Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Saz/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: S. N., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov M.Č., Z. XX, XXX XX M., Slovenská republika, splnomocnený zástupca žalobcu: Centrum právnej pomoci so sídlom Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, Kancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, vo veci zaistenia, o správnej žalobe o prepustenie žalobcu zo zaistenia, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-10470-022/2023-AV zo dňa 29.11.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zaistil žalobcu dňa 29.11.2023 podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) ako žiadateľa o udelenie azylu; žalobcu umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov W. (následne bol žalobca dňa 29.12.2023 premiestnený do Útvare policajného zaistenia pre cudzincov M.) a stanovil dĺžku doby zaistenia (podľa ) na čas nevyhnutne potrebný najviac do 29.02.2024.

2. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol predvedený hliadkou Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava podľa , z dôvodu konania o administratívnom vyhostení. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobca nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru, a preto začal správny orgán dňa 11.10.2023 konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa . Po príchode tlmočníka bolo následne zistené, že žalobca je štátnym príslušníkom Tureckej republiky. Nakoľko sa žalobca zdržiaval na území schengenského priestoru bez oprávnenia, správny orgán vydal dňa 11.10.2023 rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA5-10470-010/2023-AV o administratívnom vyhostení žalobcu podľa . V ten istý deň bola so žalobcom spísaná zápisnica č. PPZ-HCP-BA5-10470-011/2023-AV podľa Správneho poriadku, v ktorej sa žalobca vyjadril k jeho príchodu na územie Slovenskej republiky ako aj k dĺžke doby zdržiavania sa na území schengenského priestoru. Uviedol že, z Turecka vycestoval 06.10.2023 spoločne s kamarátmi letecky z Istanbulu do Belehradu. Z Belehradu išli do Maďarska a následne na Slovensku ich zastavili

policajti. Žalobcovi bola daná v predmetnej zápisnici možnosť podľa , pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, aby sa vyjadril k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhol doplnenie, žalobca sa k predloženým podkladom vyjadriť nechcel. V ten istý deň, bol žalobca zaistený podľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-10470-013/2023-AV, pričom bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov W.. Dňa 29.11.2023 bola žalovanému doručená informácia od pracovníka z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov W. (ďalej aj „ÚPZC W.“), že žalobca dňa 23.11.2023 vyhlásil podľa o azyle v znení neskorších predpisov, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Uvedené vyhlásenie je evidované aj v IS Migra. Žalovaný mal za to, že tu existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, nakoľko požiadal o azyl až po zaistení v ÚPZC W., v čase kedy existoval reálny predpoklad realizácie výkonu administratívneho vyhostenia. Žalobca tiež v zápisnici o podaní vyjadrenia pred vydaním rozhodnutia o zaistení dňa 25.09.2023, či chce požiadať o azyl na území Slovenskej republiky odpovedal záporne. Taktiež sa vyjadril, že z Tureckej republiky odišiel z dôvodu ekonomickej situácii. Žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu do 29.02.2024, pričom počas uvedenej doby bude Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky posudzovať žiadosť žalobcu o udelenie azylu. Nakoľko ide o žiadateľa o azyl, u ktorého je podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, žalovaný nerozhodol o prepustení žalobcu a následnom prevoze do Záchytného tábora v K.. K uvedenému žalovaný nepristúpil aj z dôvodu, že žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že na území Slovenskej republiky nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, taktiež neuviedol žiadnu osobu, ktorá by mu poskytla ubytovanie. Žalovaný preto nemohol rozhodnúť podľa , teda nemohol žalobcovi uložiť povinnosť hlásenia pobytu. Žalobca taktiež nedisponoval potrebnými finančnými prostriedkami, ktoré by pokryli jeho zotrvanie na území Slovenskej republiky, až do realizácie administratívneho vyhostenia. Pri hodnotení účelnosti zaistenia žalobcu vychádzal najmä zo zápisníc o podaní vyjadrenia účastníka konania č. PPZ-HCP-BA5-10470-012/2023-AV kde žalobca uviedol, že z domovskej krajiny odišiel z ekonomických dôvodov a chcel ísť do Nemecka kde chce pracovať. Žalobcovi bola daná možnosť požiadať o azyl na území Slovenskej republiky, pričom on uviedol, že nežiada o azyl a v prípade prepustenia by pokračoval do Nemecka. Následne po zaistení a umiestnení v ÚPZC W. požiadal o azyl s z dôvodu obavy o svoj život. Žalobca cestoval viacerými členskými štátmi EÚ, ktoré sú bezpečné krajiny a v žiadnom štáte nepodal žiadosť o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život. Žiadosť podal až po zadržaní na území Slovenskej republiky a začatí konania vo veci administratívneho vyhostenia na územie Tureckej republiky, čo je jeho domovská krajina. Na základe uvedeného žalovaný nepovažoval žiadosť žalobcu o udelenie azylu za dôvodnú, ale iba ako prostriedok, ktorý by zmaril proces jeho administratívneho vyhostenia.

