Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60C-55-2017.pdf
PDF · 146.9 KB
Case nature
Area
Subarea
60C/55/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: D.. A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XX/X, V., J. J., bytom Q. XX/XX, V., J. J., štátny občan SR, právne zast. Advokátska kancelária Consilliaris, s.r.o., Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, proti žalovanej: F.. P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt P. X, XXX XX B., adresa pre doručovanie: E. XX/XX, XXX XX X., o zaplatenie 3.621,68 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a. II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou podanou na tunajšom súde dňa 06.10.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 3.621,68 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že uzatvoril dňa 30.08.2003 so žalovanou manželstvo, ktoré bolo Okresným súdom Bratislava III v konaní pod sp. zn. 38P/13/2015 rozvedené rozsudkom zo dňa 27.09.2016 na návrh žalovanej, z ktorého návrhu vyplynula skutočnosť, že žalovaná zrealizovala v období od mesiaca 09/2014 do 09/2015 neoprávnené výbery finančných prostriedkov, resp. neoprávnené transakcie z bankového účtu žalobcu č. XXXXXXXXXXXXX vedeného v spoločnosti B. T. (ďalej aj len ako „bankový účet“), ktorého výlučným vlastníkom ako aj peňažných prostriedkov na ňom je žalobca. Peňažné prostriedky na bankovom účte nadobudol žalobca výhradne dedením, resp. transformáciou zdedeného majetku, a teda nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca dňa 08.10.2015 z výpisu z bankového účtu zo dňa 08.10.2015 zistil, že žalovaná zrealizovala v danom období neoprávnené výbery finančných prostriedkov, resp. neoprávnené transakcie vo výške 33.432,98 eur, pričom výbery a transakcie vykonávala až do momentu, pokiaľ boli na bankovom účte finančné prostriedky. Dňa 18.08.2017 bol žalobcovi doručený list od žalovanej označený ako ,,Výzva na uhradenie zostatku kúpnej ceny,“ v ktorom žalovaná žalobcu vyzvala na uhradenie kúpnej ceny vo výške 29.811,- eur v zmysle príslušných ustanovení Kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2016 uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcim. V nadväznosti na doručenú výzvu žalobca v súlade s ust. § 580 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,Občiansky zákonník“) jednostranným právnym úkonom započítal svoje vzájomné pohľadávky voči žalovanej, a to v rozsahu v akom sa vzájomne kryjú a v dôsledku účinkov tohto zápočtu pohľadávka žalovanej zanikla v rozsahu 29.811,- eur a pohľadávka žalobcu v rozsahu 29.811,- eur. Žalobca zároveň vyzval žalovanú listom zo dňa 24.08.2017 k vydaniu bezdôvodného obohatenia, ktorým je po vzájomnom započítaní pohľadávok zostatok finančnej hotovosti vo výške 3.621,98 eur, ktorú výzvu
prevzala žalovaná dňa 25.08.2017 a do dnešného dňa žalobcovi bezdôvodné obohatenie nevydala, toto bezdôvodné obohatenie žiada žalobca v súlade s ust. § 451 Občianskeho zákonníka vydať.
3. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla, že manželstvo strán sporu trvalo od 30.08.2003 až do 14.11.2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva sp. zn.: 38P/13/2015, počas manželstva viedli spoločnú domácnosť, najskôr vo Viedni a od r. 2008 v Bratislave. Počas manželstva, resp. po jeho vzniku riešili účet v banke, kde im bolo oznámené, že bankový účet môže znieť len na jedno meno a druhá oprávnená osoba k bankovému účtu je spoludisponent, čo bolo aj v prípade bankového účtu, ktorý bol vedený na meno žalobcu a žalovaná bola spoludisponentom, a to až do jesene 2015, kedy žalobca nahlásil banke jej vydané bankové karty ako stratené, na základe čoho boli zablokované. Počas celého obdobia počas trvania manželstva s prostriedkami na bankovom účte nakladali ako so spoločnými, plynuli naň žalobcove i jej príjmy z podnikania s tým, že žalobcove príjmy sa realizovali prevodom na bankový účet, jej príjmy sa realizovali vkladom v hotovosti, pričom vkladateľom bol vždy žalobca, avšak bezprostredná súvislosť medzi výbermi z účtu firmy žalovanej a vkladmi na účet sa dá preukázať. V konaní o rozvod manželstva na tunajšom súde a v konaní o ÚPP na Okresnom súde Bratislava I boli vydokladované všetky náklady na maloletú dcéru, ako aj úhrady životných nákladov, ktoré realizovala z prostriedkov z tohto bankového účtu, a to úhrady nákladov spojených s užívaním rodinného domu na P. X V. B., kde žili so žalobcom spoločne od roku 2008 až do 28.01.2015, kedy sa s dcérou odsťahovala do prenajatého bytu. Z prostriedkov na bankovom účte uhrádzala žalovaná jednak náklady spojené s užívaním rodinného domu na P.E. R.. a ďalšie náklady spojené s majetkom, ktoré užíval žalobca (autá) a náklady na bývanie v prenajatom byte, kde žila počas rozvodového konania s dcérou, vrátane nevyhnutných životných nákladov. V oboch konaniach uvádzala, že žalobca odmietal najskôr platiť výživné na dcéru a i keď neskôr platiť začal, platil vo výške, ktorú si určil sám a ktorá nezohľadňovala bytové potreby dieťaťa, dorovnávala zameškané alebo nedostatočné výživné z výberov z prostriedkov na spoločnom bankovom účte. Celková výška výberov a platieb z bankového účtu sa kryje s