Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/66/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného T. X., nar. XX.XX.XXXX v L. X., okres L. X., trvale bytom I. č. XX, okres L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej jeho trestnej veci v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, pre trestný čin opakovacieho zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Tr. zákona a iné, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 15. novembra 2019 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. apríla 2018 pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného T. X. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17. septembra 2012 pod sp. zn. , právoplatného dňa 17. septembra 2012 bol T. X., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania opakovacieho trestného činu zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom pod bodom 1 a 2 citovaného rozsudku a za to mu bol podľa § 188 odsek 2 Tr. zákona za použitia § 42 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona, § 38 odsek 7 Tr. zákona, § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa §§ 73 odsek 2 písm. c), 74 odsek 1 Tr. zákona mu bolo uložené tiež ochranné opatrenie - ochranné ústavné sexuologické liečenie. Podľa § 42 odsek 2 Tr. zákona bol zrušený právoplatný výrok o uloženom treste v rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26. júla 2010 pod sp. zn. , ktorým mu bol podľa § 188 odsek 2 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a súčasne tiež boli zrušené všetky rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody podľa bola odsúdenému uložená povinnosť nahradiť poškodenej W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto J. nad P., prechodne bytom v K. republike, L. XX, K. č. XXX/XX škodu v sume -62,50,- €.

Dňa 09. novembra 2017 bol na Okresný súd Považská Bystrica doručený návrh odsúdeného T. X. na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Považská Bystrica pod sp. zn. , ktorý smeroval proti výroku o treste v rozsudku tejto trestnej veci. Návrh odsúdený odôvodnil s poukazom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 28. novembra 2012 pod sp. zn. , ktorým v § 41 odsek 2 Tr. zákona časť prvej vety za bodkočiarkou („súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“) bola vyhlásená za protiústavnú. Keďže aj jemu bol ukladaný trest odňatia slobody s použitím ustanovenia § 41 odsek 2 Tr. zákona, aj napriek tomu,

že mu bol mimoriadne znížený, avšak postupom podľa pôvodného znenia ustanovenia § 41 odsek 2 Tr. zákona (pred vydaním citovaného Nálezu Ústavného súdu SR) pod dolnú hranicu zvýšenej hornej polovice trestnej sadzby (11 a pol roka) podľa § 188 odsek 2 Tr. zákona, žiadal o povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci. Na svojom návrhu zotrval aj na verejnom zasadnutí okresného súdu, kde bol k nemu za prítomnosti obhajkyne vypočutý.

Napadnutým uznesením zo dňa 11. apríla 2018 pod sp. zn. Okresný súd Považská Bystrica podľa rozhodol tak, že návrh odsúdeného T. X. na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci zamietol, keďže nezistil podmienky na povolenie obnovy konania podľa . Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nález Ústavného súdu SR zo dňa 28. novembra 2012 pod sp. zn. nie je takou skutočnosťou, ktorá by sama osebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohla odôvodniť iné rozhodnutie o treste odsúdeného, ktorému bol v podstate právoplatne uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov, t. j. v dolnej polovici trestnej sadzby podľa Tr. zákona za použitia Tr. zákona (7 rokov až 16 rokov), pričom takto uložený trest odňatia slobody nie je v rozpore s účelom trestu so zreteľom na osobu odsúdeného, všetky okolnosti posudzovaného prípadu a je trestom primeraným.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom obhajkyne tým, že má za to, že dôvody pre povolenie obnovy konania sú u neho dané a okresný súd nesprávne rozhodol, keď jeho návrh zamietol. Opätovne poukázal na skutočnosť, že súhrnný trest odňatia slobody mu bol ukladaný podľa pôvodného znenia pred vydaním Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 28. novembra 2012 pod sp. zn. a s dôvodmi okresného súdu v napadnutom uznesení o primeranosti trestu, ktorý mu bol právoplatne uložený v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby nesúhlasí. Má za to, že ak by mu bol uložený trest odňatia slobody tak, ako konštatoval okresný súd v napadnutom uznesení, bolo by to v prípade, ak by bola horná hranica dolnej polovice trestnej sadzby 7 a pol roka a vychádzalo by sa z trestnej sadzby 5 až 10 rokov. Keďže mu ale bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov, čo je v rozpore s predmetným Nálezom ústavného súdu SR, je táto skutočnosť obligatórnym dôvodom na povolenie obnovy konania. V tomto smere poukázal i na to, že tento navrhnutý trest prokurátorom prijal na základe usmernenia Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, podľa ktorej by mu na hlavnom pojednávaní bol uložený ešte prísnejší trest. Ďalej poukázal na to, že bez ohľadu na výmeru uloženého trestu vzhľadom na predmetný Nález Ústavného súdu SR nie je trest, ktorý mu bol pôvodne uložený, ústavne konformným trestom. Preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a aby sám rozhodol o povolení obnovy konania na podklade jeho podaného návrhu, alternatívne, aby vec vrátil okresnému súdu s tým, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu bola predložená 21. mája 2018, na neverejnom zasadnutí dňa 15. novembra 2019 podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci bola podaná včas a oprávnenou osobou, nie je dôvodná i keď čiastočne z iných dôvodov ako uvádzal súd prvého stupňa.

V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania rozhodoval v súlade s ustanovením na verejnom zasadnutí. Na tomto verejnom zasadnutí mal možnosť odsúdený v prítomnosti svojho obhajcu vyjadriť sa k svojmu návrhu, vrátane prednesu konečného návrhu.