II. Správna žaloba

3. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 15.01.2024 domáhal, aby súd nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia podľa (ďalej len „“) a žiadal o priznanie trov konania.

4. Žalobca so svojim zaistením nesúhlasil, z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie.

5. Žalobca v dôvodoch správnej žaloby uviedol, že z obsahu ustanovenia je zrejmé, že účelom zaistenia žiadateľa o azyl podľa tohto zákonného ustanovenia je jeho ponechanie v zaistení, aby nedošlo k zmareniu jeho následného odsunu z územia dotknutého štátu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Je preto nevyhnutné, aby rozhodnutie žalovaného obsahovalo v súlade s a presvedčivé zdôvodnenie, že v danej veci nebolo možné uplatniť iné menej závažné prostriedky než zaistenie; že žiadosť o azyl bola výlučne účelová; a že naďalej existuje reálna možnosť následného vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky, pričom zrealizovanie účelu zaistenia možno uskutočniť v zákonnom stanovených lehotách. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, na základe ktorého je žalobca držaný v zaistení, tieto atribúty riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu o zaistení žiadateľa o azyl nespĺňa a jeho držanie v zaistení na jeho podklade je preto nezákonné.

6. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -50 zo dňa 09.10.2013, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 30.05.2013 vo veci Mehmet Arslan proti Polícia ČR C-534/11, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a uviedol, že žalovaný prijal nesprávny záver o účelovosti žiadosti o azyl bez potrebných skutkových zistení a náležitého dokazovania dôvodov jeho žiadosti o azyl, ktoré sú ale nevyhnutným predpokladom na to, aby mohol žalovaný ponechať v zaistení cudzinca po tom, čo požiadal o udelenie azylu podľa psím. c/ . Nesprávny a predčasný záver o účelovosti žiadosti o azyl a o riziku úteku vyvodil žalovaný iba z toho, že žalobca nepožiadal o azyl hneď pri jeho zadržaní a že pri tranzite cez bezpečné krajiny nepožiadal o azyl v žiadnej inej krajine, pričom tak spravil zo strachu z jeho vyhostenia do krajiny pôvodu. Žalobca žiadosť o azyl podal ako náhle to bolo možné. Vo veci žalobcu neboli zistené či preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili uloženiu miernejšieho alternatívneho opatrenia nahrádzajúceho zaistenie napr. formou hlásenia pobytu, keďže žalobca je oprávnený sa zdržiavať v azylovom zariadení, kde by mu boli zabezpečené základné potreby. Taktiež neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho ponechanie istení po podaní žiadosti o azyl, či preukazovali výlučnú účelovosť jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. Žalovaný v rozhodnutí o zaistení žalobcu neodôvodnil náležite a na individuálnom princípe prejednávania veci dĺžku stanovej doby zaistenia a rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných sudov SR je takéto pochybenie podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia.

III. Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.01.2024, ktorý žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť

