoršeniu komunikácie, čo v konečnom dôsledku nebude v záujme dieťaťa. Súhlasí s otcom, že dieťa by malo vyrastať v harmonickom prostredí, ale podľa jej názoru otcom navrhovaný režim odovzdávania si dieťaťa od jedného rodiča k druhému bez výmeny informácií a komunikácie a bez zohľadňovania psychických a stupňu vývoja dieťaťa zodpovedajúcich potrieb dieťaťa nevytvára harmonické prostredie. Dcérka nie je na otca zvyknutá, otec s ňou netrávil takmer žiadny čas viac, ako jeden rok a od posledného stretnutia, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.07.2019, okrem krátkeho stretnutia u pani psychologičky uskutočneného dňa 20.09.2019, ju nevidel napriek tomu, že mu to matka umožňovala a sama ponúkala. Matka má za to, že otec absolútne nezohľadňuje najlepší záujem maloletej, zabezpečenie jej stabilného výchovného prostredia, ako aj jej aktuálne potreby, zdravotný a psychický stav a vek. Matka uviedla, že otcovi v styku s maloletou dcérkou nikdy nebránila, ani mu v ňom nebráni, otec však o styk nemá skutočný záujem a s dcérkou sa z vlastného rozhodnutia nestretáva. Požiadavku otca, aby mu dcérku odovzdala na víkend bez toho, aby ju informoval, kde a s kým sa bude nachádzať nemôže v záujme dcérky akceptovať, nakoľko je na matku citovo naviazaná a v neprítomnosti matky sa u nej prejavuje separačná úzkosť, čo potvrdila aj pani psychologička PhDr.
Dibarborová v správe zo dňa 20.08.2019. Otca o dcérke z vlastnej iniciatívy matka pravidelne informuje aj napriek tomu, že ju o to nežiada. Otec má vedomosť o aktuálnom zdravotnom stave dcérky, avšak ako uviedla, jej liečbu matka zabezpečovala sama bez jeho pomoci. Otec nevie, ako sa o dcérku v prípade zhoršenia jej zdravotného stavu postarať a dcérka mu zatiaľ ani nevie povedať, čo jej je, nakoľko ešte nekomunikuje. Dcérka má zhoršenú imunitu a aktuálne jej rastú zúbky, z čoho je často nesvoja, plačlivá a mrzutá. Otec uviedol, že aktuálne býva u svojej matky v Bratislave, kde chce byť s dcérkou aj počas víkendov. S týmto matka nesúhlasí, nakoľko prostredie u matky otca nie je vhodným prostredím pre 22 mesačné dieťa. Otcova matka je totiž pacientom dlhodobo liečeným psychiatrom s predpísanou medikamentóznou liečbou. Podľa jej vedomostí od otca, jeho matka pravidelne navštevuje psychiatra a liečba je jej upravovaná podľa aktuálneho meniaceho sa stavu. Pri osobných stretnutiach osoby matky s matkou otca sa vulgárne vyjadrovala, bola agresívna a vyhrážala sa jej, že ju zbije. Otcova matka používa rôzne vulgarizmy aj v bežnej komunikácií. Okrem uvedeného je otcova matka už mnoho rokov invalidnou dôchodkyňou s viacerými diagnózami, ktoré jej nedovoľujú udržiavať domácnosť v poriadku a čistote. Na platenie za upratovacie služby otcova matka ako invalidná dôchodkyňa nemá finančné prostriedky. S otcovou matkou žije už niekoľko rokov aj jej partner, ktorý je pre dcérku cudzou osobou, rovnako ako matka otca, ktorú nepozná. Videla ju len 3x v živote počas krátkej návštevy. Otcova matka s partnerom v byte každodenne fajčia, byt je napáchnutý aj po vyvetraní. Vzhľadom na uvedené má matka za to, že prostredie u otcovej matky, kde chce otec tráviť čas s maloletou dcérkou je absolútne nevyhovujúce nielen zo zdravotného hľadiska, ale aj jej psychického vývinu. Vzhľadom na vyššie uvedené matka považuje za aktuálne najvhodnejšiu