Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3To-123-2023.pdf
PDF · 91.6 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/123/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., Ukrajina, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 31T/94/2022-104 zo dňa 27.03.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.02.2024 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 31T/94/2022-104 zo dňa 27.03.2023 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., Ukrajina, hlásený prechodný pobyt E. F. XXX, okres Galanta, uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe,
že
dňa 30.07.2022 v čase o 23.30 hod ako vodič, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EČ: G., ktorým vykonával jazdu po ceste II/507 od Galanty smerom na Čierny Brod, v km 73/70 prešiel s vozidlom do protismeru, kde v tom čase od obce Čierny Brod na Galantu viedol vodič D. D. osobné motorové vozidlo Kia Rio EČ: G. a ľavou prednou časťou vozidla Kia Rio narazil do ľavej zadnej časti vozidla Škoda Fabia, ktorého vodič prechádzal do svojho jazdného pruhu v smere na Čierny Brod, následkom čoho vozidlo Škoda Fabia sa prevrátilo na strechu mimo vozovky vpravo v smere jeho jazdy a obžalovaný sa dal na útek, pričom bol členmi hliadky Obvodného oddelenia PZ Galanta vypátraný a eskortovaný na miesto dopravnej nehody, kde sa podrobil dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu vo vydychovanom vzduchu a dňa 31.07.2022 v čase o 1.13 hod mu bola nameraná hodnota 1,19 mg/l množstva alkoholu vo vydychovanom vzduchu, pričom spätným prepočtom bola ustálená hladina alkoholu v krvi v čase 23.30 hod dňa 30.07.2022 na 2,31 g/ kg, pričom následkom dopravnej nehody spôsobil vlastníkovi vozidla Kia Rio D. D. škodu vo výške 4.980 eur a vlastníkovi vozidla Škoda Fabia H. I. škodu vo výške 1.100 eur.
Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok a 10 (desať) mesiacov. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 2 (dva) roky.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 104-105.
Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta, pričom odvolanie doplnil o písomné dôvody na č.l. 109.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava namietal uloženie neprimerane mierneho trestu, keď sa okresný súd neriadil pri ukladaní ust. § 34 a nasl. Trestného zákona, pričom práve trest navrhovaný prokurátorom vzhľadom na okolnosti prípadu, najmä množstvo požitého alkoholu obžalovaným sa nejavil byť neprimeraný. Pri ukladaní trestu mal okresný súd zohľadniť aj množstvo požitého alkoholu, keďže vedenie motorového vozidla je o to nebezpečnejšie, o čo viac osoba nafúka, poukazujúc na stupne opitosti. Obžalovaný šoféroval vozidlo v stave ťažkej opitosti (cez 2 promile), za daných okolností sa vozidlo mení na zbraň a riziko spôsobenia škody či ujmy na zdraví je mimoriadne vysoké. Za takýchto okolností sa okresným súdom uložený trest javí ako neprimerané mierny, a nie je v súlade so zásadami ukladania trestov. Má za to, že krátky nepodmienečný trest odňatia slobody by napĺňal požiadavku primeranosti trestu lepšie. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému primeraný a zákonný trest.
Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 06.02.2024 za prítomnosti zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave a obžalovaného. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava zotrvala na podanom odvolaní bez jeho doplnenia či zmeny. Odvolací súd na verejnom zasadnutí oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním prokurátora ako aj podstatným obsahom spisu. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava ani obžalovaný nemali pripomienky k obsahu oboznamovaného spisovému materiálu, a rovnako nevzniesli návrhy na doplnenie dokazovania. Zástupkyňa krajskej prokuratúry vo svojom prejave odkázala na argumentáciu v odvolaní, uložený trest považuje za neprimerane mierny, zotrvala tiež na odvolacom návrhu. Obžalovaný sa nevyjadril.
Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postup konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie v zmysle § 319 Trestného poriadku.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vo vzťahu k výroku o treste vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Okresný súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil svoje úvahy o primeranosti uloženého trestu, jeho zákonnosti a spravodlivosti vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a osobné pomery obžalovaného, a to aj napriek nesúhlasu prokurátora. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:
Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta smerovalo výlučne čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, preto predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku len vo vzťahu k tomuto výroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa 27.03.2023 vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, preto okresný súd so súhlasom prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o
vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012)
V konaní tak bolo nepochybne preukázané (tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku), že obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, za ktorý je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Okresný súd u obžalovaného správne vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, v dôsledku čoho postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona upravil hornú hranicu trestnej sadzby a pri ukladaní trestu vychádzal z už upravenej trestnej sadzby 0-16 mesiacov.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta v odvolaní namietal neprimerane mierny trest uložený obžalovanému, pričom mal za to, že v rámci výchovnej a preventívnej funkcie trestu bolo namieste obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, i keď v kratšom trvaní. Odvolací súd však tento názor prokurátora nezdieľa, poukazujúc na to, že súd pri ukladaní trestu nemôže postupovať mechanicky, bez zhodnotenia všetkých konkrétnosti prípadu v spojení s osobou obžalovaného ako páchateľa trestného činu.
Pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej stupňom jeho spoločenskej nebezpečnosti, ktorá je rozhodujúca pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. K naplneniu účelu trestu prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin. (porovnaj Nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012)
Trestný zákon nežiaduce a spoločnosti škodlivé konania premieta do skutkových podstát trestných činov a ujmu za ich spáchanie formuluje v podobe trestov. Trestný kódex plní svoju preventívno- výchovnú funkciu prostredníctvom stupnice druhov trestov a ich výmer za jednotlivé trestné činy vyjadrujúcej hodnotový úsudok o stupni zavrhnutiahodnosti jednotlivých trestných činov. Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžo/60/2016 zo dňa 06.06.2017)
Z požiadavky primeranosti trestu vyplýva, že uložený trest má byť úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil a nemá neprimerane zasahovať do jeho práv. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv jednotlivca nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností prípadu a pomerov páchateľa, z čoho vyplýva akýkoľvek zákaz exemplárneho trestania. Trest rovnako nesmie predstavovať neprimerané inštitucionalizované násilie spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konania by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Spravodlivým môže byť vždy len primeraný trest. V prípade, ak bude trest ako odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestná činom, nedôjde k negácií tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie, a to bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu.
U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.
V prejednávanej veci sa obžalovaný dopustil konania, kedy pod vplyvom alkoholu viedol osobné motorové vozidlo, ktorého riadenie nezvládol a svojím konaním spôsobil škodu na majetku (škodu na vozidle, ktoré sám šoféroval a tiež škodu na vozidle poškodeného, do ktorého narazil). Bezprostredne po dopravnej nehode bola v dychu obžalovaného nameraná hodnota 1,19 mg/l množstva alkoholu (t.j. 2,31 g/kg) vo vydychovanom vzduchu. Obžalovaný bezprostredne pred jazdou požil alkohol v množstve, ktoré zodpovedalo tzv. ťažkému stupňu opitosti (išlo o vstrebávaciu fázu). Odvolací súd súhlasí s názorom prokurátora, a síce, že v prípade požitia alkoholu u vodiča dopravného prostriedku je riziko možnosti spôsobenia škody či ublíženia na zdraví podstatne vyššie ako keby vodič alkohol nepožil, keďže motorové vozidlo v takomto prípade možno považovať samo o sebe za zbraň. Je pravdou, že v prípade trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona ide o tzv. ohrozovací trestný čin, a teda na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu postačí samotné vykonávanie činnosti spôsobilej ohroziť život, zdravie alebo majetok pod vplyvom návykovej látky bez toho, aby skutočne k poruche na chránenom záujme došlo. (porovnaj judikát R 62/1967-I) Je tiež treba poznamenať, že alkohol za volantom je v súčasnej dobe často vyskytujúcim sa nebezpečným fenoménom (nielen u mladých ľudí ako je obžalovaný), pričom i nízka dávka alkoholu u vodiča predstavuje nielen pre neho, ale najmä pre jeho okolie výrazné riziko. Spoločnosti je teda nutné vyslať jasný signál, že takéto konanie je nebezpečné, spoločensky neakceptovateľné a prísne trestané.
Prvok generálnej prevencie a rovnako aj individuálnej prevencie však nemožno materializovať ukladaním neprimerane prísnych či exemplárnych trestov tam, kde výchovnú funkciu trestu naplní iný, častokrát miernejší druh trestu, presne tak, ako je to v tu prejednávanej veci. Nie je správne selektívne vnímať uložený trest obmedzujúc sa len na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, bez zohľadnenia ďalších sankcii a obmedzujúcich opatrení, ktoré boli obžalovanému uložené. Typovú závažnosť konania obžalovaného nebolo možné vnímať len cez množstvo nameraného alkoholu v dychu (objem ktorého odvolací súd nijakým spôsobom nezľahčuje a nebagatelizuje), ale komplexne, posudzujúc všetky okolnosti prípadu.