8. Po zrekapitulovaní doterajšieho priebehu žalovaný konštatoval, že žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku uviedol, že z domovskej krajiny odišiel z ekonomických dôvodov a nehrozí mu tam trest smrti, resp. neľudské zaobchádzanie. Bola mu tam tiež daná možnosť, či chce požiadať o azyl na území Slovenskej republiky, čo v zápisnici odmietol. Žalobca požiadal o azyl až dňa 23.11.2023 v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov W.. Žalovaný skúmal možnosť uloženia miernejších opatrení, no žalobca nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky a ani nemá dostatočné finančné prostriedky, ani si ich nevie zabezpečiť. Z uvedeného je nespochybniteľne preukázané, že žalobca by tieto stanovené podmienky nevedel splniť, a preto žalobca nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu. Žalobca uviedol, že na území Slovenskej republiky nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, taktiež neuviedol žiadnu osobu, ktorá by mu poskytla ubytovanie. Na základe uvedeného žalovaný nemohol rozhodnúť podľa , a teda nemohol žalobcovi uložiť hlásenie pobytu. Žalobca taktiež nedisponoval potrebnými finančnými prostriedkami, ktoré by pokryli jeho zotrvanie na území Slovenskej republiky, až do realizácie administratívneho vyhostenia. Navyše podľa názoru žalovaného, žalobca by nezotrval na určenom mieste a zneužil by inštitút alternatívy zaistenia, pretože žalobca uviedol v prvotných zápisniciach, že jeho cieľovou krajinou je Nemecká republika, kde by chcel požiadať o azyl. Preto má žalovaný za to, že žiadosť o azyl zo strany žalobcu vykazuje vysokú mieru podozrenia z účelového podania tejto žiadosti. Žalobca nemal záujem žiadať o azyl alebo o jednu z foriem medzinárodnej ochrany, či už na území Slovenskej republiky alebo taktiež v prvej bezpečnej krajine na území schengenského priestoru. Žalobca sa dobrovoľne neprihlásil na policajnom útvare po vstupe na územie Slovenskej republiky ani tak neurobil po zadržaní políciou Slovenskej republiky. Takýto krok žalobcu javí vysokú mieru podozrenia z účelovosti žiadosti o azyl. Žalovaný mal preto za to, že existuje významné podozrenie, že žiadosť o azyl zo strany žalobcu bola podaná účelovo, a v prípade jeho ubytovania v špecializovanom ubytovacom centre a zariadení žiadateľov o azyl by mohlo dôjsť k úteku resp. opusteniu územia Slovenskej republiky, a tým aj k zmareniu administratívneho vyhostenia. Podľa štatistického prehľadu v minulosti Slovenská republika stotožnila a vyhostila štátnych príslušníkov Turecka, následne im boli prostredníctvom zastupiteľského úradu vystavené náhradné cestovné doklad a boli z územia Slovenskej republiky vyhostení. V roku 2022 išlo o 115 štátnych príslušníkov Turecka, v roku 2023 išlo o 57 štátnych príslušníkov Turecka.

9. Žalovaný tiež uviedol, že dňa 22.01.2024 telefonicky kontaktoval pracovníka ÚPZC dôvodu žiadosti o vyjadrenie sa k spolupráci s Tureckým veľvyslanectvom. Ten uviedol, že spolupráca je veľmi aktívna vo veci vydávania náhradných cestovných dokladov a pravidelne dochádza k realizácii administratívnych

vyhostení na územie Tureckej republiky. Žalovaný mal za to, že účel ako aj účelnosť zaistenia žalobcu naďalej trvá, nakoľko existuje vysoká miera rizika, že sa zo strany žalobcu jedná o účelovú žiadosť o azyl. Z uvedeného dôvodu žalovaný nerozhodol o prepustení žalobcu zo zaistenia. Účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia žalobcu stále trvá. Zaistenie žalobcu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, a teda z podkladov, ktoré si žalovaný zabezpečil.

10. Žalobca k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené uviedol, že nechce uviesť ďalšie skutočnosti. IV. Konanie pred správnym súdom

11. Správny súd bezodkladne po podaní žaloby a zistení, že právny zástupca žalobcu doručil žalobu priamo správnemu súdu dňa 17.01.2023 z dôvodu zachovania zákonného postupu podľa v spojení s , avšak pri súčasnom zohľadnení ústavných princípov vzťahujúcich sa na predmetné konania, najmä z dôvodu obmedzenia osobnej slobody žalobcu zvolil najefektívnejší spôsob a zaslal žalobu žalovanému, aby sa žalovaný v lehote podľa vyjadril k žalobe a spolu s administratívnym spisom súdu riadne zaslal vec na prejednanie.

12. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 06.02.2024 podľa a nasledujúce (ďalej len ) v spojení s postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby podľa .

13. Žalobca a jeho zástupca a zástupca žalovaného sa pojednávania nezúčastnili. Títo svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili ešte v žalobe resp. vo vyjadrení k žalobe.