výdavkami na bývanie a na životné potreby spoločnej maloletej dcéry. Poukázala na ust. § 62 Zákona o rodine a keďže žalobca tieto zákonné ustanovenia nerešpektoval, predovšetkým sa absolútne odmietal podieľať na nákladoch na bývanie, ktoré mala ona a ich dcéra s odôvodnením, že žalovaná sa rozhodla odísť, nebral do úvahy skutočnosť, že s dcérou opustila rodinný dom, v ktorom mala spoluvlastnícky podiel 5/6 a v ktorom zostal bývať žalobca a žalovaná s dcérou v 3-izbovom byte s nájomným, čo malo za následok výraznú nerovnosť v životnej úrovni, z čoho vyplynula nutnosť použitia úspor z bankového účtu. Žalovaná namietala, že tvrdenie žalobcu, že sa jednalo o bankový účet, na ktorom by boli len jeho výlučné prostriedky, resp. že bol výlučným vlastníkom všetkých prostriedkov na bankovom účte, žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, okrem toho, že účet znel na jeho meno. Je toho názoru, že prostriedky na tomto bankovom účte majú byť riešené v rámci vyporiadania BSM. Podľa žalovanej nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že jej výbery a platby z bankového účtu boli neoprávnené, keď bola som spoludisponent k bankovému účtu, disponovala platnými bankovými kartami k bankovému účtu a jej dispozičné právo nebolo obmedzené nijakým právnym titulom, či nejakou inou právnou skutočnosťou, dokonca ani zo strany samotného žalobcu. Žalobca ďalej nijakým spôsobom neodôvodnil, z akého titulu ako neoprávnené označil používanie bankovej karty práve od 09/2014, keď manželstvo bolo rozvedené až 27.09.2016. Žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil prečo niektoré platby jej kartou v ním uvádzanom období (09/2014-09/2015) označil ako neoprávnené a iné nie. Dispozícia s finančnými prostriedkami na bankovom účte nebola nijakým spôsobom nikdy obmedzená, ani v čase manželstva, ani potom, ako sme od 02/2015 žili oddelene, až do momentu, kedy žalobca na jeseň 2015 nahlásil banke jej karty ako stratené, čo vnímala ako akt pomsty za to, že trvala na rozvode. Namietala existenciu akejkoľvek pohľadávky žalobcu voči jej osobe, a teda aj oprávnenosť započítania neexistujúcej pohľadávky voči kúpnej cene, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2016. Výbery, ktoré realizovala boli oprávnené, nejde o bezdôvodné obohatenie. Návrh žalobcu považuje za fakticky a právne nepodložený a spor za umelo vykonštruovaný, aby „zvierohodnil" svoj neoprávnený úkon započítania zvyšnej časti kúpnej ceny.
4. Neskôr v priebehu konania právny zástupca žalobcu opakovane uviedol, že je výlučným vlastníkom bankového účtu ako aj peňažných prostriedkov výške presahujúcej sumu neoprávnených výberov finančných prostriedkov, resp. neoprávnených transakcií vo výške 33.432,98 eur žalovanou, ktoré nadobudol výhradne dedením po poručiteľke D.. B. F., resp. transformáciou zdedeného majetku, a teda nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca počas manželstva so žalovanou nemal príjmy, ktoré by nepochádzali z dedičstva po poručiteľke D.. B. F., čo uviedol žalobca aj v priebehu konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 38P/13/2015 o rozvod manželstva a uviedol, že žalobca
financuje svoje potreby a potreby svojej rodiny z majetku, ktorý zdedil po svojej manželke, pričom uvedenú skutočnosť žalovaná v konaní o rozvod nerozporovala. Z výpisu z bankového účtu je zrejmé, že žalobca v rozhodnom období realizoval vklad finančných prostriedkov na účet v sume približne 60.000,- eur, pričom žalobca opätovne uvádza, že išlo o finančné prostriedky, ktoré nadobudol dedením po poručiteľke D.. B. F.. Žalovaná vo svojom vyjadrení nahrádza pojem dispozičné právo k bankovému účtu za dispozičné právo k vydaným bankomatovým kartám k bankovému účtu, ktoré preukázateľne používala v období od mesiaca 09/2014 do 09/2015. Žalovaná nepreukázala ňou tvrdenú skutočnosť, že by jej žalobca udelil dispozičné právo k bankovému účtu, ako ani skutočnosť, že by jej peňažné prostriedky na bankovom účte patrili. Žalobca ďalej uviedol k námietke žalovanej o úhrade nákladov, že žalovaná v období od 09/2014 do 09/2015 vykonala neoprávnené transakcie, resp. zrealizovala neoprávnené transakcie v objeme 33.432,98 eur, čo za 12 mesiacov predstavuje priemerne mesačné výbery, resp. transakcie v objeme 2.786,08 eur a teda nemôže obstáť argumentácia žalovanej, že predmetné výbery, resp. transakcie (ktoré okrem iného uznáva) realizovala za účelom zabezpečenia bývania a životných potrieb maloletej dcéry. Uvedená priemerná mesačná suma by podľa názoru žalobcu nasvedčovala skôr k finančne náročnému životnému štýlu žalovanej, pričom žalobca na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že žalovaná nijak nepreukazuje, že by predmetnú sumu použila na ňou proklamovaný účel. Poukázal na to, že vyživovacia povinnosť k dcére bola žalobcovi určená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 38P/13/2015 zo dňa 27.09.2016 vo výške 250,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pričom žalovaná vykonala neoprávnené transakcie v období od mesiaca 09/2014 do 09/2015 a teda aj z uvedeného dôvodu pokladá argumentáciu žalovanej o ,,dorovnávaní zameškaného alebo nedostatočného výživného“ za neopodstatnenú.