Obžalovaný je mladým človekom v produktívnom veku, skutku sa dopustil len krátko po prekročení hranice veku blízkeho mladistvého (krátko po dovŕšení 21 rokov veku), čo malo rozhodne vplyv na jeho konanie. Doposiaľ nebol trestne stíhaný ani priestupkovo postihnutý, v podstate viedol riadny život, pracoval. Skutok, ktorého sa dopustil preto možno vnímať ako výnimočný exces z inak vedenia riadneho života. Po skutku sa síce pokúsil z miesta nehody ujsť, počas vyšetrovania a trestného konania však plne spolupracoval, na jednotlivé úkony trestného konania sa dostavil, ku skutku sa priznal a svoje konanie oľutoval. Po dopravnej nehode mu bol zadržaný vodičský preukaz, podľa svojich vyjadrení od uvedeného skutku alkohol nepožíva. Už počas trestného stíhania čiastočne uhradil poškodeným škodu na majetku, z jeho konania tak vyplýva, že má záujem odstrániť následok v podobe škody na majetku. Obžalovaný spôsobil majetkovú škodu, ku škode na zdraví v tomto prípade nedošlo. Závažnosť jeho konania sa typovo nevymyká zo závažnosti inak spáchaného totožného trestného činu, a preto nevyvážený zásah do práv obžalovaného v podobe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody by nebol úmerným následku, ktorý svojim konaním spôsobil. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by mal obžalovaný sklon k páchaniu akejkoľvek trestnej činnosti, predtým nebol stíhaný pre obdobný trestný čin, alkohol požíval príležitostne.
Odvolací súd sa tak nestotožňuje s názorom prokurátora o neprimerane miernom treste, pretože obžalovanému bol síce uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený po jedného roka a desiatich mesiacov. Počas trvania skúšobnej doby podmienečného odsúdenia bude povinnosťou obžalovaného viesť riadny život, a teda nedopustiť sa žiadneho protiprávneho konania, ktoré by zakladalo nielen trestnoprávny ale aj priestupkový postih. Okrem uvedeného bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť morové vozidlá po dobu dvoch rokov. Takto uložený trest nemožno považovať za neprimerane mierny okolnostiam spáchaného skutku. V prípade osoby obžalovaného sa nejaví, že by išlo o takú hrozbu pre spoločnosť, pre ktorú by bolo nutné ukladať mu nepodmienečný trest odňatia slobody, hoci aj v krátkom trvaní v zmysle odvolacieho návrhu prokurátora. Rovnako odvolací súd nevzhliadol u obžalovaného potrebu akcentovať na jeho prevýchovu takým zásadným spôsobom, aby pristúpil k zmene podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný. Tu treba mať na zreteli, že preventívnovýchovnú funkciu trestov
zabezpečuje už aj samotná hrozba trestom, bez potreby jeho výkonu v prípadoch, kde vzhľadom na všetky okolnosti prípadu súd dospeje k záveru, že prevýchova páchateľa bude naplnená účinnejšie aj bez potreby výkonu trestu (v tomto prípade nepodmienečného trestu odňatia slobody, pozn. odvolacieho súdu). Netreba opomínať, že odstrašujúco má na páchateľa pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť. Cieľom trestného konanie totižto nie je akýsi „revanš“ - odplata za spáchaný skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu. K stimulu viesť riadny život rozhodne nevedie zásah do osobnej slobody tam, kde sa náprava páchateľa javí účinnejšia prostredníctvom iných, miernejších prostriedkov trestnej represie.
Záverom treba dodať, že takto uloženým trestom sa potrestanie obžalovaného nekončí. Ak sa v priebehu skúšobnej doby dopustí akejkoľvek protiprávnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený či priestupkovo postihnutý, môže takáto skutočnosť zakladať kvalifikovaný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. Podmienečné odsúdenie pre obžalovaného predstavuje výstrahu pred páchaním akejkoľvek protiprávnej činnosti (aj na priestupkovej úrovni) a zároveň motiváciu k tomu, aby viedol riadny život. Je na obžalovanom, či počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia preukáže, či hrozba výkonu trestu postačuje na jeho nápravu a zaradenie sa do riadneho života za súčasného dodržiavania spoločenských noriem, alebo je nevyhnutný výkon uloženého trestu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.