formu styku dcérky s otcom v jej prítomnosti tak, aby s ňou otec nadviazal kontakt, dcérka si naňho zvykla a zároveň nebola vystavená zbytočnému stresu z odlúčenia od matky. Uvedená forma styku je odôvodnená najmä potrebami dcérky, ktorá je na matku aktuálne silne citovo naviazaná a v jej neprítomnosti trpí separačnou úzkosťou, v noci neustále kontroluje, či je pri nej a vyžaduje jej fyzický kontakt. V prípade, že sa vzdiali sa zobudí a plače, až kým nepríde. Rovnako je to aj cez deň. Ďalším dôvodom je problematická komunikácia s otcom. Ako matka má veľkú obavu o zverenie dcérky otcovi, pretože v prípade zdravotných problémov alebo iných požiadaviek dcérky, ktoré otec nepozná, dožadovania sa prítomnosti matky otec matke zrejme nezavolá, nakoľko má problém s ňou komunikovať. Dôležitou skutočnosťou je aj fakt, že otec nemá s dcérkou vybudovaný blízky vzťah a to z dôvodu, že od odsťahovania sa z Milána, teda počas posledného roka a troch mesiacov o dcérku neprejavoval skutočný záujem a netrávil s ňou takmer žiadny čas. Túto skutočnosť preukazuje aj správanie otca počas hospitalizácie dcérky, či jej ochoreniach. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že otcom tvrdené skutočnosti sú tendenčné, účelovo klamlivé, nelogické a ničím nepreukázané. Otec od 03.07.2019 zmenil svoje správanie, bezdôvodne matku začal krivo obviňovať, spochybňovať jej zdravie a psychický stav a odmieta s ňou konštruktívne komunikovať. Vzhľadom na vyššie uvedené, skutočnosť, t.j. že otcovi matka v styku žiadnym spôsobom nebráni, práve naopak, čo dokazuje aj otcom predložená e-mailová komunikácia, považuje matka návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný a v rozpore s najlepším záujmom maloletej dcérky, ktorá v jej neprítomnosti trpí separačnou úzkosťou. Má za to, že je potrebné vzhľadom na neodôvodnenú náhlu zmenu otcovho správania zistiť, či je vôbec aktuálne schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú dcérku vo vyhovujúcom prostredí v neprítomnosti matky a ak áno, zvoliť cestu postupného stretávania najprv za prítomnosti matky a časom, keď si s dcérkou vybuduje vzťah a dcérka s otcom nebude mať problém zostať sama, aj v neprítomnosti maky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, neodôvodnenosť návrhu otca a neexistenciu nevyhnutnej potreby zabezpečiť styk otca s dcérkou, nakoľko tento je mu umožňovaný, avšak ho nevyužíva, navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 03.09.2019 v celom rozsahu potvrdil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
10. Otec sa vyjadril k vyjadreniu matky a uviedol, že dopĺňa svoje odvolanie dôkazmi a zo z dôvodu, že pani psychologička PhDr. Kornélia Dibarborová vystavila správu zo psychologického vyšetrenia maloletej zo dňa 20.09.2019 absolvovaného za prítomnosti otca, v ktorej je jasne preukázané (tak, ako otec tvrdí aj v odvolaní), že maloletá je za prítomnosti otca „pokojná, dobre naladená, prejavuje otcovi náklonnosť a spolupracuje..“ Tvrdenia pani doktorky v lekárskej správe jasne preukazujú, že maloletá netrpí žiadnou „separačnou úzkosťou“. Na vyšetrení pani psychologička výslovne vysvetlila otcovi, že separačná úzkosť nie je „choroba“ ale len vývojové štádium maloletých detí, pričom zo správania maloletej na vyšetrení je zrejmé, že maloletá za prítomnosti otca nepociťuje žiadne známky separačnej úzkosti, strachu, plaču, či iných afektívnych záchvatov tak, ako to tvrdí matka. Podľa odborného názoru