5. Neskôr v priebehu konania sa k veci vyjadrila žalovaná a opakovane žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že napriek tomu, že žalobca opätovne tvrdí, že je výlučným vlastníkom peňažných prostriedkov na bankovom účte a spochybňuje tvrdenie, že sa na bankovom účte nachádzali/nachádzajú aj finančné prostriedky patriace do BSM, toto svoje tvrdenie ničím nepodložil a nepreukázal. Výpis z bankového účtu, ktorý doložil, nie je dôkaz, ktorý by preukazoval pôvod všetkých prostriedkov na bankovom účte, ktoré naň plynuli počas manželstva, nepreukazuje ani ním tvrdenú skutočnosť, že nemala oprávnenie s týmito finančnými prostriedkami nakladať. resp. že nebola spoludisponent k účtu. Nespochybniteľnou skutočnosťou je existencia manželstva žalobcu a žalobkyne od 30.08.2003 do 14.11.2016, a teda i v čase, keď bol účet vedený na meno žalobcu, žalovaná bola spoludisponentom, a teda i spolumajiteľom finančných prostriedkov na bankovom účte, rovnaké oprávnenia mala i druhému účtu/podúčtu v B. T. č.ú.: T. XXXXXXXXXXX XXXX, ktorý bol vedený na meno žalobcu a bol sporiaci. Z titulu jej dispozičného práva s finančnými prostriedkami na bankovom účte jej banka vydala na jej meno aj debetnú kartu (ktorú už nemá k dispozícií) a kreditné karty V. č. XXXX XXXX XXXX XXXX a T. M. č. XXXX XXXXXX XXXXX. Žalovaná uviedla, že disponovala výlučne kartami vydanými na jej meno a práve žalobca, ktorý navštevoval Viedeň častejšie ako ona, disponoval jej kartami, aby ako on vravel mohol vybrať z bankomatu viac a aby si nemíňal limit na jeho kartách. Predmetom sporu je obdobie manželstva strán sporu a teda platí prezumpcia, že majetok a príjem nadobudnutý počas manželstva je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pokiaľ žalobca tvrdí opak, musí uvedenú skutočnosť hodnoverne preukázať a doložiť, čo sa nestalo. Navyše pokiaľ mal žalobca finančné výlučné prostriedky a vložil ich na účet, ku ktorému mala žalovaná dispozičné právo, tak tým súčasne prejavil oprávnenie žalovanej disponovať s týmito finančnými prostriedkami. Žalobcom uvádzané skutočnosti, že peňažné prostriedky na bankovom účte nadobudol dedením po poručiteľke D.. B.Ž. F. v dedičských konaniach majú len jednu výpovednú hodnotu, a to že v roku 2004 a 2006 nadobudol žalobca určitú finančnú hodnotu formou dedičstva, táto skutočnosť však nevypovedá o pôvode celej masy finančných prostriedkov na bankovom účte v relevantnom období 09/2014 až 09/2015. Od r. 2004 ubehlo 10 rokov, v rámci ktorých dochádzalo počas manželstva nielen k spotrebovávaniu zdedených, ale i v rámci BSM nadobudnutých prostriedkov na bankovom účte. Žalovaná od roku 2009 vykonávala advokáciu ako spoločník a konateľ advokátskej kancelárie, ktorej príjem ako spoločníka bol po zdanení tiež vkladaný na predmetný účet. Okrem toho mal žalobca ďalší hotovostný príjem, ktorý patril do BSM a ktorý oficiálne nepriznáva.
6. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
7. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
8. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
9. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
10. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity a povinnosti tvrdenia sporové strany, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.
11. Skutkové zistenia zistené vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania dospel k záveru, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity strán konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré zo stranami konania označených dôkazov vykoná.
12. Návrhy žalovanej na vykonanie dôkazov výpisom všetkých platobných kariet, vyžiadaním výpisu z bankového účtu a podkladov z banky a pripojením súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3P/162/2016 a tunajšieho súdu sp. zn. 38P/13/2015, súd zamietol. Súd pri rozhodovaní o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, prihliadol na to, že vykonanie týchto dôkazov na zistenie rozhodujúcich skutočností pre potreby zistenia skutkového stavu v konaní a posúdenie dôvodnosti žaloby nepovažoval za potrebné, a ich vykonanie považoval ich za nadbytočné za nehospodárne.
13. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 12.06.2019 a 16.10.2019 a vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovanej, oboznámením sa s obsahom spisu a ostatnými predloženými listinami založenými v spise a po vykonanom dokazovaní zistil súd nasledovný skutkový stav:
14. V rámci prednesu právny zástupca žalobcu doplnil, že akákoľvek transakcia na bankovom účte zo strany žalovanej bola podmienená súhlasom žalobcu, a to buď výslovným alebo konkludentným, napr. tým, že sám dal podnet na jej realizáciu alebo ju dodatočne schválil. Žalovaná bola uzrozumená s tým, že prostriedky na bankovom účte sú výlučným vlastníctvom žalobcu, čo vyplýva aj z jej prednesu. Žalobca v čase uzavretia manželstva nemal žiaden príjem. Žalobca neoprávnenosť výberov zistil až po oboznámení sa s výpisom z bankového účtu. K skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia uviedol, že sa nároku domáha titulom plnenia bez právneho dôvodu. Ak mala žalovaná záujem na plnení vyživovacej povinnosti si žalobcom, tejto sa mala domáhať určením výživného a nenahrádzať ju disponovaním s prostriedkami na bankovom účte. Nie je preukázané, ako tvrdí žalovaná, že príjmy z jej podnikateľskej činnosti vybrala zo svojho účtu, a odovzdala ich žalobcovi, ktorý ich následne vložil na dotknutý bankový účet.
15. V rámci výsluchu a prednesu žalovaná doplnila, že k bezdôvodnému obohateniu na jej strane nedošlo ani nemohlo dôjsť, žalobca nešpecifikoval, o ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia opiera svoj nárok. Jeho nárok na bezdôvodné odmietla vo všeobecnej rovine, k obohateniu nedošlo, mala dispozičné práva k bankovému účtu, ktorý bol vedený na meno žalobcu, žalovaná bola vedená ako spoludisponent a platobné a bankomatové karty boli vydané a vedené na jej meno. Zo sporiaceho účtu sa realizovali prevody v prospech tohto bankového účtu, karty na jej meno, ktoré využívala jej boli vydané krátko po uzavretí manželstva so žalobcom, a teda využívala práva, ktoré jej udelil sám žalobca. Sám žalobca hovoril, že je to spoločné konto, na ktoré sa vkladali peniaze v hotovosti. Jej účet sa používal na platby a zabezpečenie potrieb rodiny. Vyhlásenie žalobcu, že nevedel o pohyboch na tomto bankovom účte sa nezakladajú na pravde, keď z výpisu je zrejmé, že v rovnaký deň bola použitá karta na jej meno na úhradu nákladov žalobcu, pričom inú transakciu namieta ako bezdôvodnú. Častejšie sa realizovali úhrady jej kartou, žalobca tvrdil, že svoju kartu a limit na nej si šetrí. Tieto skutočnosti o duplicitných kartách v rovnaký deň preukazujú, že vedel o výberoch a platbách, ktoré dnes označuje za bezdôvodné obohatenie a ak nechcel, aby k týmto platbám dochádzala a ak išlo o jeho výlučné prostriedky, ako tvrdí, mohol zrušiť dispozičné právo a zablokovať karty tak, ako to urobil neskôr. Neskôr si otvoril samostatný účet dňa 07.01.2015, na ktorý vložil peniaze, ktoré vybral z dotknutého spoločného bankového účtu. Zriadením vlastného účtu dal najavo, ktoré prostriedky považuje za spoločné a ktoré za jeho výlučné. Potvrdila, že výber vo výške 15.000,- eur dňa 12.12.2014 realizovala tak, ako to uviedla aj v konaní o rozvod manželstva a v konaní o ÚPP do rozvodu, tieto peniaze vybrala a oznámila to žalobcovi, išlo o poslednú výzvu, aby vedel, že má finančné prostriedky na realizáciu odchodu zo spoločnej domácnosti a z manželstva. Po tomto výbere žalobca na spoločné potreby rodiny už neuhradil ani cent, všetko hradila žalovaná aj naďalej, nepoužila ani euro na vlastné obohatenie. Spoločnú domácnosť opustila dňa 28.01.2015, presťahovali sa aj s dcérou do kancelárie, potrebovala zabezpečiť ich potreby, ďalšie výbery realizovala neskôr až potom, čo vedela a bolo jej jasné, že rozvod bude trvať dlhšie, ako si myslela. Je si vedomá toho, že ide o veľké peniaze, ale ide o neporovnateľné sumy v porovnaní so štandardom žalobcu a ich spoločným štandardom, žalobca aj po opustení spoločnej domácnosti používal ich spoločné prostriedky na svoj finančne náročný život. Výbery tak boli oprávnené, mala titul, aby s týmito prostriedkami disponovala a odkázala na vyživovaciu povinnosť žalobcu voči maloletej dcére a rovnako na vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, ktorých úroveň je v zásade rovnaká. So spoločnými finančnými prostriedkami nakladala a hospodárila v súlade s ust. § 143 a § 144 Občianskeho zákonníka. Na spoločný bankový účet boli v hotovosti vkladané aj prostriedky predstavujúce zisk z jej podnikateľskej činnosti v rokoch 2011 - 