Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_2Csp-26-2019.pdf
PDF · 101.36 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/26/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému T. S., B.. XX.XX.XXXX, X. O. XXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie sumy 261,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.05.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 261,00 Eur s príslušenstvom. V žalobe dôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2018 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., (ďalej aj „banka“) a ním ako postupníkom nadobudol voči žalovanému pohľadávku majúcu základ v Zmluve č. 5107355613 zo dňa 14.01.2016, ktorá bola uzavretá medzi jeho právnym predchodcom ako bankou a žalovaným. Na základe tejto zmluvy banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“). Žalobca zastáva názor, že zmluva zo dňa 14.01.2016 spĺňa všetky predpoklady podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a preto banka dňa 11.09.2016 vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania a žalovaného vyzvala na úhradu dlžnej sumy najneskôr do uplynutia výpovednej doby uvedenej v podaní. V čase postúpenia pohľadávky dlh žalovaného predstavoval sumu 322,66 Eur a pozostával z istiny vo výške 261,00 Eur, z úrokov z omeškania vo výške 22,46 Eur a z poplatkov v sume 39,20 Eur. Žalobca uviedol, že v konaní si uplatňuje len nárok na zaplatenie sumy 261,00 Eur s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 261,00 Eur od 22.05.2018 (deň nasledujúci po dni účinnosti postúpenia pohľadávky) do zaplatenia. Žalobca si súčasne uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
2. Na základe výzvy súdu žalobca poskytol vyjadrenie doručené súdu dňa 15.11.2019, v ktorom uviedol, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo podľa jeho názoru preukázal výzvou označenou Zníženie celkového úverového rámca na nulu a výpoveď Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 11.09.2016. Žalobca je toho názoru, že uvedené zákonné ustanovenie ukladá banke splnenie povinností s cieľom predísť porušeniu bankového tajomstva. Okrem toho žalobca uviedol, že tým, že súdu predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky, preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v danej veci. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/01 zo dňa 11.06.2003, z ktorého vyplýva, že súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. V naznačených súvislostiach žalobca argumentoval
aj ďalšími rozhodnutiami súdov SR, napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 04.05.2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/564/2015 zo dňa 30.11.2015, etc. Žalobca tiež uviedol, že § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Toto ustanovenie hovorí podľa žalobcu iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Žalobca vyslovil aj názor, že doručenie výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nemôže byť podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal aj na závery rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/67/2013 zo dňa 12.10.2015, ako aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/223/2015 zo dňa 16.03.2016, podľa ktorého existuje výnimka aj z tohto zákonného ustanovenia, keď banka môže postúpiť pohľadávku inej banke aj bez súhlasu klienta, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahne jeden rok. Na základe toho žalobca žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s ustanovením § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keďže v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000 Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu od 07.11.2019 do 18.11.2019.
5. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a oboznámil sa s obsahom žaloby, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2018, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvou o kreditnej karte (spotrebiteľský úver) zo dňa 14.01.2016, VOP Slovenskej sporiteľne, a.s., Produktovými obchodnými podmienkami pre kreditné karty a povolené prečerpania Slovenskej sporiteľne, a.s., sadzobníkom poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., Znížením celkového úverového rámca na nulu a výpoveď zmluvy o kreditnej karte zo dňa 11.09.2016, výzvou zo dňa 17.10.2016, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.05.2018, Opravou - oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 04.06.2018, pokusom o zmier, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 14.01.2016 žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu (bankou) Zmluvu o Kreditnej karte (spotrebiteľský úver) s celkovým úverovým rámcom 300,00 Eur, s premenlivou úrokovou sadzbou špecifikovanou v tabuľke, výškou minimálnej splátky závislou od schválenej výšky celkového úverového rámca, v tomto prípade 15 Eur, RPMN 39,80 %, celkovou čiastkou, ktorú žalovaný zaplatí pri použití uvedených predpokladov a uvedenej RPMN vo výške 357,59 Eur, priemernou hodnotou RPMN 23,52 % ročne, odplatou podľa Občianskeho zákonníka vo výške 24,68 % ročne, úrokovou sadzbou pre úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne, s celkovým denným limitom používania kreditnej karty vo výške 300,00 Eur a spôsobom úhrady pohľadávky automatickým odpísaním z účtu.
7. Listom zo dňa 11.09.2016 banka oznámila žalovanému, že ku dňu 21.09.2016 znižuje celkový úverový rámec na nulu z dôvodu, že žalovaný bol dlhodobo v omeškaní so splácaním pohľadávky banky zo Zmluvy. Doklad o doručení tejto písomnosti žalovanému, resp. o odoslaní na poštovú prepravu žalobca nepredložil.
8. Výzvou zo dňa 17.10.2016 banka oznámila žalovanému že ku dňu 30.09.2016 je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 330,56 Eur a zároveň ho vyzvala k úhrade tejto sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Doklad o doručení tejto výzvy žalovanému, resp. o odoslaní na poštovú prepravu žalobca nepredložil.
9. Dňa 21.05.2018 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok banka postúpila pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy zo dňa 14.01.2016 na žalobcu ako postupníka, čo žalovanému oznámila listom nazvaným Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.05.2018 v spojení s Opravou - Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04.06.2018. Doklad o doručení týchto písomnosti žalovanému, resp. o odoslaní na poštovú prepravu žalobca nepredložil.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k uzavretiu zmluvy, t. j. k 14.01.2016, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu zosplatnenia úveru, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu zosplatnenia úveru, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „zákon o bankách“), Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Súd prioritne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore, ktorý ju odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd už len dodáva, že zmluvný vzťah založený medzi bankou a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským s poukazom na § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.