V ďalšom sa nadriadený súd zaoberal vytýkanými chybami v odôvodnení sťažnosti z pohľadu, či je potrebné, vzhľadom na prioritu zachovávania stability súdnych rozhodnutí zasiahnuť do právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia mimoriadnym opravným prostriedkom - obnovou konania.

V tomto smere krajský súd uvádza, že ustanovenie upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Preto nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s , nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle

a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z toho dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege (zo zákona)“, t. j. na základe ustanovenia o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím a ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v (zhodne Stanovisko trestno- právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 - bod I. a II.).

V predmetnej veci však napriek vyššie uvedenému nebolo možné povoliť obnovu konania, pretože „protiústavná“ časť ustanovenia § 41 odsek 2 Tr. zákona v znení účinnom pred 21. decembrom 2012 bola vo veci konajúcim súdom v pôvodnom konaní pri ukladaní trestu negovaná uložením súhrnného trestu odňatia slobody s použitím ustanovenia § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona (mimoriadne zníženie trestu). Odsúdenému bol totiž ukladaný za spáchanie viacerých trestných činov súhrnný trest podľa zákonného ustanovenia za trestný čin najprísnejšie trestný, v danom prípade za zločin lúpeže podľa § 188 odsek 2 Tr. zákona, u ktorého je základná trestná sadzba od 7 rokov do 12 rokov. Pri použití ustanovenia § 41 odsek 2 Tr. zákona v znení účinnom pred 21. decembrom 2012 (podmienky na jeho použitie boli splnené) a § 38 odsek 7 Tr. zákona hrozilo obžalovanému uloženie trestu v rámci takto upravenej trestnej sadzby od 11 a pol roka do 16 rokov. Ak okresný súd uložil obžalovanému T. X. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov, bol uložený pod dolnú hranicu sadzby upravenej s použitím 41 odsek 2 Tr. zákona v znení účinnom pred 21. decembrom 2012. Súd teda v danom prípade použil ustanovenie § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona a mohol by v zákonom ustanovenom rozsahu, na podklade podaného návrhu na schválenie dohody o vine a treste znížiť trest až na 7 rokov a 8 mesiacov už v pôvodnom konaní a v prípade, že by mal za to, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie odsúdenému ešte miernejšieho súhrnného trestu mimoriadnym znížením trestu podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona, by mu bol takto súhrnný trest odňatia slobody uložený po odmietnutí schválenia uzatvorenej dohody o vine a treste a následnom podaní obžaloby prokurátorom. Odsúdenému T. X. však bol v konečnom dôsledku uložený (zákonný súhrnný) trest odňatia slobody podľa § 42 odsek 1 Tr. zákona a podľa najprísnejšej sa zbiehajúcej skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 2 Tr. zákona, so základnou trestnou sadzbou od 7 do 12 rokov, podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Tr. zákona, so zvýšením hornej hranice trestnej sadzby o 1/3 až na 12 rokov a po aplikácii mimoriadneho zníženia trestnej sadzby podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona v konečnej výmere 9 rokov, ktorá v súčasnom platnom znení ustanovenia § 41 odsek 2 Tr. zákona v znení po vydaní predmetného Nálezu Ústavného súdu SR zodpovedá stavu, že pôvodne uložený súhrnný trest je súhrnným trestom uloženým v dolnej polovici trestnej sadzby (7 až 11 a pol roka), presnejšie skôr pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Aj podľa názoru krajského súdu takto pôvodne uložený trest vzhľadom na všetky preukázané relevantné zákonné kritéria v posudzovanom prípade, t. j. predovšetkým s prihliadnutím na osobu obžalovaného, spôsob ním vykonaného trestného činu a skutkových okolností, so zreteľom na očakávaný účel trestu u odsúdeného v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona a i očakávaný výsledok penitencionárneho pôsobenia na odsúdeného je trestom primeraným a zákonným, vyjadruje tým i relevantné morálne odsúdenie konania odsúdeného spoločnosťou. K vysloveniu takéhoto záveru krajského súdu oprávňuje doterajšia judikatúra a posudzovanie veci z hľadiska ustanovenia , z ktorého vyplýva že i v posudzovanom prípade pri existencii možnosti povolenia obnovy konania (z už uvedených „formálnych“ dôvodov) konajúci súd o povolení obnovy konania je oprávnený posudzovať pôvodne uložený trest z hľadiska jeho konformnosti vo vzťahu k rozhodujúcim a zákonným kritériám pri ukladaní trestu (viď tiež uznesenie ). V súvislosti s presvedčením odsúdeného, že by mu mal byť po povolení obnovy konania uložený ešte miernejší súhrnný trest, vrátane aplikácie mimoriadneho zníženia trestu podľa Tr. zákona, než aký mu bol uložený v pôvodnom konaní tak, ako to vyplýva z obsahu písomných dôvodov jeho sťažnosti, je nevyhnutné zdôrazniť, že po povolení obnovy konania z ničoho nevyplýva povinnosť súdu uložiť odsúdenému ešte miernejší trest dokonca s aplikáciou mimoriadneho zníženia trestu podľa Tr. zákona. Preto v prejednávanej veci v konečnom dôsledku nemožno hovoriť o „protiústavne“ uloženom treste.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.