Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_1To-3-2024.pdf
PDF · 70.41 KB
Case nature
Subarea
1To/3/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Štefana Tomáša, na neverejnom zasadnutí konanom 6. februára 2024 o odvolaní poškodeného A. B., nar. X.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/62/2023 z 26.10.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodeného A. B. z a m i e t a , pretože bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/62/2023 z 26. októbra 2023 boli obžalovaní: 1/ C. D., 2/ E. F. a 3/ G. B. uznaní za vinných zo zločinu vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zák. (u obžalovaného E. F. aj so zbraňou) na skutkovom základe, ktorý je uvedený v skutkovej vete rozsudku súdu prvého stupňa, a jednotlivo im súd uložil trest bližšie konkretizovaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Zároveň súd rozhodol aj o povinnosti obžalovaných na náhradu škody. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému E. F. povinnosť nahradiť poškodenému A. B., nar. X.XX.XXXX, nemajetkovú ujmu vo výške 300,- eur a poškodenému H. I., nar. X.X.XXXX, nemajetkovú ujmu vo výške 600 ,- eur a obžalovanému G. B. uložil povinnosť nahradiť poškodenému H. I., nar. X.X.XXXX, nemajetkovú ujmu 600,- eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodených A. B. a H. I. so zvyškom nároku na náhrady škody odkázal na civilný proces.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 26.10.2023 (na č.l. 556-557 súdneho spisu) vyplýva, že po vyhlásení citovaného rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaní 1/ - 3/ sa výslovne vzdali odvolania proti všetkým výrokom rozsudku, a to aj za oprávnené osoby, ktoré by moli podať odvolanie v ich prospech. Prokurátor sa rovnako vzdal odvolania a odvolania sa vzdali aj poškodení 1/ a 2/ (podľa pripojenej nahrávky z hlavného pojednávania – poškodený 1/ - H. I. a poškodený 2/ A. B.; poznámka sťažnostného súdu). Na tomto základe, t.j. ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor a obžalovaní vzdali odvolania, mohol súd vyhotoviť v zmysle 172 ods. 2 Tr. por. zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie. Tomu zodpovedá aj rozsudok v predmetnej veci na č.l. 558-560 súdneho spisu.
Dňa 15.11.2023 bolo okresnému súdu doručené odvolanie poškodeného A. B. na č.l. 585 súdneho spisu, ktoré podľa pripojenej obálky podal na pošte dňa 13.11.2023. Z obsahu tohto podania vyplýva, že poškodený si žiada od E. F. 4 000,- eur, od C. D. za ujmu na zdraví 6 500,- eur pýtal málo, žiada nemajetkovú ujmu na zdraví z psychických dôvodov. Žiada a odvoláva sa a veľmi prosí, aby mu to bolo vyplatené šekom v hotovosti 8 500 eur,- za ujmu na zdraví, za veci od C. v hodnote 200,- eur.
Súčasťou spisu nie je vyjadrenie žiadnej zo strán trestného konania k odvolaniu poškodeného A. B..
Podľa § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Podľa § 310 ods. 1 prvá veta Tr. por. ak osoba oprávnená podať odvolanie je prítomná pri vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a poučená podľa § 309, predseda senátu umožní osobám oprávneným podať odvolanie vyjadriť sa a ich vyhlásenie o opravnom prostriedku sa zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Podľa § 312 ods. 1 prvá veta Tr. por. po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť, alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Z predloženého súdneho spisu je nesporné, že v trestnej veci obžalovaných C. D. a spol. bol vyhlásený rozsudok na hlavnom pojednávaní konanom 26.10.2023 aj za prítomnosti poškodeného A. B., ktorý sa po vyhlásení rozsudku a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok výslovne ako poškodený vzdal odvolania proti rozsudku, ako to vyplýva priamo z vyjadrenia poškodeného, ktoré je súčasťou zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Odvolanie poškodeného je teda odvolaním podaným osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.
V zmysle § 183 ods. 1 písm. b) Tr. por. rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný, ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali. Z citovaného zákonného ustanovenia treba vyvodiť záver, že rozsudok momentom vzdania sa odvolania oprávnenými osobami (aj poškodeným A. B.) nadobudol vo všetkých jeho výrokoch aj právoplatnosť.
K naplneniu materiálneho chápania ústavou priznaného práva na súdnu ochranu, súčasťou ktorého je aj právo dotknutej osoby na revíziu rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola uznaná vina za protiprávne konanie a uložená sankcia a priznaný nárok na náhradu škody, sa vyžaduje postup dotknutej osoby zákonom predpísaným procesným spôsobom.
Jedným z inherentných prvkov právneho štátu je princíp právnej istoty, prejavom ktorého je v súvislosti so súdnymi rozhodnutiami skutočnosť, že právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom.
V tejto súvislosti nadriadený súd poukazuje na jednu zo základných právnych zásad „vigilantibus iura“ („každý nech si stráži svoje práva), resp. „iura vigilantibus, non dormientibus prosunt“ („práva sú dané v prospech bdelých, a nie spiacich, t.j. v prospech tých, ktorí sa o svoje veci starajú“), z ktorej okrem iného vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov strany konania od ich súčinnosti. Zodpovednosť za výsledok konania spočíva predovšetkým na strane konania, ktorá je povinná tvrdiť a dokazovať opodstatnenosť uplatneného práva na súdnu ochranu. V zmysle tejto zásady sa ochrana poskytuje len tým subjektívnym právam, ktorých držitelia o ne dbajú a aktívne ich vykonávajú a v prípade porušenia ich vymáhajú. Táto zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie o ochranu svojich práv, vyžadujúc, aby aj držiteľ práva sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu, a predpokladá, že držiteľ práva musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušovaniu jeho práv. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľa práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné
a podobne. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.
Na podklade uvedených skutočností zistených zo súdneho spisu potom odvolací súd procesným postupom podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. por., aplikáciou § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol odvolanie poškodeného A. B. ako odvolanie podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala, bez meritórneho prieskumu (a limine) odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.