Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussman 1, 75009 Paríž, Francúzsko, IČO: 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanej P. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XXX/XX, G., o zaplatenie 956,45 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. - 77 z 15. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v I. výroku a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) p o t v r d z u j e. II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 15. 11. 2019 žalobu v časti sumy 956,45 Eur s 5 % úrokmi z meškania ročne od 04. 05. 2016 do zaplatenia zamietol (I. výrok). Konanie v časti úrokov 16,90% ročne zo sumy 826,16 Eur od 04. 05. 2016 do zaplatenia zastavil (II. výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania (III. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s. Bratislava a žalovanou bola dňa 13. 10. 2014 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj ,,Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000 Eur, s počtom mesačných splátok 48, pri mesačnej splátke 30,82 Eur splatnej 15. deň v mesiaci, s úrokovou sadzbou 16,90% ročne, RPMN 18,26%, s priemernou RPMN 44,06%. Celková čiastka na zaplatenie bola vo výške 1.382,40 Eur, poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za vedenie úverového účtu bol 0,- Eur. Termín konečnej splatnosti bol určený na deň 15. 11. 2018.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení , , (ďalej len ,Z“), , , , , , , , , , , , , (ďalej len ,Z“) a z dôvodu premlčania nároku, ktorý zostal po späťvzatí v časti úrokov 16,90 %, žalobcu žalobu zamietol. Poukázal na to, že 3-ročná premlčacia doba nezačína plynúť od zosplatnenia dlhu, pretože v prípade zosplatnenia dlhu začína premlčacia lehota plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z predloženého prehľadu úhrad vyplýva, že poslednú splátku žalovaná uhradila 14. 09. 2015. Ďalšie splátky, ktoré boli splatné k 15. 10. 2015 a v ďalších mesiacoch už zaplatené neboli. Z uvedeného dôvodu v čase podania žaloby dňa 23. 04. 2019 už bol uplatnený nárok premlčaný.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa a (ďalej len ,P“).

5. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, pričom i keď formálne napadol celý rozsudok prvoinštančného súdu, z obsahu jeho odvolania vyplýva, že de facto podal odvolanie len proti I. výroku rozsudku a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

6. Namietal premlčanie nároku, keďže bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Podľa jeho tvrdenia premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky, ale rozhodujúcou pre posúdenie premlčania je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. S poukazom na uviedol, že platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku, t. j. na prvú nesplatenú a z gramatického výkladu uvedeného ustanovenia vyplýva, že má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, ktorú si určí. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , ako aj ďalšie rozhodnutia odvolacích súdov. Zosplatnenie podľa neho nastalo dňa 03. 05. 2016, preto nasledujúci deň mohol svoje právo vykonať po prvý raz, pričom žalobu podal dňa 23. 04. 2019, preto nárok uplatnil v rámci premlčacej doby v rozsahu splátok zosplatnených ku dňu 03. 05. 2016. Minimálne mu mal byť priznaný nárok ohľadne sumy 924,30 Eur, ktorá suma predstavuje splátky splatné po zosplatnení úveru.

7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Namietala premlčanie nároku, pretože úver splácala do mája 2015.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na tvrdeniach uvedených v odvolaní.

9. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie žalobcu, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle , a a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým žalobu zamietol (I. výrok), vrátane závislého výroku o trovách konania (III. výrok) podľa , ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

12. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

14. Okresný súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, ak nemal za sporné, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu Zmluvy dňa 13. 10. 2014, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.000,- Eur, ktorý mala žalovaná splácať v 48. mesačných splátkach po 30,82 Eur.