V. Relevantná právna úprava

14. Podľa , neoprávneným pobytom je zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

15. Podľa , štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti

16. Podľa administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa .

17. Podľa , policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

18. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

19. Podľa , podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie

zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.

20. Podľa prvá veta , štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov

21. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa alebo b/ a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

22. Podľa , žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a/, b/, c/ alebo písm. e/ nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d/ nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa .

23. Podľa , štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

24. Podľa , policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenie pobytu alebo zložiť peňažnú záruku.

25. Podľa , policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa ; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

26. Podľa , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia

27. Podľa čl. 3 Dohovoru č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

28. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

29. Podľa č. , nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

30. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne

orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

33. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

36. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

37. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

38. Podľa . ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

39. Podľa správny súd rozhodne o správnej žalobe na pojednávaní do siedmich pracovných dní od jej predloženia podľa . Táto lehota sa neuplatní, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

VI. Právny názor správneho súdu

40. Predmetom konania bola správna žaloba o nariadenie prepustenia žalobcu zo zaistenia, v ktorom bol tento na základe napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný na základe právoplatného rozhodnutia žalovaného o zaistení žalobcu podľa rozhodol o zaistení žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu, najviac do 29.02.2024.

41. Úlohou správneho súdu v danej veci nebol prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zaistení, ale posúdenie sťažovateľovho žalobného návrhu na prepustenie zo zaistenia. Týmto je vymedzené postavenie a úloha správneho súdu posudzujúceho veci z hľadiska existencie podmienok pre prípadné nariadenie prepustenia sťažovateľa zo zaistenia v čase jeho rozhodovania o správnej žalobe.

42. Pre rozhodnutie súdu o správnej žalobe podľa nie je podstatným to, či sa zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo malo byť neúčelné už od počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania súdu. V tejto súvislosti súd uvádza, že podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej

sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa. Uvedené požiadavky pre zaistenie cudzincov, t.j. účelnosť a efektívnosť, musia byť splnené nielen v čase vydania rozhodnutia o zaistení, ale aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosť žalovaného skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia ( ).

43. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k nemu sa vzťahujúcej judikatúry ESĽP, môže zaistenie alebo iné zbavenie osobnej slobody cudzinca (napr. vydanie alebo vyhosťovacia väzba) prebehnúť iba v súlade s konaním stanoveným zákonom, pričom táto právna úprava musí mať určitú kvalitu tak, aby jasne a predvídateľným spôsobom vymedzovala podmienky zaistenia alebo iného obmedzenia osobnej slobody a jednak toto zbavenie osobnej slobody musí sledovať Dohovorom vymedzený účel, teda zabrániť nepovolenému vstupu cudzinca na územie alebo realizovať vyhostenie, či vydanie (napr. rozsudky ESĽP zo dňa 25.06.1996 Amuur proti Francúzsku, zo dňa 05.02.2002 Čonka a ďalší proti Belgicku, zo dňa 27.11.2003 Shamsa proti Poľsku, zo dňa 25.01.2005 Singh proti ČR, zo dňa 27.01.2008 Rashed proti ČR, zo dňa 12.02.2009 Nolan a ostatní proti Rusku, zo dňa 19.02.2009 A. a ostatní proti Spojenému kráľovstvu). Rovnako podľa čl. 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkoch tretích krajín (ďalej len ,,Smernica 2008/115/ES“) môžu členské štáty zaistiť iba štátneho príslušníka tretej krajiny, o ktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo výkonu vyhostenia, najmä v prípadoch kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo dotyčný štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba príprave návratu či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťažuje. K zaisteniu je možné prikročiť len vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné dostatočné účinné avšak miernejšie donucovacie opatrenia.

44. Pri posudzovaní otázky zaistenia občana tretej krajiny je potrebné vychádzať z toho, že zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen , ale predovšetkým ústavným poriadkom Slovenskej republiky. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.

45. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA5-10470-013/2023-AV zo dňa 11.10.2023 podľa a , administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky na územie Tureckej republiky a podľa mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky, ako aj na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov, pričom lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia podľa ; lehota na vycestovanie v rozhodnutí určená nebola a tiež bol vylúčený odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu. Na základe uvedenej skutočnosti vydal správny orgán v ten istý deň rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA5-10470-013/2023-AV, ktorým zaistil žalobcu podľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia, pretože na území Slovenska nemá oprávnený pobyt; podľa na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 11.12.2023; žalobca bol podľa umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov. V čase zaistenia žalobcu bola žalovanému dňa 29.11.2023 zaslaná informácia o prijatí vyhlásenia žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2023.

46. Z obsahu ustanovenia vyplýva, že účelom zaistenia cudzinca je skutočnosť, že ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa alebo písm. b) , ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, aj keď existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Jedným z predpokladov postupu podľa uvedeného ustanovenia je, že žalobca bol zaistený podľa alebo písm. b) . Správny súd konštatuje, že

zaisteniu žalobcu predchádzalo rozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky z dôvodu, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

47. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 29.11.2023 bol žalobca zaistený podľa ako žiadateľ o azyl, pričom v jeho prípade bolo žalovaným vydané rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení a až počas konania o jeho realizácii, žalobca požiadal o udelenie azylu. Predchádzajúcim rozhodnutím žalovaného bol žalobca zaistený podľa za účelom výkonu rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Vzhľadom na to, že žalobca požiadal o udelenie azylu, musel žalovaný, pokiaľ mal za to, že dôvody zaistenia trvajú, pristúpiť k jeho zaisteniu podľa , týkajúceho sa zaistenia žiadateľov o udelenie azylu. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že žalovaný mal za to, že v prípade žalobcu je daný dôvod na zaistenie žalobcu podľa písm. c) teda, že existuje dôvodné podozrenie, že cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

48. Vychádzajúc z prvotného vyjadrenia žalobcu v zápisnici zo dňa zápisnice zo dňa 11.10.2023 podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku je zrejmé, že žalobca pri sebe nemal žiadne cestovné doklady, uviedol, že sa narodil v Turecku a je turek, domovskú krajinu opustil z ekonomických dôvodov, cestovné náklady hradil zo svojich úspor a od rodiny, nie je politicky angažovaný, v Nemecku chce požiadať o azyl, chce si zarobiť peniaze a mať sa lepšie, nehrozí mu prenasledovanie, mučenie ani trest smrti, je moslimského vierovyznania, náboženského života sa zúčastňuje príležitostne, nebol v Turecko členom žiadnej politickej organizácie, na Slovensku nikoho nepozná a ani na území Slovenskej republiky nežiadal o azyl. Takéto vyjadrenie žalobcu bolo prvotné po tom, čo bol zadržaný na území Slovenskej republiky. Žalobca v zápisnici zo dňa 29.11.2023, už po požiadaní o azyl uviedol, že finančné prostriedky nemá, zabezpečiť si ubytovanie na území Slovenska si nevie a konštatoval, že už k veci nechce nič uviesť.

49. Z uvedeného možno aj podľa názoru súdu konštatovať, že žalobca pôvodne nemal úmysel požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pretože takémuto jeho postupu nezodpovedajú prvotné informácie, ktoré poskytol v rámci správneho konania. Svoj úmysel požiadať o udelenie azylu prejavil až neskôr, a to v rámci prípravy jeho administratívneho vyhostenia. Z takéhoto správania sa, ako aj zo zámeru dostať sa do štátov západnej Európy, v danom prípade pracovať v Nemecku a mať sa lepšie možno uzavrieť, že o udelenie azylu na území Slovenskej republiky žalobca požiadal rýdzo z dôvodu oddialenia administratívneho vyhostenia, pričom je nepochybné, že v jeho prípade existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré žalobcovi stále hrozí a jednou z možností ako dočasne pozastaviť jeho výkon, je práve žiadosť o udelenie azylu. Rovnako je nepochybné, že v prípade, ak by žalobca nepožiadal o azyl, zo strany príslušného správneho orgánu by bolo pokračované v realizácii jeho administratívneho vyhostenia, nakoľko existuje reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia z územia Slovenska do Tureckej republiky. Z uvedeného dôvodu mal súd zato, že u žalobcu účel a účelnosť zaistenia naďalej trvá a existuje reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia z územia Slovenska v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia, resp. v rámci predĺženej lehoty zaistenia. Žalobca v žalobe vyslovuje len všeobecné závery, že v jeho prípade neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce jeho ponechanie v zaistení, že jeho žiadosť o azyl nemožno vyhodnotiť ako zjavne účelovú a že žalovaný neskúmal individuálne okolnosti prípadu, avšak tieto svoje tvrdenia žalobca nepodložil žiadnymi argumentmi, ktorými by polemizoval so skutkovými zisteniami, na ktoré žalovaný poukázal vo svojom rozhodnutí. Žalobca sa dovoláva zohľadnenia individuálnych okolností prípadu, avšak sám žiadne nemenuje a súd nenašiel v dôvodoch žaloby žiadne relevantné náznaky, ktoré by ak už nie vyvrátili, tak aspoň dostatočne vážne spochybnili záver o účelovosti podania žiadosti o azyl.