2013. Ročný sumár výdavkov tak, ako bol vyčíslený v konaní o rozvod, predstavoval sumu 38.617,65 eur, ktorá suma zodpovedá realizovaným výberom, ktorých sumu žalobca z titulu bezdôvodného obohatenia, po realizácii započítania, žiada v tomto konaní. Je nelogické, aby na každý pohyb a platbu kartou potrebovala súhlas žalobcu, bola jeho manželka a mala som dispozičné právo k bankovému účtu. Žalobca si vyslovene neželal, aby na Slovensku bol zrejmý údaj, že má vedený účet v Rakúsku, z tohto dôvodu sa všetky vklady a výbery realizovali v hotovosti, a ak, ako tvrdí, nemal žiaden príjem, aké iné prostriedky by mohol vkladať na dotknutý účet. Je možné preukázať, že po výbere hotovosti z firemného účtu, bola následne rovnaká suma vložená na dotknutý účet. Návrh na vyporiadanie BSM po zániku manželstva podaný žalovanou nebol. Žalovaná vzniesla námietku premlčania v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka s tým, že žalobca doteraz nepreukázal, že sa o výberoch dozvedel až v 09/2015, prípadne 10/2015, minimálne vo vzťahu k sume 15.000 eur vedel o výbere deň nasledujúci po tom, ako tieto prostriedky vybrala a oznámila mu to, vedel to od nej, vo vzťahu k ostatným prostriedkom uviedla, že mal prístup k výpisom z bankového účtu, tieto mu boli doručované a nie je relevantný dôvod na to, aby sa o výberoch dozvedel až v roku 2015.
16. Súd mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 30.08.2003. Dňa 28.01.2015 žalovaná opustila spoločnú domácnosť, ktorú dovtedy zdieľala so žalobcom a dňa 15.01.2015 podala návrh na rozvod manželstva. O návrhu na rozvod manželstva bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.09.2016 č.k. 38P/13/2015-208, právoplatným dňa 14.11.2016, ktorým súd manželstvo žalobcu a žalovanej rozviedol, a z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že ako hlavnú príčinu rozvratu súd uvádza diametrálne odlišnú povahovú výbavu oboch manželov, rozdielne predstavy o manželskom spolužití, o postavení druhého manžela v partnerskom súžití ako aj o smerovaní spoločného života, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu manželov a ukončeniu spolužitia, ktorý je sprevádzaný nezáujmom o jeho udržanie.
17. Z návrhu na vydanie predbežného opatrenia a ÚPP k maloletej na čas do rozvodu zo dňa 26.11.2015 súd zistil, že žalovaná uviedla, že „Nemala som peniaze, s ktorými by som mohla voľne disponovať.
Napr. ak som vybrala z bankomatu 1.500 eur, 1.400 som vrátila odporcovi. To mu dávalo pocit nadvlády nado mnou a kým som pred rokom nenabrala odvahu a nevybrala 15.000 eur zo spoločného účtu v Rakúsku, bol spokojný, lebo vedel, že bez peňazí odísť nemôžem... Moju debetnú a kreditnú kartu však začiatkom októbra nechal odporca zablokovať, resp. nahlásil ako stratenú/odcudzenú, čím ma s dcérkou absolútne odrezal od financií...“
18. Vo výpisoch z bankového účtu č. XXXXXXXXXXXXX banky B. T. za obdobie 01.10.2014 až 29.09.2015, ktoré žalobca predložil súdu, žalobca vyznačil, bez bližšej špecifikácie a zdôvodnenia, rôzne vybrané debetné operácie na bankovom účte.
19. Výzvou žalovanej zo dňa 27.07.2017 vyzvala žalovaná žalobcu na úhradu zostatku kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6) vo výške 29.811 eur, vrátane zmluvnej pokuty.
20. Odpoveďou žalobcu na list žalovanej zo dňa 24.08.2017 vyzval žalobca žalovanú k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 3.621,98 eur, po vykonaní jednostranného zápočtu pohľadávky žalobcu vo výške 33.432,98 eur voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu výberov finančných prostriedkov realizovaných žalovanou z bankového účtu, s pohľadávkou žalovanej vo výške 29.811 eur voči žalobcovi z titulu doplatenia kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2016. Výzva bola žalovanej doručená emailom dňa 25.08.2017.
21. V odpovedi žalovanej adresovanej právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa 29.09.2017 žalovaná uviedla, že pohľadávka žalobcu neexistuje, výbery boli realizované oprávnene a nejde o bezdôvodné obohatenie, pričom aj keby napĺňali, väčšia časť pohľadávky by podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka bola premlčaná 09.05.2017. Nárok žalovaného považuje za fiktívny, nespĺňajúci predpoklady na započítanie, nakoľko sa nejedná o vzájomnú pohľadávku ani kompenzačnú námietku.
22. Z kópií kariet, ktorých existenciu žalobca nijak nerozporoval, súd zistil, že kreditné karty V. č. XXXX XXXX XXXX XXXX platná do 07/2015 a T. M. č. XXXX XXXXXX XXXXX platná do 05/2015 sú vydané na meno žalovanej.