14. Z výzvy na zaplatenie dlhu (ďalej aj ,,výzva“) doručovanej žalovanej dňa 05. 02. 2016 (na č. l. 54 spisu) jednoznačne vyplýva, že pôvodný žalobca upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia úveru v prípade, ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy 163,23 Eur, pričom z výpisu úverového účtu (na č. l. 11,12 spisu) vyplýva, že žalovaná naposledy uhradila splátku dňa 19. 09. 2015 a do zaslania predmetnej výzvy žalovaná viac neuhradila, preto skutočne v čase zaslania výzvy bola v omeškaní s úhradou splátky za mesiac september 2015, ktorej zročnosť bola dňa 15. 10. 2016. Žalovaná nezaplatila ani ďalšie splátky za mesiace a to október 2015 až apríl 2016. Z výzvy na zaplatenie dlhu z februára 2016 vyplýva, že sume, k úhrade ktorej bola žalovaná vo výzve vyzvaná k zaplateniu, zodpovedajú štyri dlžné splátky splatné od októbra 2015 až január 2016, vrátane nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 11. 05. 2016 (na č. l. 12 spisu) oznámil pôvodný žalobca žalovanej predčasnú splatnosť celého úveru s tým, že dlžná suma súhlasila s výpisom úverového účtu, t. j. dlžných splátok za september 2015 až apríl 2016. Hoci žalobca v odvolaní tvrdil, že do momentu predčasného zosplatnenia sa jednotlivé splátky premlčovali samostatne (splátky za november 2015 až apríl 2016) a až ku dňu 03. 05. 2016 sa mohli stať splatnými zvyšné splátky splatné k 15. 05. 2016 až 15. 10. 2018, je potrebné konštatovať, že nakoľko v čase zosplatnenia úveru bola už splatná aj splátka za mesiac september 2015, gramatickým a logickým výkladom prejavu vôle pôvodného žalobcu - oznámenia o zosplatnení úveru, možno dôjsť k záveru, že dôvod zosplatnenia sa vzťahuje na tie splátky, na ktorých úhradu bola žalovaná vyzvaná vo výzve, t. j. teda aj na splátku splatnú za mesiac september 2015.

15. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Ustanovenie je lex specialis k , a to z dôvodu, že veriteľ by logicky nemohol vykonať zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky (tak, ako mu to ukladá ) a zároveň dodržať požiadavku vyplývajúcu z , ktorá veriteľovi umožňuje využiť zosplatnenie podľa , najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva), t. j. v čase, keď ďalšie mesačné splátky sú už splatné. Súbeh uvedených ustanovení by bol možný len v prípade, ak by bolo splácanie nastavené na dlhšej ako trojmesačnej báze, čo však rozhodne nie je štandardný postup. Zákonodarca sa však v tejto súvislosti dostatočne nevysporiadal s kogentnou úpravou zakotvenou v poslednej vete , podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky. Poslednú vetu pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno, čo znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky uvedené v .

18. Aj v zmysle komentára - Fekete, I. 2. Veľký komentár. Bratislava, Eurokódex, 2011, na strane 1654 je uvedené, že „ustanovenie o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach. Podľa ust. platí, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej, ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z uvedeného teda vyplýva, že nie je správna argumentácia odvolateľa o tom, že i keď dodržal postup zosplatnenia po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splatných splátok, všetky splátky sa premlčujú samostatne a právo mohol vykonať po prvý raz deň nasledujúci po zosplatnení úveru. V ďalšom komentári: Števček, Dulák, Bajánková, Fečík, Sedláčko, Dobašovič a kol., (I. a II. zväzok), prvé vydanie, 2017, Nakladatelství C. H. Beck, sa uvádza: „Vo vzťahu k samotnej dikcii ustanovenia zákonodarca hypotézu právnej normy ustálil s ohľadom na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, a teda je zrejmé, že spravidla pôjde o peňažné plnenie, ktoré spotrebiteľ realizuje postupnými platbami podľa dohody s dodávateľom. Vo všeobecnosti sa nedá vylúčiť, že uvedené ustanovenie môže byť aktuálne aj v prípade nepeňažného plnenia, čo sa