pani psychologičky „separačnú úzkosť“ môže posúdiť výlučne detský psychiater a nie detský psychológ a už vôbec nie pediater. Pani doktorka počas vyšetrenia oboznámila otca s možnými metódami a aktivitami, ktoré sú vývojovému veku maloletej primerané a odporučila im spoločné hry a ďalšie aktivity, ktorými možno maloletú rozvíjať. Detská psychologička počas vyšetrenia taktiež otcovi uviedla, že nevidí dôvod k tomu, aby sa nemohol stretávať s maloletou osamote. Pani doktorka odporučila v závere lekárskej správy citlivý a akceptujúci prístup k maloletej, čo je možné podľa otca zabezpečiť len prostredníctvom stretávania sa otca s maloletou výlučne bez prítomnosti matky, keďže tak, ako otec tvrdí nie len v odvolaní, ale aj v ďalších podaniach, pri vzájomných stretnutiach otca, matky a maloletej nie je možné zabezpečiť stav pohody a nerušeného prostredia, keďže matka s otcom nedokážu spoločne vytvoriť pre maloletú pokojné výchovné prostredie bez hádok a konfliktov. Otec má rovnako ako matka právo vychovávať maloletú, pričom rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.09.2019, sp.zn. 27P/119/2019 postavilo otca do nežiaducej situácie, keďže niekoľkokrát otec súdu prízvukoval, že má obavy zo stretnutí s matkou a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal upraviť styk s maloletou výlučne bez prítomnosti matky, avšak súd uznesením o neodkladnom opatrení nepriamo rozhodol v „prospech“ matky, ktorá vo svojich tvrdeniach vo vyjadrení tendenčne využíva postoj otca k stretnutiam s maloletou za prítomnosti matky a dôvodní to otcovým nezáujmom o maloletú. Matka sa taktiež vo svojom vyjadrení účelovo snaží vykresliť situáciu v deň sedenia u detskej psychologičky s otcom tak, že maloletú na stretnutie pripravovala, bola jej neustále v dispozícii ba dokonca, že maloletá po skončení psychologického vyšetrenia nechcela ísť dole z matkiných rúk. Pre objasnenie uvedeného otec uviedol, že maloletá bola pri stretnutí s otcom v kľude a tešila sa z jeho prítomnosti. Bola to práve matka, ktorá celú situáciu dramatizovala. Otec musel matke dôrazne vysvetliť, že pani doktorka Dibarborová si vyžiadala celé vyšetrenie len v jeho prítomnosti, čo matka spochybňovala, a tak už pri prvom kontakte otca s maloletou nastala nepríjemná situácia. Po skončení vyšetrenia bola matka nespokojná a po tom, ako jej otec odpovedal, že ich manželský vzťah je skutočne rozvrátený, rozplakala sa, vzala maloletú na ruky a spolu s maloletou odišli, pričom nebrala ohľad na maloletú a jej možnosť pokojne sa rozlúčiť s otcom. Otec zdôraznil, že skutočnosť, že absolvoval psychologické vyšetrenie s maloletou u tej istej pani doktorky ako matka je podľa jeho názoru objektívne zhodnotenie situácie tou istou a nezaujatou osobou, čoho výsledkom je, že maloletá je schopná tráviť s otcom čas osamote a maloletej nebola potvrdená žiadna „separačná úzkosť“. Otec súčasne zdôraznil, že má zabezpečené vhodné prostredie pre stretávanie sa s maloletou, a to v byte u otcovej matky na K. XX, XXX XX L.. Byt je čistý, udržiavaný, neobývaný „cudzími ľuďmi“. V byte sa nefajčí a maloletá dôverne pozná otcovu matku (starú matku maloletej z otcovej strany) a ďalšiu rodinu z otcovej