Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-31-2019.pdf
PDF · 92.08 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Hausssmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej P. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 956,45 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti žalovanej sumy 956,45 Eur s 5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 916,45 Eur od 04.05.2016 do zaplatenia z a m i e t a .
II. Súd konanie z a s t a v u j e v časti žalovaných 16,90% úrokov ročne zo sumy 826,16 Eur od 04.05.2016 do zaplatenia.
III. Súd žalovanej n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou 23.4.2019 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 956,45 Eur so 16,90% úrokmi ročne zo sumy 826,16 Eur od 04.05.2016 do zaplatenia a s 5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 916,45 Eur od 04.05.2016 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil aj právo na náhradu trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ku dňu 30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. Bratislava so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom v Paríži vo Francúzsku. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. Dňa 13.10.2014 uzavrel CETELEM SLOVENSKO, a.s. ako veriteľ na jednej strane so žalovanou ako dlžníčkou na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanej dlžníčke klasický spotrebiteľský úver vo výške 1.000 Eur a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 48 mesačných splátok vo výške 30,82 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.11.2014. Veriteľ previedol požadované finančné prostriedky na účet žalovanej dňa 20.10.2014. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná veriteľovi do podania žaloby sumu 338,91 Eur. Na predložené výzvy žalovaná nereagovala. Spoločnosť Cetelem vyhlásila dňa 3.5.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Žalobca si uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. bolo preukázané, že žalobca je právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s. Bratislava od 29.9.2016.
Žaloba bola žalovanej doručená 4.7.2019.
Žalovaná predložila dňa 12.7.2019 súdu vyjadrenie k žalobe. Uviedla, že je pravda, že v minulosti čerpala úver od spoločnosti Cetelem s tým, že tento splácala pokiaľ bola na území SR. V roku 2015 za prácou odcestovala do zahraničia s tým, že je možné, že úver prestala splácať, lebo bola bez práce a hľadala si prácu v zahraničí. Niektoré svoje dlhy splácala zo zahraničia. Namietala premlčanie nároku, ako aj to, že jej bolo doručené zosplatnenie alebo výzva. Nárok považuje od júna 2015 za premlčaný. Nedostala žiadnu výzvu a ani upozornenie a ani zosplatnenie úveru.
Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 31.7.2019 zobral žalobu čiastočne späť, a to v časti žalovaných 16,90% úrokov ročne zo sumy 826,16 Eur od 4.5.2016 do zaplatenia. V tejto časti navrhol konanie zastaviť.
Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu 24.10.2019. Žiadal v spore rozhodnúť vo svojej neprítomnosti.
Žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 14.11.2019. Žiadala žalobu zamietnuť. Namietala premlčanie nároku. K zosplatneniu malo dôjsť 11.5.2016. Poukázala na ustanovenie § 53 ods.9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. K zosplatneniu mohlo dôjsť pre splátku najneskôr splatnú 3 mesiace vopred (január 2016). Žaloba bola na súde podaná 23.4.2019, čo znamená, že bola podaná po zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote. Neuplatnila si právo na náhradu trov konania.
Súd spor prejednal a v spore rozhodol v neprítomnosti sporových strán na základe predložených listinných dôkazov.
Z listinných dôkazov bolo zistené, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s. Bratislava a žalovanou bola dňa 13.10.2014 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere. Dohodnutá bola výška úveru 1.000 Eur, počet mesačných splátok 48, výška mesačnej splátky 30,82 Eur, výška úrokovej sadzby 16,90% ročne, RPMN bolo 18,26%, priemerná výška RPMN 44,06%. Celková čiastka na zaplatenie 1.382,40 Eur, poplatok za poskytnutie úveru 0 Eur, rovnako aj poplatok za vedenie úverového účtu. Splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá 15. deň v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol určený 15.11.2018.
Podľa potvrdenia žalobcu k čerpaniu úveru v celkovej výške 1.000 Eur došlo 20.10.2014. Z prehľadu úhrad úveru vyplýva, že v období od 18.11.2014 do 14.9.2015 žalovaná splatila celkove 338,91 Eur v mesačných splátkach vo výške 30,81 Eur.
Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 11.5.2016 bolo zistené, že záväzok žalovanej sa stal splatný v celom rozsahu ku dňu 3.5.2016.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods.1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že uvedená 3-ročná premlčacia doba nezačína plynúť od zosplatnenia dlhu, ale v prípade zosplatnenia dlhu začína táto premlčacia lehota plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z predloženého prehľadu úhrad vyplýva, že poslednú splátku žalovaná uhradila 14.9.2015. Ďalšie splátky, ktoré boli splatné k 15.10.2015 a v ďalších mesiacoch vždy k 15. dňu v mesiaci už zaplatené neboli. Z toho dôvodu v čase podania žaloby dňa 23.4.2019 už bol uplatnený nárok v celom rozsahu premlčaný.
Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP.
Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).