23. Z internetových výpisov z bankového účtu žalovanej č. Q. za obdobie 01.09.2014 až 30.09.2015, ktoré žalobca nijak nerozporoval, je zrejmé, že žalovaná hradila platby z tohto účtu v prospech dodávateľov médií a služieb BVS, SPP, ZSE, Securiton, UPS, poistenie) a platby za náklady maloletej dcéry Melánie. V predloženom sumáre mesačných a ročných výdavkov žalovanej, ktoré predložila aj v konaní o rozvod manželstva, vyčíslila žalovaná ročný sumár jej výdavkov na sumu 38.617,65 eur.
24. Z dedičských osvedčení vydaných v dedičských konaniach vedených Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. D/606/2001, Dnot 52/2004; 1D156/2005, Dnot 87/2005 a 2D/575/2008, Dnot 7/2008 súd zistil, že žalobca bol dedičom po poručiteľke Ing. Blažene Martinkovej popri synoch poručiteľky.
25. V zápisnici o pojednávaní zo dňa 27.07.2016 žalobca ako odporca uviedol, že nepoberá pravidelný príjem, financuje svoje potreby a potreby svojej rodiny z majetku, z dedičstva po svojich rodičoch a zosnulej prvej manželke, resp. z prostriedkov pochádzajúcich z transformácie tohto majetku.
26. Z rozhodnutí žalovanej ako jediného spoločníka spoločnosti Advocatus F. s.r.o. vyplýva, že spoločnosť v rokoch 2010 až 2012 vytvorila zisk, ktorý po doplnení povinných fondov a úhrade strát bol vyplatený žalovanej ako jedinému spoločníkovi vo výške 41.254,42 eur za rok 2010, vo výške 10.963 eur za rok 2011 a vo výške 12.461 eur za rok 2012.
27. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
28. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
29. Podľa ust. § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
30. Podľa ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
31. Podľa ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
32. Podľa ust. § 148 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
33. Podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
34. Podľa ust. § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
35. Podľa ust. § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
36. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
37. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
38. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
39. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanou titulom plnenia bez právneho dôvodu nie je dôvodná.
40. Ustanovenie Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení je konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Samotné bezdôvodné obohatenie je konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať tomu, na úkor koho bolo získané. V ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakotvuje štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to majetkový prospech získaný: (i) plnením bez právneho dôvodu, (i) plnením z neplatného právneho úkonu, (iii) plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a (iv) z nepoctivých zdrojov.
41. V prípade majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť (zväčša dohoda, zmluva), na základe ktorej sa spravidla plní. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
42. Občiansky zákonník formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva, bez určenia podielu na vlastníckom práve k spoločnej veci. Bezpodielovosť účasti na výkone spoluvlastníckych práv a povinností je preto jedným z pojmových znakov tohto spoluvlastníctva medzi manželmi. Ďalším je zásada rovnoprávnosti manželov a zásada spoločnej a rovnakej účasti na nadobúdaní práv. Vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý z nich, nadobudli za trvania manželstva, okrem výnimiek uvedených v ustanovení § 143 a 143a Občianskeho zákonníka. Vznik, trvanie a zánik bezpodielového spoluvlastníctva sú teda zásadne podmienené vznikom, trvaním a zánikom manželstva. Ide o právny vzťah, ktorý existuje v nerozlučnej spojitosti s manželstvom, zákon nevyžaduje, aby manželia spolu fakticky žili a tvorili spoločnú domácnosť. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou (a) vecí získaných dedičstvom, (b) vecí získaných darovaním, (c) vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a (d) vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí ani majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov pred uzavretím manželstva. Rozhodujúcim pre posúdenie masy bezpodielového spoluvlastníctva bude okamih vzniku vlastníctva v právnom slova zmysle k získanej veci, a nie prostriedky na ňu vynaložené, hoci by išlo o prostriedky (alebo len ich časť) použité zo spoločného majetku. Veci získané výmenou za vec alebo z výťažku z predaja veci, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, sú naďalej vo výlučnom vlastníctve tohto manžela (tzv. transformácia veci). Všetky ostatné veci, okrem výnimiek uvedených vyššie, zásadne patria do bezpodielového spoluvlastníctva, teda predovšetkým všetky príjmy a úspory z pracovného alebo iného na jeho roveň postaveného pomeru, z podnikateľskej činnosti, úspory, výhry, výnosy z majetku manželov a pod.
43. Podľa ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. Pojem „bežná vec" nie je v Občianskom zákonníku definovaný, preto pri ich posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži, na zamýšľanú dispozíciu ňou a pod. Za bežné možno považovať také veci, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou. Bežnými vecami budú napríklad nákupy spotrebných predmetov do domácnosti, potravín, ošatenia, platenie nájomného, plnenie rôznych pravidelných platobných povinností (napr. nájom, poplatky za médiá) a pod.