50. Pokiaľ žalobca namietal, že v jeho prípade neboli využité alternatívy, akými sú špecializované ubytovacie centrá pre žiadateľov o azyl, súd poukazuje na to, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí dostatočným spôsobom uvedeným zaoberal, a tiež sa zaoberal alternatívami zaistenia podľa , pričom aj samotné ustanovenie , podľa ktorého bol žalobca zaistený ako žiadateľ o udelenie azylu vyžaduje, aby boli skúmané menej závažné prostriedky, pričom žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí danými skutočnosťami dostatočne zaoberal. V konaní bolo preukázané, že žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami potrebnými na zloženie zábezpeky a rovnako nevie preukázať zabezpečenie ubytovania, keďže na území Slovenskej republiky nemá žiadne príbuzenské vzťahy a ani žiadnych známych. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí

rozviedol svoju správnu úvahu týkajúcu sa využitia menej závažných prostriedkov podľa , preto súd danú námietku nepovažuje za dôvodnú.

51. Podľa názoru súdu účel zaistenia, v danom prípade výkon administratívneho vyhostenia u žalobcu naďalej trvá, aj keď vzhľadom na ním podanú žiadosť o azyl dočasne nie je možné toto rozhodnutie vykonať. Zákonodarca podaniu žiadosti o azyl zaisteným cudzincom nepriradil absolútnu prioritu, pretože v príslušných ustanoveniach s podaním takejto žiadosti o azyl nie je spojená povinnosť zastavenia konania o administratívnom vyhostení. Z ustanovenia výslovne vyplýva, že (vo vzťahu k prebiehajúcemu zaisteniu) podanie žiadosti o udelenie azylu nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje aj na , ktorý spája s podaním žiadosti o azyl zaisteným cudzincom iba spočívanie vykonávania rozhodnutia o administratívnom vyhostení.

52. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nemožnosti vyhodnotiť jeho žiadosť o azyl ako zjavne neúčelnú, v súvislosti s tvrdením, že vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v domovskej krajine nemožno vylúčiť priznanie medzinárodnej ochrany, minimálne vo forme doplnkovej ochrany z dôvodu hrozby všeobecného neselektívneho násilia voči jednotlivcom, správny súd poukazuje na skutočnosť, že zisťovanie aktuálnej bezpečnostnej situácie v domovskej krajine žalobcu bude povinný skúmať žalovaný aj pre potreby konania o vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky a bude jeho povinnosťou tieto skutočnosti aj priebežne vyhodnocovať a následne zohľadniť v rámci posudzovania účelnosti ďalšieho zaistenia žalobcu podľa . Z uvedeného dôvodu správny súd túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.

53. Správny súd dodáva, že si je vedomý mimoriadneho inštitútu zaistenia a zohľadňuje, že sa fakticky jedná o obmedzenie osobnej slobody človeka. Ide tak o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok prísne vymedzených nielen , ale predovšetkým ústavným poriadkom. Žalobcovi sa však nepodarilo uplatnenými žalobnými námietkami preukázať, že takýto zásah do práv žalobcu sa uskutočnil bez splnenia podmienok stanovených v .

54. Záverom správny súd konštatuje, že zaistenie žalobcu podľa je v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a s poukazom na nedôvodnosť žalobných námietok je aj účelné a efektívne.

55. Rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so , Správnym poriadkom i medzinárodnými zmluvami. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že zaistením žalobcu nedošlo k porušeniu zákona a právom chránených záujmov žalobcu, a preto podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len “sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.