podáva aj zo všeobecnej dikcie . Podstatné je však to, že ide o prípad plnenia v splátkach, ako výhodu, ktorou disponuje spotrebiteľ pri plnení záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Zákonodarca pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa privodiť stav straty výhody splátok, stanovil kumulatívne zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa . V poradí prvá z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Možno považovať za pozitívne, že zákonodarca opustil počet splátok, s ktorými má byť spotrebiteľ v omeškaní a podmienku koncipoval vzhľadom na konkrétnu lehotu a plynutie času od omeškania so splátkou. Ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. Vzhľadom na povahu dikcie treba vykladať spôsobom, že dodatočné uhradenie omeškanej splátky spotrebiteľom oneskorene konzumuje právo dodávateľa na jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Tento právny záver možno odobriť aj vzhľadom na dikciu <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, ktorá rovnako časovo limituje dodávateľa vykonať jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Keďže ustanovenie malo predstavovať výhodnejší právny režim oproti všeobecnej norme , je potrebné ustáliť, že právo podľa môže dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a len za predpokladu, že omeškanie (s prvou) splátkou trvá. Ak uvádzame prvú splátku, máme tým na mysli aj každú ďalšiu splátku, ktorá bude vnímaná ako prvá omeškaná splátka, napr. v prípade, ak sa spotrebiteľ omešká s tromi po sebe idúcimi splátkami, rozhodujúca bude v poradí prvá omeškaná splátka“.

18. Vyššie uvedený komentár je celkom logický a v súlade s princípmi formálnej logiky, nakoľko v prípade, ak by bola žalovaná v omeškaní napr. so siedmimi splátkami, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade (keď k okamihu zosplatnenia bola v omeškaní so splátkami za mesiace september 2015 až apríl 2016), pristúpil by veriteľ k zosplatneniu kvôli omeškaniu spotrebiteľa s poslednou, či predposlednou alebo predpredposlednou z nich, a to v čase, keď žalovaná s týmito nebola v omeškaní ešte 3 mesiace. Naopak aj z výzvy na zaplatenie v spojení s úkonom zosplatnenia je zrejmé, že žalobca pristúpil k zosplatneniu preto, že sa žalovaná dostala do omeškania so splátkou už za mesiac september 2015 (splatnou dňa 15. 10. 2015) o viac ako 3 mesiace. Preto je zrejmé, že s poukazom na <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti splátky za mesiac september 2015, t. j. od 15. 10. 2015 a uplynula dňa 15. 10. 2018, zatiaľ čo žaloba bola podaná až dňa 23. 04. 2019, t. j. až po jej uplynutí.

19. Počiatok plynutia premlčacej lehoty preto treba posudzovať odo dňa zročnosti nezaplatenej splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k zročnosti celého dlhu. Len v prípade, ak by podmienky pre zosplatnenie úveru neboli splnené, bolo by možné posudzovať premlčanie pri každej jednotlivej splátke samostatne podľa . O takúto situáciu, ale v prejednávanej veci nešlo.

20. Záver okresného súdu o počiatku plynutia premlčacej lehoty, teda že 3-ročná premlčacia doba nezačína plynúť od zosplatnenia dlhu, ale začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú sa stal splatným celý dlh, ako aj to, že žalobca uplatnil svoj nárok na súde po uplynutí premlčacej lehoty, je vecne správny, a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom I. výroku ako vecne správny potvrdil.

21. Okresný súd rozhodol vecne správne aj o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej ako úspešnej strane sporu v konaní pred okresným súdom v zmysle CS <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>P, ktorú skutočnosť konštatuje aj odvolací súd, napriek tomu, že súd prvej inštancie okrem použitia prísl. ustanovení , nezdôvodnil výrok o náhrade trov konania, avšak rozhodol vecne správne.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> v spojení s <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, v dôsledku čoho jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu je však nesporné, že žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli. Ak strane podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť

priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. <http://merit.slv.cz/7Cdo14/2018>).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).