44. Trvanie bezpodielového spoluvlastníctva je zásadne viazané na trvanie manželstva a zaniká zánikom manželstva, vrátane rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. Ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z ust. § 143 Občianskeho zákonníka predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je spoločný majetok manželov a majetkové vzťahy, ktoré vznikli v priebehu manželstva medzi spoločným majetkom manželov a výlučným majetkom každého z manželov. Už zo samotného pojmu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že sa netýka vzájomných majetkových vzťahov ako výlučných vlastníkov a ani ich vzájomných záväzkových vzťahov. Ak sa niektorý z manželov na úkor druhého bezdôvodne obohatil, potom tieto jeho nároky nemôžu byť vyporiadané v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
45. Berúc do úvahy vyššie uvedené, k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej by v danom prípade mohlo dôjsť kedykoľvek, bez ohľadu na rozvod manželstva strán sporu, resp. bez ohľadu na zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda aj v priebehu trvania manželstva, ak by sa jednalo o výlučné finančné prostriedky žalobcu na bankovom účte použité žalovanou na jej osobný majetok. Takýto nárok by nepatril do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, lebo by šlo o iný právny nárok voči žalovanej (vydanie bezdôvodného obohatenia).
46. Plnenie bez právneho dôvodu ako jednej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je založené na tom, že zúčastneným osobám chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v prospech niekoho konané. S poukazom na vykonané dokazovanie sa súd prvej nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, keď v konaní bolo preukázané, že žalovaná po vzniku manželstva v r. 2003 mala
dispozičné právo k bankového účtu (k nemu vydaným platobným a kreditným kartám), ktorého zriadenie vyžadovalo aktívne konanie žalobcu a udelenie týchto práv (súhlas s nimi) priamo v banke, v ktorej je bankový účet vedený na meno žalobcu. Podľa názoru súdu došlo medzi stranami sporu k platnému uzavretiu dohody o nakladaní s týmito finančnými prostriedkami (s prostriedkami na bankovom účte nakladali ako so spoločnými), a to konkludentným spôsobom. Bolo nesporné, že žalobca o využívaní dispozičného práva žalovanej k bankovému účtu vedel, s jeho užívaním vyjadril súhlas (i keď po zániku manželstva tvrdí, bez náležitého preukázania, opak), a to až do augusta 2017, kedy ho žalovaná vyzvala na úhradu zostatku kúpnej ceny vo výške 29.811,- eur podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2016, na podklade ktorého vykonal žalobca zápočet a vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej sumy. Podľa názoru súdu tak žalovaná vykonávala dispozičné práva v bankovému účtu jednak z titulu trvania manželstva a zákonnej prezumpcie, že majetok a príjem nadobudnutý počas manželstva patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jednak na základe konkludentne uzavretej dohody so žalobcom, v dôsledku čoho sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatila. Súd okrajovo poukazuje na to, že je potrebné prihliadnuť na predchádzajúce trvanie manželstva, počas ktorého došlo k udeleniu dispozičných práv žalovanej, a teda tomu zodpovedajúcemu sa správaniu a dohody strán, ktorého zmena bola zapríčinená rozvodom manželstva strán sporu. Súd má tak za to, že existoval právny titul (právny vzťah) medzi stranami sporu, ktorý oprávňoval žalovanú na dispozíciu s prostriedkami na bankovom účte, a teda nemohlo súčasne dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej titulom získania prospechu bez právneho dôvodu.
47. Žalobca zároveň podľa názoru súdu v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal výlučné vlastníctvo prostriedkov na bankovom účte a teda skutočnosť, že tieto nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Skutočnosť, že bankový účet bol v danom čase počas trvania manželstva vedený len na meno žalobcu, nepreukazuje jeho výlučne vlastníctvo prostriedkov, a to s ohľadom na existenciu a trvanie manželstva strán sporu v období od 30.08.2003 až do 14.11.2016, teda aj v rozhodnom období od 09/2014 až 09/2015, za ktoré obdobie vydanie bezdôvodného obohatenia požaduje. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu nebolo sporné, že žalovaná ako spoludisponent mala dispozičné právo k účtu (vydaním kariet k nemu na meno žalovanej), ktoré jej zriadil žalobca a bola oprávneným držiteľom platobných a kreditných kariet vydaných na jej meno, v dôsledku čoho samotná dispozícia s prostriedkami na bankovom účte nie je neoprávnená. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že akákoľvek transakcia na bankovom účte zo strany žalovanej počas trvania manželstva bola podmienená súhlasom žalobcu, a to buď výslovným alebo konkludentným, napr. tým, že sám dal podnet na jej realizáciu alebo ju dodatočne schválil, nijako nepreukázal, a to aj s odkazom na ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd mal teda za to, že dispozícia žalovanej s prostriedkami nebola obmedzená, žalovaná ako manželka žalobcu využívala dispozičné právo, ktoré jej udelil sám žalobca a žalobca nijak nevyužil svoje príp. oprávnenie súvisiace s tým, že bol majiteľom bankového účtu, odobrať žalovanej dispozičné práva k bankovému účtu a príp. zablokovať karty tak, ako to napokon urobil neskôr. Rovnako žalobca nijak hodnoverne nezdôvodnil a nepreukázal skutočnosť, prečo práve ním vybrané a označené pohyby na výpise z bankového účtu považuje za neoprávnené transakcie žalovanej v ním uvedenom období 09/2014-09/2015, t.j. za trvania manželstva a ani skutočnosť, že tieto boli zrealizované žalovanou.