17. Právna úprava postúpenia pohľadávky je obsiahnutá v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že postupcom pohľadávky bola Slovenská sporiteľňa, a.s., a teda banka v zmysle § 2 ods. 1 zákona o bankách, tak postúpenie pohľadávky sa okrem ustanovení Občianskeho zákonníka riadi aj § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd preto musel posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Súd má za to, že § 92
ods. 8 zákona o bankách neupravuje výnimky z bankového tajomstva, ale upravuje postup veriteľa pri postúpení bankovej pohľadávky na tretí subjekt.
18. Súd konštatuje, že postúpiť bankovú pohľadávku zákon o bankách umožňuje iba 1.) v tej časti, ktorá je po splatnosti, 2.) iba po písomnej výzve na splnenie, 3.) výzva musí byť zo strany banky, 4.) omeškanie napriek písomnej výzve trvá viac ako 90 dní. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. Citované ustanovenie umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je následne dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.
19. Žalobca súdu predložil list zo dňa 11.09.2016, ktorým banka oznámila žalovanému, že ku dňu 21.09.2016 znižuje celkový úverový rámec na nulu z dôvodu, že žalovaný bol dlhodobo v omeškaní so splácaním pohľadávky banky zo Zmluvy. Podľa vyjadrenia žalobcu ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca tiež súdu predložil výzvu zo dňa 17.10.2016, ktorou banka oznámila žalovanému že ku dňu 30.09.2016 je žalovaný v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 330,56 Eur a zároveň ho vyzvala k úhrade tejto sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Súd zdôrazňuje význam výzvy, ktorá je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky a musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. Ani k jednej z uvedených písomností žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že písomnosť bola žalovanému doručená, resp. dôkaz o tom, že sa dostala alebo mohla dostať do dispozičnej sféry žalovaného. Takýmto dôkazom by mohol byť napríklad podací hárok, z ktorého by bolo čitateľné, že predmetnú výzvu banka odoslala žalovanému na poštovú prepravu. Súd zastáva názor, že z dikcie § 92 ods. 8 zákona o bankách jednoznačne vyplýva, že banka musí preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na plnenie splatného dlhu 90 dní pred postúpením pohľadávky. Je nepochybné, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že jeho právny predchodca pred postúpením pohľadávky konal tak, ako mu ukladá zákon o bankách v § 92 ods. 8.
20. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28. marca 2018, v ktorom najvyšší súd judikoval: Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).
21. Súd považoval za potrebné reagovať na argumenty žalobcu, ktorý poukázal na rozhodovaciu činnosť iných súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/01 zo dňa 11.06.2003, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 04.05.2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/564/2015 zo dňa 30.11.2015, etc.). V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že v danom prípade nebolo významné, či žalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávky, z čoho žalobca aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť týchto súdov odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Navyše ani v tomto smere žalobca nepreukázal, aby oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené alebo zaslané na poštovú prepravu, resp. zaslané do jeho dispozičnej sféry. V tomto ohľade súd skúmal, či banka dodržala postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo nie je len otázkou, či banka dodržala bankové tajomstvo, ale je aj otázkou, či došlo k dodržaniu zákonného postupu k tomu, aby banka mohla postúpiť pohľadávku tretiemu subjektu. Ak žalobca argumentoval aj uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/223/2015 zo dňa 16.03.2016, k tomu súd uvádza, že druhá veta citovaného zákonného ustanovenia ustanovuje výnimku z prípadu, keď banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť právo podľa prvej vety tohto ustanovenia, a to, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Súd zastáva názor, že banka je vždy povinná vyzvať dlžníka k úhrade svojho záväzku a pri splnení ďalších zákonných podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môže postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu. Toto právo však nemôže uplatniť, ak pred postúpením pohľadávky klient uhradí celý záväzok vrátane príslušenstva, môže ho však uplatniť aj napriek tomu, teda napriek tomu,
že klient uhradil celý záväzok, ale súčet všetkých jeho omeškaní so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Uvedený názor súdu je podporovaný aj neskorším rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktoré žalobca vo svojom vyjadrení nespomínal, a teda už citovaným rozhodnutím sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28. marca 2018, podľa ktorého § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách zakotvuje podmienky, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu. Ak tieto podmienky uvedené vo vete prvej citovaného zákonného ustanovenia (vrátane doručenia, resp. dôjdenia výzvy do dispozičnej sféry klienta) nie sú splnené, k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).
22. Keďže žalobca aj napriek výzve súdu nepreukázal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách zo strany jeho právneho predchodcu pred postúpením pohľadávky (dôjdenie výzvy banky do dispozičnej sféry žalovaného), znamená, že nepreukázal, že sa platne stal veriteľom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, teda nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie a z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
23. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, so zrejmých dôvodov sa už nezaoberal samotným nárokom uplatneným v podanej žalobe. Rovnako sa súd už nezaoberal ani otázkou, či vôbec právny predchodca riadne vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, keďže nepreukázal, aby sa písomnosť zo dňa 11.09.2016 dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Táto skutočnosť však nemení nič na vyslovenom právnom názore súdu, pretože ak by aj došlo k riadnemu zosplatneniu úveru, žalobca nepreukázal splnenie podmienok ohľadom výzvy banky.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, čo znamená, že úspešnému žalovanému by patril nárok na náhradu trov konania. Žalovaný si však žiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplynuli, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.