strany. Matkine hodnotenie bytovej situácie otca a prostredia pre výchovu maloletej však otec považuje za irelevantné, keďže jediný subjekt, ktorý môže uvedený stav objektívne zhodnotiť je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a následne súd. Otec opakovane zdôraznil, že detailne pozná potreby maloletej, jej denný režim, stravovanie, hygienické návyky a správanie, keďže sa o maloletú výlučne staral nie len počas spoločného pobytu v Miláne v čase matkiných zdravotných problémov, ale často aj v byte vo Viedni, a počas víkendov v Bratislave na K.. Otec si však uvedomuje, že s maloletou netrávil v poslednom období veľa času, čo bolo spôsobené predovšetkým konaním matky, avšak v prípade, ak by aj nastali akékoľvek problémy pri jeho stretnutiach s maloletou, či už zdravotného alebo iného charakteru, neváhal by a bez zbytočného odkladu by matku kontaktoval. Uvedené otec potvrdil matke pri viacerých telefonických komunikáciách, kedy mal záujem sa s matkou dohodnúť aspoň na krátkom stretnutí s maloletou, hoci to matka zakaždým odmietla. Otec taktiež uviedol, že prejavuje a vždy aj prejavoval záujem o maloletú v čo najväčšej možnej miere a zohľadňuje maloletej najlepší záujem. Zaujíma ho zdravotný stav maloletej a je rád, že matka mu dobrovoľne poskytuje informácie o maloletej. S matkou predloženej sms-komunikácie k vyjadreniu je zrejmé, že otec za žiadnych okolností nechce maloletú vystavovať akýmkoľvek nepríjemným situáciám, keďže v sms zo dňa 21.09.2019 žiadal matku, aby mu umožnila osamote styk s maloletou, aspoň počas 2 hodín v priebehu dňa, pričom uvedené stretnutie matka rázne odmietla a odvoláva sa na vykonateľné uznesenie o neodkladnom opatrení. Predovšetkým lekárska správa potvrdzuje ten fakt, že súd prvej inštancie pri vydaní znesenia o neodkladnom opatrení dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam, nerešpektoval bezodkladnosť úpravy pomerov účastníkov konania a naplnil ďalšie odvolacie dôvody uvedené v samotnom odvolaní, a preto naďalej otec trvá na odvolacom návrhu, v rozsahu v akom je uvedený v odvolaní.
11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje
to dôležitý verejný záujem), dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 357 ods.1 C.s.p.).
12. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
13. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
14. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
15. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
16. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.
17. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že na súde prvej inštancie je vedené konanie pod sp.zn. 27P/106/2019, v rámci ktorého sa otec domáha rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. X.C., narodenej z manželstva. Na čas po rozvode manželstva otec navrhuje dcéru zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že jeho styk s dcérou bude upravený každý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty od 08.00 hod do nedele do 19.00 hod, bez prítomnosti matky, každý 30. týždeň v každom kalendárnom roku od pondelka od 9.00 hod do nedele do 19.00 hod bez prítomnosti matky, každý párny kalendárny rok od 24.12. od 09.00 hod do 30.12. do 18.00 hod bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletú prevezme aj odovzdá v mieste bydliska matky.
18. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
19. Odvolací súd má za to, že vyriešiť predmetnú situáciu nariadením, respektíve zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zložité. Odvolací súd vyslovuje názor, že v danom prípade si obaja rodičia myslia, respektíve sa domnievajú, že svoje problémy vyriešia prostredníctvom súdu. Ale pravda je taká, že pokiaľ rodičia nenájdu spoločnú reč, pokiaľ nezačnú spolu komunikovať v súvislosti s maloletou dcérou, nemôže sa súd prikloniť na stranu zo žiadneho z rodičov. Je nutné, až žiadúce, aby si rodičia začali uvedomovať svoju rolu rodiča, napriek prebiehajúcemu konaniu o rozvod manželstva. Obaja rodičia totiž aj po rozvode zostávajú rodičmi a vyhrotenými vzťahmi, respektíve neschopnosťou komunikácie medzi sebou ubližujú výlučne maloletej dcére. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súhlasí a zároveň aj nesúhlasí s názorom matky, a rovnako aj s názorom otca. Pokiaľ ide o názor otca odvolací súd má za to, že maloletá dcéra v prítomnosti otca netrpí separačnou úzkosťou (resp. opak doteraz preukázaný nebol), takisto odvolací súd dôveruje otcovi v tom zmysle, že má k maloletej dcére citový vzťah, dokáže sa o maloletú postarať, a súčasne v prípade potreby by kontaktoval matku maloletej. Na druhej strane veľmi negatívne odvolací súd vníma neschopnosť a neochotu otca komunikovať s matkou, napriek matkinej snahe. Tento významný aspekt prispel aj k názoru odvolaciu súdu dospieť k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko odvolací súd má zato, že iba vyspelý rodič sa dokáže povzniesť nad manželské konflikty a snaží sa komunikovať s druhým rodičom tak, aby táto komunikácia bola v záujme maloletej. Odvolací súd v tomto prípade vyjadruje svoj názor v tom zmysle, že pokiaľ by otec urobil ústretový krok a zopárkrát by sa stretol s maloletou dcérou za prítomnosti matky (a priori by tieto stretnutia za prítomnosti matky neodmietal), vytvoril by sa mu aj v konaní pred súdom lepší priestor na to, aby mohol mať styk s maloletou dcérou upravený bez prítomnosti matky. Pokiaľ otec uvedený ústretový krok neurobí a súčasne nezačne s matkou normálne komunikovať, ohľadom úpravy styku s maloletou dcérou nie je dôvod upravovať jeho styk s maloletou bez prítomnosti matky.
V tomto prípade je potrebné si uvedomiť, že ide o dieťa útleho veku a matka dokáže otcovi poskytnúť cenné rady v starostlivosti o dieťa, hlavne za situácie, že dieťa ešte slovne nedokáže vyjadriť svoje potreby. Odvolací súd má za to, že otec sám, svojím prístupom si marí možnosť tráviť čas s maloletou bez prítomnosti matky. Pokiaľ ide o tvrdenia matky uvedené v rámci vyjadrenia k odvolaniu, odvolací súd súhlasí a stotožňuje sa s tým, že matka sa snaží otcovi poskytnúť priestor na stretávanie sa s maloletou, snaží sa s otcom komunikovať, na druhej strane však odvolací súd veľmi negatívne vníma skutočnosť, že matka sa snaží maloletú k sebe si citovo pripútať tak, aby bez jej prítomnosti maloletá odmietla iných ľudí a v tomto prípade aj otca. Je vecou matky a súčasne aj vecou výchovy, ako bude matka pristupovať k maloletej, akým spôsobom sa bude snažiť „byť nad vecou“, a pomôcť otcovi k tomu, aby čo najrýchlejšie získal potrebné zručnosti a oboznámil sa so zvyklosťami maloletej, na základe čoho by sa potom mohol realizovať styk otca s maloletou bez jej prítomnosti. Vzhľadom k vyššie uvedenému má odvolací súd za to, že v tomto štádiu konania považuje za potrebné, potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ( § 387 ods. 1 CSP), pričom podľa prístupu rodičov, je potrebné zdôrazniť, že predmetné rozhodnutie súdu nie je nemenné a rodičia sami svojím prístupom môžu danú situáciu zvrátiť a následne môže dôjsť k zmene úpravy styku otca s maloletou dcérou.
20. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva povinnosti na nevyhnutnú dobu. Odvolací súd na záver apeluje na oboch rodičov, aby zvážili svoju komunikáciu a snažili sa dohodnúť o výkone práv k maloletej R., nakoľko pri viaznucej komunikácii rodičov sa práve maloletá R. stane „nástrojom“ pre ich vzájomný „boj“, z ktorého potom vyplynú vyhrotené situácie negatívne vplývajúce na maloleté dieťa.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).