48. Skutkové tvrdenie, že žalobca bol výlučným vlastníkom bankového účtu ako aj peňažných prostriedkov nepreukazuje ani to, že žalobca v čase rozvodu manželstva deklaroval, že nemá žiaden príjem a že nadobudol majetok dedením po poručiteľke D.. B. F. na základe dedičských osvedčení v r. 2001, 2004, 2005 a 2008. Rovnako žalobca nepreukázal, že uvádzané vklady v hotovosti v sume približne 60.000,- eur boli jeho výlučné prostriedky získané dedením po poručiteľke, ak ako sám tvrdil, iné príjmy nemal. Z predloženého výpisu z bankového účtu ani z dedičských osvedčení z uvedených rokov nemožno dovodiť, že na bankovom účte boli výlučné prostriedky žalobcu nadobudnuté dedením a nenachádzali sa na ňom aj finančné prostriedky patriace do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vrátane príjmov žalovanej, ktoré boli pripísané alebo vložené na tento bankový účet počas trvania manželstva.
49. Žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu jeho výlučného vlastníctva k finančným prostriedkom na bankovom účte, toto bremeno neuniesol a uvedené skutkové tvrdenie tak nepreukázal, preto súd vychádzal z toho, že na bankovom účte šlo o finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (a to aj v prípade, ak by došlo k zmiešaniu s výlučnými prostriedkami strán sporu), vo vzťahu ku ktorým vznesené nároky žalobcu majú byť riešené
v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode je každý z manželov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie, či žalovaná s finančnými prostriedkami nakladala v rozpore s ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, či boli použité žalovanou v súlade s § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo ich spotrebovala pre seba, môžu byť právne významné pre vyporiadanie týchto prostriedkov v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po zániku manželstva. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že ak finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vybral jeden z manželov za trvania manželstva bez súhlasu druhého manžela a spotreboval ich pre seba, môžu byť tieto finančné prostriedky zaradené do BSM a vyporiadané v rámci vyporiadania BSM.
50. Žalobca podľa názoru súdu rovnako nijak hodnoverne nepreukázal, že vo vzťahu k vyznačeným platbám šlo o použitie a vynaloženie prostriedkov žalovanou na jej osobný majetok. Žalovaná v tomto konaní ako v konaní o rozvod a ÚPP preukazovala vynaloženie nákladov na spoločné účely (v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a na upokojovanie bežných potrieb manželov a ich maloletej dcéry (i keď zvýšených, čo však ich použitie v takejto výške nijak nevylučuje s ohľadom na predchádzajúci vyšší životný štandard rodiny a jej príslušníkov), príp. upokojovanie potrieb rodiny strán sporu - najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM, napr. na náklady bývanie (vrátane nájmu a dodávky médií) a ostatné nevyhnutné životné náklady. Strany sporu viedli spoločnú domácnosť, najskôr vo Viedni a od r. 2008 v Bratislave a žalovaná v konaní preukázala, že aj v rozhodnom období r. 2014 a 2015 uhrádzala platby na spoločnú domácnosť.
51. Pokiaľ ide o jednotlivé žalobcom označené transakcie a prevody finančných prostriedkov na bankovom účte za trvania manželstva, má súd za to, že boli za trvania manželstva spotrebované so súhlasom oboch manželov a nešlo o prostriedky vynaložené na osobný majetok jedného z manželov alebo o prostriedky, s ktorými sa nakladalo v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (porovnaj R 6/1972).
52. Nad rámec toho súd uvádza, že aj za predpokladu, ak bolo v konaní preukázané žalobcovo výlučné vlastníctvo prostriedkov na bankovom účte, pokiaľ tieto prostriedky boli vynaložené na počas manželstva na spoločné účely (v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a boli by nimi hradené náklady na upokojovanie bežných potrieb strán, príp. rodiny strán sporu (teda by boli použité najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielového spoluvlastníctva manželov) tak, ako podľa názoru súdu preukázala žalovaná, má žalobca právo domáhať sa ich spätnej úhrady v súlade so zásadami vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zániku manželstva.
53. Súd poukazuje pri posudzovaní použitia výlučných peňazí na bežnú spotrebu na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1030/2008, z ktorého vyplýva, že ak sú peniaze výlučne patriace jednému manželovi vynaložené na bežnú spotrebu (napr. na dovolenku, potraviny a pod.) nemožno za taký výnos do spoločného hospodárenia požadovať náhradu. Náhrada za prostriedky vnesené do spoločného majetku manželov prichádza do úvahy iba v tých prípadoch, keď sú použité súčasne so spoločnými prostriedkami manželov na obstaranie určitej veci a to za predpokladu, že takáto vec ku dňu zániku BSM existuje, resp. nebola spotrebovaná, či nestratila hodnotu. Súd poukazuje aj na judikát NS ČSSR z 03.02.1972, sp. zn. Cpj. 86/1971, R 42/1972, podľa ktorého ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sčasti za prostriedky len jedného z manželov, za podmienok uvedených v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka patrí do bezpodielového spoluvlastníctva.
54. Vzhľadom na všetko zhora uvedené, súd žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku č. I tohto rozsudku.
55. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Dôkazy, ktoré súd považoval za potrebné, v tomto písomnom vyhotovení rozsudku vyhodnotil.
56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalovanej v celom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol, v dôsledku čoho mala plný úspech vo veci žalovaná a vznikol jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. V súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.